Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jozef Šulek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116211581
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116211581.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, o zaplatenie sumy 704,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 78,78 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,5% počítaným zo sumy 26,26 eur od 19.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 26,26 eur od 19.06.2013
do zaplatenia, zo sumy 26,26 eur od 19.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej, ktorá má právo na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.04.2016 doručenou súdu dňa 16.05.2016 v spojení s podaním č.l. 43 sa
žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 704,35 spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 8,5% zo sumy 31,25 € od 19.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 31,25 € od 19.06.2013
do zaplatenia, zo sumy 51,05 € od 19.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 590,80 € od 18.08.2013 do

zaplatenia, z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a zmluvných pokút. Súčasne žiadal zaviazať
žalovanú na náhradu trov konania.

2. bola žaloba doručená zverejnením oznámenia na úradnej tabuly a webovej stránke súdu. Žalovaná
sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015

Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a
to žalobou zo dňa 29.04.2016, Zmluvou o poskytovaní služby a nájme KZ (č.l.4-6), Všeobecnými
podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (č.l.7-12), Tarifou ST, a.s., na poskytovanie
verejnej tel. služby (č.l.13-14), faktúrami (č.l.15-19), Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach č.l. 25, Zmluvou o postúpení pohľadávok (č.l. 20-31), čiastočným späťvzatím žaloby (č.l. 43),
ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.

4. Súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. dňa 05.12.2010 Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat Klasik,predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie služieb satelitnej televízie, pričom pre prípad porušenia
zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 199,- eur v prípade ak nedodrží
zmluvnú viazanosť a 126,- eur v prípade nevrátenia Magio Sat Boxu a 20,- eur v prípade nevrátenia

diaľkového ovládača. Uvedené zmluvnú pokutu si účastníci dohodli v zmluve (č.l.4-6). Z obsahu
predložených dokladov nevyplýva dojednanie zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia a to 19,95 eur za
kartu a 29,95 eur za ostatné príslušenstvo. Žalovaná mala v nájme celkovo 2 kusy zariadenia, 2kusy
ovládačov, 2 kusy kariet a 2 kusy ostatného príslušenstva. Uvedené je možné vyvodiť z predložených
faktúr. Súd konštatuje, že vo všetkých zmluvách šlo o predtlačené formulárové zmluvy. Neoddeliteľnou

súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných telefónnej služby.

5. Žalovanej boli vystavené faktúry za poskytnuté služby, a to faktúra č. XXXXXXXXXX (č.l.15) vo výške
26,26 eur so splatnosťou dňa 17.04.2013, faktúra č. 0750716833 vo výške 31,25 eur so splatnosťou
18.05.2013 (predmetom bola aj zmluvná pokuta za nedodržanie splatnosti vo výške 4,99 eur s DPH),
faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 31,25 eur, so splatnosťou 18.05.2013 (predmetom bola aj zmluvná

pokutazanedodržaniesplatnostivovýške4,99eursDPH),faktúrač.XXXXXXXXXXvovýške51,05eur,
so splatnosťou 18.07.2013 (predmetom bola aj zmluvná pokuta za nedodržanie splatnosti vo výške 4,99
eur s DPH a poplatok za prerušenie poskytovania služby) a faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 590,80
eur, so splatnosťou 17.08.2013 (predmetom boli vyúčtované zmluvné pokuty za nevrátenie zariadení
v celkovej sume 590,80 eur. Žalovaný nezaplatil poplatky za poskytnuté služby za obdobie od 04/2013

do 7/2013.

6. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. dňa 20.11.2014 uzatvorila s navrhovateľom Zmluvu o postúpení
pohľadávky.

7. Súd konštatuje, že zmluvné podmienky upravené touto účastníkmi uzavretou zmluvou, ktorá má
charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie spotrebiteľa nad rámec práv a
povinností, ktoré upravuje Občiansky zákonník.

8. Súd posúdil vec podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov, pričom pri zmluvách aplikoval

ustanovenia zákona č. 610/2003 Z.z. a pri zmluve uzavretej v roku 2012 ustanovenia zákona č. 351/2011
Z.z..

9. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti

a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

12. Podľa§43ods.3písm.c)zákonač.610/2003Z.z.,zmluvaopripojenízanikáodstúpenímodzmluvy.

13. Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti

alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

14. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti,
zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca

v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných
podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku.

15. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

19. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu omeškania boli vo výške 0,5%.

22. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

23. Z vykonaného dokazovania a zisteného veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je podaný
sčasti dôvodne. Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou
spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky.
Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb je odôvodnený.

Žalovanému boli právnym predchodcom žalobcu poskytované telekomunikačné služby, za ktoré
nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr. V rámci
telekomunikačných služieb žalobca požadoval zaplatenie poplatku za prerušenie služby a 19,80 eur a
3x zmluvnú pokutu za neplnenie povinnosti včas vo výške 4,99 eur. Žalobca nepreukázal ani skutočné
výdavky na prerušenie služby a ani odpojenie, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu

prerušenie služby a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a
teda bol by za ňu povinný platiť. Oba inštitúty sú nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť
bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb
do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Súd konštatuje, že žalobca nepreukázal dojednaniezmluvnejpokutypreprípadporušeniasplatnostizáväzkov.Prerušenieslužbyaodpojeniejetedavýlučne
nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného, preto súd v tejto
časti návrh zamietol.

24. Nárok žalobcu na uplatnené zmluvné pokuty vo výške 590,80 eur (1x 199,- eur, 2x 126,- eur,
2x 20,- eur, 2x 19,95 eur a 2x 29,95 eur) súd vyhodnotil ako neoprávnený, pretože takto uplatnená
zmluvná pokuta, aj v časti ktorej bola dohodnutá (1x 199,- eur, 2x 126,- eur a 2x 20,- eur) je neprijateľnou
podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná

podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť takejto podmienky vyplýva zo skutočnosti, že
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako
spotrebiteľa. K tomuto záveru súd dospel v prvom rade s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva
obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa)
pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností
dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa.

V druhom rade zmluvná pokuta je stanovená paušálnou sumou a nemení sa v závislosti od dĺžky
doby zostávajúcej do skončenia doby viazanosti. Jej suma je rovnaká bez ohľadu na to, či spotrebiteľ
nezaplatil poskytovateľovi služieb ani jednu platbu za poskytnuté služby, alebo či platil za poskytnuté
služby riadne a včas po dobu napr. 24 mesiacov pri prvej zmluve a 12 mesiacov pri druhej zmluve.
V jednom i druhom prípade je spotrebiteľ vždy povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Súd

v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že žalobca má naďalej právo na vydanie veci a túto povinnosť
žalovaný musí splniť, pričom ak by ju splnil a naďalej by bol žalovaný stále zaťažený plnením zmluvnej
pokuty, bol by uvedený stav výrazne na neprospech spotrebiteľa, ktorého práva by boli oslabené
v prospech žalobcu. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné

zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany
spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spôsobom neovplyvňuje alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi Súd

tiežkonštatuje,žežalobcavkonečnomdôsledku nepreukázalvzniknárokunazmluvnúpokutu,predložil
len faktúru, pričom táto sama o sebe neverifikuje splnenie podmienok na jej uplatnenie. Súd ďalej
konštatuje, že z povahy nároku žalobcu plynie, že žalovaný zotrval 26 mesiacov v zmluvnom vzťahu (do
februára 2013, t.j. 12 mesiacov v roku 2011 a 12 mesiacov v roku 2012 a 2 mesiace v roku 2013), čo
vylučuje uplatnenie uvedenej zmluvnej pokuty voči žalovanému, avšak žalobca si pokutu aj tak uplatnil.

Žalobca dobu riadneho platenia za poskytnuté služby pri uplatňovaní nárokov na zaplatenie zmluvných
pokút žiadnym spôsobom nezohľadňuje. Podľa názoru súdu, zmluvné pokuty tak, ako boli dohodnuté,
teda bez závislosti ich výšok od doby riadneho a včasného plnenia si povinností žalovaného (ako aj
každéhoinéhospotrebiteľa),spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa, je teda neprijateľnou podmienkou. Súd konštatuje, že zariadenie samo o

sebe vekom stráca na hodnote používaním (fyzickým ako aj morálnym starnutím), pričom žalobca (jeho
právny predchodca) musel s uvedenou skutočnosťou počítať, avšak túto skutočnosť nijako nezohľadnil.
Na základe neplatnej zmluvnej podmienky nebolo možné v tejto časti priznať navrhovateľovi plnenie a
žalobe vyhovieť. Vo vzťahu k uplatneným zmluvným pokutám vo výške 3x 4,99 eur a 1x 19,95 eur a 2x
29,95 eur ako aj 2x19,95 eur, že pri týchto zmluvných pokutách žalobca dokonca ani nepreukázal, že by

tieto boli dojednané, pričom z predloženej zmluvy dohodnutie takýchto pokút nevyplýva. Súd konštatuje,
že dôkazné bremeno je na žalobcovi, pričom v konaní ho čo do preukázania zmluvného dojednania
zmluvných pokút neuniesol. Súd však konštatuje, že ak by aj preukázal dojednanie týchto pokút, súd
by na ne nahliadal cez vyššie uvedené závery tohto odseku. Súd záverom poznamenáva, že odkaz na
Všeobecné obchodné podmienky, kde sa spomína zmluvná pokuta pri oneskorených platbách nemožno

považovať za dojednanie zmluvnej pokuty, obdobne odkaz na Tarifu ST, a.s.,. Vzhľadom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti súd všetky nároky na zaplatenie zmluvných pokút zamietol. Súd žalobe
teda vyhovel, čo do zaplatenia sumy 3x 26,26 eur a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj
úrok z omeškania, po splatnosti jednotlivých faktúr, t.j. vo výške 8,5% počítaným zo sumy 26,26 eur
od 19.05.2013 do zaplatenia, zo sumy 26,26 eur od 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 26,26 eur od

19.07.2013 do zaplatenia.

25. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

29. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

30. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalovaná ako účastník úspešnejší v konaní (žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 714,44 eur, pričom bol úspešný len čo do sumy 45,86 eur, t.j. jeho úspech predstavuje
6,42 % predmetu konania, vo zvyšku je úspešná žalovaná 93,38 %, čistý úspech žalovanej 86,96%).

Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,96%.
Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške
trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný
zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko tejto v konaní žiadne trovy nevznikli, a už jej ani trovy konania vzniknúť
nemôžu. Vzhľadom na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL.

4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.