Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202626
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414202626.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň JUDr.
Viery Zoľákovej a Mgr. Magdalény Želinskej v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti povinnému S. G., bytom N. G., S. XXX/X, o vymoženie
sumy 994,28 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.

3Er/257/2014 - 18 zo dňa 23. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie ako exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorskú úrad Bratislava, sp. zn. EX 18166/14 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie

na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 8.7.2013 sp. zn. SR 04273/13. Uplatňovaný nárok oprávneného
je založený na zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného, Slovenskou sporiteľnou,
a.s. a povinným. Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka,
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., oprávneného, ktorý s dlžníkom uzavrel dňa 9.8.2012 Dohodu
o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. S odkazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. Exekučného poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), zohľadniac stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho
kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3CoE/29/2010 a stanovisko Súdneho dvora EU vo veci Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné
Györfi, využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný

titul, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom dospel k záveru, že
individuálnenevyjednanározhodcovskádoložka,súčasťDohody,ktorávyžaduje,abydlžník(spotrebiteľ)
riešil prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, na
rozhodcovskom súde vybranom dodávateľom, v mieste geograficky vzdialenom od miesta bydliska
povinného, je nekalou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná. Obsah uzavretej dohody dlžník
nemal možnosť ovplyvniť, resp. niektoré jej ustanovenia vylúčiť. Vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej

doložky má za následok absenciu právomoci konajúceho rozhodcovského súdu a vydaný rozhodcovský
rozsudok tak nie je spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd preto rozhodol, že predložený
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, bol vydaný v rozpore so zákonom, konkrétne s
príslušnýmiprávnymipredpisminaochranuprávspotrebiteľov.Exekúciuvovecipretonemožnonariadiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa názoru oprávneného exekučný súd vec nesprávne právne
posúdil, keď vyslovil že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka. Uviedol, žeexekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc zverenú mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 35
Zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“), podľa ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom

prevýkonexekúcie.Exekučnýsúdjepodľa§45Zákonaorozhodcovskomkonaníoprávnenýskúmaťlen
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul a vysloviť jeho prípadný
rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné, či dokonca
rozhodcovské konanie. Ani Smernica Rady podľa názoru oprávneného takýto postup exekučného súdu
neumožňuje. Vyslovenie rozporu s dobrými mravmi podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa

viaže výlučne na plnenie, a nie na zmluvné podmienky a nie každá neprijateľná zmluvná podmienka
spôsobuje rozpor s dobrými mravmi, čo by umožňovalo zastavenie exekúcie (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/11/2010). V súvislosti s otázkou zabezpečenia stability práva,
záväznosti konečných rozhodnutí súdov, oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie C-40/08, bod 37, 47. Upozornil na nesprávny postup exekučného súdu, ktorý posudzuje platnosť
rozhodcovskej doložky, aj keď takýto postup exekučného súdu hmotnoprávne predpisy nášho právneho

poriadku neumožňujú. Príslušné ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú súdne
preskúmanie rozhodcovských rozsudkov, avšak výlučne na podklade podanej žaloby o neplatnosť. Táto
možnosť by tak nemala byť nahrádzaná postupom exekučných súdov, ktorý nemá oporu v zákone. Nie
je preto možné vyvodiť záver odôvodňujúci oprávnenie exekučného súdu skúmať exekučný titul a tak
nahrádzať pasivitu spotrebiteľa ako povinnej osoby, ktorý si neuplatňuje a nebráni svoje práva, o ktorých

mal vedieť. Týmto postupom súdu sa porušujú princípy právnej istoty a neoprávnene sa zasahuje do
práva oprávneného na súdnu ochranu a na možnosť uspokojenia jeho pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP,
preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného
rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie

vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného
titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie

poverenia.

5. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka ako
neoddeliteľná súčasť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 09.08.2012
nebola medzi oprávneným a povinným uzavretá platne, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

7. Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil predloženú rozhodcovskú doložku, súčasť
Dohody spod režimu súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred
ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu
k rozhodcovskej doložke ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi

rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.8. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna

voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzavretej Dohody a v nej zakomponovanej rozhodcovskej doložky; typová zmluva
s rozhodcovskou doložkou a jej predloženie povinnej osobe bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané, je možné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe

je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

9. Je evidentné, že oprávnený neuzatvoril s povinným osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ani nepredložil
povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ale rozhodcovská doložka
je koncipovaná súčasť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Táto forma
zmluvy, primárne uzavretej za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa a určenia splátok dlžnej sumy

spochybňuje individuálne predloženie rozhodcovskej doložky povinnému, dlžníkovi. Postup veriteľa a
samotná forma dohody vylučuje možnosť meniť jej obsah druhou zmluvou stranou. Oprávnenému sa
žiadnym dôkazom nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu
vyjednaniu rozhodcovskej doložky.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si
spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký
osobitný, prospešný význam. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil,

pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného,
individuálneho vyjednania istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

11. Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné
jej záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
OZ nie je o možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, ale predovšetkým o
dôsledkoch, ktoré toto zmluvné ustanovenie zakladá, t.j. či rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa

podrobiť sa arbitráži.

12. Podstatnou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická

nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, ako uviedol aj
exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku

považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni
judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle
generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 OZ, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou, veriteľom, poskytovateľom služby, pričom
spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu takéhoto zmluvného ustanovenia v súvislosti s predbežne

formulovanou štandardnou zmluvou, resp. všeobecnými obchodnými podmienkami.

14. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejtoveci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nemá právne
účinky. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred
nariadenie exekúcie. Oprávnený tak nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom,

pričom na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovskéhorozsudkuzodňa8.7.2013sp.zn.SR04273/13akonulitnéhoprávnehoaktu),vovzťahu
k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde
nie sú dotknuté.

15. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

16. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne

správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).