Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Miriam Srogončíková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/219/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204561
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815204561.3
Rozhodnutie
Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika, a.s., Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpený
splnomocneným zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ť. XXX, v konaní o zaplatenie 2048,56 EUR s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 3 EUR ako poplatku za upomienku z a s t a v u - j e.
II/ Vo zvyšnej časti súdu žalobu z a m i e t a .
III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení,
vydanom po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou , doručenou súdu 24. 7. 2015 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 2048,56
EURsúrokomzomeškania8,5%ročnezosumy2045,56EURod7.11.2013dozaplateniaa súrokomz
omeškania8,25%ročnezosumy3EURod18.3.2014dozaplatenia.Žalobuodôvodniltým,žežalovaný
bol v zúčtovacom období od 16. 10. 2012 do 10. 10. 2013 užívateľom nehnuteľnosti na adrese Ť. XXX,
ktorá je odberným miestom č. XXXXXXX. Na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 5. 5.
2004 poskytoval žalobca neb. U. K., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom Ť. XXX, ktorý zomrel dňa X. X.
XXXX dodávky elektriny. Po jeho smrti nedošlo k odhláseniu odberu elektriny ani k zmene odberateľa,
preto žalobca ďalej poskytoval dodávky elektriny na odberné miesto, za čo vyúčtoval cenu za poskytnuté
dodávky v súlade s platným cenníkom. K ukončeniu zmluvy na dodávku elektrickej energie zo dňa 5. 5.
2004 došlo až na základe žiadosti žalovaného zo dňa 22. 12. 2013. Žalobca vystavil k odbernému miestu
vyúčtovaciu faktúru na sumu 2045,56 EUR, splatnú dňa 6. 11. 2013 a upomienku spoplatnenú sumou 3
EUR. Žalovaný doteraz dlžnú sumu nezaplatil ani čiastočne. Na základe oznámenia obce Ťapešovo bol
žalovaný po smrti pôvodného odberateľa užívateľom nehnuteľnosti na odbernom mieste. Žalobca si voči
žalovanému uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže dodávky elektriny možno
považovať za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že
obohatenie spočíva v dodávkach elektriny, na ktoré žalovaný nemal právny nárok a naturálna reštitúcia
nie je dobre možná, žalobcovi patrí peňažná náhrada za dodávky elektriny podľa vystavených faktúr.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7C/219/2015-25 zo dňa 28. 10. 2015, proti ktorému podal
žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s tým, že na základe jeho žiadosti zo dňa 22. 12. 2013
došlo k ukončeniu zmluvy na dodávku elektrickej energie. V tom čase už bola nehnuteľnosť v užívaní
súčasnýchvlastníkov,ktorí,predpokladá,použilijehoosobnéúdajezkúpnejzmluvy.To,čouviedlaobec
Ť., že bol užívateľom nehnuteľnosti na adrese odberného miesta XXXXXXX v zúčtovacom období 16.
10. 2012 - 16. 10. 2013 nie je pravda, pretože v tom čase už bola predmetná nehnuteľnosť odovzdaná
do užívania súčasným vlastníkom. Považuje za nepochopiteľné, že musí opätovne riešiť vzniknutúsituáciu sám, aj keď bol iba spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3. Tiež žiada, aby
súd preskúmal, kedy bol vykonaný fyzický odpis stavu odberu elektrickej energie na odbernom mieste
od smrti zosnulého Q. K., teda od 8. 5. 2008 do 10. 10. 2013.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
vyjadreniami strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
4. Podľa § 21 ods. 1 písm. zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ )
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny.
Podľa § 21 ods. 2 zákona spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi elektriny neoprávneným
odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny:
(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene
odobratej elektriny podľa odseku 2.
(2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely
pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku,
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa
rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím
platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k
neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v
domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny
v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota
tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy
cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do
jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
(3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a
prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako
súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej
zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom
pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu
pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
(4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov
5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania
neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa
nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
(5) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenomodbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že
a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa
vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
(6) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak
a)jepredbodompripojenianeoprávnenéhoodberuelektrinyhlavnýistič,navýpočetsapoužijemenovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín
za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený
odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.
(7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy
spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 2048,45 EUR
s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bez zmluvy o odbere elektrickej energie odoberal od
žalobcu elektrickú energiu na odbernom mieste Ť. XXX, v období od 16. 10. 2012 do 10. 10. 2013.
Žalovaný nepopieral, že v období od 16. 10. 2012 do 26. 8. 2013 bol užívateľom rodinného domu č.
XXX v Ť., kde sa nachádza odberné miesto. Poprel, že by bol užívateľom rodinného domu č. XXX v Ť.
aj v čase od 27. 8. 2013 do 10. 10. 2013. Najmä však poprel, že by v čase od smrti jeho otca U. K.,
ktorý zomrel 8. 5. 2008, bol vykonaný odpočet odberu elektriny. Uviedol, že meradlo sa nachádza vnútri
rodinného domu, nie je voľne prístupné a žalobca ho nikdy nekontaktoval za účelom odpočtu meradla.
Žalobca tvrdil, že vo vyúčtovacej faktúre, ktorej zaplatenie si voči žalovanému uplatňuje, vyúčtoval
spotrebu elektriny za jej reálne odobraté množstvo, ale vzhľadom na to, že skutočnosť, či bol vykonaný
odpočetodberuelektriny,ostalamedzistranamisporná,bolonaňom,abypreukázal,žeúčtovalskutočne
odobraté množstvo elektriny, teda, že odpočet odberu elektriny bol aj skutočne vykonaný. Žalobca túto
skutočnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Súd konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť predovšetkým
preto, že žalobca si voči žalovanému uplatnil platbu za neoprávnený odber elektriny, z dôvodu, že v
období , za ktoré si uplatňuje voči žalovanému právo na zaplatenie uplatnenej sumy, žalovaný nemal so
žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, čo napokon žalobca sám uvádza v žalobe. Pokiaľ si
teda žalobca voči nemu uplatnil škodu za neoprávnený odber elektriny, podľa § 21 ods. 2 zákona mal
pri jej výpočte postupovať podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.
292/2012 Z.z., teda nie ju vypočítať tak, ako by išlo o odber elektriny na základe zmluvy, čo uskutočnil
žalobca. Žalobca súdu nevysvetlil ( a to ani po výslovnej výzve súdu, ako vyplýva z prednesu zástupcu
žalobcu na pojednávaní 29. 3. 2017 ), akým spôsobom dospel k výpočtu fakturovanej sumy, keď mal
postupovať v zmysle ustanovení uvedenej vyhlášky. Keďže žalobca nepreukázal, že by bol oprávnený
žiadať od žalobcu vyúčtovanú sumu podľa vyúčtovacej faktúry za obdobie neoprávneného odberu, súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol .
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.