Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 6C/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516205023
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Rusňáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1516205023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Katarínou Rusňákovou v právnej veci žalobcu: B. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. I. 2, Z., zast.: V.. O. W., advokát, Partizánska 3, Bratislava proti žalovaným:
1/ O. Y., nar.XX.XX.XXXX, bytom B. 7, Z. , 2/ V. F. Y., nar.XX.XX.XXXX,bytom O. XX, Z., zast. JUDr.
Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 29, Bratislava , 3/ B. B. , nar.XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, K., o
zaplatenie 6.588,75 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 6.588,75 Eur spolu so
zmluvnou pokutou vo výške 1% mesačne zo sumy 6.275,00 Eur za každý aj začatý mesiac od
01.09.2014 do 16.05.2018, žalovaná 1/ s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6.275,00

Eurod01.09.2014aždozaplatenia,žalovaný3súrokomzomeškaniavovýške5,05%zosumy6.275,00
Eur od 14.12.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

II. Súd konanie voči žalovanému 2 z a s t a v u j e.

III. Žalovanému 2/ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

V. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa17. 02.2016 sa žalobca domáhal voči žalovaným1,2,3
zaplatenia žalovanej istiny 6.588,75 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20,6 % ročne za každý i
začatýmesiac od01.09.2014 dozaplateniaspolu súrokomzomeškania vovýške5,15%odžalovanej
1 od 01.09.2014 do zaplatenia , od žalovaného 2 požadoval úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne

zo sumy 6588,75 Eur od 15.12.2015 do zaplatenia a od žalovaného 3 spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 6588,75 Eur od 14.12.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.
Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 29.06.2014uzavrel so žalovanou1/ písomnú zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej požičal žalovanej1/ sumu 6.275 Eur v hotovosti pri podpise zmluvy s tým, že si dohodli termín
vrátenia peňazí do 31.08.2014 s úrokom 5% z dlžnej sumy. Žalovaný 1/ a žalovaný2/ vystupovali v
zmluve ako ručitelia, ktorý tiež zmluvu podpísali.

2) Písomným podaním zo dňa 27.03.2018 zobral žalobca svoju žalobu voči žalovanému 2/ v celom
rozsahu späť z dôvodu , že so žalovaným 2/ uzavrel dohodu o urovnaní v ktorej žalovaný 2/ so
späťvzatím súhlasil. Náhradu trov konania si žalovaný2/ neuplatnil.3) Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

4) Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5) Vzhľadom na to, že žalobca zobral svoju žalobu voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť ,súd
konanie podľa § 145 CSP zastavil.

6) Žalovaná1/ nepoprela, že že si pôžičku od žalobcu zobrala a uviedla, že peniaze na jej
splatenie nemá. Peniaze potrebovala na podnikanie. Zmluvu o pôžičke však uzavrela ako
fyzická osoba a žalovaný 3/ vystupoval ako ručiteľ. Celkovo si požičala od žalobcu sumu
20 tisíc Eur a uzavreli tri zmluvy o pôžičke. Jedna bola na sumu 6.300,00 Eur, druhá na
sumu 6.275,00 Eur a tretia na sumu 8.000,00 Eur. So žalobcom boli kamaráti. Žalovaná 1/
prevádzkovala reštauráciu a pôvodne sa dohodli tak, že žalovaná 1/bude splácať pôžičku tak ako bude

mať peniaze a dobu splatenia si nedohodli, a že žalobca bude v reštaurácii jesť a piť po dobu kým
bude peniaze dlžná. Potom však spísali písomnú zmluvu. Žalovaná1/ zmluvu podpísala, ani ju nečítala,
pretože žalobca jej povedal že je to len formalita. Na zaplatenie sumy 8 tisíc Eur (z inej zmluvy) bol
tunajším súdom vydaný platobný rozkaz, voči ktorému nepodala odpor a tak sa stalo, že už žalobcovi
zaplatila prostredníctvom súdneho exekútora cca 26 tisíc Eur a stále prebieha exekúcia. Preto už nie

je ochotná žalobcovi zaplatiť nič. Bola ochotná splácať dlh maximálne v 250 eurových splátkach, ale
žalobca s tým nesúhlasil. Nenavrhla vo veci vykonať žiadne dôkazy. Uviedla, že žalobca požaduje od
nej spolu s úrokmi a zmluvnou pokutou úžernícku sumu.

7) Žalovaný 3/ uviedol, že je priateľom žalovanej 1/ a zmluvu podpísal ako ručiteľ a podľa jeho názoru

nemá význam sa k veci vyjadrovať. Nenavrhol vo veci žiadne dôkazy.

8) Predmetom sporu bol dvojstranný právny úkon medzi stranami sporu a jednalo sa o pôžičku s
ručením . Výška dlhu na istine medzi stranami sporná nebola.

9) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ ) Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

10) Podľa §658 ods.1OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11) Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

12) Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a d) určení času vrátenia. Predmetom
zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto
zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou

zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi.

13) Požičanie peňazí, ich vrátenie v dohodnutom termíne a výšku pôžičky žalovaná 1/ ani žalovaný
3/ nerozporovala. Spornými v konaní teda zostali iba nároky z dojednanej zmluvnej pokuty, ktoré

považovala spolu s úrokom a s úrokom z omeškania žalovaná 1/ za úžeru.

14) Súd dospel k záveru že bolo preukázané splnenie všetkých podstatných náležitostí pre vznik tohto
zmluvného vzťahu označeného ako pôžička. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaných vrátenia
pôžičky vo výške 6.275,00 Eur plus úrok vo výške 313,75 Eur. Strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke v

písomnej forme dňa 29.06.12014. Osvedčenie pravosti podpisov žalobcu a žalovanej 1/ bolo overené u
notára dňa 08.12.2014. Žalovaný 3 podpísal zmluvu ako ručiteľ. Jeho podpis úradne overený nebol, čo
však nemá na predmetný právny úkon vplyv, nakoľko pravosť podpisu sám žalovaný 3/ nespochybnil.
V konaní však nebolo sporné to, že by skutočne k pôžičke došlo. V danom spore súd vyhodnotil dôkazypredložené žalobcom ako dostatočné na preukázanie zmluvného vzťahu so žalovanými a to písomnej
zmluvy o pôžičke. Súd podrobil kontrole ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute a úroku . Úrok z
omeškania, ktorý si žalobca uplatnil je kogentne daný a žalobcom bol uplatnený v správnej výške.

15) Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej

pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom.

16) Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinností vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

17) Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou účastníkovi v prípade, keď
záväzoknesplníriadneavčasamáviesťkriadnemuavčasnémuplneniupovinností.Dohodaozmluvnej
pokute musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná, musí byť v nej určená výška alebo spôsob,
akým sa určí, a to tak, aby o tom nevznikli pochybnosti. Vzhľadom k tomu, že OZ poskytuje účastníkom

zmluvnú voľnosť, môžu si dojednať pri zabezpečení plnenia záväzku zmluvnú pokutu. Výška pokuty
nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 OZ (proti dobrým
mravom). Zmluvná pokuta je ako zabezpečovacia povinnosť viazaná na hlavný záväzok , resp. na
zabezpečovaciu povinnosť. Z tejto pozície má teda zmluvná pokuta celkom jednoznačne akcesorickú
povahu a je teda nesamostatná a úplne spojená s hlavným záväzkom. Moderačné právo zakotvené

v ustanovení § 545a OZ prislúcha súdu .Zákon v danom prípade pripúšťa zásah súdu do zmluvných
vzťahov účastníkov a tieto vzťahy modifikovať. Súd teda môže zmluvnú pokutu dohodnutú medzi
účastníkmi znížiť a tým časť zmluvnej pokuty, teda záväzku zanikne. Účelom moderačného práva súdu
je teda zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, ak by neprimerane vysoká
zmluvná pokuta mohla viesť k neprimerane vysokým a neodôvodneným ziskom.

18) Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy vo výške 20,6 % za každý aj začatý mesiac
omeškania, čo by ročne predstavuje výšku zmluvnej pokuty 247,20 %. Zmluvnú pokutu si žalobca
uplatňoval od prvého dňa omeškania až do zaplatenia . V petite uviedol jej výšku takto:“ 20,6 % ročne za
každý ajzačatýmesiacomeškania....“Taktoformulovanýnárokjenejasný.Buďsiuplatňuje nárokročne

alebo mesačne. Súd teda ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, avšak s poukazom
na ustanovenie § 545a OZ súd využil moderačnú právomoc a zmluvnú pokutu zmoderoval na 1% za
každý aj začatý mesiac omeškania a túto výšku považuje vzhľadom na výšku poskytnutej pôžičky a s
prihliadnutím na okolnosti , že žalovaní sú stále v omeškaní za primeranú. Túto výšku súd považuje za
primeranú aj s poukazom na ustanovenie § 3 OZ, nakoľko výšku, ktorú si dohodli strany sporu v zmluve

súd považoval v rozpore s týmto ustanovením, keďže výška zmluvnej pokuty za rok by predstavovala
sumu 247,20 %. Súd tiež nepriznal zaplatenie zmluvnej pokuty do zaplatenia tak ako žiadal žalobca ,
ale iba do rozhodnutia súdu z dôvodu, že do budúcna zmluvná pokuta ešte nie je splatná. Je splatná
iba do rozhodnutia súdu, nakoľko nárok na ňu vzniká až reálnym omeškaním.

19) Na základe súhrnu všetkých skutočností vyššie uvedených súd vyhovel žalobe čo do zaplatenia
istiny, úroku a úroku z omeškania a výšku zmluvnej pokuty moderoval tak, ako je vyššie uvedené a vo
zvyškuuplatnenýchnárokovžalobcužalobuzamietol.Úrok,ktorýsistranyzmluvnedohodlivovýške5%
by sa javil ako primeraný, avšak bol stanovený fixne, teda zo sumy 6.275 Eur predstavoval sumu 313
Eur. Ak by bola pôžička vrátená v dohodnutom termíne, bol by podľa názoru súdu vysoký a predstavoval

by 30% ročne. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že pôžička nebola splatená ani v lehote štyroch rokov
po termíne splatnosti javí sa súdu priznaný úrok vyčíslený na sumu 3213 Eur za primeraný.

20) Nakoľko sa žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi
zákonný úrok z omeškania z priznanej istiny do zaplatenia, tak ako si ho uplatnil s poukazom na

ustanovenie § 517 ods. 2 OZ.21) Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

22) S účinnosťou od 01.07.2016 je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku o
náhrade trov konania rozhodnúť s použitím § 251 a nasl. Civilného sporového poriadku. V súlade s §
255 Civilného sporového poriadku súd posúdil výsledok sporu.

23) Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomerujejúspechuvoveci.Žalovaný2/bolvkonaníúspešný,malprávonanáhradutrovkonania,avšak
podľa Dohody o urovnaní zo dňa 27.03.2018 sa žalovaný 2/ vzdal nároku na náhradu trov konania, preto
súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal . Voči žalovaným 1 a 3 bol žalobca úspešný
v rozsahu 80%. Neúspešný bol v rozsahu nepriznanej.

24)Po právoplatnosti tohtorozsudkuvzmysle§262ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkusúdnyúradník
samostatným uznesením rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).