Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244828
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Ľ. K., N.. XX.XX.XXXX,
A. D. Š. XXX, XXX XX D. Š., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811
07 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so
sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 22.433,10 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa
26. februára 2014, č. k. 25C/208/2011-178, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 26. februára 2014,

č. k. 25C/208/2011-178, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13.04.2016, č.k. 6Cdo/200/2015-251 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave z 20.10.2014, č.k. 6Co/503/2014, 6Co/512/2014 vo výroku, ktorý potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania a vec mu vrátil v tomto rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie. Dovolanie žalobcu proti výroku odvolacieho rozsudku, ktorým odvolací súd
potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie z 29.04.2014, č.k. 25C/208/2011-199 odmietol.

2. Dovolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca namietal, že mu postupom odvolacieho
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Najvyšší súd SR uviedol, že preskúmaním veci bolo
zistené, že žalovaná reagovala na odvolanie žalobcu podaním zo dňa 14.07.2014 na č.l. 204 spisu, ktoré
nebolo doručené žalobcovi na vyjadrenie. Mal za to, že v preskúmavanej veci bolo potrebné zohľadniť,
že vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a

žalobcovi mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto vyjadrením. Zo spisu vyplýva, že v danom
prípade táto možnosť nebola žalobcovi vytvorená. V dovolaní sa preto opodstatnene namieta (hoci z
iného dôvodu), že konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p..
Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom, nerešpektujúcim princíp
rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom konaní, bola žalobcovi v tomto
konaní odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Dovolaciemu súdu preto
neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie

a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Zároveň dovolací súd vyslovil, že v novom rozhodnutí rozhodne odvolací
súd i o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania.3. V časti, v ktorej žalobca napadol dovolaním i výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 29.04.2014, č.k. 25C/208/2011-199 o vyrubení súdneho poplatku
za odvolanie, dovolací súd po preskúmaní prípustnosti dovolania nezistil, že by konanie, či jeho výsledok

bol postihnutý ktoroukoľvek vadou uvedenou v ust. § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.. Konštatoval, že
rozhodnutieodvolaciehosúduvovzťahukrozhodnutiusúduprvejinštancienevyznievaaniprekvapujúco
ani nečakane, keď súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutie, týkajúce sa posúdenia poplatkovej
povinnosti žalobcu na rovnakých skutkových a právnych záveroch, hoc i aj keď súd prvej inštancie
s obmedzením sa pri argumentácii len na odkaz na príslušnú položku sadzobníka a ustanovenie

poplatkového zákona a takto i s prenesením povinnosti na riadne odôvodnenie záveru o existenciu
poplatkovej povinnosti na odvolací súd. Dovolací súd mal za to, že námietka žalobcu, týkajúca sa
nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím, ale i okresným súdom, nezakladá prípustnosť
dovolania. Preto dovolací súd dovolanie žalobcu, ktoré smerovalo proti výroku rozsudku krajského súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ako neprípustné odmietol.

4. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolacím súdom, odvolací súd podaním zo dňa
20.07.2016 zaslal k rukám právneho zástupcu žalobcu vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu a
zároveň žalobcu vyzval, aby sa k tomuto písomnému podaniu žalovaného vyjadril v lehote 10 dní od
doručenia výzvy. Zástupca žalobcu vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu prevzal dňa 27.07.2016
(č.l. 257 spisu). Odvolací súd týmto postupom odstránil procesnú vadu a v zmysle pokynu dovolacieho

súdužalobcovidalmožnosťoboznámiťsasvyjadrenímžalovanej,ktoráreagovalanaodvolaniežalobcu.
Právny zástupca žalobcu sa k podaniu žalovanej zo dňa 14.07.2014 písomne nevyjadril.

5. Odvolací súd následne vo veci samej a to v časti, v ktorej dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho
súdu, ďalej konal a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

6. Napadnutým rozsudok súd prvej inštancie rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol. Zároveň súd prvej inštancie návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. O
trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na zákon číslo 514/2003 Z.z. (§ 3 ods. 1 a 2,
§ 9 ods. 1 prvá a druhá veta pred bodkočiarkou) a § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona.

8. Uviedol, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti
štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3/ príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie, čo

len jedného z uvedených predpokladov, má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo
uvedené, predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/, 2/ a 3/ musia byť naplnené súčasne.

9. Súd bol toho názoru, že v tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik škody.

10. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cz/110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31.05.2006, sp. zn. 4Cdo/199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 25Cdo/1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako

aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto,
ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný

základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody.11. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca sa musí domáhať prioritne zaplatenia svojej pohľadávky
v podobe vystavených zmeniek a súvisiaceho zákonného úroku voči Družstvu, nakoľko Družstvo
je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná žalobcovi vydať

získaný prospech v podobe vyplatenia zmenky. Žalobca si síce uplatnil formou prihlášky v konkurze
vyhlásenom na majetok Družstva pohľadávku voči Družstvu, avšak v čase rozhodovania súdu (ktorý
čas je rozhodujúci pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania
svojich práv voči Družstvu. Súd udáva, že časť pohľadávky žalobcu uplatnenej formou prihlášky v
konkurze vyhlásenom na majetok Družstva, bola správcom konkurznej podstaty uznaná a zvyšná jej

časť je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3Cbi/128/2011, resp. 4Cbi/34/2011
(konanie o incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - pozn. súdu). Zároveň, z
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 27.12.2013 vyplýva, že konkurzné
konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina
je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu,
ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca

uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni AIG
Europe, členom predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i
konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva,

s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho
pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.
Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla
žalobcovi škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na
náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania

súdu o uplatnenom nároku žalobcu na jeho náhradu, nárok bol uplatnený predčasne. I napriek tomu, že
žalobca nepreukázal existenciu škody ako majetkovej ujmy, ako jedného z predpokladov zodpovednosti
žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., považoval súd za potrebné uviesť, že podľa jeho mienky
žalobca nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup žalovanej.

12. Pri skúmaní existencie žalobcom tvrdeného nesprávneho úradného postupu žalovanej súd udáva,
že sa stotožnil s tvrdeniami uvedenými žalovanou vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa
22.07.2013, ktoré považoval za relevantné vo veci.

13. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov,

zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím

verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o
verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č.
566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu
investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.
a počnúc od 01. 06. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona

č. 566/2001 Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti,
týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie
majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť
aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva

nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície,
Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri
plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť,
že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť
údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie

Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená
do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
aleborealizáciuposkytovanýchslužieb,ktoréposkytuje(§128ods.1písm.a/bod10zákonač.566/2001
Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťouDružstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými
papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky
v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do

06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli
ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však
jeho neplatnosti (ako sa mylne domnieval žalobca - pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení zákona
č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje
len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z. - pozn. súdu). Národná banka

Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako
vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. Y.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa

§ 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX, Č.. Y.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených
zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

14. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24. 08. 2007, súd
uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s cennými
papiermi; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie žalobcovi.
Žalobca totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi.

Účastníkom takého vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a
preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako súd uviedol
vyššie, dohľad Národnej banky Slovenska bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie
a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu,

v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením
jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia
a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre
majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu
investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu

sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej
ponukymajetkovýchhodnôtnevzťahovala.NárodnábankaSlovenska,akoštátnyorgán,ktoréhočinnosť
je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob
stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na
stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu

tohto stavu. Národná banka Slovenska v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k
uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie
Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení
neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010.

15. A napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup žalovaného, spočívajúci v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd mal za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s
argumentáciou žalobcu, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou
na strane žalobcu. Zároveň súd poukazuje na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí

NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. Y. XXXX/X/XXXX),
vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. Y.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že Národná
banka Slovenska činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou
informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2
ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu

rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo
opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia
uložiť. Naviac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými
papiermi a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktorémalo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje

práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak
znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

16. Sumarizáciou vyššie uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.,

na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t. j. súčasné splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok, keď nepreukázal vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a tým ani vznik
príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok žalobcu
ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

17. Pokiaľ išlo o listinné dôkazy, týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s

cennými papiermi, ktoré založil do súdneho spisu žalobca, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie
ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi.

18. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu zo dňa 10.1.2014, ktorým navrhol, aby sa súd obrátil na Súdny dvor

Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súd prvej inštancie návrh žalobcu
posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že
návrh žalobcu v tejto časti nie je dôvodný.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok,

ktorým bol zamietnutý návrh o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti tak, že návrhu vyhovie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý druhý
výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho
štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že

sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať
v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva
predvídateľný. Spoliehal sa na to, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie
žalovanej, ako orgánu dohľadu. Podľa zákona, ktorý poveril žalovanú dohľadom nad subjektmi, ktoré
mali nakladať s jeho investíciou. Žalobca sa spoliehal na riadny výkon dohľadu zo strany žalovanej,

pretože nemohla predpokladať, že dohľad napríklad nad prospektom investície je podľa žalovanej len
formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto
spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií, nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp.
arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.

20.Uviedol,žežalovanejargument,žeupozorniladružstvo,žežalovanávykonávadohľadnadčinnosťou
družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva je úplne irelevantný, ak žalobca nemohol o
takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Zákon č. 566/2001 Z.z. nepoužíva rozlíšenie medzi
"činnosťou" a "celkovou činnosťou" dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo

ani ustanovenie § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď žalovaná schválila projekt investície
(2002) a družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt. Uviedol, že predmetom dohľadu Národnej banky Slovenska nad dohliadanými subjektmi
uvedenými v odseku 1 je zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré
sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Predmet dohľadu v uvedenom zmysle - t. j. ohľadne

činnosti družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nebol nemenný a žalobca
sa odôvodnene spoliehal, že v rámci dohľadu bude žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok
ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a dodržiavanie tohto zákona a osobitných
zákonov v rozsahu z nich vyplývajúceho. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi
škodou žalobcu a porušením zákonných povinností žalovanou, spočívajúce v nesprávnom výkone

dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z.. Súd tým, že zamietol návrh žalobcu odobril výklad
zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Svojim výkladom
súdumožňuje,abydošloajvbudúcnostikporušeniuzákonanaúkorobčanov.Žalobcamalzato,žeNBS
minimálne od roku 2007 zanedbával svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom aj obchodníkoms cennými papiermi. Uviedol, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a
ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007, družstvo

ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových, ako aj obchodných o hodnôt, patrili a patria k povinne
dohliadaným subjektom zo strany NBS. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie vedené na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 7C/206/2011, kde bolo preukázané z výpovede svedka J.. D. Q. E.., že NBS
už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jedného emitenta a to spoločnosti CI HOLDING, a.s.,

ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka, t.j. že družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od žalobcu investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom
a družstvom. V konaní 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS po takomto vážnom zistení o rizikovosti
portfólia družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí
zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek a to zmeniek vystavených spoločnosťou
CI HOLDING, a.s., CI REALITY s.r.o. a Global production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli

opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol, či už
členom predstavenstva, alebo konateľom J.. R. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka, t.j.
NBS naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených
subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej
pokutyvovýške10.000,-eur,NBSnevyužilakompetencievzmysleZCPaneprijalažiadnevýznamnejšie

opatrenia,akonapr.predbežne,alebocelkomzakázaťčinnosťobchodníkovi,alebodružstvu,resp.zrušiť
povolenie na činnosť obchodníkovi, alebo napr. udeliť peňažné sankcie priamo členom predstavenstva
družstva, alebo obchodníka družstva. NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo
v roku 2010 do nedostupnosti žalobcu vložených prostriedkov do družstva.

21. NBS s rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, W. Č.. Y.-XXXXX-X/XXXX zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu
vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené, pričom z výpočtu uvedených nedostatkov
prospektudružstvauvedenýchvrozhodnutíozákazečinnostijenepochybné,žeprospektbolneaktuálny
v základných, ale aj z pohľadu investorov, vrátane navrhovateľa rozhodujúcich skutočnostiach pričom

skutočnosti v ňom uvedené nie sú úplné a pravdivé. Žalobca zároveň uviedol, že družstvo svojim
konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a
ustanovenie § 125 c/ odsek 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona OCP od roku 31.12.2006,
avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji roku 2011 a to vydaním rozhodnutia o zákaze
činnosti. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/4968/2009, ktorý

podľa neho je úplne aplikovateľný aj na Slovenské právne pomery a ktorý judikoval, že existujúce
konkurznékonaniesamoosebenevylučujemožnosťpodaťveriteľom,ktorýsiprihlásilisvojupohľadávku
do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní
o náhradu škody povinnosť skúmať či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť
uspokojenia navrhovateľa, ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno v akom rozsahu, pričom pri tomto

vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný
zohľadniťužnapr.správyustanovenéhosprávcukonkurznejpodstatyostavedanéhokonkurzu.Uviedol,
že pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej,
či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i zákon č. 300/2005

Z.z., Trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo
by mohlo trvať i niekoľko rokov. Takýto záver je neprijateľný. Žalobca poukázal na skutkovo a právne
totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/194/2011, kde bol navrhnutý
výsluch JUDr. Mareka Letkovského, ktorý je ustanoveným správcom konkurznej podstaty družstva a
výsluchom správcu bolo zistené, že 90% z objemu prihlásených pohľadávok je stále popretých. Súčasný

stav konkurzu neposkytuje pre navrhovateľku možnosť uspokojiť sa z výťažku konkurzu v rozsahu,
v akom si uplatnila svoju pohľadávku.

22. Zároveň žalobca uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že
listinné dôkazy vyžiadané prvoinštančným súdom neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v §

129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny,
alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal, na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Mcdo11/2010 zo dňa 31. januára 2012.23. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd zamietol podané
odvolanie žalobcu a aby rozsudok súdu prvej inštancie, konkrétne druhý výrok rozsudku súdu prvej
inštancie, ako vecne a právne správny potvrdil.

24. Žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia
skutkového stavu, riadne zabezpečil dôkazné listiny, keď mal k dispozícii 11 právoplatných rozhodnutí,
vydanýchžalovanou anásledne dospelksprávnemuariadneodôvodnenémurozhodnutiuvpredmetnej
veci. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV ÚS 115/03, III ÚS 209/04, I

ÚS 241/07, ako aj na uznesenie NS SR 4Cdo/58/2012. Uviedla, že žalobca nevyužil všetky možnosti
na vymoženie svojho nároku, keď nepodal návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej
komisie Podielového družstva slovenské investície, ktorí boli zodpovední v zmysle Obchodného
zákonníka aj Stanov družstva PDSI za riadenie družstva a tiež za hospodárenie, nakladanie s majetkom
družstva, pričom si ihneď uplatnil nárok na náhradu škody od žalovanej.

25. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, žalovaná
uviedla, že je vylúčený extenzívny výklad ústavných princípov, vyplývajúcich z článku 2 ods. 2 Ústavy
SR, pričom zastávala stanovisko, že postupovala v súlade s Ústavou SR a s platnými právnymi
predpismi. Žalovaná nebola nečinná, ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči
družstvu PDSI, ako aj obchodníkovi CI, dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona

o dohľade a ZoCP. Uviedla, že žalobcovi muselo byť známe, že s jeho investíciou je spojené aj riziko a
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.

26. Pokiaľ sa týka odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že žalovaná údajne zanedbala povinnosti pri
dohľade nad družstvom PDSI a nad obchodníkom CI žalovaná uviedla, že pre právnu irelevantnosť

dokazovania o údajnom nesprávnom úradnom postupe žalovanej nad obchodníkom CI nepovažuje
za potrebné opätovne sa vyjadrovať k tvrdeniam žalobcu, uvádzaných v jeho odvolaní, následne
žalovaná poukázala na svoje písomné vyjadrenia v priebehu prvoinštančného konania. Zdôraznila, že
žalovaná môže, i vzhľadom na článok II ods. 2 a 3 Ústavy SR a článku 2 a 3 Listiny základných
práv a slobôd, ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinnosti,

ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobností a kompetencií
orgánu dohľadu. Žalovaná zároveň zdôraznila, že až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až
odvtedy mohla žalovaná dohliadať, či družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt,

dodržiava schválený projekt investície, teda, či si plní povinnosť uloženú zákonom. Tiež nešlo o také
rozhodnutie žalovanej (udelenie povolenia), ktorým by žalovaná určila alebo stanovila vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky. Povinnosť aktualizovať prospekt investície
bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe
novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP, v znení zákona číslo 558/2008 Z.z.. Počas celej doby

od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte
investícievzmysle§128ods.1písm.h/ZoCP.Žalovanázároveňpoukázalanaustanovenie§135ods.1
ZoCP, kde sú vymenované viaceré druhy subjektov, pričom na tieto subjekty a ich činnosti sa nevzťahuje
rovnaká zákonná regulácia podľa ZoCP. Informačné podklady, ktoré má žalovaná zisťovať v rámci

predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 ZoCP, sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu
druhu dohliadaného subjektu, so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Iná interpretácia
ustanovení § 135 ods. 2, § 137 ods. 2 ZoCP by kolidovala s ustanoveniami článku II ods. 3 Ústavy SR
a článku II ods. 3 Ústavy SR a článku II ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Teda žiaden zákon
neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt - ani družstvu PDSI žiadne povinnosti

v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov,
napríklad správcovských spoločností, pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných
subjektov, a preto údajné povinnosti družstva nemohla žalovaná kontrolovať. Vyhlasovateľ verejnej
ponukymajetkovýchhodnôt malibajednuinformačnúpovinnosťpodľa§129ods.1,písm.b/ZoCP,ktorá
spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových

hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov.27. Žalovaná mala za to, že za činnosť družstva v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva,
akoštatutárnyavýkonnýorgándružstva,ktorýriadičinnosťdružstvarozhodujeovšetkýchzáležitostiach
družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu

družstva. To znamená, že za dodržiavanie prospektu investície družstva PDSI bolo zodpovedné
predstavenstvo PDSI, ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v ZoCP. Žalovaná mohla kontrolovať len
to, či si družstvo PDSI plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 - 130 ZoCP o
verejných ponukách majetkových hodnôt, a to, či informácie zverejňované družstvom PDSI obsahujú

náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 ZoCP a či družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 ZoCP. Žalovaná
nebola, a ani nie je, príslušná potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov družstva. Na túto činnosť
sú oprávnené iné subjekty a to audítori.

28. Pokiaľ žalobca v súvislosti s popieraním reálnej predčasnosti žalobného návrhu poukázal na

rozsudok NS ČR 29Cdo/4968/2009, zo dňa 11.04.2012, pričom tvrdil, že existujúce konkurzné konanie
samoosebenevylučujemožnosťpodaťveriteľom,ktorísiprihlásilisvojepohľadávkydokonkurzužalobu
o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, toto tvrdenie žalobcu považovala žalovaná
za zavádzajúce a nezodpovedajúce skutočnosti. Uviedla, že citovaný rozsudok Najvyššieho súdu ČR
totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá

zodpovednosťou za škodu, spôsobenú orgánom verejnej moci. Mala za to, že nie je možné zmiešať
posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s
otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona ZKV, teda českého zákona
číslo 328/1991 Sb o konkursu a vyrovníní ve znění pozdejších prědpisů. Poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, z ktorého vyplýva, že aj zo súdneho rozsudku zverejneného v Zbierke pod

číslom R 48/2011, rozsudok 25Cdo/2601/2010 vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na
majetok dlžníka sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku
škody spôsobenej štátom, odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného
rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení
konkurzu. V predmetom rozsudku Najvyššieho súdu ČR sa žalobcovia domáhali proti členom

štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti a teda nie proti štátu, náhrady škody lebo
členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na
majetok danej obchodnej spoločnosti. Žalovaná zároveň uviedla, že zodpovednosť členov štatutárneho
orgánu je všeobecnou občianskoprávnou zodpovednosťou za škodu, a je založená na prezumpcii
zavinenia s možnosťou týchto osôb zbaviť sa tejto zodpovednosti.

29.Žalobcovivšakdoposiaľnevzniklažiadnaškoda,atedachýbatuzákladnýpredpokladzodpovednosti
štátu za škodu, pričom nemožno ani odhadnúť, v akej výške žalobcovi škoda a kedy v budúcnosti
eventuálne táto škoda vznikne, pretože jej vznik a výška závisí od výsledku konkurzného konania
družstva PDSI. Ak pohľadávka konkurzu družstva nebude uspokojená v rámci konkurzu družstva,

až vtedy môže žalobcovi vzniknúť škoda. Skutočnou škodou by mohla byť iba ujma, spočívajúca v
neuspokojenej pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi, teda voči družstvu PDSI. Táto škoda nevzniká v
okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka - teda družstva PDSI, ale mohla
by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa, teda žalobcu, na plnenie voči dlžníkovi stalo fakticky
nevymáhateľným.

30. Zároveň žalovaná poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2012-45 (bod
36 odôvodnenia nálezu), v ktorom Ústavný súd judikoval, že „kým žalobca má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp., kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydaniatohto obohatenia(aktátobezúspešnosťnebolanímzavinená),nie jedanýzákladnýpredpoklad

zodpovednosti štátu za škodu, podľa zákona číslo 58/1969 Zb., od 01.07.2004 v zmysle zákona číslo
514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov.

31. Žalovaná zároveň poukázala na tú skutočnosť, že v konkurze na majetok družstva PDSI (konkurzné
konanie sp. zn. 3K/95/2010), nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca

konkurznej podstaty konštatoval v predmetnom konaní, že účtovníctvo úpadcu PDSI je v katastrofálnom
stave, bolo vedené len do júla 2010, účtovné doklady sú v neporiadku, resp. mnohé z nich chýbajú,
pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmipodozrivého hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom, a zlého stavu účtovníctva a tým spojenej
nemožnosti jednoznačne preveriť skutočnú existenciu uplatnených pohľadávok.

32. Žalovaná mala za to, že žalobca (veriteľ), nepreukázal, že mu vznikla škoda spôsobená štátom
- žalovanou, pretože žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči družstvu PDSI ako aj voči orgánom
družstva PDSI a jeho žaloba je jednoznačne predčasná.

33. K námietke žalobcu, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom, upraveným v ust. § 129

ods. 1 O.s.p. žalovaná uviedla, že zo zápisnice z pojednávania z 29.01.2014 str. 7 jednoznačne
vyplýva, že k oboznámenému právna zástupkyňa žalobcu a splnomocnená zástupkyňa žalovanej
zhodne udávajú, že obsah oboznámených listinných dôkazov a vyjadrení je im známy, nakoľko ich majú
k dispozícii, nie je potrebné detailne ich oboznamovať čítaním. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006, ako aj na ust. § 121 O.s.p., v zmysle ktorého
netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Uviedla, že na

Okresnom súdu Bratislava I sa vedú voči žalovanému stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom
základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov, ktorí sú veriteľmi družstva PDSI,
Advokátska kancelári FUTEJ & Partners, s.r.o. Žalobca tendenčne zamlčiava tú časť judikatúry NS SR,
podľa ktorej nevyhnutným kumulatívnym predpokladom pre nedostatok je aj to, že „ani z nich (zo
zápisníc), že sudca oboznámil ich obsah.“ Je zrejmé, že zo zápisníc súdu prvej inštancie jasne vyplýva,

že súd oboznámil a vykonal jednotlivé listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

34. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa §
379, § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné.

35.Súdprvejinštancieriadnezistilskutkovýstavveci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomna
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k

správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220
ods. 2 C.s.p.).

36. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v tomto konaní nepreukázal
vznik škody, nepreukázal ani nesprávny úradný postup žalovanej v oneskorenom zistení neaktuálnych

údajov,zahrnutýchdoProspektuinvestície.Odvolacísúd sastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,
že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri
vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. Je nesporným, že NBS bola povinná vykonávať dohľad
nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak je potrebné
uviesť, že bol v tomto konaní sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti

rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na tú skutočnosť, že od účinnosti novelizovaného ust. § 129
ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona číslo 566/2001 Z.z., vykonávaná zák. č. 129/2010 Z.z.),
teda až do 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak,
že družstvo, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, malo zákonom uloženú povinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo

dodržiava schválený Prospekt investície. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c
ods. 1 písm. f/, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., bola vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009, a to na základe novelizovaného ust. § 127
ods. 4 zákona číslo 566/2001 Z.z. (novela zákona číslo 566/2001 Z.z., vykonaná zákonom č. 558/2008
Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za

pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.), pričom pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia, zákon číslo 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt,
a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od dohliadaných subjektov
(išlo napríklad o správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie a iné). Preto tieto neexistujúce

povinnosti družstva nemohla Národná banka Slovenska kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad na
finančnými ukazovateľmi družstva, mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo
plní informačné povinnosti v zmysle § 126 - § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Odvolací súd zdôrazňuje tú
skutočnosť, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajšíalebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001
Z.z., v znení platnom do 21.07.2013, § 126 - § 130 boli zo zák. č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou,
vykonanou zákonom číslo 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.07.2013). Ak si týchto skutočností žalobca

nebol vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska, v zmysle zásady, podľa ktorej
neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí, aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu
dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné
konštatovať, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona číslo 514/2003 Z.z.,

ktorým je nesprávny úrad štátu, zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

37. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý
v odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu
žalovanej, s ktorou sa stotožňuje.

38. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka
môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej
správy a ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok z peňaženia konkurznej podstaty nebude
stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok s tým, že nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri
rozvrhu v podstate nič. Teda z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu

škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku
štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený
neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. V akej výške vznikla veriteľovi škoda možno zistiť už
skôr, než pri rozvrhu, a to napríklad pri vydaní čiastočného rozvrhu alebo pri právoplatnom schválení
konečnej správy. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok družstva, nedošlo k

speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správuospeňažovanímajetkuzpodstatyavzhľadomnato,nemohlodôjsťanikčiastočnémurozvrhu.Za
tohtostavuotázkanedobytnostipohľadávkyniejevyriešená,atedanie jezrejmé,že rámcikonkurzného
konania žalobca nedostane nič a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody.

39. K ďalšej námietke na žalobcu, týkajúcej sa procesného pochybenia súdu prvej inštancie v tom
zmysle, že súd prvej inštancie na pojednávaní nevykonal riadne, v zákonom stanovenom rozsahu,
dokazovanielistinnýmidôkazmi,odvolacísúduvádza,žezobsahuzápisnicezodňa26.02.2014vyplýva,
že účastníci boli súdom riadne oboznámení s obsahom predložených listinných dôkazov, pričom sami
účastníci na predmetnom pojednávaní zhodne vyhlásili, že obsah všetkých listinných dôkazov, ktoré

sú založené v spise sú im známe (viď č. l. 144). Tak právna zástupkyňa žalobcu, ako aj zástupkyňa
žalovanej uviedli, že so všetkými vyjadreniami druhej strany, ktoré sa nachádzajú v predmetnom spise,
ako aj s listinami, ktoré boli v priebehu pojednávania doručené súdu sú oboznámené, pretože ide
o vyjadrenia, ktoré sú skutkovo a právne totožné s inými vecami, vedenými v súdnom oddelení, a preto
uviedli, že nie je potrebné, aby súd prítomných s obsahom týchto všetkých vyjadrení oboznamoval. Obe

prítomné zástupkyne uviedli, že nežiadajú poskytnutie lehoty za účelom oboznámenia sa s vyjadreniami
listinnými dôkazmi, predloženými v priebehu pojednávania, pričom právna zástupkyňa žalobcu uviedla,
že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v predmetnej veci. Preto podľa odvolacieho
súdu odvolacia námietka žalobcu v tejto veci neobstojí.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti,
ktorou bol zamietnutý návrh o náhradu škody, považuje na vecne správny, a preto ho aj v tejto časti
s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

41. Výrok, ktorým súd rozhodol, že nepožiada súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej

otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

42. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní,

jej nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu týchto trov
konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy v odvolacom a dovolacom konaní nevznikli.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).