Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/194/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716205931
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716205931.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokát so sídlom Slnečná
765/3, Malinovo, IČO: 42 17 49 02, proti žalovanému L. H., O.. XX.X.XXXX, V. V. O. D. XX, o zaplatenie
75,77 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 14C/138/2016-74
z 3.2.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
Vychádzal z toho, že podľa žaloby bolo žiadané len 75,77 € s prísl. z dôvodu povinnosti vrátiť finančné
prostriedky po poskytnutom úvere podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žiadal aj trovy konania.
Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú dlžnú čiastku 672 €, ak nie je dohodnuté inak do 16.1.2015 na
účet žalobcu špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Žalobca a žalovaný sa však dohodli, že predmetná zmluva sa mení tak, že
žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 672 € v 12-tich splátkach po 56 €, vždy k 16.

kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 16.2.2014.
Z poskytnutého úveru však žalovaný zaplatil 142,34 €, porušil podmienky zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a nedodržala splátkový kalendár, preto mu žalobca oznámil, že stratil výhodu splátok a dlh sa stal
splatný v celosti, pričom ho vyzval na úhradu celého dlhu. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru boli oboma stranami dohodnuté aj úroky z omeškania v prípade omeškania
dlžníka s platením v súlade § 517/2 Občianskeho zákonníka. Dlh sa stal splatným 17.1.2015 a od toho
času je žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy.

S poukazom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom
na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok,
je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona
o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nebol podnikateľ a peniaze mu neboli poskytované na podnikateľské
účely. Súd preto posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť
splácať poskytnutý úver riadne a včas plnil v rôznych mesačných splátkach prostredníctvom I.
oddlžovacej s.r.o., kde svoju dlžnú čiastku istiny 75,77 € uhradil, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

Uhradenie dlžnej sumy žalovaný preukázal výpismi splátok I. oddlžovacou s.r.o.
Čo sa týka ďalšieho nároku uplatneného žalobcom a to: úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy
75,77 € od 26.4.2016 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 33 €, poplatku za upomienku 10 € ako aj
poplatku za poskytnutie úveru v sume 184,97 € v prevyšujúcej časti zamietol. Zastával, že tieto zmluvnédojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu
v neprospech spotrebiteľa. Výzvou na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda aj
platnosť všetkých zmluvných dojednaní. Preto po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať

úrok, ale len zákonný úrok z omeškania. Predložená zmluva je navyše formulárový typ zmluvy a
tak sa jednotlivé body tejto zmluvy nemôžu považovať za individuálne dojednané. Poukazujúc na
ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom -
žalobcom a spotrebiteľom - žalovaným sa nepovažujú zo zákona za individuálne dojednané, ak žalobca
nepreukáže opak. Žalobca súdu nepreukázal, že so žalovaným individuálne prerokoval a dohodol

obsah jednotlivých ustanovení Všeobecných podmienok ani zmluvy, preto tieto nemožno považovať za
individuálne dohodnuté.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku a priznal žalovanému
náhradu trov konania v plnej výške 100 %.

2. V podanom odvolaní žalobca jednoznačne tak ako aj v stovkách iných sporov poukázal na

podnikateľské riziko a navrhol pri odvolacích dôvodoch podľa § 365 ods.1 písm.f/, h/ CSP rozsudok
zmeniť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
V odvolaní okrem iného namietal, že je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe,
podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku
požadovaného bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné

postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie
a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie

podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v
určitom období (Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka,
J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák. M. akol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha :

C. H. Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého
autormi sú sudcovia NS ČR).
K uvedenému je potrebné poukázať na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových
subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podľa
Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto prípadoch

sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky nedostali
pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že v prípade týchto peňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na
ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko

sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre
zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná
obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období
(Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005 publikované v Švestka, J., Spáčil, J.,
Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentár. 2. vydání. Praha : C. H.

Beck, 2009, s. 67-68; pričom treba zdôrazniť, že ide o najuznávanejší komentár v ČR, ktorého autormi
sú sudcovia NS ČR). Ani s týmto názorom sa Súd prvého stupňa nevysporiadal.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia
cien. Ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu Spotrebiteľovi nie, je a ani nemôže byť
odňatá možnosť slobodnej voľby, či určité služby za určitú cenu prijme, alebo službu nevyužije. Žalovaný

v tejto súvislosti odkazuje na stanovisko generálnej advokátky Veriaci Trstenjak v konaní pred Súdnym
dvorom EÚ vo veci C-484/08, ktorá sa podrobne zaoberá podstatou výnimky uvedenej v článku 4 odsek
2 Smernice:
Článok 4 ods.2 smernice ako kľúčová oblasť autonómie vôle
Z historickéhovývojasmernice93/13vyplýva,žepôvodnýnávrhKomisie(25)neobsahovalporovnateľné

ustanovenie. Bolo teda zavedené pri výkone úprav, ktoré Rada uskutočnila v rámci legislatívneho
procesu (26).3. Na výzvu odvolacieho súdu žalobca oznámil, že trvá na podanom odvolaní a to v celom rozsahu
(podpísané konateľom L. I. v podaní zo dňa 12.2.2018).

4. Odvolací súd preskúmal konanie, ktoré predchádzalo odvolaniu a zistil nasledovné:

5. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,

právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

6.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy

a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

7. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod

č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

8. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.

9. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.

10. V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno

uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

11. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú

dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom
prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania

môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore

s § 204 CSP a p..

12. Žalobca neuvádza žiadne vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto
uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

13. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej
inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho

predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu a odvolací súd formou verejného vyhlásenia rozsudku, tento potvrdil podľa
§ 387 CSP.

15. K odvolacím dôvodom je treba poukázať na ustálenú súdnu prax, lebo súd prvej inštancie postupoval

zákonne a so zreteľom na § 387 CSP, ak neponúka nový dôkaz odvolateľ v odvolacom konaní a
odvolací súd súhlasí so zhromaždeným skutkovým stavom, nemožno už meniť takéto rozhodnutie,
resp. ho zrušovať, ak ide o spotrebiteľský spor a odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením
sporu. Napokon je treba dodať, že ani zmluvnú pokutu 33 €, poplatok za upomienku 10 € ako
aj poplatok za poskytnutý úver v sume 184,97 € nie je povinný žalovaný zaplatiť, lebo zmluvné

dojednania pri úverovej zmluve odporujú zákonu, spôsobujú značnú nerovnováhu pri formulárových
typoch zmlúv medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom, jednotlivé body zmluvy nemožno považovať
za individuálne dojednané, lebo žalobca nepreukázal opak podľa § 53 ods.3 Obč.zák. a nie je možné
ani zistiť, kde toho času je žalovaný a prečo sa nevyjadril k odvolaniu.

16. Ústavné rozhodnutia spomínané v odvolaní pri zásade zachovania platnosti zmluvy s poukazom
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-26/13 z 30.apríla 2014 sú neprimerané vzhľadom na uzavretú
úverovú zmluvu a odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že bolo treba zamietnuť žalobu.

17. Je neprirodzené, ak v odvolaní žalobca poukazuje na uzavretú úverovú zmluvu, pri ktorej sa zaviazal

istinou 350 € so zvýšeným poplatkom 322 €, čo predstavuje takmer úžeru a nenáležitý je odkaz aj na
výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere (výška všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru predstavovala 281,64%).

18.Výrokotrováchodvolaciehokonaniasaodôvodňuje§396CSP,lebožalovanémunevznikliažalobca

mal neúspech v tomto spore.

19. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.