Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 4, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613207757
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:8613207757.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: X.. N. W., nar. XX.X.XXXX,

bytom X. XXXX/XX, Q., právne zastúpenému JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Ulica Sovietskych
hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 6.12.2013 doplnená podaním zo dňa 26.3.2015 domáhal
súdneho rozhodnutia, v ktorom by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 5.226,46 eur so

zákonným úrokom z omeškania titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vynaložením nákladov titulom
právneho zastúpenia (5.000 eur) a nákladov na predbežné prejednanie nároku (226,46 eur) v dôsledku
vzneseného obvinenia a trestného stíhania vydaného orgánmi činnými v trestnom konaní.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že voči žalobcovi boli vznesené obvinenia a to 1. Uznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ Žilina ČVS: KUJP 88/OVVK-2003 z 9.12.2003 pre
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody

formou spolupáchateľstva; toto trestné stíhanie skončilo jeho zastavením uznesením OS Prešov sp. zn.
6T/138/2005 z 29.7.2013, právoplatným dňa 13.8.2013. 2. Uznesením Policajného orgánu Ministerstva
vnútra SR Úrad inšpekčnej služby PZ, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Bratislava
ČTS: ÚIS-116/KOK-2003 z 18.12.2003 pre trestný čine zneužívania právomoci verejného činiteľa a pre
trestný čin obmedzovania osobnej slobody formou spolupáchateľstva; toto trestné stíhanie skončila jeho
zastavením - uznesením OS Prešov sp. zn. 6T/138/2005 z 29.7.2013, právoplatným dňa 13.8.2013.
3. Uznesením staršieho vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ Žilina ČVS: KÚJP-88/

OVVK-2003 z 29.1.2004 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a pre trestný čin
porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve; toto trestné stíhanie skončilo oslobodením a to
rozsudkom OS Prešov sp. zn. 31T/126/2008 z 13.9.2010 v spojení s rozsudkom KS Prešov sp. zn.
2To/21/2011 z 20.9.2012, právoplatným dňa 20.9.2012. 4. Uznesením vyšetrovateľa Krajského úradu
justičnej polície PZ Žilina ČVS: KUJP-88/OVVK-2003 z 3.2.2004 pre trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa a pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody formou spolupáchateľstva; toto
trestné stíhanie skončilo jeho zastavením - uznesením OS Prešov sp. zn. 6T/138/2005 z 29.7.2013,

právoplatným 13.8.2013. 5. Uznesením Policajného orgánu Ministerstva vnútra SR, Úrad inšpekčnej
služby PZ, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminality Bratislava, ČTS: ÚIS-2/KOK-2004 z
27.2.2004 pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa a pre trestný čin obmedzovania
osobnej slobody formou spolupáchateľstva; toto trestné stíhanie skončilo jeho zastavením - uznesenímOS Prešov sp. zn. 6T/138/2005 z 29.7.2013, právoplatným 13.8.2013. Na svoju obhajobu žalobca
v predmetných veciach si zvolil advokáta a dohodol sa na odmene za obhajobu tak, že v prípade,
ak nebude uznaný za vinného ani v jednej z vecí, v ktorej ho obhajoval, patrí mu okrem tarifnej

odmeny aj dohodnutá odmena 5.000 eur. Nakoľko podmienky dohody boli splnené, zaplatil advokátovi
dohodnutú sumu 5.000 eur. O predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 5.000
eur a o náhradu odmeny v súvislosti s uplatnením náhrady nemajetkovej ujmy v rámci predbežného
prerokovania nároku ako príslušenstva pohľadávky vo výške 226,46 eur žiadal žalovaného listom zo
dňa 24.11.2013. Dohodnutú odmenu vo výške 5.000 eur zaplatil advokátovi dňa 23.11.2013. Každé

z týchto rozhodnutí je rozhodnutím nezákonným a vzhľadom na to, že trestné stíhanie skončilo
oslobodením a to rozsudkom OS Prešov sp. zn. 31T/126/2008 z 13.9.2010 v spojení s rozsudkom KS
Prešov sp. zn. 2To/21/2011 z 20.9.2012 a uznesením OS Prešov sp. zn. 6T/138/2005 z 29.7.2013 boli
všetky jeho trestné stíhania právoplatne zastavené a ani v jednej veci nebol uznaný za vinného. Jeho
žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu tejto škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím
nebolo zo strany žalovaného vyhovené.

3. Okresný súd rozsudkom č. k. 17C/80/2014-268 zo dňa 24.5.2016 žalobe žalobcu vyhovel. Proti
vyššie označenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie krajský súd ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co
252/2016-275 zo dňa 31.1.2017 rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že z obsahu

spisu, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, že by súd skúmal či žalobca proti
rozhodnutiam, ktorými mu mala byť spôsobená škoda, podal riadny opravný prostriedok, nevysporiadal
sa ani s námietkou žalovaného vo vzťahu k posúdeniu nezákonnosti rozhodnutí, v súvislosti s ktorými si
žalobcauplatnilnároknanáhraduškody,nevysporiadalsasnámietkoužalovanéhovovzťahukúčelnosti
týchto trov a spoluzavineniu žalobcu na ich vzniku.

4. V zmysle intencií odvolacieho súdu súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojej skutkovej, ako aj právnej argumentácii
a uviedol, že voči žalobcovi boli vznesené obvinenia za trestné činy obsiahnuté v uzneseniach a ani
z jednej z týchto vecí nebol uznaný za vinného. Nárok uplatňuje v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a

to titulom zmluvnej odmeny. V súčasnosti platný zákon 514/2003 Z. z. explicitne hovorí, že pokiaľ sa
uplatňuje náhrada trov obhajoby, tak nárok môže byť len vo výške tarifnej hodnoty, pričom zákon v
tom čase účinný takéto obmedzenia nemal a nevylučoval priznanie aj zmluvnej odmeny. V danom
prípade žalobca nebol ani v jednej z týchto vecí uznaný za vinného a dohodnutú zmluvnú odmenu
1.000 eur za jednu vec považuje za primeranú. Poukázal na objektívnu zodpovednosť štátu za výsledok

trestného konania a pokiaľ orgán činný v trestnom konaní vznáša obvinenie, tak ho vznáša právom
a dokonca ho vzniesť musí, pretože vychádza z určitej kvalifikovanej miery podozrenia avšak pre
zodpovednosť štátu nie je podstatné to, či vyšetrovateľ mal alebo nemal vzniesť obvinenia, ale výsledok,
že žalobca nebol ani v jednej veci odsúdený. To že bolo trestné stíhanie zastavené má ten istý
účinok ako keby boli uznesenia o vznesení obvinenia zrušené, pretože ani pri zastavení trestného

stíhania, ani pri oslobodení sa nevydáva ešte osobitné uznesenie, ktorým by sa spätne rušilo uznesenie
o vznesení obvinenia. Skutkovým základom nároku je päť vznesených obvinení teda päť trestných
vecí, z ktorých ani jedna neskončila odsúdením žalobcu. V súvislosti s obhajobou v týchto trestných
konaniach vznikla žalobcovi škoda zaplatením trov obhajoby keď bola uzavretá kombinovaná dohoda,
tak, že bola dohodnutá za obhajobu tarifná odmena za vykonané úkony a v prípade, že nebude ani

v jednej veci uznaný za vinného aj dohodnutá odmena vo výške 5.000 eur a túto žalobca aj zaplatil.
Pokiaľ ide o podanie opravných prostriedkov proti všetkým týmto uzneseniam o vznesení obvinenia
boli podané sťažnosti, ktoré sú súčasťou trestných spisov, a pokiaľ ide o námietku žalovaného vo
vzťahu k posúdeniu nezákonnosti rozhodnutí bolo taktiež v danej veci meritórne rozhodnuté rozsudkom
6T/138/2005 z 29.7.2013, na základe ktorého bolo trestné stíhanie zastavené a vzhľadom na to, že k

uzneseniam sa nevydáva osobitné zrušujúce uznesenie k vzneseniu obvinenia, je možné považovať
toto rozhodnutie za rozhodnutie, ktorým sa deklaruje nezákonnosť predmetných obvinení. Pokiaľ ide
o premlčanie trestného stíhania žalobcu (uznesenie OS Prešov č.k. 6T/138/2005 zo dňa 29.7.2013),
v tejto súvislosti uviedol, že nie je vôbec vinou žalobcu, že došlo k premlčaniu, nikdy sa nebránil anevytváral žiadne obštrukcie, ktoré by mohli v tomto smere prispieť k premlčaniu a to, že táto vec je
odôvodnená práve tým, je možné rešpektovať zo strany žalobcu a vzhľadom na trvajúcu trestnú vec
jeho zastavenie. Pokiaľ ide o námietku, že dohoda o zmluvnej odmene advokáta je uzavretá 21.6.2006,

a to v priebehu trestného stíhania a je uzavretá na meno eur, je to z dôvodu, že slovenská koruna v tom
čase bola nestabilnou menou, a preto sa rozhodli použiť euro. Obvinenia boli postupne vnášané piatimi
uzneseniami o stíhaní koncom r. 2003 a začiatkom r. 2004 a právoplatne trestné stíhanie skončilo až
29.7.2013, čo je 10 rokov a viackrát túto dohodu aktualizovali v náväznosti na vecnú a časovú náročnosť
obhajoby. Tak sa aj stalo, že bola táto verzia aktualizovaná po zavedení meny euro a dohodnutú odmenu

považuje za dôvodnú. Pokiaľ v priebehu konania súd poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 28.4.2016 sp. zn. 6Cdo/402/2015, ktorý v obdobnej veci judikoval, že pre účely náhrady škody
zo zodpovednosti štátu, za zodpovednosť štátu treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na
zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny, uviedol, že
je mu známy tento judikát, avšak nevylučuje sa tým mimotarifná, teda zmluvná odmena advokáta, ktoré
skončilo právoplatným oslobodením tak, že je dokázané nezákonné rozhodnutie za predpokladu, že

výška tejto zmluvnej odmeny je nižšia ako v tomto konaní priznaná tarifná odmena. Poukázal na to, že
v jednotlivých trestných stíhaniach, ktorých je päť v každom tomto trestnom stíhaní bola tarifná odmena
viac ako 5.600 eur, čo je spolu viac ako 21 tisíc eur, a teda je oveľa nižšia zmluvná odmena ako všetky
spoločné tarifné odmeny.

6. Žalovaný v priebehu ďalšieho konania zotrval na ním uvádzaných písomných podaniach, v zmysle
ktorých niejemožnézanezákonnérozhodnutiepovažovaťžiadnerozhodnutievtrestnomkonaní,keďže
žiadne rozhodnutie nebolo po svojej právoplatnosti zrušené pre nezákonnosť a nespĺňa preto atribúty
nezákonného rozhodnutia tak, ako to vyžaduje citované ust. § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Nezákonným
je iba rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a následne bolo zrušené, pričom muselo byť zrušené

pre nezákonnosť. S odkazom na ustanovenie § 3 zák. č. 58/1969 Zb. (ak nejde o prípady hodné
osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím priznať len
vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky,
odpor lebo sťažnosť) uviedol, že žalobca, pokiaľ by mienil svoj nárok odvodzovať od nezákonného
rozhodnutia nepreukázal využitie riadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiam, ktoré by prípadne

považoval za nezákonné. Z obsahu obvinení vyplýva existencia dôvodného podozrenia, že žalobca
sa dopustil trestného činu a za daného stavu boli orgány činné v trestnom konaní povinné ho stíhať.
V trestnej veci sp. zn. 31T/126/2008 resp. 2To/21/2011 orgány činné v trestnom konaní vychádzali
pri stíhaní z výpovede svedka Ľubomíra Hruboša a v súvislosti so svedeckou výpoveďou bolo proti
Ľubomírovi A. vznesené obvinenie OR PZ, odborom kriminálnej polície Prešov pod ČVS: ORP-1040/2-

OVK-PO-2012 pre trestný čin krivého obvinenia. V takomto prípade nie je na mieste uplatňovať si nárok
na náhradu škody od štátu, ale od osoby, ktorá žalobcovi privodila svojou výpoveďou trestné stíhanie.
Tiež z obsahu odôvodnenia oslobodzujúceho rozsudku KS Prešov č.k. 2To/21/2011 zo dňa 20.9.2012,
podľa ktorého názoru odvolacieho súdu žalobca nepostupoval v súlade so zákonom pri služobnej
činnosti v súvislosti so skutkom, ktorý sa mu kládol za vinu a ktorý sa stal. Žalovaný uvedenú situáciu

vníma ako jednoznačné prispenie žalobcu k vyvolaniu podozrenia voči svojej osobe, a teda možno
konštatovať, že voči žalobcovi bolo obvinenie vznesené aj jeho pričinením. Pokiaľ došlo k zastaveniu
trestného stíhania uznesením OS Prešov sp. zn. 6T/138/2005 zo dňa 29.7.2013 je typické, že trestné
stíhanie žalobcu bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. Žalobca mal možnosť
napriek premlčaniu svojho trestného stíhania trvať na prejednaní svojej trestnej veci (podľa pravej veci

§ 11 ods. 2 veta prvá a § 227 Trestného poriadku) a mohol dosiahnuť oslobodzujúci rozsudok, pokiaľ si
bol istý svojou nevinou. Nevyužitím tejto možnosti sám zmaril vecné prejedanie trestnej veci a možnosť
jeho prípadného oslobodenia z iných dôvodov, ako z dôvodov premlčania. V prípade žalobcu nešlo ani
o prípad nutnej obhajoby a teda nebolo nevyhnutné, aby vynakladal prostriedky na svoju obhajobu.
Bolo teda jeho slobodným rozhodnutím zvoliť si právneho zástupcu a takýmto spôsobom naložiť so

svojim majetkom. V prípade žalobcu tak voľba obhajcu nebola nutnosťou, ale len možnosťou. Žalobca
odvodzuje svoj nárok od trestných konaní, ktoré sú na sebe nezávislé (trestné konanie vedené na
OS Prešov sp. zn. 31T/126/2008 a sp. zn. 6T/138/2005) a v súvislosti s obvineniami už uplatnil voči
štátu nárok na náhradu škody spočívajúcej v tarifnej odmene obhajcu samostatnými žalobami. Pokiaľ
ide o uplatnenie nároku formou predbežného prerokovania má charakter výzvy návrhu na mimosúdne

uspokojenie nároku, ku ktorej logicky dochádza ešte pred uplatnením nároku na súde. Vzhľadom na túto
povahu predbežného prerokovania zákon č. 58/1969 Zb. neustanovuje povinnosť nahrádzať prípadné
náklady súvisiace s predbežným prerokovaním, ktoré má navyše povahu neformálneho rokovania a
nevyžaduje právne zastúpenie. Prípadné náklady na predbežné prerokovanie si pritom žalobca zavinilsám, keďže zaslal v období od 20.11.2013 až 27.11.2013 žalovanému až šesť žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škodu spočívajúcich v trovách obhajoby, hoci tak mohol urobiť jednou
žiadosťou. V piatich prípadoch bol nárok odvíjaný výlučne od trestného stíhania zastaveného uznesením

OS Prešov sp. zn. 6T/138/2005 zo dňa 29.7.2013 a v poslednom prípade, ktorý je aj predmetom tohto
konania bol nárok odvíjaný od viacerých trestných stíhaní včítane trestného stíhania zastaveného OS
Prešov, sp. zn. 6T/138/2005.

7. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal nesplnenie zákonných podmienok, a to zrušenie rozhodnutia

štátneho orgánu, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda pre nezákonnosť, keď trestné stíhanie
bolo zastavené z dôvodu zániku trestnosti činu v priebehu konania z dôvodu jeho premlčania, z ktorého
dôvodu nie je možné z uznesenia o zastavení trestného stíhania odvodiť nezákonnosť obvinenia.
Namietal nepreukázanie využitia riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiam, ktoré žalobca
považuje za nezákonné, čo je ďalšou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. a namietal tiež príčinnú súvislosť medzi trestným stíhaním a vznikom škody, keď v

uvedených trestných veciach nešlo o prípad nutnej obhajoby, pričom namietal aj spoluzavinenie žalobcu
navznikuškody,pokiaľuzavreldohoduoodmenenadrámectarifnejodmeny,atoniepriuzavretídohody
o právnom zastúpení, ale až v priebehu trvania právneho zastúpenia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody spôsobenej

nezákonnými rozhodnutiami štátneho orgánu (čl. 4-26 spisu), a to uzneseniami vyšetrovateľa Krajského
úradu justičnej polície PZ Žilina ČVS: KÚJP-88/OVVK-2003 zo dňa 9.12.2003, Policajného orgánu
ministerstva vnútra SR, Úradu inšpekčnej služby PZ, odboja boja proti korupcii a organizovanej
kriminality Bratislava ČVS: UIS-116/KOK-2003 zo dňa 18.12.2003, Krajského úradu justičnej polície
PZ Žilina ČVS: KÚJP-88/OVVK-2003 zo dňa 3.2.2004 a Policajného orgánu ministerstva vnútra SR,

Úradu justičnej služby PZ, odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminality Bratislava ČTS:
ÚIS-2/KOK-2004 zo dňa 27.2.2004 s tým, že trestné stíhania pre trestné činy zneužívania právomoci
verejného činiteľa, obmedzovania osobnej slobody, vedené voči nemu na základe uvedených uznesení
boli zastavené uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/138/2005-1126 zo dňa 29.7.2013,
právoplatným dňa 13.8.2013 (trestné stíhanie žalobcu pre trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa bolo zastavené, pretože trestné stíhanie je premlčané) a uznesením vyšetrovateľa Krajského
úradu justičnej polície PZ Žilina ČVS: KÚJP-88/OVVK-2003 zo dňa 29.1.2004, ktoré stíhanie skončilo
jeho oslobodením spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/126/2008 zo dňa
13.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/21/2011 zo dňa 20.9.2012 (pre
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spáchaného formou spolupáchateľstva v súbehu s

trestným činom porušovania domovej slobody a na základe trestného poriadku obžalovaného žalobcu
oslobodzuje spod obžaloby pretože skutok nie je trestným činom). Škodu, ktorá žalobcovi v súvislosti
s uvedenými nezákonnými rozhodnutiami vznikla, predstavujú trovy obhajoby v uvedených trestných
konaniach na základe zmluvnej odmeny.

9. Z obsahu „Dohody o odmene advokáta“ zo dňa 21.6.2006 uzatvorenej medzi advokátom a žalobcom
súd zistil, že v článku 1 dohody sú špecifikované vedené trestné stíhania voči žalobcovi ( identické s
predmetom tohto konania) a v článku 2 zmluvné strany sa dohodli na kombinovanej tarifnej a paušálnej
zmluvnej odmene advokáta, podmienenej výsledkom obhajoby, tak, že advokátovi patrí za obhajobu v
jednotlivých veciach tarifná odmena podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. a vyhl. č. 655/2004 Z. z. bez ohľadu

na výsledok obhajoby a náhrada hotových výdavkov, vrátane paušálu a náhrady za premeškaný čas a
v prípade, že klient nebude uznaný za vinného ani v jednej z vecí, uvedených v čl. 1, patrí advokátovi
okrem tarifnej odmeny aj odmena 5.000 eur (č.l. 31 spisu).

10. V konaní je preukázané, že žalobca dohodnutú zmluvnú odmenu 5.000 eur advokátovi zaplatil dňa

23.11.2013, ktorá skutočnosť vyplýva z príjmového pokladničného dokladu vystaveného advokátom,
účel fa 228/13 trovy - zmluvná odmena ( č.l. 32 spisu).

11. Z obsahu listiny adresovanej žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu žalovanému zo dňa
25.11.2013 súd zistil, že žalobca požiadal o náhradu škody a to titulom náhrady dohodnutej (zmluvnej)

odmeny 5.000 eur a zároveň si uplatnil aj náhradu odmeny za právne služby v súvislosti s týmto
uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku a to tarifnú odmenu za jeden úkon
právnej služby 180,91 eur + 7,81 eur režijný paušál + 20 % DPH. Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody bola doručená žalovanému dňa 27.11.2013. (č.l. 33, 50 spisu).12. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom podaním zo dňa 23.10.2017 (č.l. 294 až 305 spisu)
súd zistil, že v označenej právnej veci proti uzneseniu Krajského úradu justičnej polície PZ Žilina

ČVS: KÚJP-88/OVVK-2003 z 9.12.2003 podal žalobca sťažnosť (doručená 23.12.2003), proti uzneseniu
MV SR Úrad inšpekčnej služby PZ, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminality Bratislava
ČTS:ÚIS-116/KOK-2003 zo dňa 18.12.2003 bola dňa 19.12.2003 doručená sťažnosť žalobcu, proti
uzneseniu ČTS:ÚIS-2/KOK-2004 z 27.2.2004 spolu s dôvodmi sťažnosti bola podaná dňa 8.3.2004
sťažnosť žalobcu, zo zápisnice o výsluchu obvineného zo 4.2.2004 je zrejmé podanie sťažnosti žalobcu

proti uzneseniu ČVS:KÚJP-88/OVVK-2003 z 29.1.2004.

13. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (s účinnosťou od 1.7.2004), zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi t. j. zákonom č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom (s účinnosťou od 1.7.1969 do 30.6.2004).

14. Podľa § 1 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v

správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ
nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len
"štátny orgán"). Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

majútí,ktorísúúčastníkmikonaniaabolipoškodenínezákonnýmrozhodnutímvydaným vtomtokonaní.

16. Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

17. Podľa 4 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ
právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.
Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný. Ako výnimku z ustanovenia
odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným

bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§3)
zrušené alebo zmenené

18. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo

treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým
súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni.

19. Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do
šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

20.Podľa§20zákonač.58/1969Zb.,pokiaľniejeustanovenéinak,spravujúsaprávnevzťahyupravené

v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

21. V prejednávanej veci žalobca si žalobou v konaní nepochybne uplatňuje právo na náhradu škody
vyplývajúce z objektívnej zodpovednosti žalovaného za nezákonné rozhodnutia, keďže rozhodnutia,
ktorými bola spôsobená škoda (citované uznesenia v bode 8. rozsudku) boli vydané pred účinnosťou

zákona č. 514/2003 Z. z., t.j. pred 1.7.2004, spravuje sa prípadná zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú týmito rozhodnutiami podľa zákona č. 58/1969 Zb.22. Z hľadiska naplnenia procesnej podmienky pre konanie súdu v prejednávanej veci, a to či došlo
k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu podľa ustanovení § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. má
súd zato, že žalobca na základe písomnej žiadosti zo dňa 25.11.2013 požiadal o náhradu škody, a to

titulom náhrady dohodnutej odmeny a žiadosť bola doručená žalovanému dňa 27.11.2013 a od tohto
dňa nepochybne ku dňu rozhodovania súdu v prejednávanej veci lehota šiestich mesiacov uplynula,
a teda súd konštatuje naplnenie predmetnej podmienky predbežného prerokovania nároku žalobcu na
náhradu škody.

23. Hmotnoprávnymi podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa ust. § 1 ods. 1 a §
2 zákona č. 58/1969 Zb. na rozdiel od všeobecných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to protiprávne konanie škodcu škoda, príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody a napokon zavinenie sú nezákonné
rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Možnosť
priznanianárokuzozodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmirozhodnutiamiažnaprípady

hodné osobitného zreteľa je však podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich
proti nezákonnému rozhodnutiu (§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.).

24. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody v ďalšom konaní zo skutkových zistení vyplynulo, že
žalobca produkoval dôkaz (uvedené v bode 12. rozsudku), že proti uvedeným uzneseniam o vznesení

obvinenia žalobca podal sťažnosti.

25. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia, oslobodenie spod obžaloby (zastavenie trestného konania), ak k takémuto
rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké

dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.
Právoplatnosťou rozhodnutia oslobodenia spod obžaloby (o zastavení trestného stíhania) sa trestné
stíhanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia (viď názor
publikovaný v uznesení NS SR sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu SR a rozhodnutí súdu SR pod číslom 57/2010). Aj v danom prípade, pokiaľ trestné stíhania

pre trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa, obmedzovania osobnej slobody, vedené
voči žalobcovi na základe uvedených uznesení boli zastavené uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 6T/138/2005-1126 zo dňa 29.7.2013, právoplatným dňa 13.8.2013 (trestné stíhanie žalobcu
pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa bolo zastavené, pretože trestné stíhanie je
premlčané) a došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.

31T/126/2008 zo dňa 13.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/21/2011
zo dňa 20.9.2012 s odôvodnením, že obžalovaného žalobcu oslobodzuje spod obžaloby pretože skutok
nie je trestným činom, v zmysle ustálenej súdnej praxe je možné považovať všetky rozhodnutia, ktoré
predchádzali zastaveniu trestného stíhania ako i vydaniu oslobodzujúceho rozsudku za nezákonné bez
toho, aby došlo k zrušeniu uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, nič nemení na tom,
že došlo k nezákonnému rozhodnutiu, nakoľko rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Akékoľvek skončenie
trestného konania odlišné od odsudzujúceho rozsudku zakladá nezákonnosť rozhodnutia, ktorým bolo
toto trestné konanie začaté. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov, ak sa ich postup

ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V tejto súvislosti nie je rozhodné, ako orgány činné v
trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo
(viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 25/2011 zo dňa 24.3.2011, uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo 183/2009 z 30.11.2009). Za nedôvodnú preto súd považoval argumentáciu žalovaného v tvrdení,
že ak nedošlo k zrušeniu právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia, nie je splnená podmienka

nezákonného rozhodnutia.

26. Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, t.j. bez ohľadu na akékoľvek zavinenie
(§ 1 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb.). V tejto súvislosti platí, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca
na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené zastavením, oslobodením alebo

postúpením veci inému orgánu treba hľadať nielen v ust. čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej
rovine, predovšetkým v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, teda v princípoch materiálneho právneho štátu.
Teda, štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasahuje
do základných práv jednotlivca. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhaniasa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami a rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania (uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.8.2010).

27. V danej prejednávanej veci, pokiaľ ide o situáciu spočívajúca v premlčaní ako dôvode zastavenia
trestného stíhania, súd konštatuje, že bolo vecou orgánov činných v trestnom konaní, aby postupovali v
dotknutom trestnom konaní 6T 138/2005 vedeným pred Okresným súdom Prešov tak, aby k premlčaniu
trestnéhostíhaniažalobcu,resp.kzánikutrestnostičinu,zktoréhobolžalobcacitovanýmirozhodnutiami

obvinený nedošlo a nemožno dávať na ťarchu žalobcovi, že po takmer 10 rokoch trestného stíhania
nezvolil možnosť, ktorú udával žalovaný, že mal možnosť napriek premlčaniu svojho trestného stíhania
trvať na prejednaní svojej trestnej veci (podľa pravej veci § 11 ods. 2 veta prvá a § 227 Trestného
poriadku) a mohol dosiahnuť oslobodzujúci rozsudok, pokiaľ si bol istý svojou nevinou. Súd tak nevidel
v ďalšom konaní žiadny racionálny dôvod pre odklon od uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 MCdo 15/2009 zo dňa 18.8.2010, na základe čoho by dospel o dôvodnosti argumentácie

žalovaného.

28. Pokiaľ ide o naplnenie ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, súd poukazuje na to, že zodpovednosť štátu za nezákonný alebo nesprávny
úradný postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok škodu, je občianskoprávnym vzťahom, pričom

zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento
špeciálny zákon neobsahuje sám vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (§
20 zákona č. 58/1969 Zb.). Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda,
a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada,
a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Škodou sa podľa výkladu

súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch.
Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby
sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že
navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné.

29. V zmysle ustálenej judikatúry prijatej pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z., t.j. pred 1.7.2004
platí, že právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia má pri splnení ďalších
zákonných predpokladov podľa ustanovenia § 1 až 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne aj ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, pričom do tohto nároku možno pojať aj náklady vynaložené obvineným na trovy

obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Nárok na náhradu
škody spočívajúci v nákladoch vynaložených poškodeným (obvineným) na trovy obhajoby za účelom
zrušenia alebo zmeny nezákonného rozhodnutia nie je teda priamo upravený v zákone č. 58/1969 Zb.
a ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu, kedy treba samostatne posudzovať aj otázku
rozsahu jej náhrady (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/1993 zo dňa 28.6.1993).

30. V prejednávanej veci sa žalobca domáha nároku náhrady škody, dohodnutej zmluvnej odmeny vo
výške 5.000 eur, ktorú si okrem tarifnej odmeny dojednal s právnym zástupcom, ktorý ho zastupoval v
trestných konaniach v súvislosti s ktorými si uplatňuje zákonný nárok. Súd dospel k záveru, že naplnenie
predpokladu vzniku škody (zmluvnej odmeny) a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a

touto škodou nie je daný.

31.Posúdenímotázkyrozsahunáhradyškodyspočívajúcejvnákladochzmluvnejodmenyvynaložených
poškodeným na trovy obhajoby za účelom zrušenia alebo zmeny nezákonného rozhodnutia v zmysle
zákone č. 58/1969 Zb. sa zaoberal vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR sp. zn. 6 Cdo 402/2015 zo

dňa 28.4.2016 a v ktorom vyslovil: „pre účely náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených
poškodeným (obvineným) na obhajobu v trestnom konaní podľa zákona č. 58/1969 Zb., treba skutočnú
škodu interpretovať v zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo
výške odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho
právneho predpisu o tarifnej odmene. Z hľadiska, a to treba zdôrazniť, rozsahu náhrady škody, treba

primerane použiť aj všeobecné zásady charakteristické pre právnu úpravu týkajúcu sa trov konania
(napriek tomu, že trovy konania upravujú procesné predpisy povahy verejnoprávnej a právna úprava
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu má základ v hmotnoprávnej úprave
súkromnej povahy). Ide predovšetkým o zásadu, podľa ktorej každý účastník platí trovy konania, ktorévznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu. V súvislosti s odmenou za zastupovanie advokátom
platí, že aj v prípade, ak sa klient s advokátom dohodne na zmluvnej odmene, pri určení nákladov
konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta

určí podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§ 22 ods. 1 vyhlášky č. 240/1990 Zb. a vyhlášky č.
163/2002 Z. z., obdobne § 18 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ). Podľa dovolacieho súdu v súlade s
uvedenými zásadami niet dôvodu, aby štát uhrádzal poškodenému v tomto špecifickom prípade náhrady
škody všetky náklady, ktoré vynaložil v trestnom konaní na svoju obhajobu“. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z uvedeného rozhodnutia, ktoré je aplikovateľné aj na prejednávanú vec a súd sa s týmto

vysloveným právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje.

32. Vychádzajúc z týchto úvah možno konštatovať, že naplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu (nárok na zmluvnú odmenu) a to existencia príčinnej súvislosti
medzi dohodnutou odmenou a označenými nezákonnými rozhodnutiami nie je splnené. Príčinou úhrady
zmluvnej odmeny neboli nezákonné rozhodnutia, ale išlo o vôľu žalobcu nezávisle od nezákonných

rozhodnutí o určitý druh benefitu - odmeny, ktorá nesúvisela priamo s nezákonnými rozhodnutiami.
Príčinou, pre ktorý bol povinný žalobca uhradiť svojmu právnemu zástupcovi zmluvnú odmenu, bolo
konanie žalobcu, ktorý uzatvoril so svojím právnym zástupcom osobitnú zmluvu o poskytnutí odmeny za
splneniapodmienky,žebudúukončenétrestnékonaniabeztoho,žebybolvnichprávoplatneodsúdený.

33. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom
na nesplnenie základných podmienok (t.j. škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou) súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

34. Pokiaľ ide uplatnený nárok na úhradu vynaložených nákladov na predbežné prejednanie nároku

v sume 226,46 eur, súd poukazuje na to, že náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na
náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. sú príslušenstvom tohto nároku (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 Cdo 7/1999 zo dňa 30.3.1999). Vzhľadom k tomu, že súd žalobcovi nepriznal samotný
žalovaný nárok, nemohol žalobcovi priznať ani uplatnené príslušenstvo k tomuto nároku, t.j. nárok na
náhradu trov predbežného prerokovania nároku na náhradu škody spolu s úrokmi z omeškania, a preto

súd žalobu žalobcu aj v tejto časti zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP (o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí)
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

36. Súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to s poukazom na plný
úspech žalovaného vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu trov konania.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366
Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).