Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 9, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/44/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610202629
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8610202629.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: JUDr. K. U., advokát, so sídlom Advokátskej
kancelárie vo L., L.. Q. XXX/XX, IČO: 31954448, proti žalovanému: Obec Korejovce, IČO: 00330566,
zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Kicom, so sídlom v Košiciach, Alžbetina 15, o zaplatenie
1.914,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa
24.1.2012 pod č.k. 3Cb/38/2010 - 73, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej tak, že návrh žalobcu z a - m i e t a.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobca je p o v i n n ý
nahradiť žalovanému trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.133,63 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi
sumu 1.914,76 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2009 do zaplatenia do 3 dní od jeho
právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 114,50 Eur, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy
1.914,76 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 24.11.2009 do zaplatenia z dôvodu nezaplatenia za
poskytnuté právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/456/2002, ktorá
vec právoplatne bola skončená rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 11.2.2009 pod č.k. 10Co/29/2008 - 360. V uvedenom konaní žalovanému bola
priznaná náhrada trov konania vo výške 11.425,31 Eur za uskutočnené úkony právnej služby, z ktorých
priamo žalobca uskutočnil úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 7.12.2002

vo výške 20.876,- Sk, účasť na pojednávaní dňa 11.4.2003 vo výške 20.904,- Sk, účasť na pojednávaní
dňa 15.7.2003 v sume 20.904,- Sk, spolu vo výške 62.684,- Sk (2.080,73 Eur). Žalovaný doposiaľ
žalobcovi zaplatil preddavok vo výške 5.000,- Sk (165,97 Eur) dňa 12.2.2003, teda rozdiel predstavuje
žalovanú istinu 1.914,76 Eur. O zaplatenie tohto nedoplatku žalobca žalovaného požiadal listom zo dňa
23.11.2009. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, okrem iného, z dôvodu premlčania nároku.

Uzavrel, že na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.2.2009 pod č.k. 10Co/29/2008

- 360 Obci Korejovce (v tomto konaní žalovanému) bola priznaná náhrada trov konania celkom vo
výške 11.425,31 Eur, v ktorej je zahrnutá suma aj za žalobcom vykonané úkony právnej služby (vyššie
uvedené) v sume 2.080,73 Eur. Žalovaný žalobcovi doposiaľ zaplatil preddavok vo výške 5.000,- Sk
(165,97 Eur) dňa 12.2.2003, teda rozdiel predstavuje žalovanú istinu 1.914,76 Eur. Žalobca vyzvalžalovaného na zaplatenie nedoplatku za poskytnuté právne služby v uvedenej výške listom zo dňa
23.11.2009 s uvedením, aby mu túto sumu uhradil v lehote 10 dní od obdržania výzvy. Žalovaný výzvu
obdržal 30.11.2009, čo vyplýva z kópie poštovej doručenky. Neobstojí obrana žalovaného, že žalobca

nemá nárok na trovy konania za obdobie, keď ho zastupoval, pretože v liste zo dňa 22.7.2003 žalobca
uviedol, že vec je skončená aj po účtovnej stránke. Keby aj žalovaný považoval vec za ukončenú aj po
stránke účtovnej, tak by si uplatnil vo veci sp. zn. 4C/456/2002, vedenej na Okresnom súde Svidník,
len sumu 5.000,- Sk, čo je záloha, ktorú vyplatil JUDr. K. U. (v tomto konaní žalobcovi). Preto návrhu
čo do uplatnenej istiny vyhovel.

Keďže žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.914,76 Eur od 24.11.2009,
úrok z omeškania súd prvého stupňa žalobcovi priznal až od 11.12.2009 z dôvodu, že žalobca vyzval
žalovaného na zaplatenie istiny v lehote 10 dní od obdržania výzvy zo dňa 23.11.2009. Výzva bola
doručená žalovanému dňa 30.11.2009 a 10 - dňová lehota na zaplatenie dlhu uplynula dňa 10.12.2009.
Z tohto dôvodu sa žalovaný dostal do omeškania až od 11.12.2009. Preto návrh žalobcu na zaplatenie

úroku z omeškania za obdobie od 24.11.2009 do 10.12.2009 zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., pretože žalobca mal vo veci
len nepatrný neúspech. Preto mu priznal plnú náhradu trov konania vo výške 114,50 Eur, pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku z podaného návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie a na náhradu trov
konania žalobcovi, podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok tak, aby návrh
žalobcu bol zamietnutý. Odvolanie zdôvodnil tým, že napadnutý rozsudok obchádza doterajšiu súdnu
prax v priznávaní trov konania a trov právneho zastúpenia, vychádzajúcu zo znenia § 142 O.s.p.. Ide

tu jednoznačne o nárok účastníka konania, ktorý si advokát nemôže uplatniť. Priznané trovy konania si
advokát nemôže ponechať ako vlastný príjem a nie je oprávnený vo vlastnom mene sa domáhať
zaplatenia sumy priznanej jeho klientovi z titulu náhrady trov konania, čo potvrdzujú napr. niektoré
doterajšie rozsudky Najvyššieho súdu SR.

Vodvolaníďalejpoukázalnalistžalobcuzodňa22.7.2003,doručenýmu23.7.2003,vktoromsauvádza,
že žalobca vypovedá plnomocenstvo žalovanému a považuje predmetné právne veci za skončené
aj po stránke účtovnej. Spôsob ukončenia zastupovania žalobcom žalovaného vo veci vedenej na
Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/456/2002 súd prvého stupňa vyhodnotil účelovo a tendenčne,
pričom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak žalobca (v tomto konaní žalovaný) si v uvedenom

konaní uplatnil aj sumu za úkony urobené žalobcom, k tomu došlo omylom vyvolaným nedostatočnou
informovanosťou terajšieho právneho zástupcu žalovaného, ktorý prijal splnomocnenie po tom, čo sa
ubezpečil, že právne zastupovanie žalobcom v uvedenom konaní bolo definitívne a účinne skončené.
Následne súdom schválenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia Ing. V. (žalobca v konaní
4C/456/2002) poukázal na účet právneho zástupcu v tomto konaní (JUDr. Jána Kica). Týmto postupom

teda žalobca nebol poškodený. Poškodený bol Ing. V., ktorý zaplatil, aj keď správne by nemal. Teda
aktívne legitimovaný na podanie žaloby bol práve Ing. V., nie JUDr. U. (žalobca v tomto konaní).

Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že JUDr. K. U. ako advokát v konaní 4C/456/2002 porušil povinnosť
advokáta zakotvenú v § 5 ods. 1 advokátskeho poriadku, v ktorom sa hovorí o prvoradom záujme klienta,

ktorého záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta. JUDr. U. mal a musel vedieť o súvisiacom
konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/1321/1997, v ktorom Ing. V. sa ako žalobca
usiluje titulom nepriznaného zákonného predkupného práva ako spoluvlastník o neplatnosť darovacej
zmluvy, ktorou Q. J. previedla svoj spoluvlastnícky podiel v 1 sporných pozemkoch na Obec Korejovce.
Čo znamená, že keby žalovaný vyhovel požiadavke JUDr. Šafranka, dnes by Ing. V. ako spoluvlastník

(dnes spoluvlastníkom nie je) mohol mať proti nemu priznanú úspešnejšiu pozíciu pri uplatňovaní
žalovaného nároku o predkupné právo. Toto poznanie vyvolalo u žalovaného včas podozrenie, že JUDr.
U. nekonal v jeho prospech. Túto situáciu súd prvého stupňa vôbec pri rozhodovaní do úvahy nebral.
Preto napadnutým rozsudkom priznaný nárok žalobcovi je rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 zákona
č. 586/2003 Z.z.. Rozsudok súdu prvého stupňa žalovaný považuje za zmätočný a porušujúci právne

istoty, lebo nezákonným spôsobom priznáva žalobcovi oprávnenie ponechať si plnenie trov konania ako
vlastnýpríjemadvokáta.Idebezvýhradneonárokúčastníkakonania,ktorýmalvsporeúspech.Rovnako
advokát nie je oprávnený vo vlastnom mene sa domáhať zaplatenia sumy priznanej jeho klientovi z titulu
náhrady trov konania.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 24.4.2012 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že aj keby

bolo pravdou, že mu peniaze za ním uskutočnené úkony nepatria, nový právny zástupca bol povinný
preplatok vrátiť svojmu klientovi, a len ak by mu ich naspäť vyplatil klient ako odmenu, potom si ich mohol
ponechať. Na ponechanie si peňazí, ktoré získal, ako uvádza v odvolaní, nemá nijaký právny nárok a
túto skutočnosť zakrýva neprofesionálnymi vyhláseniami proti nemu.

Odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vôbec nevyhodnotil námietku žalovaného ohľadom premlčania nároku
žalobcu, ktorú v konaní prvýkrát vzniesol v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 3.6.2010 (č.l. 24),
ako aj na odvolacom pojednávaní dňa 9.10.2012. Preto odvolací súd sa námietkou premlčania nároku
žalobcu bol povinný zaoberať v odvolacom konaní ako prvoradou.

Podľa názoru odvolacieho súdu, podľa povahy účastníkov v tomto konaní ide o vzťah občianskoprávny
medzi nimi, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Z obsahu
podaného návrhu vyplýva, že žalobca návrh podal podľa predpisov upravujúcich odmenu za právne
služby, pretože mu žalovaný za ním uskutočnené úkony doposiaľ nezaplatil. Podľa predpisov týkajúcich
sa vydania bezdôvodného obohatenia preto neexistuje žiaden právny dôvod, aby finančné prostriedky,

ktoré boli vyplatené ako náhrada trov za jeho prácu, si prisvojil niekto iný.

Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčanianedovolá,nemožnopremlčanéprávoveriteľovipriznať.Premlčujúsavšetkymajetkovépráva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Premlčanie (inveteratio) má viesť oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje
právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku
splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a
to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Premlčaním sa tak rozumie kvalifikované uplynutie

času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda
uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.

Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania, súd už bližšie
neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že tak či tak by žaloba s uplatnenou
premlčanou požiadavkou bola v takom prípade zamietnutá.

Z uplatneného návrhu vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.

4C/456/2012 žalobca uskutočnil pre žalovaného úkony právnej služby, a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia 17.12.2002 vo výške 20.876,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 11.4.2003 vo výške 20.904,- Sk
- účasť na pojednávaní dňa 15.7.2003 vo výške 20.904,- Sk,
spolu vo výške 62.684,- Sk (2.080,73 Eur). Žalovaný žalobcovi doposiaľ zaplatil preddavok vo výške

5.000,- Sk (165,97 Eur) dňa 12.2.2003, teda rozdiel predstavuje žalovanú istinu 1.914,76 Eur. Teda
neskôr dňa 15.7.2003 žalobcovi bola známa výška úkonov právnej služby, vykonanej pre žalovaného.
Podľa názoru odvolacieho súdu, nasledujúcim dňom, t.j. 16.7.2003 začala plynúť trojročná premlčacia
doba na uplatnenie práva na zaplatenie týchto právnych služieb proti žalovanému a uplynula dňom16.7.2006. Vedomosť žalobcu o výške za 3 poskytnuté úkony právnej služby žalovanému vyplýva aj z
listu žalobcu zo dňa 22.7.2003 (č.l. 40), v ktorom, okrem iného, uvádza, že čo sa týka účtovnej stránky
veci, odmena za doposiaľ vykonané úkony právnej pomoc predstavuje rádovo niekoľko 10.000,- Sk, ale

vzhľadom na ním uskutočnené ukončenie veci sa vzdáva odmeny za doposiaľ vykonané úkony v ich
skutočnomrozsahuanaichúčtovnéukončeniezapočítavalendoposiaľzaplatenézálohy,ato14.4.1999
vo výške 3.000,- Sk, 3.7.2002 vo výške 5.000,- Sk a 17.2.2003 vo výške 5.000,- Sk. Tým žalobca
považuje predmetné právne veci za skončené aj po stránke účtovnej. Zároveň týmto listom žalobca
vypovedá zastupovanie žalovanej aj vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4C/456/02.

Ak teda žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.914,76 Eur až listom zo dňa 23.11.2009 (č.l.
14) a návrh na súde uplatnil až dňa 7.5.2010, uplatnil ho až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá
začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podľa § 101 Občianskeho zákonníka
(16.7.2003, resp. 23. 7.2003, kedy list žalobcu na č.l. 40 bol doručený žalovanému).

Ak by nárok žalobcu bol posúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške

proti žalovanému, odvolací súd je toho názoru, že v tomto prípade žalovaný nie je pasívne legitimovaný.
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale ďalšou podmienkou úspešnosti takejto žaloby je vedomosť
veriteľa, kto sa na jeho úkor obohatil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa totiž vyplýva, že
priznané trovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 4C/456/2002 boli vyplatené Ing.

R. V. (v označenom konaní žalobcom) na účet JUDr. Jána Kica, zástupcu žalovaného v tomto konaní.
Starostka Obce Korejovce sa nevedela vyjadriť, či obec súhlasila, aby si trovy právneho zastúpenia vo
výške 62.684,- Sk ponechal ich právny zástupca, teda v tomto štádiu konania sa predpokladá, že trovy
právneho zastúpenia vo výške 62.684,- Sk boli vyplatené na účet JUDr. Jána Kica. Žaloba o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaprotižalovanémuvtomtokonanízdôvoduabsenciejehopasívnejlegitimácie

je preto nedôvodná. Inými slovami, ak si Obec Korejovce uplatnila v konaní sp. zn. 4C/456/2002 trovy
patriace žalobcovi, neznamená to, že ich v čase podania návrhu žalobcom v súčasnosti aj v skutočnosti
reálne má, teda že je obec pasívne legitimovaná v tomto spore. Toto žalobca ani v odvolacom konaní
nepreukázal.

Keďže súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s námietkou žalovaného o premlčaní nároku
žalobcu a s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného pre prípad plnenia žalobcovi z titulu bezdôvodného
obohatenia, odvolací súd vychádzajúc z toho, že vec nesprávne právne posúdil v uvedenom smere,
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh žalobcu zamietol (§ 220 O.s.p.).

O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia. Žalovaný
bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý si podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. uplatnil právo na náhradu
úkonov právnej služby. Z hodnoty sporu 1.914,76 Eur je odmena za 1 úkon právnej služby 82,02 Eur.
Odvolacísúdpriznalžalovanémunáhradutrovprávnehozastúpeniavkonanípredsúdomprvéhostupňa

v plnej výške základnej sadzby za 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava veci dňa 27.5.2010,
písomné stanovisko k žalobe zo dňa 27.5.2010, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 3.6.2010 a za
účasti na pojednávaniach v dňoch 17.3.2011, 3.11.2011 a 24.1.2012). Za návrh na odmietnutie výsluchu
zo dňa 6.6.2011 mu priznal odmenu v zmysle § 14 ods. 2 písm. b/ a § 14 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 41,01 Eur. K priznaným úkonom právnej služby

prináležia aj režijné paušály, a to k 3 úkonom v r. 2010 á 7,21 Eur v sume 21,63, k 3 úkonom v roku 2011
á 7,41 Eur v sume 22,23 Eur a za 1 úkon v roku 2012 7,63 Eur. Súd nepriznal právnemu zástupcovi
žalovaného odmenu za účasť na pojednávaní dňa 26.5.2011, pretože zo zápisnice z tohto pojednávania
je zrejmé, že na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalovaného nebol prítomný a toto bolo pre
neprítomnosť účastníkov odročené.

Právny zástupca žalovaného si uplatnil nárok na stratu času za premeškaný čas v dňoch 17.3.2011,
26.5.2011, 3.11.2011 a 24.1.2012, á 6 polhodín. Odvolací súd mu nepriznal náhradu za premeškaný
čas za deň 26.5.2011 (v uvedený deň na pojednávaní nebol prítomný) a tak náhrada za stratu času
predstavuje 12,35 Eur x 6 polhodín x 2 dni v roku 2011, t.j. 148,20 Eur, a v roku 2012 predstavuje

náhrada straty času 12,71 Eur x 6, t.j. 76,26 Eur (§ 17 ods. 1 a 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Odvolací
súd priznal advokátovi aj ním uplatnenú náhradu cestovného podľa zákona č. 283/2002 Z.z. za 3 dni
(v ktorých sa zúčastnil pojednávania na okresnom súde) po 16,47 Eur, teda spolu 49,41 Eur. Právny
zástupca žalovaného si uplatnil aj náhradu PHM, avšak výšku tejto náhrady nesprávne vyčíslil, a pretomu odvolací súd priznal náhradu PHM v zmysle platných právnych predpisov, a to v sume 16,048 Eur
za cestu dňa 17.3.2011; 16,360 Eur za deň 3.11.2011 a 16,616 Eur za deň 24.1.2012 (cena Eur/l x 6,2
litra priemerná spotreba x 0,01 km) x 90 km x 2 (Košice - Svidník a späť). Cestovná náhrada za PHM

za tieto dni predstavuje celkom sumu 49,02 Eur.

V súhrne tak trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní pozostávajú z odmeny a režijného
paušálu v sume 584,62 Eur, z náhrady straty času v sume 224,46 Eur, zo základnej náhrady cestovného
49,41 Eur a náhrady PHM 49,02 Eur, čo spolu predstavuje sumu 907,51 Eur.

Odvolací súd priznal úspešnému žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich
odmenu za 2 úkony právnej služby - odvolanie zo dňa 5.3.2012 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa
9.10.2012, á 82,02 Eur + prislúchajúci režijný paušál 2 x 7,63 Eur. Ďalej odvolací súd priznal advokátom
uplatnenú náhradu za stratu času za 2 začaté polhodiny x 12,71 Eur, t.j. 25,42 Eur, sumu základnej
cestovnej náhrady 13,91 Eur (38 x 2 x 0,183) a náhradu PHM za cestu na pojednávanie z miesta sídla

advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z Košíc do Prešova a späť, á 38 km, osobným motorovým vozidlom
s priemernou spotrebou paliva, uvádzanou výrobcom 6,2 litrov/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,589
Eur/l,vsume7,49Eur.Celkomtrovyprávnehozastúpeniavodvolacomkonanípredstavujúsumu226,12
Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.