Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 26, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010357
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717010357.4

Uznesenie

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného T..
Q. Š., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
dňa 26. 03. 2018 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postupuje trestnú vec obžalovaného T.. Q. Š., nar. XX.
XX. XXXX v G. K., trvale bytom A. XXXX/XX, G. K., stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.

1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 07. 11. 2016 v čaše o 16.15 h vo
J., okres J., na čerpacej stanici PHM Metro, Ul. A., po predchádzajúcom verbálnom konflikte fyzicky
napadol B. Q., nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že ho päsťou pravej ruky udrel do oblasti ľavej
sluchy, čím B. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. L. XXX, U. Ž., spôsobil zranenia, a to ľahkú
formu pomliaždenia okoloušnicovej krajiny a spánkovej krajiny vľavo, ktoré zranenia by si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 6 dní, Okresnému úradu Zvolen, Odbor všeobecnej

vnútornej správy, na prejednanie veci ako priestupku.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 22. 06. 2017 na tunajší súd pod sp. zn.
2Pv/33/17/6611 obžalobu na T.. Q. Š. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona.

Obžalovaný T.. Q. Š. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že sa tam stretli, on bol viackrát napadnutý, ale poškodeného nenapadol. Prišli na čerpaciu
stanicu, zastal v rade za stojanom č. 2 a vo vedľajšom stojane bol Citroen, z ktorého vystúpila svedkyňa
Q., potom vyšiel poškodený Q., ten si ich všimol, povedal to jeho mame a potom prišiel aj svedok Q.. On
bol s manželkou v aute a nevšímali si ich. Starý Q. potom okolo ich auta prešiel na náklaďáku, pričom

cez okienko sa na obžalovaného uškrnul a ukázal mu päsť. Potom si vymenili miesto s autami, starý
Q. tankoval, mladý začal ukazovať rôzne grimasy, vykrikoval obžalovanému nadávky. Aj on mu potom
tiež niečo zakričal, Q. išla vyplatiť tankovanie, a keď sa vracala, prišla ku nejakému neznámemu pánovi,
ktorý tankoval vedľa nich, a hovorila mu, že aké sú špiny. Potom poškodený Q. začal na obžalovaného
nadávať, rýchlym krokom prišiel ku nemu, napľul mu do ksichtu a obžalovaný mu spontánne hneď dal
prstami po líci, nijak inak sa ho nedotkol. Potom prišiel starý Q., ten ho udrel do pŕs, potom ho mladý

zase opľul a kopol, obžalovaný im ukázal, že sú tam kamery, povedal im, že podá trestné oznámenie
a oni následne odišli. Celé to trvalo asi 50 sekúnd. On bol aj na ošetrení, mal udreté koleno. Počas
toho jeho manželka najprv sedela v aute, potom vystúpila, bola od neho asi pol metra, svedkyňa Q.Á.
sedela v aute. On potom volal policajtov, tí tam aj prišli, a povedal im, že príde vypovedať. Na ošetrení
bol na druhý deň, lebo nechcel ísť na pohotovosť. V ten deň mal ešte nejaké vybavovanie v K. a potom
prišiel na políciu vypovedať, tam mu povedali, že už tam boli Q. a podali na neho trestné oznámenie.

Poškodený Q. vtedy na nich nadával, že sú svine, špiny, robil rôzne úškrnky, a on mu potom povedal,
že „staraj sa o seba, a frajerku, čo ti ušla“, a to ho zrejme nahnevalo a potom prišiel rýchlym krokomku nemu a opľul ho a on mu dal po líci. Poškodený ešte rozhadzoval rukami, obžalovaný nevedel, ako
to dopadne, oni sú dobrí bitkári. Prebiehajú ďalšie dve konania, kde si Q. navymýšľali rôzne zranenia,
udávali rovnaké zranenia ako v tomto prípade. Na druhý deň šiel na ošetrenie do Novamedu.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že počas incidentu sa postavil ku pravému zadnému blatníku
medzi auto a stojanom, odtiaľ sa nepohol, reagoval len na nejaké nadávky. Po jednej alebo dvoch
minútach, ako vystúpil z auta, prišiel ku nemu poškodený Q., potom prišiel ku nemu starý Q., potom
spoza starého ho mladý znovu opľul a kopol, on tam len stál a nereagoval. Nebol to nejaký rozruch,

nikto si to nevšímal, na jednotke bolo nejaké auto, ale tí si to nevšímali, vedľa na trojke parkoval len
ten pán, ktorému Q. niečo hovorila, ale ten sa len otočil a ďalej tankoval, teda sa o to nezaujímal, a na
štvorke tankoval starý Q. do náklaďáku. Intenzita toho úderu bola veľmi slabá, ani to s ním nepohlo, ale
určite nemohol mať také zranenia, ako to uviedol, napr. vo vlasatej časti hlavy. Poškodený v čase úderu
bol od neho vzdialený asi 20 cm.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený B. Q., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že prišiel
s otcom tankovať na čerpaciu stanicu do nákladných áut, on natankoval do svojho, a potom prišiel na
čerpaciu stanicu obžalovaný a robil rôzne grimasy, na jeho otca potom vykrikoval, že je kokot šmatlavý,
a aby šiel robiť, aby mal na pokuty. On prišiel ku obžalovanému a upozornil ho, aby sa správal ako slušný
človek. Potom od neho odišiel, ale obžalovaný v tom stále pokračoval, tak prišiel ku nemu druhýkrát

a hneď ho obžalovaný udrel päsťou do tváre. Potom poškodený volal políciu a išiel na ošetrenie.
Jeho mama sedela v osobnom aute, bola aj vonku, aj dnu v aute, nezasahovala do incidentu, len
obžalovanéhoupozorňovala,abynevykrikoval.Nespomenulsiuž,čimamaprišlaajbližšiekunim.Hneď,
ako ten druhýkrát prišiel k obžalovanému, dostal päsťou do tváre. Nepamätal si už presne, či mama
alebo otec volali políciu, tí tam aj prišli, to tam bol ešte aj obžalovaný, nevedel ale uviesť, či policajti išli aj

za ním. On obžalovaného nenapadol, ani sa ho fyzicky nedotkol. Otec vtedy ku nemu prišiel až po tom,
ako ho obžalovaný udrel. Otec mu vravel, aby si to nevšímal, keď ho napadol, otec povedal „ideme preč
a zavolám políciu“. Vtedy tam bola aj manželka obžalovaného, bola von, medzi autom a stojanom, tiež
hovorila nejaké sprosté reči. On bol na ošetrení v ten deň vo J., na druhý deň bol na ošetrení u ušného,
bol aj na CT, neurológii a ušného a počas liečby bral lieky.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že keď obžalovaný vykrikoval na jeho otca, tak bol v aute,
najprv to vykrikoval z auta, potom aj keď vystúpil von. Ku obžalovanému prišiel, aby počul, povedal
mu, aby sa správal slušne. Nevedel presne uviesť, koľko celý incident trval, asi 15 až 20 minút. Taktiež
nevedel presne uviesť, koľko času ubehlo od toho, ako obžalovaný nadával jeho otcovi po moment, kedy

ku nemu pristúpil, ale nebol to nejaký dlhý čas. Od obžalovaného dostal päsťou do ľavej časti tváre, do
oblasti ucha. V uchu mu pískalo už keď bol na prvom ošetrení, s tým šiel na ošetrenie na druhý deň,
nevedel uviesť, prečo to neuviedol už pri prvom ošetrení. Osoby, ktoré vtedy boli prítomné na čerpacej
stanicisitonevšímali,bolitamajinéosoby,alenevedelpresneuviesťkoľko.Dootcovhovozidlatankoval
jeho otec a on bol aj za tankovanie zaplatiť. Nepamätal si na to, kde sa nachádzala jeho mama v čase,

keď ho mal obžalovaný inzultovať. Po tomto incidente mu pískalo v uchu, v noci sa to zhoršilo, tak
vyhľadal doktora, pred týmto incidentom mu nikdy nepískalo v uchu, ani na to nebol liečený. Napadnutie
zo strany obžalovaného trvalo pár sekúnd. Obžalovaný bol od neho v takej vzdialenosti, aby naňho
dosiahol, aby ho udrel. Počul, ako obžalovaný vykrikoval na jeho otca z auta, aj keď podľa obžalovaného
boli okná zatvorené. Nepamätal si, či sa k obžalovanému ešte vrátil po tom, ako mu dal facku, potom

volali políciu. V čase, keď mu dal obžalovaný facku, bol jeho otec pri druhom stojane, tankoval.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tým, že poškodený stál
od neho vo vzdialenosti minimálne dva metre.

SvedkyňaC.Q.nahlavnompojednávanípozákonnompoučenívypovedala,žeišlitankovaťona,manžel
a syn, do ich áut na čerpaciu stanicu na Metro vo J.. Keď tam prišla, syn, poškodený B. Q., už tankoval
do svojho vozidla, ona sa so svojím vozidlom zaradila na stojan č. 2, natankovala, a za ňu do radu sa
zaradil obžalovaný. Keď čakal na tankovanie, najprv z auta vystúpil obžalovaný, vtedy tam už bol aj jej
muž a tomu začal obžalovaný vykrikovať, že „rob kokot šmatlavý, aby si mal na pokuty“. Syn šiel ku

obžalovanému,pričommalrukyvovreckách,aobžalovanýmuudrelnauchonaľavústranu.Obžalovaný
tam vykrikoval ešte rôzne veci, ona sa cítila ponížená, boli tam aj iní ľudia, ale tí si to nevšímali. Pár
minút po tom napadnutí volala políciu, počas toho celého bola aj v aute, aj vonku, mali tam tri nákladné
autá, potom tam prišiel za ňou aj nejaký pán, a ukazoval na pani Š., že bola za ním, aby išiel svedčiť, aleon povedal, že nič nevidel. Ešte tam bol nejaký pána na SUV a tomu vysvetľovala, že to nie je pravda, čo
hovorí obžalovaný. Je pravda, že bola aj vonku, aj dvakrát v aute, lebo ho musela posunúť, ale videla,
ako dal obžalovaný synovi päsťou. Niečo mu asi potom syn povedal, asi že čo to spravil. Jej syn sa

obžalovaného fyzicky nedotkol. Potom prišli na miesto policajti, s nimi komunikovali, synovi odporučili,
aby išiel na ošetrenie, tak išli, a následne šli na políciu. Syn potom chodieval do J. k lekárovi, lebo mu
pišťalo v ušiach. Vtedy, keď obžalovaný vystúpil z auta, manžel tankoval na vedľajšom stojane, a hneď
naňho začal obžalovaný vykrikovať. Ľudia, ktorí boli vtedy na pumpe, sa do toho slovne nezapájali, ale
každý si to všímal, pretože nazerali a nakúkali.

Na doplňujúce otázky svedkyňa vypovedala, že obžalovaný stál pri stojane č. 2, keď vykrikoval na jej
manžela. Ona tankovala do Citroena, ale platil jej manžel. Z incidentu videla všetko, aj keď posúvala
auto, pozerala do spätných zrkadiel, pričom to posúvanie trvalo asi 20 sekúnd. Videla, ako päsťou pravej
ruky obžalovaný udrel jej syna do oblasti ucha a spánku, nevedela ale presne popísať, ako pri tom držal
päsť, syna po tom údere trochu odhodilo do strany. Jej syn obžalovaného určite neudrel. Jej syn bol pri

obžalovanom asi dvakrát, prvý krát bol blízko, tak, že naňho obžalovaný dočiahol, všetko je to vidieť na
kamerovom zázname. Jej syn pristúpil k obžalovanému, pretože vykrikoval na jej manžela. Nevedela
presne uviesť, koľko celý incident trval. Po tom incidente išla niečo vysvetľovať nejakej osobe z dôvodu,
lebo sa hanbila, cítila ponížená, preto tomu pánovi na SUV vysvetľovala, že to nie je pravda. Po tom
údere synovi odhodilo hlavu do strany, teda nie celé telo.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že všetko je lož, ona prišla k tomu
pánovi na SUV sama od seba a povedala mu, že sú špiny a zlodeji, Q. tankoval na stojane č. 4 ale nič
odtiaľ nemohol vidieť, vtedy, keď dal poškodenému facku, ona sedela v aute, a neexistuje, že by niečo
videla. Tiež je lož, že sa ho poškodený nedotkol, na kamere vidno, ako ho kopol, a ako sa mu nafúkli

líca, keď ho opľul. Nikto z tam prítomných sa o to nezaujímal, ani na to nereagoval, čo tiež vidno na
zázname. Neexistuje, aby sa poškodený vytočil, keď by ho, udrel tak mu hlava letí opačným smerom.
On starému Q. len po tom povedal niečo v tom zmysle, aby šiel zarábať a nestaral sa doňho.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok B. Q. starší, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že išli

tankovať autá na pumpu, zhodou okolností tam prišiel aj obžalovaný, on vystúpil z auta a išiel tankovať,
obžalovaný šiel tankovať tiež a vykrikoval naňho „kokot šmatlavý, choď robiť na pokuty“. On bol pri
stojane pri aute a syn šiel ku obžalovanému, aby nevykrikoval, a videl, ako obžalovaný udrel syna päsťou
do ucha. Manželka potom volala políciu. On šiel za synom, aby sa tam nebili, syn na ten úder nijako
nereagoval, ani obžalovaného neudrel. Manželka obžalovaného bola asi pri aute, presne si to už ale

nepamätal, jeho manželka bola pri aute, alebo v aute, ale videla to. On tam bol, keď prišli policajti,
komunikovali s nimi, poslali syna na ošetrenie, tam išla manželka s ním. V ten deň bol aj na polícii. Prvý
vtedy začal vykrikovať obžalovaný, on, keď ho zbadal, nijako naňho nereagoval.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že keď mu obžalovaný nadával, tak bol pri aute, pri stojane,

obžalovaný mu ale nadával aj z auta. On tankoval vozidlo DAF, na stojane na ľavej strane, nevedel ale
uviesť číslo stojana, bolo tam dosť áut, ale nevedel uviesť, koľko áut bolo medzi ich a obžalovaným,
pričom obžalovaný robil rôzne grimasy počas toho, ako svedok tankoval. Za tankovanie bol platiť on,
pričom z incidentu videl všetko, ale nevedel už presne uviesť, koľko celý incident trval. Obžalovaný syna
udrel pravou rukou do oblasti ucha, tzv. spodný hák, syna potom odhodilo, pričom mal ruky vo vreckách.

Na návrh obhajkyne bola na hlavnom pojednávaní v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na
odstránenie rozporov vo výpovediach svedka prečítaná časť zápisnice o jeho výsluchu z prípravného
konania, v rámci ktorej uviedol, že videl, že Q. Š. udrel päsťou jeho syna do sluchy, už nevedel na ktorú
stranu, proste si pamätal, že ho udrel, na čo svedok uviedol, že videl, ako ho udrel, nevedel už presne

vysvetliť rozpor, všetko je to aj na kamerovom zázname.

Na doplňujúce otázky svedok ďalej uviedol, že tam vtedy bolo viac áut, videl ale celý incident. Nevedel
uviesť, či tam bolo aj nejaké tmavé SUV. Obžalovaný bol v čase úderu od poškodeného v takej
vzdialenosti, aby mu dobre vypálil.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravda, že mu nadával,
poškodený prišiel ku nemu, opľul ho a on mu dal spontánne facku. Svedok to nemohol vidieť, lebo
medzi stojanmi č. 2 a 4 bolo vysoké SUV. Tiež je lož, že naňho svedok nereagoval, pretože zo záznamuje vidno, ako mu ukázal päsť. Poškodený nemal ruky vo vreckách, ale rozpažoval rukami a vôbec ho
neodhodilo, čo vidno aj na kamerovom zázname.

Svedkyňa Q. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že boli natankovať vo J.
na čerpacej stanici pri Metre, pred ich autom stálo vozidlo Citroen, v ňom si potom všimla, že ja pani Q.,
ona s manželom sedela v aute a čakali. Na druhej strane čerpacej stanice zastalo auto, v ktorom bol
poškodený, a smerom k ich autu robil opičky, vykrikoval jej, že je striga, bosorka. Potom prešiel vedľa
ich auta Q. starší a ten sa im drzo uškrnul a ukázal päsťou. Oni po celý čas sedeli v aute. Potom Q.

posunula auto ďalej, jej manžel vystúpil, že ide natankovať, ona vystúpila tiež, stála pri aute, manžel
stál tiež celý čas pri aute a nikam sa nepohol. Ona sa už vtedy bála o život, poškodený Q. prišiel a
šibrinkoval rukami, vykrikoval, že im ušla nevesta, ale oni mu vraveli, že neboli zosobášení, po chvíli sa
vrátil a opľul jej manžela a on mu dal potom facku a vravel mu, aby mu dal pokoj. Na starého Q. manžel
nijako nereagoval. Poškodený si po tej facke ani nedržal ústa, ani nezajojkal. Potom sa ešte jedenkrát
ku nim vrátil, zase manžela opľul aj kopol. Potom prišiel aj Q. starší, manžel im ukazoval, že sú pod

kamerami, potom prišla aj Q. a aj tá začala dačo skákať do manžela. Q. sa im ešte vyhrážal, že ich
zmasakrujú, keď budú sami. Trestné oznámenie v súvislosti s touto vecou nepodala, nevedela uviesť,
či trestné oznámenie podal manžel. Nevolala hneď políciu, lebo ešte nevedela, že je tam aj starší Q.,
pričom bola v strese, nebola schopná volať, políciu volal manžel, natankoval a potom volal, nebola si
tým však istá. Polícia na miesto prišla, ona im povedala, aby si poškodeného veľmi dobre pozreli, že mu

nič nie je, lebo že on je schopný si zranenia vymyslieť. Policajti povedali, že sa to celé spíše na polícii.
Manžel mal oškreté v oblasti lýtka, na ošetrenie šiel na druhý deň ku svojmu obvodnému lekárovi.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že Q. si sadala do auta, ale ešte predtým tam nejakému pánovi
vykladala, že sú takí a takí, pričom ukazovala na nich, a potom si sadla do auta, musela tam byť dlhšie,

pretože počas toho incidentu tam nebola. Starší Q. si tankoval do svojho auta, medzi jeho autom a ich
bol taký vyšší džíp, ktorý bol v tom smere ku nim.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že súhlasí s výpoveďou, pričom dňa
07. 11. 2016 podal trestné oznámenie na Q., na OO PZ Zvolen, pričom niekde musí byť o tom záznam,

niekde v papieroch asi čítal, že to bolo postúpené na Okresný úrad ako priestupok. Tiež si mohol vybaviť
PN, čo by nebol problém, ale on je dôchodca a toto nemá za potreby.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Jaroslav Grega, ktorý po zákonnom poučení
vypovedal, že možno vylúčiť, že by dal obžalovaný poškodenému facku, pretože kamerový záznam

ukazuje päsť. Ľahké druhy pomliaždenia si nevyžadujú dlhšiu dobu PN ako 7 dní, ale stačí PN 6 dní.
V tomto prípade je ale potrebné vychádzať z objektívneho nálezu lekára - ošetrovateľa MUDr. O., ktorý
vo svojej správe zo dňa 07. 11. 2016 uviedol pomliaždenie hlavy v okoloušnicovej časti, v objektívnom
náleze je uvedená dotyková bolesť v koži a podkoží, v oblasti pred uchom, pričom opuch nebol, odrenina
nebola, bola len dotyková bolesť, z čoho dospel k záveru, že išlo o ľahký druh pomliaždenia a stanovil

PN na 6 dní. MUDr. O. dňa 07. 11. 2016 precízne vyšetril poškodeného, pričom sa ho pýtal aj na výpadky
pamäte, odpadnutie a podobne, pričom všetko negoval a negoval aj pískanie v uchu, na čo sa ho tiež
lekár pýtal, a aj to zapísal do správy a PN neodporučil. Pískanie v uchu sa objavilo až dňa 10. 11. 2016
u MUDr. K., kde poškodený uviedol, že mu začalo pískať v uchu, pričom iné problémy neuvádzal. Na
základe toho boli indikované ďalšie vyšetrenia, ale bez zistenia porúch, bola teda zistená len dotyková

bolesť. Znalec uviedol, že PN o dĺžke 13 dní je potrebné rozčleniť na časť nevyhnutný na vyliečenie
dotykovej bolesti, a na čas vyliečenia pískania v uchu, pretože znalec nenašiel žiadnu spojitosť medzi
úrazom poškodeného a týmto zranením, pretože to by sa prejavilo už pri prvom vyšetrení. Odrenina kože
je možná aj bez opuchu a podliatiny, odrenina poškodeného podľa znalca nebola staršieho dátumu, on
vychádzal z lekárskych správ. Znalcovi nebolo uložené skúmať zdravotnú dokumentáciu poškodeného,

či sa napr. v minulosti liečil na pískanie v uchu, alebo iné choroby, ktoré môžu vyvolávať pískanie v
uchu. Pokiaľ by násilie smerovalo na vnútorné ucho, na slimáka, tak by sa pískanie v uchu malo objaviť
hneď. Ak nie hneď, tak je vysoké podozrenie, že sa tam chcelo objaviť, čo znalec tvrdil na základe jeho
domnienky. 6 dní PN je pomliaždenie, ktoré tam bolo hneď, a až 10. 11. 2016 sa objavilo pískanie v
uchu, boli tam robené vyšetrenia, a PN neodporučil ani jeden odborný lekár, len všeobecný lekár. Akurát

MUDr. O. uviedol - predpokladaná doba liečenia 3 až 5 dní, teda žiadna PN. Ak pacient príde s niečím
vážnym, tak lekár odporúča PN, lieky atď. znalec nevidel dôvod, prečo bola vôbec PN vystavená, a keď
bola, mala byť rozčlenená. MUDr. K. nediagnostikoval hučanie v hlave dňa 10. 11. 2016, on ho zapísal na
základe subjektívnych údajov poškodeného. Odporučil doplniť ORL vyšetrenie, zapísal len subjektívnyúdaj. V ten deň bol potom poškodený ošetrený u MUDr. K., ale tam je rozpor, keďže v správe uviedol, že
pacient od vtedy udáva pískanie v ľavom uchu, lenže poškodený to dovtedy nikde neuvádzal. To je len
subjektívny nález, mechanické poškodenia neboli zistené žiadne, neboli zistené ani poruchy sluchu. Čo

sa týka poúrazovej bolesti hlavy, medzinárodná klasifikácia nepozná pojem poúrazová bolesť hlavy, ale
povrchové poranenie vlasatej časti hlavy, teda ten prvý údaj poúrazová bolesť hlavy je údaj pre pacienta,
a ten druhý je údaj pre poisťovňu. Znalec vylúčil zhoršenie zdravotného stavu po takomto zranení.

Na hlavnom pojednávaní bol v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehratý obrazový záznam z č.l.

70, na ktorom bol zachytený priebeh celého incidentu.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky č.
09/2017 MUDr. Jaroslava Gregu a č. 4/2017 MUDr. Milana Jančiara.

Zo záverov znaleckého posudku č. 09/2017 v podstate vyplýva, že poškodený Jozef Q. utrpel dňa

07. 11. 2016 ľahkú formu pomliaždenia okoloušnicovej krajiny a spánkovej krajiny hlavy vľavo. Podľa
názoru znalca sa jednalo o úder pravou rukou zovretou v päsť na ľavú stranu hlavy do spánkovo-ušnej
oblasti. Úder hlavu zasiahol len čiastočne a poškodený ho stlmil reflexným úklonom hlavy smerom k
pravému plecu. Následkom úderu nespadol, ani sa rukou od bolesti nedržal za oblasť, kde ho úder
zasiahol. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, nastali v dôsledku úmyselného konania cudzej osoby, čo

možno explicitne vyvodiť z kamerového záznamu. Predmetné zranenie, ani spôsob vedenia útoku
neohrozil životne dôležité orgány poškodeného a nemohol ich ani poškodiť, lebo útok nesmeroval
na ich fyziologickú lokalizáciu a intenzita úroku bola nízka, resp. zásah nebol direktný. Vzhľadom k
spôsobenému zraneniu nebol poškodený v nebezpečenstve smrti, ani po zranení nejavil žiadne vážne
poruchy zdravia. Znalec stanovil dobu trvania liečenia a PN na 6 dní, ostatná doba liečenia aj PN ide

na vrub vnútroušných šelestov neúrazového charakteru. Znalec stanovil bolestné na 89 Eur. Poškodený
bol len minimálne obmedzený na vedení obvyklého spôsobu života, bolesť hlavy sa dá dobre liečiť
analgetikami. K poškodeniu sluchu nedošlo a MUDr. O. správne zhodnotil zranenie, keď predpokladal
len liečenie 3 až 5 dní. K predpokladanej PN sa vo svojej správe ani nevyjadril a odborný lekár ORL
MUDr. K. poškodenému PN pri vyšetrení 10. 11. 2016 neodporučil. Pískanie v uchu nebolo úrazového

pôvodu a obvodný lekár mohol poškodenému poskytnúť aj dlhšiu PN, no mal to v potvrdení diferencovať,
teda koľko išlo na vrub úrazu a koľko na neúrazové pískanie v uchu, čím sa však nezaoberal. Druh,
rozsah a charakter zranenia poškodeného vylučuje vznik sťaženia spoločenského uplatnenia.

Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017, predloženého v rámci konania poškodeným, v podstate

vyplýva, že v dôsledku zranenia, ktoré poškodený trpel tým, že ho obžalovaný udrel päsťou do oblasti
ľavého ucha, utrpel pohmoždenie (pozn. správne zrejme pomliaždenie) ľavej strany tváre v oblasti pred
uchom ako aj samotného ucha. V dôsledku tohto úrazu mohlo dôjsť u poškodeného ku vzniku tinnitu - čo
je subjektívne vnímaný pocit hučania, pískania v ušiach. Keďže vo väčšine prípadov je tinnitus spojený
aj s poruchou sluchu typu percepčného charakteru (keď dôjde k poškodeniu v rámci vnútorného ucha).

Problém je najčastejšie v kochleou (slimákom), alebo sluchovým nervom, tak v prípade poškodeného
mu bola robená len tympanometria, čo je objektívny test funkcie stredného ucha, ale nie je to test sluchu.
Meria sa prenos energie prostredníctvom stredného ucha. Test iba orientačne vypovedá o citlivosti
sluchu. Ak je potrebné zhodnotenie stavu sluchu, tak výsledky tohto testu by mali byť posúdené v
spojení s tónovou audiometriou, ktorá ale nebola poškodenému urobená, preto ani tinnitus u neho nebol

vyvrátený. Pri audiometrickom vyšetrení sa dá zmerať aj intenzita tinnitu, avšak jednoznačne dokázať,
alebo vyvrátiť tinnitus je veľmi problematické.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o prevzatí veci (č.l. 58), priestupkový spis (č.l. 59 - 81),

správy na obžalovaného a odpis registra trestov obžalovaného (177 - 180).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

Podľa § 278 ods. 3 Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.Vzhľadom na uvedené potom samosudca pri rozhodovaní skúmal, či uvedené konanie obžalovaného
naplnilo skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a či toto

konaniemožnokvalifikovaťakotrestnýčin,keďževzmysle§10ods.2Trestnéhozákonajepriprečinoch
súd povinný obligatórne vždy skúmať, či ide o prečin, alebo nie.

Je nesporné, že dňa 07. 11. 2016 na čerpacej stanici Metro vo J. došlo medzi obžalovaným a
poškodeným ku konfliktu, v rámci ktorého obžalovaný udrel pravou rukou do oblasti ľavej sluchy, a

to po predchádzajúcom verbálnom konflikte. Táto skutočnosť je objektívne zistiteľná aj zo samotného
obrazového záznamu zachyteného z kamery na čerpacej stanici. Je zrejmé, že poškodený opakovane
pristúpil k obžalovanému, pričom druhýkrát zrýchleným krokom, s rukami vo vreckách, a keď bol v
tesnej blízkosti obžalovaného, tento ho udrel pravou rukou do oblasti ľavého líca, sluchy. Po tomto
údere poškodený inštinktívne uhol hlavou smerom doprava, nechytil si však líce od bolesti, ani nijakým
iným spôsobom neprejavil bolesť po tomto údere. Ďalej sa po mieste pohyboval s rukami vo vreckách.

Rozsah zranení poškodeného bol objektívne ustálený vykonaným znaleckým dokazovaním, keď bolo
preukázané, že následkom tohto úderu utrpel len ľahkú formu pomliaždenia okoloušnicovej krajiny a
spánkovej krajiny hlavy vľavo. Podľa názoru znalca nebol žiadny dôvod na vystavenie PN, a čo sa týka
poškodeným proklamovaného pískania a hučania v hlave, toto, ako je zistiteľné z listinných dôkazov -
lekárskych správ, ale aj zo znaleckého posudku, prvýkrát poškodený uviedol až na vyšetrení dňa 10.

11. 2016, pričom pískanie v uchu nebolo poúrazového charakteru, pričom ako uviedol znalec, to bolo
len subjektívne tvrdenie poškodeného, mechanické poškodenia neboli zistené žiadne, pričom znalec
vylúčil zhoršenie zdravotného stavu po takomto zranení. Preto s poukazom na uvedené súd vyhodnotil
znalecký posudok č. 4/2017 ako účelový, s cieľom dosiahnuť zmenu právnej kvalifikácie skutku (keďže
vzhľadomnadĺžkuPNbyprichádzalodoúvahyajkvalifikovanieskutkuajakoprečinuublíženianazdraví

podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona). Výsluchom znalca ale podľa názoru súdu bolo bez akýchkoľvek
dôvodných pochybností preukázané, že PN v tomto prípade ani nebol nutná, a keď ju už obvodný lekár
vystavil, mal špecifikovať, koľko dní z PN prislúcha na jednotlivé zranenia. Súd preto ani nemenil právnu
kvalifikáciu skutku. Navyše je zrejmé, že medzi rodinami obžalovaného a poškodeného dlhšiu dobu
trvajú vzájomné nezhody, ktoré sú hneď riešené privolaním polície a následným podaným trestným

oznámením, či už z jednej, alebo druhej strany.

Na druhej strane ale vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným
došlo k fyzickému kontaktu, čo je nesporné, a súd po takto vykonanom dokazovaní takéto konanie
obžalovaného posúdil ako konanie, ktoré by mohlo naplniť skutkovú podstatu prečinu podľa § 49 ods. 1

písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Každé fyzické napadnutie, resp. fyzický kontakt, aj keď sa ho páchateľ dopustil verejne alebo na mieste
prístupnom verejnosti, nemusí vždy napĺňať skutkovú podstatu trestného činu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Navyše, ako je zrejmé z obrazového záznamu, tomuto konfliktu

nevenoval nikto pozornosť, teda minimálne z osôb, ktoré je možné na zázname pozorovať.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a
jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná.

Dokazovanie taxatívne ustanovených okolností preukazujúcich mieru závažnosti prečinu v zmysle
§ 10 ods. 2 Trestného zákona ako špecifického materiálneho korektívu je pri prečine obligatórne.
Obligatórne teda závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom
formálne znaky prečinu. V tomto prípade síce konanie obvineného vykazuje formálne znaky prečinu,

avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu bolo potrebné pristúpiť ku korekcii posudzovania konania
obvineného cez materiálny korektív, následkom čoho súd dospel k záveru, že v tomto prípade nejde
o prečin, pretože vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Vina obžalovaného pritom
v rámci trestného konania musí byť preukázaná bez akýchkoľvek dôvodných pochybností. Pokiaľ tomu

tak nie je, súd musí obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne pri prečinoch posúdiť konanie
obžalovaného nie ako prečin, ale prípadne ako priestupok.Na záver súd konštatuje, že dôslednou kategorizáciou trestný činov v Trestnom zákone zákonodarca
umožnil komplexne posúdiť každé konanie páchateľa trestného činu, a následne posúdiť, či je možné
takéto konanie subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu uvedeného v osobitnej

časti Trestného zákona, a právne ho kvalifikovať a posúdiť ako konanie napĺňajúce znaky prečinu,
zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu. Nie každé konanie je totiž nevyhnuté posudzovať a riešiť
prostriedkami trestného práva, ale je možné využiť aj dekriminalizáciu a depenalizáciu, ako jedny z
cieľov Trestného zákona.

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne

označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,

drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým
správaním.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd jednoznačne preukázané, že konanie
obžalovaného nie je možné kvalifikovať ako prečin, pretože boli kumulatívne splnené všetky taxatívne

vymedzené okolnosti podmieňujúce použitie materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného
zákona. Zároveň však konanie obvineného možno subsumovať pod priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

Na základe uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného T.. Q. Š. postúpil

Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý ju môže prejednať ako priestupok.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať prokurátor sťažnosť, a to v lehote do 3 dní odo dňa jeho oznámenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Sťažnosť má odkladný účinok.