Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Ľuboslava Vanková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511210978
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2511210978.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: IFF spoločnosť, a.s., IČO:
36 275 590, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, zastúpený splnomocnencom: Roman Kvasnica
a partneri s.r.o, IČO: 36 866 598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, proti žalovanému: Ing.
Y. H., narodený X.X.XXXX, bytom X. Y. XXX/X, U., zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Jurovský, so
sídlom Vajanského 1955/58, Piešťany, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany č. k. 5C/173/2011-167 zo dňa 16.10.2017, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. c) Civilného
sporového, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 118 ods. 1, 2, § 119 ods. 1, 2, § 120 ods.
1, 2, § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 80 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 28 ods.
2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho
práva k studni postavenej na pozemku parc. č. 18583/9 o výmere 20 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, zapísaného Okresným úradom Piešťany na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom
pre obec a katastrálne územie U. ako parcela registra ,,C“. Z výpisu z Lista vlastníctva č. XXXX súd
prvej inštancie zistil, že k pozemku evidovanom ako parcela registra „C“ č. 18583/9 o výmere 20
m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, v obci U., katastrálne územie U. a k vedľajšej stavbe
nachádzajúcej sa na parcele č. 18583/9 je ako vlastník vedený žalovaný, pričom predmetom zápisu
na uvedenom liste vlastníctva nie je predmetná studňa. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX súd prvej
inštancie zistil, že žalovaný je vlastníkom pozemkov evidovaných ako parcela registra „C“ parcelné č.
18583/5 o výmere 20 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, v obci U., katastrálne územie U.,
ako parcela registra „C“ č. 18583/6 o výmere 4470 m2, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, v
obci U., katastrálne územie U., ako parcela registra „C“ č. 18583/7 o výmere 412 m2, druh pozemku
zastavené plochy a nádvoria, v obci U., katastrálne územie U.. Z obhliadky predmetnej studne vyplynulo,že táto sa nachádza na parc. č. 18583/9, ktorá bola vyčlenená z parc. č. 18583/6, na parc. č. 18583/9
sa nachádza samostatná murovaná budova bez súpisného čísla a v jej interiéri sa nachádza studňa
na čerpadlo, ktoré vodu čerpá, potrubia zo studne vedú pod zemou do hlavnej budovy, ktorá patrí
žalovanému a nachádza sa cca 20 m od pozemku so studňou. Žalobca v priebehu konania návrhom
na zmenu žaloby žiadal, aby súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby tak, že zmeneným petitom sa
domáha zriadenia vecného bremena v prospech každého vlastníka predmetnej studne spočívajúce v
práve nevyhnutnej cesty v šírke 3,5 m cez pozemok parcelné číslo 18583/6 o výmere 4470 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a pozemok
parcelné číslo 18583/5 o výmere 3179 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela registra
„C“ evidovaná na katastrálnej mape, oba zapísané Okresným úradom Piešťany na Liste vlastníctva číslo
XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie U., za náhradu vo výške 500 eur, ktorú je žalobca povinný
zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom súd prvej inštancie uvedenú zmenu
žaloby nepripustil uznesením zo dňa 28.9.2017 č. k. 5C/173/2011-155.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že predmetná studňa sa nachádza na pozemku
žalovaného a prístup k nej je možný jedine cez priľahlý pozemok žalovaného, a preto je možné
konštatovať že určovacia žaloba žalobcu neslúži potrebám praktického života a vedie len k
rozmnožovania ďalších sporov, nakoľko aj v prípade úspešného určenia vlastníckeho práva žalobcu
zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov nevyplýva pre vlastníka priľahlého pozemku povinnosť
strpieť prechod a prejazd vlastníkom stavby cez jeho priľahlý pozemok v prípade, ak prístup vlastníka
stavby nemožno zabezpečiť inak. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť,
že predmetná studňa sa do katastra nehnuteľnosti nezapisuje (odpadá teda neistota žalobcu ohľadne
nesúlade evidovaného a právneho stavu) a v prípade záveru, že ohľadom predmetnej studne ide o
samostatný predmet vlastníckych vzťahov a je teda príslušenstvom veci, môže sa jej vlastník domáhať
všetkých nárokov vyplývajúcich z jej vlastníctva priamo žalobou, či už vindikačnou alebo negatórnou,
pri prejednávaní ktorých by súd posudzoval otázku vlastníckeho práva k predmetnej studni ako otázku
predbežnú. Nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, keď žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bolo potrebné takúto žalobu zamietnuť
bez toho, aby sa súd prvej inštancie zaoberal vecnou stránkou sporu.
5. Súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, keďže žalovaný bol v konaní vzhľadom na zamietnutie žaloby plne úspešný.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie zo dňa 28.9.2017 č. k. 5C/173/2011-155 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. V odvolaní uviedol, že uznesením zo
dňa 28.09.2017, č. k. 5C/173/2011-155, súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil, čo odôvodnil
tým, že konanie o zmenenej žalobe by vyžadovalo ďalšie rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého
dokazovania a opakovanie už v konaní raz vykonaných dôkazných prostriedkov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie o nepripustení zmeny žaloby vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože: a)
potrebavykonaniaďalšiehodokazovania,aninutnosťopakovaťvykonanédokazovanie,niejezákonným
dôvodom na nepripustenie zmeny žaloby, b) výsledky dovtedajšieho konania mohli byť podkladom pre
konanie o zmenenej žalobe. V posudzovanej veci je zrejmým, že dôvod na nepripustenie zmeny žaloby
podľa § 143 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je
daný, pretože i o zmenenej žalobe by rozhodoval v prvej inštancii Okresný súd Piešťany. Bolo preto
potrebným riešiť len otázku, či výsledky dovtedajšieho konania môžu byť podkladom o zmenenej
žalobe. Tu je potrebné uviesť, že dokazovanie bolo zamerané na preukázanie žalobcovho vlastníckeho
práva k studni a k tomu, že ide o stavbu nezapisovanú do katastra nehnuteľností, čo bezprostredne
súvisí s riešením otázky vlastníckeho práva k studní. V prípade zmenenej žaloby musí byť otázka
vlastníckehoprávakstudníriešenáakopredbežnáotázka.Jejednoznačným,ževýsledkykonania,ktoré
predchádzalo zmene žaloby, mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Nutnosť vykonania
ďalšieho dokazovania v prípade pripustenia zmeny žaloby, nie je zákonným dôvodom na nepripustenie
zmeny žaloby. Nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie malo bezprostredný vplyv na odvolaním
napadnuté rozhodnutie vo veci samej, pretože ak by súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil,
nemohlo by dôjsť k zamietnutiu zmenenej žaloby z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol
pôvodnú žalobu (nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení). Nezákonnýmnepripustením zmeny žaloby súd prvej inštancie neoprávnene zasiahol i do procesného práva na
dispozíciu so žalobou v takej miere, že došlo k porušeniu nášho práva na spravodlivý proces. Navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s
odvolacími dôvodmi, ktoré sú obsahom odvolania žalobcu a napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny. Uznesenie o nepripustení zmeny žaloby považuje žalovaný za vecne správne. Zmena žaloby
nie je výlučným dispozičným úkonom žalujúcej strany, ale je viazaná na súhlas súdu. Rozhodnutie
súdu, ktorým zamietol návrh na zmenu žaloby, nie je rozhodnutím vo veci samej a sporovej strane, v
danom prípade žalobcovi, nič nebráni v tom, aby podal žalobu tak, ako to žiadal vo svojom návrhu na
zmenu žaloby. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 181
odseku 2 Civilného sporového poriadku pri priebežnom hodnotení dôkazov vyslovil na pojednávaní dňa
19.7.2017 predbežné právne posúdenie veci, ktorého obsahom so zreteľom na absenciu naliehavého
právneho záujmu na strane žalobcu, bol záver, že žaloba sa javí ako nedôvodná. Aj na základe uvedenej
skutočnosti je logický postup súdu prvej inštancie o nepripustení návrhu žalobcu zo dňa 1.8.2017 na
zmenu žaloby. V tejto súvislosti sa tak javí následný postup žalobcu podaním návrhu zo dňa 1.8.2017
na zmenu žaloby, predovšetkým za zneužitie jeho dispozičného práva ako žalobcu, sledujúc zmariť v
tejto veci avizované zamietnutie žaloby. Preto pripustenie zmeny žaloby by tak bolo v rozpore najmä
s procesnou zásadou rovného postavenia sporových strán, ako i s ústavným právom na spravodlivý
proces. Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou
žaloby, (ne) môžu byt' podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením
dôkazov,pretotátoúvahapatrílensúdurozhodujúcemuonávrhunapripusteniezmenyžaloby.Výsledky
doterajšieho konania nemôžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe vtedy, ak by si žalobca
uplatnil napríklad nový - iný nárok. Žalobcovi nič nebránilo, aby od samého začiatku pôvodnou žalobou
mohol žiadať o zriadenie vecného bremena tak, ako je to obsahom jeho návrhu zo dňa 1.8.2017 na
zmenu žaloby, resp. ako domnelý vlastník veci použiť efektívnejšie a praktickejšie právne inštitúty na
súdnu ochranu, a to podaním negatórnej alebo vindikačnej žaloby. Vo všetkých takýchto konaniach
by ako prejudiciálna otázka bola nevyhnutne riešená otázka vlastníctva predmetnej studne. Žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), ods. 2 Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379
Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku)
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že je vlastníkom studne postavenej na
pozemku parcela registra „C“ č. 18583/6, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 4470
m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území U., zapísanom na Liste vlastníctva č. XXXX. Súd prvej
inštancie žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď dospel k záveru,
že žaloba žalobcu neslúži potrebám praktického života a vedie len k rozmnožovaniu sporov, nakoľko ajv prípade úspešného určenia vlastníckeho práva žalobcu zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov
nevyplýva pre vlastníka priľahlého pozemku povinnosť strpieť prechod a prejazd vlastníkom stavby
cez jeho priľahlý pozemok v prípade, ak prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak. Žalobca
nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie, keď v odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie
nepripustil ním požadovanú zmenu žaloby na zriadenie vecného bremena práva nevyhnutnej cesty,
ktoré by mu zabezpečovalo prístup k studni napriek tomu, že neexistoval na nepripustenie zmeny žaloby
žiadny zákonný dôvod, pričom nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby
malo bezprostredný vplyv na odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, pretože ak by súd prvej
inštancie zmenu žaloby pripustil, nemohlo by dôjsť k zamietnutiu žaloby. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu
žalobcu zamietol.
11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
12. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.8.2011 domáhal určenia, že je vlastníkom studne postavenej na
pozemku parcelné číslo 18583/6, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 4470 m2,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území U., zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX, pre obec U.
ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape. Podaním zo dňa 1.8.2017 požiadal žalobca
o pripustenie zmeny pôvodnej žaloby o určenie vlastníckeho práva k studni na žalobu o zriadenie
vecného bremena práva nevyhnutnej cesty minimálne v šírke 3,5 m cez pozemky žalovaného, a to
pozemok parcelné číslo 18583/6 o výmere 4470 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a
pozemok parcelné číslo 18583/5 o výmere 3179 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
oba zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre obec a katastrálne územie U., za náhradu
vo výške 500 eur. Uznesením č. k. 5C/173/2011-155 zo dňa 28.9.2017 súd prvej inštancie zmenu
žaloby navrhnutú žalobcom dňa 1.8.2017 nepripustil dôvodiac, že výsledky doterajšieho dokazovania
nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, keďže súd prvej inštancie už vykonal rozsiahle
dokazovanie vo veci, zamerané na posúdenie vlastníckeho práva žalobcu, resp. jeho naliehavého
právneho záujmu na takomto určení a bolo by nehospodárne meniť žalobu na zriadenie vecného
bremena - práva nevyhnutnej cesty cez pozemok žalovaného pre každého vlastníka predmetnej studne,
čo by vyžadovalo ďalšie rozsiahle dokazovanie, vrátane znaleckého dokazovania a opakovane už v
konaní raz vykonaných dôkazných prostriedkov - predovšetkým výsluchov strán, svedkov a opätovné
vykonanieobhliadkyavprípade,akbybolžalobcomzabezpečenýgeometrickýplán,pričomvkonečnom
dôsledku by pripustenie zmeny žaloby v zmysle požiadavky žalobcu viedlo k predlžovaniu súdneho
konania a bolo by v rozpore s právom strán na rýchlu a účinnú ochranu.
13. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
14. Podľa § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
15. Podľa § 143 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v
konaní o pôvodnej žalobe.
16. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne
žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby
o ňom súd rozhodol. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek
za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena
žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnémuúkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené stanovené
predpoklady. Zásada hospodárnosti konania je jednou z vedúcich zásad civilného sporového konania
a prejavuje sa v konkrétnej rozhodovacej činnosti súdu. Súd v zásade zmenu návrhu musí pripustiť,
okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu, teda v
prípadoch, kedy by výsledky doterajšieho dokazovania a celkovej procesnej aktivity súdu a ostatných
subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustením zmeny návrhu by sa konalo o úplne
odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než doteraz. O návrhu na zmenu žaloby
rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
17. Podstata odvolacej argumentácie žalobcu spočíva v jeho nesúhlase s uznesením súdu prvej
inštancie č. k. 5C/173/2011-155 zo dňa 28.9.2017, ktorým súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby
zo dňa 1.8.2017. Žalobca tvrdí, že v prejednávanej veci mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa
strane sporu znemožní realizácia procesných práv priznaných jej v civilnom sporovom konaní. Žalobca
vyvodzuje existenciu takejto procesnej vady z postupu súdu prvej inštancie predchádzajúceho vydaniu
preskúmavaného rozsudku, ktorý uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na zmeny žaloby.
18. Z hľadiska posúdenia, či v konaní na súde prvej inštancie došlo k žalobcom namietanej procesnej
vade, je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania
nie sú dostačujúcim predpokladom pre konanie o zmenej žaloby, zmena predmetu sporu by bola vo
vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste,
aby sa strana domáhala nároku v rozsahu zmeny v novom konaní. Osobitne treba tiež zdôrazniť,
že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby,
(ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a
je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len
súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, žalobca
nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým
sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 357 Civilného sporového poriadku
a contrario). Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.
19. K odvolacej námietke žalobcu, v ktorej žalobca tvrdí, že postupom súdu prvej inštancie došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej
republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá
povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu nie je právom na
úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných
konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa
na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (napr. II. ÚS 37/01). Základné právo na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy
nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania; podstatou je, aby postup súdu bol
v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať
ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne (napr. IV.ÚS 137/2011)
20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, resp. s uznesením súdu prvej inštancie o
zamietnutí návrhu žalobcu na zmeny žaloby, nedospel k záveru, že by toto uznesenie bolo svojvoľné,
nezákonné, nepreskúmateľné a arbitrárne a naopak ho považuje za zrozumiteľné s jasne objasneným
skutkovým a právnym základom. Pokiaľ žalobca v priebehu konania podal návrh na zmenu žaloby a súd
prvejinštancienávrhžalobcunazmenužalobyzamietol,procesnýpostupsúduneopodstatňujezáver,že
týmto procesným postupom zavŕšeným zamietnutím návrhu žalobcu na zmenu žaloby, došlo k odňatiu
možnosti žalobcu konať pred súdom a odvolacia námietka žalobcu je v tomto smere neopodstatnená.
21. Žalobca tiež tvrdil, že uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zmenu žaloby
má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 v spojení s § 389 ods. 2
Civilného sporového poriadku). K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd uvádza, že nie každá
vada právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej je
relevantná v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 v spojení s § 389 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Relevantnou je iba taká vada, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tom zmysle, že vdôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je vecne správne. V súvislosti s uznesením súdu
prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby treba uviesť, že ak by aj toto uznesenie bolo vadné,
tieto vady by nemali vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, teda na napadnutý
rozsudok. Nepripustenie zmeny žaloby žalobcovi na zriadenie vecného bremena práva nevyhnutnej
cesty, ktoré by mu zabezpečovalo prístup k studni, totiž nemalo žiadny vplyv na správny záver súdu
prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vlastníctva žalobcu
k studni nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve žalovaného. K argumentácii súdu prvej inštancie
v preskúmavanom rozsudku o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva k studni
v zmysle požiadavky v žalobe žalobcu niet totiž čo dodať. Bez pochybností možno konštatovať, že
určovacia žaloba všeobecne má opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho
porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku
má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením
práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového
poriadku), pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve
takéto určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj
pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie
určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). O takýto prípad však nešlo v prejednávanej,
keďže žalobcom požadovaný súdny výrok rozhodnutia vo veci samej nebol spôsobilý vystihnúť úplný
obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu medzi stranami. Nesprávne argumentuje žalobca v
odvolaní, že ak by súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil, nemohlo by dôjsť k zamietnutiu zmenenej
žaloby z dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol pôvodnú žalobu, keďže vo vzťahu k tomuto
odvolaciemu dôvodu sa posudzuje správnosť preskúmavaného vydaného rozhodnutia vo veci samej a
nie možného rozhodnutia vo veci samej o zmenenej žalobe v spojení i so samotným úspechom žalobcu
pri rozhodovaní o zmenenej žalobe. Navyše odvolací súd dodáva, že žalobca môže nárok na zriadenie
vecného bremena uplatniť samostatnou žalobou. Ani táto odvolacia argumentácia žalobcu tak nie je
náležitá.
22. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie
žalobu zamietol, je vecne správny. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupotvrdil(vrátanerovnakosprávnehorozhodnutia
o náhrade trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo a v prípade ktorého ani odvolací
súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.