Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216598
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615216598.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: R. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. U.
XX, zastúpeného Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, proti
žalovanému: R. X., Q.. XX. XX. XXXX, U. T. R., U. XXXX/X, zastúpeného JUDr. JCLic. Tomášom
Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 26. 01. 2017 č.k. 13C/393/2015-55 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zastavil konanie a
rozhodol, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 31. 08. 2015 domáhal zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľností vo vzťahu k žalovanému.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhoval ju zamietnuť z dôvodu, že v zmysle ust. § 40a a § 140
Občianskeho zákonníka sa z dôvodu porušenia jeho predkupného práva dovoláva neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel od J. F. ako predchádzajúcej spoluvlastníčky
tohto podielu a ktorý mu neponúkla na odkúpenie. Relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalovaný
dovolallistamizodňa30.10.2015,ktorýJ.F.prevzaladňa04.11.2015ažalobca05.11.2015. Žalovaný
súčasne navrhol prerušiť konanie do skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Spišská

Nová Ves pod sp. zn. 7C/529/2015 ohľadom určenia neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto konania. Dôvod na prerušenie konania však v priebehu tohto konania odpadol,
nakoľko vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/529/2015 súd právoplatne vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým
určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 21. 01. 2013, ktorou J. F. previedla spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach na R. X., je neplatná.

4. Uznesením zo dňa 17. 10. 2016 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zmenu subjektu na
strane žalobcu na J. F.. Dňa 23. 12. 2016 oznámila J. F. súdu, že nemá záujem vstúpiť do konania
namiesto žalobcu.

5. Podaním zo dňa 12. 01. 2017 žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a v súvislosti s výrokom
o trovách konania navrhol rozhodnúť súdu tak, že neprizná žiadnej zo strán náhradu trov konania

s poukazom na § 257 C.s.p. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia uviedol, že prestal byť podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v priebehukonania v dôsledku rozhodnutia súdu v inom konaní a dôvodom ktorého bolo, že predávajúca porušila
predkupné právo druhého podielového spoluvlastníka. Navyše súd prvej inštancie nepripustil zmenu
subjektu na strane žalobcu, ktoré rozhodnutie považoval za zjavne nezákonné. Uviedol, že k späťvzatiu

žaloby došlo nie z jeho viny, ale preto, že v priebehu konania stratil aktívnu legitimáciu. V čase podania
žaloby však aktívne legitimovaným bol.

6. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145, § 146 C.s.p. zastavil konanie z dôvodu späťvzatia
žaloby v celom rozsahu, keďže žalovaný so späťvzatím súhlasil.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257
C.s.p. tak, že žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
vychádzal súd prvej inštancie z toho, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko zobral
žalobu späť. Z týchto dôvodov priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre
aplikáciu ust. § 257 C.s.p. Nestotožnil sa s dôvodmi uvedenými žalobcom pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia. Mal za to, že žalobca ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností si mohol byť
vedomý,žezostranyostatnýchspoluvlastníkovmôžepočasplynutiapremlčacejlehotydôjsťkdovolaniu
sa relatívnej neplatnosti z dôvodu porušenia predkupného práva, k čomu aj reálne došlo. Žalovaný sa

relatívnej neplatnosti zmluvy uzavretej dňa 21. 01. 2013 dovolal jednak listami adresovaným pôvodnému
a novému vlastníkovi, ale jednak aj žalobou podanou na súd, pričom súd právoplatným rozsudkom určil
zmluvu za neplatnú. Zmluva o prevode predmetných nehnuteľností bola uzatvorená dňa 21. 01. 2013
a žalovaný ako oprávnená osoba sa dovolal jej neplatnosti, preto zmluva je neplatná od jej uzavretia.
Za takýto dôvod nemožno považovať ani uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17. 10. 2016, ktorým

nebola pripustená zmena subjektu na strane žalobcu.

9. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie
žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie
v napadnutom výroku zmenil tak, že náhradu trov konania žalovanému neprizná. Nesúhlasil s názorom

súdu prvej inštancie, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. §
257 C.s.p. V odvolaní uviedol, že žalobu podal v čase, keď bol podielovým spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností spolu so žalovaným a predtým, ako sa žalovaný dovolal relatívnej neplatnosti právneho
úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti. V
tej súvislosti je irelevantné, či premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti už uplynula alebo

nie. V čase podania žaloby bol žalobca aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby. Žalobu podal
z dôvodu, že žalovaný ústne deklaroval, že má záujem o reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností.
Dohoda so žalovaným však nebola možná, pričom žalobca chcel využiť svoje zákonné oprávnenie
spočívajúce v tom, že ho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval, ak o to nemá
záujem. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na to, že kúpna zmluva bola určená za neplatnú z dôvodov

nie na strane žalobcu, ale na strane predávajúcej J. F.. Táto nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 140
Občianskeho zákonníka. V čase podania žaloby išlo o platný právny úkon, pokiaľ ide o spomínanú
kúpnu zmluvu. Za nezákonné považoval rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zmenu žalobcu. Za
irelevantné považoval to, že pôvodná vlastníčka J. F. nesúhlasila so vstupom do konania, nakoľko sa
tak stalo až potom, ako súd prvej inštancie uznesením nepripustil zmenu na strane žalobcu.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne
správne. Uviedol, že žalobca mal vedomosť o tom, že J. F. nie je výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností a vedel, že ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo. Preto z opatrnosti mohol
komunikovať so žalovaným, či nemá záujem odkúpiť spoluvlastnícky podiel. Žalobca mal vedomosť o

tom, že J. F. neponúkla svoj podiel ostatným spoluvlastníkom. Tieto skutočnosti vyplývajú z konania o
určenie neplatnosti zmluvy sp. zn. 7C/529/2015.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu

danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

12. Uznesenie je vo výroku o trovách konania vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. V prípade zastavenia konania platí, že súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňuje, či niektorý
z účastníkov nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť. V takom prípade je povinný nahradiť jeho
trovy. Otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, treba posudzovať podľa
procesného výsledku. Ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad, že sa tak stalo z dôvodu správania

žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. Preto je
povinný nahradiť trovy konania žalovanému.

15. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý zobral žalobu
späť. Na tomto závere nemení nič ani výsledok konania vedeného pred Okresným súdom Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 7C/529/2015, ktorým súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 21. 01. 2013 a ktorou

J. F. previedla svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach na R. X. je neplatná z
dôvoduporušeniapredkupnéhopráva.Pokiaľtotižžalobcazobralžalobuspäťzdôvodu,žestratilaktívnu
legitimáciu na vedenie predmetného sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, z
procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania. Z procesného hľadiska totiž súd neskúma, či
žaloba bola opodstatnená, teda danosť hmotnoprávneho základu pre podanie žaloby, ale len okolnosť,

ktorá strana zavinila zastavenie konania. V danom prípade nemožno z konania žalovaného vyvodiť, že
byžalobabolapodanádôvodne.Právenaopak,žalovanýsavinomkonanídomáhalvysloveniarelatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti,
čomožnopovažovaťzaurčitýspôsobobranyžalovanéhoajvtomtokonaní.Pretosalenmožnostotožniť
s názorom súdu prvej inštancie, že z procesného hľadiska zavinil žalobca zastavenie konania, a preto

je povinný znášať náhradu trov konania žalovaného.

16. Odvolací súd sa zhoduje aj s názorom súdu prvej inštancie, že v danej veci neboli zistené dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

17. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Vyššie cit. zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zavinenia na zastavení konania. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovenia o náhrade trov

konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych
noriem, upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na tú stranu
sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania a existencia výnimočnosti

prípadu.Tentodôvodjedanýcharakteromkonaniaalebocharakteromprocesnejsituácie.Dôvodyhodné
osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán sporu. Do úvahy treba brať tiež okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

19. Z uvedeného výkladu ust. § 257 C.s.p. vyplýva, že pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia

možno prihliadnuť aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde. Podľa názoru odvolacieho
súdu samotná tá skutočnosť, že žalobca v priebehu konania stratil aktívnu legitimáciu v spore, keď
v dôsledku výsledku sporu vedeného pod sp. zn. 7C/529/2015 sa rozhodol zobrať žalobu späť, nie
je takou okolnosťou, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 257 C.s.p.
Výsledok vedenia iného konania podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danej veci považovať za

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala aplikáciu ust. § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a ktorá
by zakladala výnimočnosť prípadu pre účely aplikácie tohto zákonného ustanovenia tak, ako mal na
mysli zákonodarca.

20. Samotná skutočnosť, že žalobca po podaní žaloby stratil aktívnu legitimáciu v spore, nemôže byť na

ujmu žalovaného a túto nemožno zohľadniť ako dôvod, pre ktorý by súd nepriznal žalovanému náhradu
trov konania. Žalovanému v súvislosti s bránením jeho práv proti žalobcovi vznikli trovy konania, preto
samotná tá skutočnosť, že v inom konaní sa úspešne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
nemôže spôsobiť, že by vo vzťahu k žalobcovi mu nevznikol nárok na náhradu trov konania.21. Za okolnosť významnú z hľadiska aplikácie ust. § 257 C.s.p. nemožno považovať ani tú skutočnosť,
že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Aj v prípade,

pokiaľ by súd prvej inštancie takémuto návrhu vyhovel, by bolo povinnosťou súdu rozhodovať o trovách
konania žalobcu a žalovaného.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia
a potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto odvolací súd rozhodol, že úspešný
žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).