Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 30, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204128
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116204128.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Š. T., L.. XX.XX.XXXX,

bytom V. T. X/XXXX, Prešov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, s.r.o., IČO: 35 805 731,
sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, právne zastúpeného RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Humenské nám. 4, Bratislava, IČO: 46 789 634, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 82,04 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.02.2016 domáhal voči žalovanému (pôvodne Provident
Financial s.r.o.) zaplatenia sumy vo výške 750,78 eura s príslušenstvom titulom bezdôvodného
obohatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 17.4.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „ZSU1“). Žalovaný mu poskytol úver vo výške 580 eur. V zmluve je uvedená

ročná úroková sadzba vo výške 23,57 % a administratívny poplatok vo výške 116,58 eura. Zároveň
došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal zaplatiť za službu žalovaného
spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 298,70 eura. Spolu mal za sumu 580 eur zaplatiť
1.078,80 eura. Žalovanému uhradil sumu 498,80 eur, bezdôvodné obohatenie je preto 498,80 eura. Ako
druhá v poradí bola dňa 27.05.2010 uzavretá zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj
ako „ZSU2“). Žalovaný mu poskytol úver vo výške 940 eur. V zmluve je uvedená úrok vo výške 23,57
% a administratívny poplatok vo výške 188,94 eura. Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení

splátok úveru, podľa ktorej mal zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu
vo výške 484,10 eura. Spolu mal za sumu 940 eura zaplatiť 1.748,40 eura. Žalovanému uhradil sumu
1.289,98 eur, bezdôvodné obohatenie je 349,98 eura. Poukázal na to, že v karte splátok „DUPLIKÁT“
platba č. 1 zo dňa 08.10.2013 ide o prenesenú sumu 344,98 eura z pôvodnej karty splátok - originál,
ktorá bola zapísaná a pre nedostatok miesta vystavil žalovaný duplikát. Táto suma však nesúhlasí s
pôvodnou kartou splátok, po zrátaní všetkých platieb je konečný sumár 1.218,08 eura. Z toho usúdil,
že obchodná zástupkyňa žalovaného vyberala sumy, ktoré síce zapísala do pôvodnej karty splátok, ale

vybrané sumy neodovzdávala žalovanému. Ako tretia v poradí bola dňa 11.07.2012 uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj ako „ZSU3“). Žalovaný mu poskytol úver vo výške 580
eur. V zmluve je uvedená úrok vo výške 22,3769 % a administratívny poplatok vo výške 116,58 eura.
Zároveň došlo aj k uzavretiu zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal zaplatiť za službužalovaného spočívajúcu v preberaní splátok, odmenu vo výške 298,70 eura. Spolu mal za sumu 580
eura zaplatiť 1.078,79 eura. Žalovanému uhradil sumu 482 eur, doplatok do istiny je 98 eur. Uviedol, že
predmetné zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Bezdôvodné obohatenie predstavuje 750,78 eura. Poukázal na to, že s ohľadom na finančnú tieseň
požiadal dňa 15.01.2016 Združenie Brániť sa oplatí - BSO o prehodnotenie úverových zmlúv.

3. Žalovaný s predmetnou žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že v

prípade ZSU1 si žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 498,80 eura. Z prehľadu
„karty splátok“ vyplýva, že poslednú splátku uhradil žalobca žalovanému 09.07.2012, pričom žaloba bola
podaná na súd 29.02.2016. V prípade ZSU2 namietol premlčanie všetkých čiastkových nárokov, ktoré
plnil žalobca žalovanému pred 29.02.2013, t.j. pred viac ako troma rokmi pred podaním žaloby na súd
a to s poukazom na § 107 ods. 2 OZ. Z prehľadu poskytnutého žalobcom sa javí, že po 29.02.2013
plnil žalovanému 3 eura dňa 04.03.2013, 30 eur dňa 11.03.2013, 5 eur dňa 19.11.2013 a spolu 71 eur

za obdobie od 09.02.2014 do 30.11.2015, t.j. spolu 109 eur, V prípade ZSU3 zostáva žalobcovi doplatiť
98 eur. V súvislosti s termínom konečnej splatnosti poukázal na to, že v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere sa jednoznačne uvádza, že úver sa poskytuje na dobu 60 týždňov a termín konečnej splatnosti je
siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Z uvedeného je podľa neho zrejmé, že zmluvy o úvere
obsahujú tak dĺžku trvania úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch hovorí o konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ zákona
č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje uvedenie dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti,
pričom „termín“ a „dátum“ nie sú synonymami. Poukázal na prílišný formalizmus. Ďalej poukázal na
to, že je absolútne dostatočné, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a

poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto
celková čiastka žalovanému splatiť. Pozornosť upriamil na smernicu 2008/48/ES, ktorá zaviedla tzv.
maximálnu harmonizáciu, pričom v čl. 10 tejto smernice je presne stanovené, aké náležitosti má zmluva
o spotrebiteľskom úvere mať. Toto ustanovenie smernice neuvádza žiadne také vytýkané požiadavky
na náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako stanovuje § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010

Z.z. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Vo vyjadrení zo dňa 28.05.2018 žalovaný poukázal na to, že nárok žalobcu je premlčaný pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ. Pozornosť upriamil na uznesenie NSSR zo
dňa 10.01.2018, sp. zn. 3Cdo169/2017, v zmysle ktorého je dôležitá znalosť skutkových okolností, t.j.

okamih, kedy sa žalobca dozvedel, kedy došlo k obohateniu a kto sa na jeho úkor mal obohatiť; čo sú
skutočnosti, ktoré mu boli známe najneskôr zaplatením poslednej splátky daného úveru, k čomu došlo
viac ako dva roky pred podaním danej žaloby na súd. Nestačí, že o „obohatení“ informovalo žalobcu
združenie.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalovaného,
ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo v jeho
neprítomnosti. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti strán sporu v
súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")

s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.4.2010, zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 17.4.2010,
kartou splátok k predmetnému úveru, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.5.2010, zmluvou o

zabezpečení splátok úveru zo dňa 27.5.2010, kartou splátok k tomuto úveru, duplikátom karty splátok k
tomuto úveru, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.7.2012, zmluvou o zabezpečení splátok úveru
zo dňa 11.7.2012, kartou splátok k tomuto úveru, vyjadreniami žalovaného, vyjadrením žalobcu, ktorého
prílohou bol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co 142/2016, vyjadrením Združenia Brániť
sa oplatí BSO, uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 169/2017, ako aj ostatným spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 17.04.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
(ďalej len „ZSU1“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 580 eur,ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 60 týždenných splátkach po 13,05 eura, posledná splátka 10,15
eura. V zmluve je uvedené RPMN vo výške 70,56 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 48,66 %.
Celková čiastka, ktorú bol povinný žalobca zaplatiť predstavovala 780,10 eura. Strany si zároveň dohodli

úrokovú sadzbu vo výške 23,57 %. V zmluve je stanovený administratívny poplatok vo výške 116,58
eura. Konečným dňom splatnosti celkovej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7.
deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy.

8. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzatvorili žalovaný a žalobca aj zmluvu o zabezpečení

splátok úveru, podľa ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.2 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 298,70 eura. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 4,93 eura a
poslednú splátku vo výške 7,83 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

9. Z karty splátok k zmluve č. XXXXXXXXX vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom
1.078,80 eura, pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej
splátky, sumy a zostatku dlhu. Ku dňu 11.07.2012 doplatil žalovaný poslednú sumu 285,06. Z uvedeného
je zrejmé, že žalobca splatila 1.078,80 eura.

10. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 27.05.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
(ďalej len „ZSU2“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 940 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 60 týždenných splátkach po 21,15 eura, posledná splátka 16,45
eura. V zmluve je uvedené RPMN vo výške 70,56 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 51,49 %.

Celková čiastka, ktorú bol povinný žalobca zaplatiť predstavovala 1.264,30 eura. Strany si zároveň
dohodli úrokovú sadzbu vo výške 23,57 %. V zmluve je stanovený administratívny poplatok vo výške
135,36 eura. Konečným dňom splatnosti celkovej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým
je 7. deň 60. týždňa po uzavretí zmluvy.

11. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzatvorili žalovaný a žalobca aj zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, podľa ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.2 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 484,10 eura. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v
60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 7,99
eura a poslednú splátku vo výške 12,69 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v

zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom.
Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

12. Z karty splátok k zmluve č. XXXXXXXXX v spojení s duplikátom vyplýva záznam všetkých platieb s
počiatočným stavom 1.748,40 eura, pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia

príslušnej týždennej splátky, sumy a zostatku dlhu. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 26.06.2012 žalobca
zaplatil 1.218,98 eura a následne zaplatil dňa 09.02.2014 5 eur, dňa 28.03.2014 5 eur, dňa 14.04.2014
5 eur, dňa 26.05.2014 3 eura a 2 eura, dňa 21.07.2014 2 eura, dňa 24.09.2014 2 eura, dňa 20.10.2014
2 eura, dňa 10.11.2014 2 eura, dňa 01.12.2014 2 eura, 02.03.2015 2 eura, dňa 16.03.2015 2 eura,
dňa 30.03.2015 2 eura, dňa 07.04.2015 2 eura, dňa 13.04.2015 2 eura, dňa 24.04.2015 2 eura, dňa

14.06.2015 3 eura, dňa 13.07.2015 5 eur, dňa 20.07.20152 eura, dňa 10.08.2015 2 eura a 3 eura, dňa
21.09.2015 2,50 eura, dňa 28.09.2015 2 eura, 5 eur a 2 eura a dňa 30.11.2015 2,50 eura. Ku dňu
30.11.2015 mu ostávalo do počiatočného stavu doplatiť 320,42 eura. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
splatila 1.427,98 eura.

13. Žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 11.07.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
(ďalej len „ZSU3“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 580 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 60 týždenných splátkach po 13,01 eura, posledná splátka 12,50 eura.
V zmluve je uvedené RPMN vo výške 40,38 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 46,52 %. Celková
čiastka, ktorú bol povinný žalobca zaplatiť predstavovala 780,09 eura. Strany si zároveň dohodli úrokovú

sadzbu vo výške 22,3769 %. V zmluve je stanovený administratívny poplatok vo výške 116,58 eura.
Konečným dňom splatnosti celkovej dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň
60. týždňa po uzavretí zmluvy.14. V rovnaký deň ako zmluvu o úvere uzatvorili žalovaný a žalobca aj zmluvu o zabezpečení
splátok úveru, podľa ktorej sa zákazník zaviazal, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.2 zaplatí
poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 298,70 eura. Zákazník sa zaviazal splácať túto odmenu v 60

pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 4,97 eura a
poslednú splátku vo výške 5,47 eura počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastala 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

15. Z karty splátok k zmluve č. XXXXXXXXX vyplýva záznam všetkých platieb s počiatočným stavom
1.078,79 eura, pričom nasledujú rukou písané údaje s uvedením dátumu vybratia príslušnej týždennej
splátky, sumy a zostatku dlhu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný splatil celkovo 482 eur.

16.ZvyjadreniaZdruženiaBrániťsaoplatí-BSOvyplýva,žežalobcapožiadalzdruženiedňa15.01.2016
o prehodnotenie úverových zmlúv. Hlavne ich požiadal o pomoc pri poskytnutom úvere od VÚB banky,

pri tejto príležitosti boli posúdené aj ostatné veci.

17.SúdlustráciouvobchodnomregistrivedenýmMSSRzistil,žespoločnosťProvidents.r.o.vstúpiladňa
1.3.2018 do likvidácie (zverejnené dňa 4.4.2018), pričom po dobu likvidácie používa obchodné meno
Endepro, s.r.o. v likvidácii.

18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

19.Podľa§52ods.1,2,3,4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvorenia
zmlúv o úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku
dňu uzavretia ZSU1 a ZSU2 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.), zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

okrem iného aj podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, podľa písm. i) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a
celkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,vypočítanénazákladeúdajovplatných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochúčinnéhokudňuuzavretiaZSU3
(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) spotrebiteľský úver je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. d/ tohto zákona zmluvou o
spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok,

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať okrem iného aj tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretia zmlúv
o úvere výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať

nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o
vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

33. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.34. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam

obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

35. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu

alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k
a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,
b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho

zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,
c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku,

d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a
majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a

vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

36. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

37. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

39. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania

dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

40. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

41. Uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvy spotrebiteľské, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorý
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už
pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorá obsah zmluvy žiadnym

podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.42. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 750,78 eur.

43. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ZSU1, ZSU2, ZSU3) neobsahujú údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z., resp. podľa §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako
dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje

sa teda jednoznačná špecifikácia konečnej splatnosti úverov, ktorá je dodávateľom určená na základe
vstupných údajov. V zmluvách sa síce nachádza, že konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je
deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60. týždňa, resp. 52. týždňa po dni uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, avšak takúto formuláciu konečnej splatnosti súd považuje za nedostatočnú,
keďže neposkytuje spotrebiteľovi jasný údaj o tom, kedy nastala konečná splatnosť úveru. Aj Súdny
dvor vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroová

uviedol, že síce nemusí byť nutne uvedený konkrétny dátum splatnosti splátok, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Súd má
za to, že formulácia 7. deň 60. týždňa, resp. 52. týždňa po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neumožňuje spotrebiteľovi sa jednoducho, bez zložitých výpočtov a k tomu potrebných pomôcok
dopracovaťkpresnémudňukonečnejsplatnosti.Niejeanizrejmé,čisplatnosťzačínaplynúťnasledujúci

deň po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo už v deň uzavretia predmetnej zmluvy, a teda
aj takáto neurčitá formulácia spôsobuje to, že spotrebiteľ nemôže jednoducho zistiť konečnú splatnosť
úveru.

44. Ďalej preskúmaním uvedených zmlúv o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že súčasne so zmluvami o

spotrebiteľskom úvere boli uzatvorené aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Ide o akcesorické zmluvy
nadväzujúce na úverové zmluvy, keďže ich obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru.
Vznik zmluvy o zabezpečení splátok úveru je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ide o doplnkovú službu súvisiacu so spotrebiteľským úverom. Pričom aj v iných konaniach vedených
na tunajšom súde vypovedali obchodní zástupcovia žalovaného, že zmluva o zabezpečení splátok

bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (napr. sp. zn. 10Csp 104/2017, 20Csp/86/2016, 11Csp
86/2016, 11C 22/2014). Z tohto dôvodu odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o zabezpečení
splátok úveru - vyberanie splátok úveru vo výške vyššej ako 50 % samotného poskytnutého úveru, mala
byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do ročnej percentuálnej miery nákladov. Nesprávne

uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve
tento údaj nebol uvedený vôbec, čo zákonodarca v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
spája so sankciou v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

45. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú podstatnú

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., resp. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z.z. z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe
úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, súd uvádza, že podľa jeho názoru žiadnym spôsobom výkladu
citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k
záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve, ako celková splátka zahŕňajúca

istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená
na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie
naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne
splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva
to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty.

46. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.2.2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017 a zo dňa 17.4.2018 sp. zn. 3Cdo 56/2018, v zmysle ktorých „úmyslom
zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo
transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo

prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2
Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu,teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto

ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z.
v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia
dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2
písm. h/ Smernice. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu §
9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací
súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať
tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je
konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky“.

47. So zreteľom na uvedené poskytnuté spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov,
pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.07.2012 neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. f) a v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa a v zmluvách o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2010 a 27.05.2010

absentuje náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z..

48. S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ žalovaný prijal na základe týchto zmlúv sumu prevyšujúcu
sumu poskytnutého úveru, ide na jeho strane o majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, čo by zakladalo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

49. V súvislosti s tým je však potrebné sa zaoberať námietkou premlčania vznesenou zo strany
žalovaného. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej

veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k

bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel
alebo nie.

50. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného

(porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/143/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986). V prípade
plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment,
kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Za účelom zistenia
skutočnej vedomosti žalobcu o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného súd niekoľkokrát nariadil
pojednávanie (dňa 22.03.2018, dňa 24.04.2018, dňa 05.06.2018 a dňa 30.08.2018), na ktoré predvolal

žalobcu s cieľom ho k tejto okolnosti vypočuť. Žalobca v dvoch prípadoch neprevzal zásielku súdu
obsahujúce predvolanie v odbernej lehote, vo zvyšných dvoch prípadoch mu bolo predvolanie riadne
doručené, napriek tomu sa však pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnil. Na pojednávanie
nariadené na 30.08.2018 bola žalobcovi spolu s predvolaním dokonca doručená osobitná výzva, v
ktorej ho súd upozornil, že ak na podanej žalobe naďalej trvá, je pre rozhodnutie vo veci potrebné ho

vypočuť ako žalobcu za účelom zistenia rozhodujúcich skutočností (vyjadrenie žalovaného obsahujúce
námietku premlčania mu bolo preukázateľne doručené). Aj napriek tejto intervencii zo strany súdu
sa žalobca pojednávania nezúčastnil. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že žalobca
neuniesol dôkazného bremeno o tejto skutočnosti, a preto musel súd vychádzať z toho, že už v čase,
keď začal žalobca predmetné úvery preplácať (splatil celú istinu čerpaného úveru a napriek tomu

platil právnemu žalovanému na čerpaný úver ďalej) musel mať vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného. Vo vzťahu k vyjadreniu združenia súd uvádza, že to, kedy žalobca
získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, nie jepri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty relevantné. (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 67/2011 a sp. zn. 3Cdo 169/2017)

51. Súd sa domnieva, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných z dôvodu preplatenia istiny
čerpaného úveru žalobkyňou vzniklo až v okamihu, kedy žalobkyňa prvýkrát preplatila istinu čerpaného
úveru, teda nie osobitne pri každej žalobkyňou zaplatenej splátke úveru ale až prvou platbou na čerpaný
úver, ktorá presiahla splatenú istinu úveru. Splátky úveru boli síce v zmluve o spotrebiteľskom úvere

dojednané tak, že obsahujú tak splátku istiny ako aj úroku /bez ich rozčlenenia/ ale toto dojednanie bolo
prelomené zákonnou sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Všetky platby žalobkyne, a to v
celom ich rozsahu, je preto potrebné zarátavať na istinu čerpaného úveru a bezdôvodné obohatenie
žalovaných vzniklo až v momentne, kedy žalobkyňa začala svojimi platbami preplácať istinu čerpaného
úveru, teda až dňa 21.08.2014, kedy zaplatila 60 eur /len v rozsahu 39,19 eur, pretože zvyšok 20,81 eur
žalobkyňa ešte platila na istinu úveru/, dňa 30.09.2014, kedy zaplatila sumu 20,- eur, dňa 04.11.2014,

kedy zaplatila sumu 10,- eur a dňa 18.01.2017, kedy zaplatila sumu 31,50 eur. Od momentu, kedy
žalovaní prijali uvedené platby žalobkyne tak vzniklo v rozsahu platieb /pri prvej uvedenej platbe len v
rozsahu 39,19 eur/ žalovaným bezdôvodné obohatenie, a od tohto momentu začala plynúť objektívna
trojročná premlčacia doba práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Do dňa uplatnenia
práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde /podanie žaloby dňa 30.01.2017/ tak

objektívna premlčacia doba ohľadne žiadnej z týchto platieb žalobkyne neuplynula.

52. S ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX súd v celom rozsahu premlčané, pretože sumu poskytnutého úveru (580 eur)
začal žalobca preplácať 17.02.2012 a celú požadovanú čiastku splatil 11.07.2012, teda do podania

žaloby 29.02.2016 2-ročná subjektívna premlčacia doba uplynula. Pokiaľ ide o nároky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, tie nie sú premlčané vo vzťahu k sumám hradeným žalovanému
2rokypredpodanímžaloby,atedaod28.03.2014do30.11.2015(dňa28.03.2014 5eur,dňa14.04.2014
5 eur, dňa 26.05.2014 3 eura a 2 eura, dňa 21.07.2014 2 eura, dňa 24.09.2014 2 eura, dňa 20.10.2014
2 eura, dňa 10.11.2014 2 eura, dňa 01.12.2014 2 eura, 02.03.2015 2 eura, dňa 16.03.2015 2 eura,

dňa 30.03.2015 2 eura, dňa 07.04.2015 2 eura, dňa 13.04.2015 2 eura, dňa 24.04.2015 2 eura, dňa
14.06.2015 3 eura, dňa 13.07.2015 5 eur, dňa 20.07.20152 eura, dňa 10.08.2015 2 eura a 3 eura, dňa
21.09.2015 2,50 eura, dňa 28.09.2015 2 eura, 5 eur a 2 eura a dňa 30.11.2015 2,50 eura), čo celkovo
predstavuje sumu 66 eur. Vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX je potrebné
konštatovať, že tam bezdôvodné obohatenie vzniknúť ani nemohlo, pretože žalobcovi bol poskytnutý

úver vo výške 580 eur, pričom zaplatil len 482 eur. So zreteľom na tieto skutočnosti považoval súd za
opodstatnený nárok žalobcu vo výške 66 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. O nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi rozhodol súd podľa § 262 ods. 1
CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Žalovaný bol úspešný v rozsahu
90,83 % žalobca iba v rozsahu 8,79 %, a preto súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 82,04 % (90,83 % - 8,79 %). O výške náhrady trov konania súd rozhodne po

právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolaciedôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.