Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 13, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27Csp/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200376
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6418200376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.ŠtefanomJuhásomvprávnejvecižalobkyne:

Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom: Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným:
1. B. G., G.. XX. X. XXXX, E. O.: L. A. Č.. XXXX/X, K. Š., 2. V. C., G.. XX. X. XXXX, J. G. K. XXX, o
zaplatenie 11.362,73 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni sumu 9 038,22 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 28 203,36 € za obdobie od 3. 4. 2015 do 17. 10. 2016 v sume
2 196,88 €, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd“) 5. 2. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej sumu 11 362,73 € a
trovy konania.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavrela zo žalovaným v
1. rade 9. 4. 2014 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý medziúver
vo výške 28 300 € s úrokom 5,99 % p. a. Žalovaná v 2. rade bola ručiteľom na základe písomného
vyhlásenia o prevzatí záväzku z ručenia voči veriteľovi. Pretože žalovaný v 1. rade ako dlžník neplnil
riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením svojho záväzku, na čo bol písomne upozornený
žalobkyňou listom - výzvou na úhradu z 17. 3. 2015. Žalobkyňa vyhlásila okamžitú splatnosť medziúveru

dňa 2. 4. 2015, pretože ani po výzve žalovaný v 1. rade neplnil riadne a včas. Po okamžitej splatnosti
došlo k započítaniu sumy nasporenej na stavebnom sporení vo výške 96,64 € so sumou poskytnutého
úveru 28 300 €, teda dlžná suma po započítaní predstavovala 28 203,56 €. K tejto suma bola pripočítaná
suma 979,17 €, predstavujúca úroky za obdobie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a suma
poplatkov vo výške 60 €. Žalobkyňa pristúpila k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby,
v rámci ktorej došlo k uspokojeniu časti jej pohľadávky z výťažku dražby vo výške 22 811,05 €. V
predmetnom konaní si uplatňuje zvyšnú časť pohľadávky, ktorá nebola upokojená z výťažku dobrovoľnej

dražby, ktorá predstavuje istinu vo výške 5 392,31 €, úroky do dňa mimoriadnej splatnosti vo výške
979,17 €, poplatky vo výške 60 €, zmluvný úrok vo výške 5,99 % p. a. za obdobie od 3. 4. 2015 do dňa
konania dražby (17. 10. 2016) vo výške 2 606,74 €, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p. a. za obdobieod 3. 4. 2015 do 17. 10. 2016 vo výške 2 278,64 € a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo
výške 45,87 €.

3. K žalobe bola pripojená zmluva, všeobecná podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby
(znenie júl 2012), sadzobník poplatkov pre fyzické osoby platný od 1. 1. 2014, výzva na úhradu z 17.
3. 2015 s dokladom o doručení žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade dňa 20. 3. 2015, vyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru z 2. 4. 2015 s dokladom o doručení žalovanému v 1. rade 16. 4. 2015 a
žalovanej v 2. rade 17. 4. 2015, výpis z účtu stavebného sporenia a z účtu medziúveru.

4. Žalovaným bola doručená žaloba spolu s prílohami a výzvou okresného súdu, aby sa vyjadrili k
podanej žalobe v stanovenej lehote, avšak v konaní ostali pasívni a k žalobe a jej prílohám sa nevyjadrili.
Na pojednávaní konanom dňa 13. 8. 2018 súd zistil, že strany konania sa ho osobne nezúčastnili.
Žalobkyňa svoju neprítomnosť vopred ospravedlnila, a to písomným podaním doručeným tunajšiemu
súdu prostredníctvom emailu dňa 10. 8. 2018. V danom podaní okrem iného uviedla, že súhlasí s

tým, aby súd vo veci pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti a od podania žaloby nebola uhradená
ani časť uplatneného nároku, preto žiada, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Žalovaný v 1.
rade sa pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu osobne nezúčastnil, neospravedlnil svoju
neúčasť, ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Žalovaná v 2. rade mala riadne
doručené predvolanie, svoju neprítomnosť vopred žiadnym spôsobom neospravedlnila, o odročenie

pojednávania požiadala elektronickou poštou, ktorý však neadresovala na oficiálnu emailovú adresu
súdu ([email protected]). Okrem toho žalovaná v 2. rade požiadala o odročenie pojednávania
z dôvodu, ktorý súd vyhodnotil ako dôvod, ktorý nie je prekážkou pre vykonanie pojednávania. Žalovaná
v 2. rade totiž predložila kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti z 10. 8. 2018, s uvedenou
diagnózou K.30, ktorá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (dyspepsia - tráviace problémy) sama

o sebe bez ďalšej špecifikácie na základe predloženej lekárskej správy, nie je možné akceptovať ako
dôkaz preukazujúci dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Súd preto pojednával v neprítomnosti
strán konania.

5. Pri posúdení skutkového a právneho stavu okresný súd vychádzal z žalobkyňou predložených

listinných dôkazov pripojených k žalobe. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný
skutkový stav veci, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia zákona.

6. Z predloženej zmluvy uzavretej dňa 9. 4. 2014 medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom
vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanému v 1. rade medziúver vo výške 28 300 €. Úroková sadzba

medziúveru bola 5,99 % p. a., výška mesačných splátok 141,27 €, ktoré pozostávali z úroku úveru až
do pridelenia cieľovej sumy, ktorých splatnosť bola 15. deň mesiaca. Súčasne bol povinný vkladať na
účet stavebného sporenia mesačný vklad vo výške 41,66 €. Žalovaná v 2. rade ako ručiteľ prevzala na
seba povinnosť uspokojiť pohľadávku žalobkyne, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade.

7. Z predloženého výpisu z účtu medziúveru k 31. 10. 2016, mal okresný súd preukázané, že 29. 4. 2014
bola žalovanému v 1. rade poskytnutá časť úveru vo výške 22 640 € a 20. 5. 2014 časť vo výške 5 320
€, spolu 27 960,40 € a zvyšná časť predstavovala poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 339,60
€. Výpisom z účtu stavebného sporenia bolo preukázané, že na účte k 2. 4. 2015 bola nasporená suma
96,64 €, ktorú žalobkyňa po zosplatnení úveru použila na započítanie voči celkovej výške jej pohľadávky,

predstavujúcej nesplatenú časť úveru.

8. Z obsahu výzvy pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru adresovanej žalovaným vyplýva výška
dlhu k 17. 3. 2015 v celkovej sume 965,94 €, ktorý mal žalovaný v 1. rade vyrovnať do 31. 3. 2015.
Výzva bola doručená žalovaným 20. 3. 2015. K vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo k 2. 4. 2015, o

čom boli upovedomení žalovaní listom z 2. 4. 2015, ktorý im bol doručený 16. 4. 2015, resp. 17. 4. 2015
(žalovaná v 2. rade).

9. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa upokojila časť svojej pohľadávky z nasporenej sumy na stavebnom
sporení (96,64 €) a z výťažku dražby prijatého 31. 10. 2016 vo výške 22 811,05 €, v tomto konaní si

preto uplatňuje zvyšnú časť pohľadávky v celkovej výške 11 362,73 €.10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

13. podľa § 548 ods. 1 OZ, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

14. Podľa § 7 ods. 3 zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej len „ZSS“), zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,

d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

15.Okresnýsúdmalzpredloženýchdôkazovpreukázané,žežalobkyňauzavrelasožalovanýmv1.rade

zmluvu o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobkyňou ako veriteľom
a žalovaným v 1. rade ako spotrebiteľom. Uvedená zmluva bola zabezpečená nehnuteľnosťou, preto sa
na predmetnú zmluvu nevzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva bola zároveň uzavretá
v súlade s § 7 ods. 3 ZSS, pretože obsahovala všetky zákonné náležitosti. Okrem zabezpečenia na
základe zmluvy o zriadení záložného práva bola zmluva zabezpečená aj ručením na základe písomného

vyhlásenia žalovanej v 2. rade, podľa ktorého sa zaviazala uhradiť záväzky žalovaného v 1. rade voči
žalobkyni vrátane príslušenstva úveru.

16. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania s platením jednotlivých splátok úveru, čoho následkom
bolo vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru poskytnutého žalobkyňou. Povinnosť uhradiť záväzok

žalovaného v 1. rade na seba prevzala žalovaná v 2. rade, ktorá bola povinná uspokojiť pohľadávku
žalobkyne, ak ju neuspokojí žalovaný v 1. rade. Zvyšnú časť pohľadávky, ktorá nebola uspokojená v
rámci výťažku z dobrovoľnej dražby, žalovaní doposiaľ neuhradili.

17. V danom konaní však z strany žalobkyne nemal súd preukázanú existenciu nákladov spojených s

vymáhaním pohľadávky vo výške 45,87 €, ktoré si uplatňovala podľa § 121 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno
týkajúce sa skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé dôsledky, ide teda o stranu sporu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí (II. ÚS 38/2015).
Okresný súd nemal preukázané ich vynaloženie, účelnosť týchto nákladov, ani súvislosť ich vynaloženia
s uplatneným nárokom. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich

skutkových tvrdení uvádzaných v žalobe, súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky vo výške 45,87 € zamietol.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškaniaje o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
záväzku (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v
Slovenskej republike, podľa údajov zverejnených na webovej stránke www.nbs.sk) bola 0,05 %. Úrok z
omeškania preto predstavuje výšku 5,05 % p. a., a v tejto výške si ho uplatňuje žalobkyňa z dlžnej sumy
od 3. 4. 2015 do 17. 10. 2016, ktorý vyčíslila na sumu 2 278,64 €.

20. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho im okrem
povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške. Ku dňu 3. 4. 2015 boli žalovaní v omeškaní so sumou 28 203,36 €. Suma
úroku z omeškania za uplatnené obdobie (od 3. 4. 2015 do 17. 10. 2016) tak predstavuje sumu 2 196,88
€. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si nesprávne uplatnila vyššiu sumu (2 278,64 €), než aká jej prináleží,

súd preto rozhodol tak, že v časti úroku z omeškania prevyšujúceho sumu 2 196,88 €, žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Žalobkyňa bola v konaní úspešná iba v pomere 99 % (neúspech mala v rozsahu časti úroku z
omeškania a nákladov na vymáhanie pohľadávky), preto jej okresný súd priznal nárok na náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovaným vo výške 98 %.

24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.