Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/905/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228871
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112228871.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: O. I. P., W..Y..R.., so sídlom O., Š. XX, IČO: XX XXX XXX,
zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Šoltésovej
14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXXX/X, zastúpený
opatrovníčkou P. P., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, za účasti vedľajšieho účastníka na
starne žalovaného: G. K. R. R. W. Z., K.Q. J. X, V., H.: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom,

advokátom so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 314,16 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 30. mája 2014, č. k. 25C/109/2013-73

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu

trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na účet právneho
zástupcu AK JUDr. Igora Šafranka, Sov. hrdinov 66, Svidník, trovy konania vo výške 78,50 Eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných podmienok,
ktorý odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou

W. I., U..W.., S. XX, O., IČO: XX XXX XXX uzavrel Zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej vypožičal
žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby ním poskytované.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby, preto bola SIM karta vypojená z prevádzky,
z ktorého dôvodu je povinnosťou žalovaného uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 314,16 Eur.

Súdspoukazomnaust.§43ods.1,§42ods.1písm.a),§42ods.4písm.b),§43ods.5písm.b)zákona

č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, ďalej na ust. § 544 ods. 1, 2, § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. k), § 53 ods. 5, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu jej absolútnej neplatnosti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto
má žalovaný právo na náhradu trov konania. Nakoľko si ten žiadne trovy neuplatnil, súd žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov
právneho zastúpenia spolu v sume 78,50 Eur, t.j. za 2 úkony právnej služby á 24,90 Eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej) + 2 x režijný paušál 7,81 Eur + 20 % DPH
zo sumy 65,42 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok vo
výrokuotrováchvedľajšiehoúčastníkazmenilanáhradutrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovinepriznal.
Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Žalobcavodvolanípoukazujenato,žetrovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkabolivynaložené
neúčelne. Účelnosť sa stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia

vynaložiť na procesné úkony, ako napr. na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Žalobca
má za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší
účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Pokiaľ ide o účelnosť trov, poukázal
žalobca na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/91/2012 a
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. júna 2013, sp. zn. 5Co/375/2013.

Ďalej v odvolaní poukázal na to, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom
ochrany spotrebiteľov, teda napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom
zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, bolo umožnenie,
aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať
spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by teda malo disponovať takým

personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytovať právne služby a s prehľadom sa orientovať v
oblastispotrebiteľskéhopráva.Akbynebolapotrebnáodbornápripravenosťspotrebiteľskéhozdruženia,
mohlo by poskytnúť predmetnú ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom
rovnako ako spotrebiteľské združenie. Podobne konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v uznesení z
19. júna 2013, sp. zn. 5Co/375/2013, v ktorom je, okrem iného, uvedené: „vyplýva požiadavka, aby

združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc
spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného
na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek,
podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale
aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúceho z § 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veci ochrany spotrebiteľa).“

Žalobca v odvolaní nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,

znalého z danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného.

Ďalej odvolateľ uvádza, že tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva,
žežalovanémuneposkytolpomocpriochranejehoprávakospotrebiteľa,čojejehozákladnýmposlaním.
Podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka

do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho,
aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní
ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Žalobca v odvolaní konštatuje,
že vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti

spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Ďalšou odvolacou námietkou žalobcu je to, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka
je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 05. februára 2013, sp. zn. 3Cdo/188/2012, v ktorom

je uvedené: „Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, žeby vedľajší účastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším
účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania
bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní
pred súdom podporovať (hlavného účastníka) konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka,

automaticky neznamená, že ním poskytnutá procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu
vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi, na ktoré sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.“Odvolateľ poukazuje na to, že ak by súd chcel použiť domnienku podľa § 101 ods. 3 O.s.p. na prípad
vyjadrenia sa účastníka konania k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, takéto použitie tohto
ustanovenia neprichádza do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu o vedení konania.

Na uvedenú skutočnosť poukázal taktiež Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí sp. zn.
3Cdo/188/2012.

Ďalej žalobca v odvolaní dôvodí, že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských
združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Napríklad G.

K.R.W.Z.bola29.februára2012udelenádotáciavovýške4.000,00Eur,čímMinisterstvohospodárstva
SR jednak hradí výdavky spotrebiteľských združení, a zároveň podporuje odbornosť združení v oblasti
ochrany práv spotrebiteľov.

K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie vedľajší účastník, ktorý uviedol, že účelnosť úkonov
právnej služby je v danom prípade zrejmá a je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom

a má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta, pričom je absurdné, aby žalobca sám zastúpený
advokátom upieral toto právo na zastúpenie inému účastníkovi. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 24,59 Eur, ktorú aj
špecifikoval.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku v jeho
napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka (§ 219 O.s.p.), ani
na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), preto rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj článok 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aj podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad, rozhodnutie vo veci Ruiz Torija v. Španielsko
z 9. decembra 1994) a Ústavného súdu SR (napríklad, I.ÚS 17/01, I. ÚS 226/03, II. ÚS 261/06, III.
ÚS 74/08), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (napríklad, rozhodnutie ESĽP vo veci Higgins v. Francúzsko z 19. februára 1998).

Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v
odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutkové zistenia, ale tiež s poukazom
na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých,
neurčitých alebo nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie. Súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné.

Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa
účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia prípadných opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť
podaného odvolania.Súd prvého stupňa odvolaním napadnutý výrok rozsudku o trovách vedľajšieho účastníka náležite
neodôvodnil, hoci tak vo výroku rozsudku, ako aj v jeho odôvodnení je uvedené, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva a v akej výške. Súd uviedol iba výšku trov priznaných

vedľajšiemu účastníkovi, avšak bez toho, aby svoje rozhodnutie právne zdôvodnil.

Odvolací súd dospel preto k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú dané. Súd neodôvodnil
výrok rozsudku o náhrade trov vedľajšieho účastníka, v dôsledku čoho je rozsudok v tejto časti
nepreskúmateľný, pričom nepreskúmateľnosť predmetného výroku rozsudku robí konanie vadným v

zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. Uvedené má za následok zrušenie rozsudku v napadnutom výroku
a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nebol napadnutý žiadnym z účastníkov, preto ho v týchto
výrokoch odvolací súd ani nepreskúmaval a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom

od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.