Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/309/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234028
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114234028.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, IČO: 36 526 029, proti žalovaným: 1/ O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X., I. XXXX/X a 2/ Alena Drgoňová-Medart, so sídlom Nitra, Slávičie chodníky 897/6, IČO: 323 079 958,
o zaplatenie 1.545,67eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 06.

2016 č. k. 19RO/506/2014-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 27. 11. 2014, doplnené
dňa 27. 03. 2015 v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojim podaním domáhal zaplatenia istiny
vo výške 1.545,67 eura buď od žalovanej v 1. rade alebo od žalovanej v 2. rade, ktoré neobsahovalo
náležitosti predpokladané ust. § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti poukázal na to, že jednou
z osobitných náležitostí žaloby je označenie toho, čoho sa žalobca domáha, pričom predmet žaloby,
ktorý tvorí uplatnený nárok musí byť presne formulovaný v žalobnej žiadosti - petite a nevyhnutnou
náležitosťou žalobného petitu je určitosť stanovenia povinnosti, ktorá sa navrhuje uložiť. Musí ísť o

presnú a výstižnú formuláciu petitu, keďže tento určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť,
a preto žalobca nemôže vymedzenie svojho žalobného nároku ponechať na súd. Uznesením zo dňa
10. 12. 2014 č. k. 19 RO/506/2014-26 žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní doplnil písomné podanie
tak, že špecifikuje petit žaloby, t. j. ako žiada, aby súd rozhodol, aby výrok rozhodnutia bol jasný, určitý
a vykonateľný v časti uloženia povinnosti žalovaným, pretože nie je možné rozhodnúť, že súd ukladá
povinnosť buď žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade, pričom zároveň ho poučil, že ak podanie v

lehote 10 dní odo dňa doručenia neopraví alebo nedoplní, jeho podanie bude odmietnuté. Konštatoval,
že žalobca uznesenie prevzal dňa 19. 03. 2015 a podaním označením ako doplnenie žaloby upravil
petit tak, že žiadal, aby súd zaviazal na zaplatenie istiny žalovanú v 1. rade a voči žalovanej v 2. rade
žiadal konanie zastaviť, alebo aby súd zaviazal na zaplatenie žalovanú v 2. rade a voči žalovanej v
l. rade konanie zastavil. Keďže žalobca svoje podanie, ktoré by mohlo byť považované za žalobu v
lehote10dníriadnenedoplnil,apreuvedenýnedostatoknebolomožnévkonanípokračovať,postupujúc

podľa § 43 ods. 1, 2 OSP jeho podanie odmietol, pretože alternatívny petit uvedený v doplnku žaloby
je nevykonateľný a neurčitý. Rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a
vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
3. Toto rozhodnutie včas podaným odvolaním napadol žalobca domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že v prípade nejasného, resp. neurčitého
a nezrozumiteľného petitu je právnou povinnosťou súdu, aby žalobcu jasne a zrozumiteľne poučil v

čom sú nedostatky petitu a najmä, ako má byť petit žaloby správne formulovaný. Prezentoval názor, že
poučenie dané mu súdom vo výzve bolo nejasné, neúplné a neurčité, pretože súd prvej inštancie jasnenepovedal, že pre prípad viacerých žalovaných je alternatívny, resp. aj eventuálny petit neprípustný, a
že treba žalovať na plnenie viacerých žalovaných buď spoločne a nerozdielne alebo každého na delené
plnenie. V dôsledku nejasného poučenia tak opäť nepresne formuloval zmenu petitu. Poukázal tiež na

to, že podľa ustálenej súdnej praxe žiadne procesné ustanovenie nebráni tomu, aby jeden a ten istý
nárok bol žalobcom súčasne uplatnený a vymáhaný proti viacerým žalovaným s tým rizikom, že proti
niektorému z nich bude v spore neúspešný. Potom, čo sám zistil, v čom je zrejmá nesprávnosť petitu
jeho žaloby žiadal, aby po zrušení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu a
uložil žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade každej z nich povinnosť zaplatiť mu sumu 1.545,67 eura

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ako i náhradu trov konania.
4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.
2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová

právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku
s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej

inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 27. 11. 2014 doručil súdu prvej inštancie
návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade bola
uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.545,67 eura z titulu nedoplatku nákladov spojených s užívaním

bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu v B. na ul. Y. W., súp. č.
XXXX, za obdobie od 01. 09. 2012 do 31. 12. 2012 a od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013. Vo svojom návrhu
na vydanie platobného rozkazu uviedol, že vlastníčkou predmetného bytu bola žalovaná v 1. rade,
pričomnazákladedobrovoľnejdražbykonanejdňa30.08.2012bytvydražilažalovanáv2.rade,akeďže
žalovaná v 1. rade podala žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá prebieha na súde prvej

inštancie pod sp. zn. 19C/138/2012 z opatrnosti s ohľadom na nebezpečenstvo uplynutia premlčacej
dobyžiadalmuuplatnenýnárokpriznaťbuďodžalovanejvl. alebožalovanejv2.radeazároveňnavrhol
prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19C/138/2012. Uznesením
zo dňa 10. 12. 2014 č. k. 19RO/506/2014-26 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od
jeho doručenia doplnil svoje podanie zo dňa 27. 11. 2014 tak, že presne uvedie, čoho sa svojim podaním

domáha tým, že špecifikuje petit návrhu, t. j. ako žiada, aby súd rozhodol, aby výrok rozhodnutia súdu
bol jasný, určitý a vykonateľný v časti uloženia povinnosti žalovaným, nakoľko nie je možné rozhodnúť,
že súd ukladá povinnosť buď žalovanej v l. rade alebo žalovanej v 2. rade a zároveň ho poučil, že v
prípade, ak podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
jeho podanie odmietne. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 19. 03. 2015 a žalobca

naň reagoval písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 03. 2015. Týmto doplnkom
navrhol, aby žalovanej v 1. rade bola povinnosť zaplatiť mu sumu 1.545,67 eura a trovy konania uložená
do 15 dní od doručenia platobného rozkazu a voči žalovanej v 2. rade bolo konanie zastavené alebo,
aby táto povinnosť bola uložená žalovanej v 2. rade a voči žalovanej v 1. rade bolo konanie zastavené.
Následne súd prvej inštancie podanie žalobcu zo dňa 27. 11. 2014 v spojení s jeho doplnkom zo dňa 27.

03. 2015 v celom rozsahu odmietol. Za situácie, že žaloba žalobcu bola podaná na súde prvej inštancie
dňa 27. 11. 2014 bolo potrebné posúdiť, či účinky s ňou spojené zostali zachované podľa vtedy platných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
7. Podľa § 79 ods. l prvá, druhá, tretia a piata veta OSP konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a

telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z
neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba,
ktorájepodnikateľom,návrhmusíobsahovaťobchodnémeno,sídloaidentifikačnéčíslo,akjepridelené.

8. Podľa § 42 ods. 3 OSP pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jedenrovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
9. Návrh na začatie konania spôsobil zákonom predpokladané účinky, len vtedy, ak obsahoval zákonom

požadované náležitosti pre podanie v zmysle ust. § 42 ods. 3 OSP a tiež náležitosti, ktoré podľa § 79 ods.
1 OSP musel obsahovať návrh na začatie konania. Jednou z náležitostí návrhu na začatie konania bolo,
že z neho muselo byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda musel obsahovať tzv. žalobný petit.
Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu spravidla zakladalo nemožnosť súdu pokračovať
v konaní, kým sa návrh neopravil alebo nedoplnil, keďže súd bol žalobným petitom zásadne viazaný. Z

viazanosti súdu petitom vyplývalo, že súd nemohol prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho
sa domáhali. Navrhovateľ však nemal povinnosť formulovať návrh rozhodnutia, ale iba formulovať návrh
na začatie konania tak, aby bolo zrejmé, čoho sa domáha. V tomto smere stačilo určite a zrozumiteľne
označiť spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá mala byť rozhodnutím súdu
uložená odporcovi. Petit návrhu sa tak nemusel doslovne zhodovať s výrokovou časťou rozhodnutia,
nakoľko súd môže a musí žalobnú žiadosť upraviť tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a vykonateľná.

10. Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

11. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok
nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom
na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením
podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43

ods. 2 OSP).
12. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy dospel k záveru,
že nie sú splnené zákonné predpoklady pre odmietnutie podania žalobcu. Na záver súdu o odmietnutí
podania,ktorébypodľaobsahumohlobyťnávrhomnazačatiekonania,totižmuselibyťsúčasnesplnené
viaceré podmienky a to výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo

doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledok je
nemožnosť súdu pokračovať v konaní. I v prípade, že v súdom určenej lehote účastník by bol pasívny,
resp. by neodstránil vady návrhu, k odmietnutiu jeho podania by bolo možné pristúpiť len za situácie,
že existencia nedostatkov návrhu je takého charakteru, ktorý bráni súdu pokračovať v ďalšom konaní.
Bude tomu tak najmä v prípadoch, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha

voči odporcovi a aká povinnosť odporcu zodpovedá tomuto právu navrhovateľa alebo ak neobsahuje
uvedenie skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha a to aspoň v takom
rozsahu, aby bolo možné posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto smere je potrebné vychádzať zo
záverov už zhora uvedených. Možnosťou pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať
aj rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky

návrhov, musí ísť o prekážky pre akýkoľvek ďalší postup všeobecného súdu (pozri napr. IV. ÚS 1/02).
O takúto situáciu však v súdenej veci nešlo.
13. Na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd zastáva stanovisko, že podanie žalobcu spĺňalo
zákonné náležitosti návrhu na začatie konania. Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2, § 75 ods. 2, § 79
ods. 1 OSP totiž muselo v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

podľa čl. 6 Ústavy SR. Súd musel vykladať a používať citované ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním týchto
ustanovení nemohol obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Súd musel
súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§

1 OSP). Občianske súdne konanie sa muselo v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti.
Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona
alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, neboli a ani za účinnosti Civilného sporového
poriadku nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

14. Posudzujúc žalobu žalobcu v kontexte s celým jej obsahom je potrebné prijať záver, že neboli dané
zákonné podmienky na jej odmietnutie pre existenciu nedostatkov brániacich súdu v konaní pokračovať.
Žalobca totiž vo svojej žalobe riadne označil strany sporu, je z nej zjavné, ktorému súdu je určená, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a je tiež podpísaná a datovaná. Z jej obsahu je zrejmé a jasné,čo ňou žalobca sleduje, čoho sa domáha a z akého titulu, keď žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti o
ktoré opiera svoj nárok. Pokiaľ súd prvej inštancie odmietnutie žaloby žalobcu vyvodil zo skutočnosti, že
alternatívny petit uvedený žalobcom v doplnku jeho žaloby je nevykonateľný a neurčitý, mal vziať zreteľ i

na obsah žaloby, v ktorej žalobca ozrejmil, z akého dôvodu sa plnenia domáha buď od žalovanej v l. rade
alebo žalovanej v 2. rade. Podľa názoru odvolacieho súdu, i keď takto špecifikovaný petit žaloby nebránil
v zásade súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať, žalobca vo svojom odvolacom návrhu už žalobný
petit upresnil tak, že žiada, aby žalovanej v l. rade bola uložená povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu a
rovnako tak žiada, rovnakú povinnosť uložiť i žalovanej v 2. rade a v tomto smere žiada pripustiť zmenu

žaloby.Niettakprekážkybrániacejsúduprvejinštanciepotom,čorozhodneozmenežaloby,pokračovať
v konaní, v ktorom sa bude musieť zaoberať samotnou dôvodnosťou žaloby voči každej zo žalovaných.
Odvolaniežalobcujetakdôvodné,keďžeodmietnutímjehopodaniaanesprávnymprocesnýmpostupom
mu súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom, pre ktorý odvolací súd musí napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).