Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411225966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4411225966.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom
Karpatská 18, Bratislava, proti povinnej: N. S., bytom D., T. R., na C. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky
v sume 1.203,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 9Er/1968/2011-15 zo dňa 02.01.2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť Mgr.
Jany Sitášovej, súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Astrová 2/A, o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 130/11. Zamietnutie žiadosti súd odôvodnil najmä
s odkazom na ustanovenie § 44 ods. 2 tretej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2,
§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods.
1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý bol s
účinnosťou od 11.06.2010 nahradený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že oprávnený predložil ako exekučný
titul rozhodcovský rozsudok rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná a.s., Trnavská cesta 7, Bratislava, sp. zn. WHA/0111/0209
zo dňa 30.09.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.203,96
eura s príslušenstvom. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného Poštová banka,
a.s., uzatvoril s povinnou dňa 12.05.2006 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca

oprávneného poskytol povinnej úver vo výške 50.000 Sk, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť v splátkach
po 1.422 Sk mesačne. Súčasťou zmluvy boli aj Úverové zmluvné podmienky Poštovej banky, a.s.,
ktoré v článku 9 v odseku 9.2 obsahovali rozhodcovskú doložku, na základe ktorej akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody budú
spory riešené pred uvedeným rozhodcovským súdom, ktorý má sídlo v Bratislave. Súd prvého stupňa
predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú, keďže predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom právny predchodca oprávneného pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy
mal preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa a povinná zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba
- spotrebiteľ. Pretože išlo o spotrebiteľský právny vzťah, súd rozhodcovskú doložku podrobil súdnej
kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve,
t. j. posúdil, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej zmluvy, teda v rámci

oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku, z ktorej rozhodcovský súd odvodilsvoje právomoc, posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, pretože povinná si
rozhodcovskú doložku nevyjednala, táto bola veriteľom vopred pripravená, povinná nemala možnosť ju
zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohla zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým

podmienkam). Predmetná rozhodcovská v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Poukázal na to, že rozhodcovský súd je ešte pred vznikom samotnej
štandardnej zmluvy paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach dodávateľa, ktorý
musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Podľa názoru súdu prvého stupňa predmetná

rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o klauzulu týkajúcu sa aplikácie Obchodného zákonníka podľa
§ 262 ods. 1 o tzv. absolútnom obchode, táto nie je prekážkou prednostnej aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka. Osobitne súd poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sú neprijateľné zmluvné podmienky umožňujúce, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom. Takto

vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý
byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodovať; exekúcia je z toho dôvodu neprípustná a to je dôvod na zamietnutie žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol,
že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Jeho právny predchodca, Poštová banka, a.s., v zmysle
§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol povinný ako banka ponúknuť svojím klientom
neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní. Zdôraznil, že v časti bodu 10 všeobecných obchodných podmienok bola klientovi daná
možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej

a zmluvnej slobody. Ak by oprávnený takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona o bankách.
Navyše zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nebol nútený riešiť
spory výlučne v rozhodcovskom konaní a mal možnosť vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou.
Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok
disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a

je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Nesúhlasil s právnou argumentáciou
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a poukázal na iné rozhodnutia súdov v obdobných veciach.
Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky

ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). Súd v
odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na dôvažok odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie
aj primerane odôvodnil. V súvislosti s exekučným titulom si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v obchodných podmienkach právneho
predchodcu oprávneného tak, ako je citovaná vyššie. Exekučný súd bol v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo

na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov
urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej
rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach veriteľa, ktorá nijako nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola priamo zakomponovaná do žiadnej zmluvypodpísanej povinnou, pričom spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to
v jej neprospech. Predmetná formulácia obchodných podmienok veriteľa nevykazuje znaky platného
právneho úkonu. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k

odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie obchodných podmienok aj odvolací súd
vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky
považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho
bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie majúcej sa
viesť na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu ani nemal byť
vydaný. Rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a jeho rozhodnutie

je tak nulitným aktom.
Na vecnej správnosti napadnutého uznesenia nemohlo nič zmeniť ani to, že súd prvého stupňa aplikoval
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere
(09.05.2006) ešte nebolo účinné (v účinnosti je od 01.01.2008). Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky z dôvodov už uvedených s následkom jej neplatnosti pri použití eurokonformného výkladu totiž

umožňovali už aj ustanovenia Občianskeho zákonníka platné v čase uzavretia zmluvy o úvere (§ 3 ods.
1, § 53 ods. 1 a 4).

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného
o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného dodržať
povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že
sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie

o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Ak právny
predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol oprávneným doložený
listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť
danej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6 ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015. V tomto prípade
je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením obchodných podmienok ako povinnej súčasti zmluvy nedal
spotrebiteľovimožnosťprejaviťvôľu,čirozhodcovskúdoložkuakosúčasťobchodnýchpodmienokprijme

alebo neprijme, a z doložených listín už vôbec nevyplýva to, že povinnej boli poskytnuté aj jasné a
zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu
dodávateľ. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s ďalšími
argumentmi odvolania oprávneného.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.