Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 11Cb/6/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205793
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2509205793.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: S. E. - C., A. D. XXX, XXX XX

N. E., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného RS Legal s.r.o. advokátska kancelária so sídlom M. Waltariho
7, Piešťany proti žalovanej: F. S., bytom Ľ. Š. XXX, XXX XX N. E., IČO: XX XX XX XX, zastúpenej
advokátom Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., so sídlom Žilinská 610/92, Piešťany, o zaplatenie 1 993,20
eur s príslušenstom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.993,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z dlžnej sumy od 10.03.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.06.2009 domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 1 993,20 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že na základe dohody medzi stranami vykonávala
žalovaná pre neho práce spočívajúce v účtovnom spracovaní dokladov a administratívne práce a v
súvislosti s výkonom týchto prác došlo z jej strany k pochybeniam spočívajúcim v nesprávnom stanovení
výšky nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2006 a v oneskorenom podaní súhrnného
výkazu za I. štvrťrok 2005, IV. štvrťrok 2005, I. štvrťrok 2006, II. štvrťrok 2006, III. štvrťrok 2006 a
IV. štvrťrok 2006, za čo boli žalobcovi uložené správcom dane - Daňovým úradom Piešťany pokuty v

celkovej výške 90.047,-Sk. Žalovaná uznala svoju zodpovednosť za škodu a uhradila žalobcovi sumu
30.000,-Sk a zvyšok dlhu vo výške 1.993,20 eur (60.047,-Sk) žiadala uhradiť v splátkach. Žalobca žiadal
splátky vo výške 165,97 eur (5.000,-Sk), no žalovaná odmietla splátky v tejto výške uhrádzať a žiadala
mesačné splátky vo výške 100,- eur (3.012,60 Sk), čo bolo pre žalobcu neprijateľné.
2. Okresný súd Piešťany vydal vo veci dňa 21.07.2009 platobný rozkaz, ktorým v plnom rozsahu
vyhovel podanej žalobe. V dôsledku včas podaného odporu bol uvedený platobný rozkaz zrušený, vo
vecibolonariadenépojednávaniearozsudkomzodňa16.03.2011súduložilžalovanejpovinnosťzaplatiť

žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom. V dôsledku odvolania žalovanej, bol predmetný
rozsudokzrušenýuznesenímKrajskéhosúduvTrnaveč.k.21Cob/109/2011-89zodňa31.01.2012avec
bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Piešťany vydal dňa 16.09.2014 rozsudok,
ktorým žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Trnave
Uznesením č. 21Cob/263/2014 - 148 zo dňa 17.08.2015 napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho
súdu súd I. inštancie neuviedol ako sa vysporiadal s tvrdeniami sporových strán o tom, že ich vzájomná

dohoda bola o vedení účtovníctva, resp. o tom, že žalovaná nebola poverená stanovovať výšku
nadmerného odpočtu DPH a podávať súhrnné výkazy, či si účtovníctvo viedol sám žalobca, viedol mu ho
niekto iný ako žalovaná, čo pojem „vedenie účtovníctva“ s prihliadnutím na spôsob podnikania žalobcu
všeobecne zahŕňa, či stanovenie nadmerného odpočtu DPH je „bežnou“ súčasťou daňového priznaniaalebo predpokladá špeciálne poverenie, znalosti alebo úkony tretej osoby, či bežnou súčasťou vedenia
účtovníctva je vypracovávanie súhrnného výkazu o DPH, či povinnosť jeho predloženia správcovi dane
vzniká iba za určitých podmienok, ktoré osobe odborne spôsobilej na vedenie účtovníctva majú byť

známe, čo by malo zahŕňať kontrola účtovnej dokumentácie, administratívne zakladanie dokladov a
nahadzovanie údajov do elektronickej podoby tvrdené žalovanou.
3. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
4. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
6. S použitím citovaného § 391 ods. 2 CSP, riadiac sa názorom nadriadeného súdu, súd prvej inštancie
opätovne prejednal vec, doplnil dokazovanie a oboznámením sa s obsahom súdneho spisu zistil tento

stav veci.
7. Rozhodnutím Daňového úradu Piešťany číslo XXX/XXX/XXXXX/XXPaue zo dňa 13.06.2007 bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 333,50 eur (10.047,- Sk) z kladného rozdielu medzi nadmerných
odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zistením správcom dane na dani z
DPH za zdaňovacie obdobie november 2006. Ďalšími rozhodnutiami Daňového úradu Piešťany číslo

XXX/XXX/XXXXX/XXPaue zo dňa 20.07.2007, číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Paue zo dňa 20.07.2007,
XXX/XXX/XXXXX/XXPaue zo dňa 20.07.2007, číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Paue zo dňa 20.07.2007,
číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Paue zo dňa 20.07.2007, číslo 648/230/40741/07/Paue zo dňa 20.07.2007,
číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Paue zo dňa 20.07.2007 a číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/PAUE zo dňa
20.07.2007 boli žalobcovi uložené pokuty každá vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk), t.j. spolu 2.655,51

eur (80.000,- Sk) za porušenie § 80 zák. č. 222/2004 Z. z., t.j. za nepodanie súhrnného výkazu za
obdobia 1. až 4. štvrťrok 2005 a za obdobie 1. až 4. štvrťrok 2006. Spolu mu tak boli Daňovým úradom
Piešťany uložené v roku 2007 pokuty vo výške 2.989,01 eur (90.047,- Sk).
8. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany v písomnom oznámení zo dňa 27.09.2016 potvrdil, že
žalobcovibolarozhodnutímč.XXX/XXX/XXXXX/XX/Pauezodňa13.06.2007uloženápokutanazáklade

ukončenej daňovej kontroly na dani z DPH za zdaňovacie obdobie november 2006, ktorou bol znížený
nadmerný odpočet uplatnený v podanom dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
november 2006. Pokuta bola uložená z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v
daňovým priznaní a daňovým odpočtom zisteným správcom dane. Daňový úrad Trnava poukázal na §
11 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), podľa ktorého je povinný zachovávať

daňové tajomstvo každý, kto sa ho dozvedel.
9. Zo stanoviska Slovenskej komory certifikovaných účtovníkov zo dňa 03.10.2016 vyplýva výklad pojmu
vedenie účtovníctva a pojmu administratívne a sekretárske práce. V zmysle živnostenského zákona
vedenie účtovníctva zahŕňa činnosti v oblasti účtovníctva a účtovnej evidencie, ako je navrhovanie
účtovných systémov, vypracovanie finančných výkazov a vedenie účtovných kníh, vypracovanie

daňových priznaní fyzických osôb a podnikov. Vedenie účtovníctva je klasifikované, ako voľná živnosť.
Vo väčšine prípadov je bežnou praxou, že súčasťou vedenia účtovníctva je spracovanie údajov do
elektronickej podoby, výpočet daňovej povinnosti k DPH (povinnosti alebo nadmerného odpočtu DPH),
spracovanie a zaslanie súhrnného výkazu o DPH a podobne. Administratívne práce sú klasifikované ako
poskytovanie certifikačných služieb v oblasti elektronického podpisu, kancelárske a sekretárske služby,

kopírovacie a rozmnožovacie služby, korektúry textov, administratívne práce v oblasti colnej deklarácie.
Spôsob vykonávania týchto činností v oblasti účtovníctva, ako napr. zakladanie dokladov a podobne je
zložité posúdiť ako bežnú prax, uvedené závisí od obsahu zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi.
10. V písomnom vyjadrení zo dňa 21.02.2017 žalobca poukázal na uloženú pokutu Daňovým úradom
Trnava (oznámenie Daňového úradu Trnava, pobočka Piešťany zo dňa 27.09.2016) a taktiež poukázal

na stanovisko Slovenskej komory certifikovaných účtovníkov zo dňa 03.10.2016, podľa ktorého je
bežnou praxou, že súčasťou vedenia účtovníctva je spracovanie údajov do elektronickej podoby a tiež
výpočet daňovej povinnosti k DPH, spracovanie a zaslanie súhrnného výkazu o DPH a podobne.
11. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.02.2017 poukázala na skutočnosť,
že žalovaná za obdobie rokov 2003 - 2007 vystavila žalobcovi faktúry za všetky práce, ktoré pre neho

vykonala, pričom tieto faktúry jednoznačne preukazujú, že medzi stranami bola uzatvorená dohoda.
Okrem toho z prehľadu o zrazených a odvedených preddavkov na daň vyplýva, že žalovaná tieto
prehľady pre správcu dane vypracovala a vlastnoručne podpísala.12. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu žiaden podnikateľský subjekt, ktorý zamestnáva viacej
zamestnancov, je výrobným podnikom a obchoduje so zahraničím, si nemôže dovoliť nemať svoje
vlastné účtovné oddelenie, ktoré mu vedie účtovníctvo, alebo firmu, ktorá mu účtovníctvo vedie externe.

Žalobca, ako podnikateľ preto požiadal o vedenie účtovníctva žalovanú, ktorá mu viedla účtovníctvo od
roku 2003 do konca roka 2007, čo bolo potvrdené tak vypočutou svedkyňou B. K., ako aj výpoveďami
samotnej žalovanej a písomnými účtovnými dokladmi, ktoré boli vystavované, ktoré boli podpisované
žalovanou a faktúrami, ktoré žalovaná za vykonané účtovné práce vystavovala a na ktorých bolo
uvedené, že fakturovaná odmena je stanovená dohodou. Celkom logicky, ak bola cena práce, ktorú

vykonávala žalovaná pre žalobcu stanovená dohodou, tak dohodou musel byť nepochybne stanovený aj
rozsah práce, ktoré bude žalovaná pre žalobcu vykonávať, aby si mohla fakturovať dohodnutú odmenu.
Z listu žalovanej zo dňa 03.11.2008 vyplýva, že pravidelne vypracovávala DPH a uzatvárala bežné
účtovné obdobie, a že z tohto dôvodu si požičiavala peňažné denníky žalobcu, ktoré mu po spracovaní
do elektronickej podoby bez zbytočného odkladu vrátila. Z tohto písomného dôkazu vyplýva, že
žalovaná vypracovávala daňové priznanie k DPH, vypracovávala účtovné závierky, uzatvárala bežné

účtovné obdobie. Ak na základe tohto dôkazu niekto pochybuje o tom, že medzi žalobcom a žalovanou
nebola uzavretá ústna dohoda o vedení účtovníctva, tak by musel predložiť dôkaz, ktorým by spochybnil
autentickosť a pravosť tohto listinného dôkazu, pretože ide o vyjadrenie samotnej žalovanej. Právna
zástupkyňa žalobcu poukázala na výpoveď žalovanej na pojednávaní, konkrétne na citáciu: „ Moja
práca spočívala v tom, že podklady, ktoré mi priniesli od žalobcu som ja nahadzovala do elektronickej

podoby, vypracovávala som daňové priznanie k dani z príjmu za rok 2007.“ Na otázku, či spracovávala
aj daňové priznanie pre DPH, žalovaná uviedla, že ona ho spracovala, pripravila a odovzdala žalobcovi.
Žalovaná tiež uviedla, že dodatočne sa museli vypracovať súhrnné výkazy po vyrubení pokuty a
odovzdať DÚ.“ Z uvedeného je zrejmé, že doklady vypracovávala žalovaná a tieto boli odovzdané
následne na daňový úrad. Tieto výpovede žalovanej korešpondujú so stanoviskom Slovenskej komory

certifikovaných účtovníkov. Pokiaľ ide o súhrnné výkazy, ktoré neboli daňovému úradu predložené a
pre ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, žalovaná na pojednávaní vo svojej výpovedi jednoznačne
potvrdila, že ona o tom, že sa tieto súhrnné výkazy mali predkladať vôbec nevedela. Žalovaná sa
nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za túto nevedomosť a povedať, že ju mal na to upozorniť žalobca,
ktorý v predmete podnikania vedenie účtovníctva nemá, nemá ani patričné vedomosti o prislúchajúcej

legislatíve, nevenuje tomuto pozornosť a preto uzatvoril dohodu o vedení účtovníctva so žalovanou.
Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu z vykonaných dôkazov a ich výsledkov pri ich vzájomných
hodnoteniach nepochybne vyplýva záver, že žalovaná viedla účtovníctvo pre žalobcu na základe ústnej
dohody, bez obmedzenia a žiadna časť účtovníctva nebola vykonávaná niekým iným, koho by poveril
žalobca a pokuty, ktoré boli uložené žalobcovi boli v príčinnej súvislosti s pochybením žalovanej.

13. Právny zástupca žalovanej poukázal na ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva,
že ak zmluvné strany pri zmluve, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená, ako osobitný zmluvný
typ, dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Žalobca na pojednávaní
ani nevedel uviesť v ktorom roku malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, nie to ešte určiť rozsah záväzku.
Žalobca nepreukázal uzavretie konkrétnej zmluvy so žalovanou, nie je teda vôbec zrejmé na čom sa

mali účastníci dohodnúť, pričom aj z doplneného dokazovania jasne vyplýva, že predmet záväzku má
vyplynúť z konkrétnej zmluvy. Podľa názoru právneho zástupcu žalovanej žalobca v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, a to ani po doplnení dokazovania.

14. Z prehľadu faktúr vystavených žalovanou pre žalobcu č. XXXXXX, XXXXX, XXXXX,

XXXXXX,XXXXX, XXXXX, XXXXXX, XXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXX, XXXXXX, XXXXXX
nachádzajúcich v súdnom spise na č.l. 110 - 122 vyplýva fakturácia za vykonané administratívne
práce a účtovné spracovanie dokladov za obdobie január - september 2003, január, február, marec, júl,
december 2004, január , júl, december 2005, január , júl , december 2006, január, júl, december 2007.

15. Z prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej
činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok zo dňa 30.10.2005 bolo zistené, že tento
prehľad vypracovala a odovzdala s vlastnoručným podpisom žalovaná ( č.l. 56, 177, 178 ). Rovnako tak
spracovala a podpísala hlásenie o vyúčtovaní dane zo dňa 08.04.2004 ( č.l. 52 a nasl.) a prehľad zo
dňa 10.01.2008 ( č.l. 58).

16. Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchtoustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento
zákon.

17. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
18. Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku ( § 40 a nasl.). Obchodný zákonník

upravuje len niekoľko málo odchýlok, a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s
cieľom zjednodušiť, a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch. V zmysle vyššie
citovaného ustanovenia sa rozlišujú a) zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku ako zmluvné typy, b)
zmluvy nepomenované (inominátne). Právna úprava obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich
účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. Hospodársky život reálne nemôže byť viazaný možnosťou použiť
len zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku, Občianskom zákonníku alebo v inom zákone

(napr. v zákone o cenných papieroch). Preto zákon v rámci uplatnenia princípu bezformálnosti zmlúv
umožňujeuzavieraťajzmluvynepomenované,t.j.zmluvy,ktorénezodpovedajújednotlivýmtypomzmlúv
upravených zákonom. Citované ustanovenie § 269 ods. 2 deklaruje to, čo vyplýva zo skutočnosti, že
podstatné časti zmluvy nie sú podmienkou platnosti zmluvy, ale len prostriedkom kvalifikácie pre ten-
ktorý zmluvný typ a zmluvné strany majú možnosť uzavierať aj iné zmluvy ako tie, ktoré sú ako zmluvné

typy právne upravené, ide o zmluvy inominátne. Aby takáto inominátna zmluva bola uzavretá, musí
byť splnená podmienka, a to dostatočné určenie predmetu záväzkov. Je to akési minimum viažuce sa
na vznik záväzku, ktoré vyplýva zo všeobecných požiadaviek na určitosť právnych úkonov. Označenie
zmluvy, resp. jej názov nie je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah. Niekedy sa pod iným názvom
skrýva konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné

časti zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu,
pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzku.
19. S poukazom na vyššie uvedené a na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
medzi stranami bola ústne uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo účtovné spracovanie dokladov a
administratívne práce zo strany žalovanej pre žalobcu, čo jednoznačne vyplýva jednak z vyjadrení strán,

z výpovede svedkyne B. K., z prehľadu predložených faktúr vystavovaných žalovanou a predložených
daňových dokladov, na ktorých je žalovaná uvedená ako osoba, ktorá tieto listiny vyhotovila a podpísala,
pričom žalovaná má oprávnenie na administratívne a sekretárske práce od 01.04.1999 a na vedenie
účtovníctva od 10.05.2004. Samotná žalovaná potvrdila existenciu vzájomného zmluvného vzťahu so
žalobcom jednak v liste zo dňa 03.11.2008 adresovanom právnej zástupkyni žalobcu, v ktorom okrem

iného uviedla, že mala so žalobcom uzatvorenú ústnu dohodu a vypracovávala pre neho účtovné
závierky, ale aj na pojednávaní dňa 31.01.2011, kedy potvrdila, že pre žalobcu pracovala od roku 2003
do roku 2008 a jej práca spočívala v tom, že podklady, ktoré jej priniesli od žalobcu nahadzovala do
elektronickej podoby, spracovávala, pripravovala a odovzdala žalobcovi daňové priznania pre DPH a
tiež dodatočne vypracovala súhrnné výkazy po vyrubení pokuty. V konaní nebolo preukázané, že by v

rozhodnom období viedla a spracovávala pre žalobcu účtovníctvo iná osoba. Pojem vedenie účtovníctva
zahŕňa činnosti v oblasti účtovníctva a účtovnej evidencie, ako je navrhovanie účtovných systémov,
vypracovanie finančných výkazov a vedenie účtovných kníh, vypracovanie daňových priznaní fyzických
osôbapodnikov.Slovenskákomoracertifikovanýchúčtovníkovvosvojompísomnomstanoviskuuviedla,
že je bežnou praxou, že súčasťou vedenia účtovníctva je spracovanie údajov do elektronickej podoby,

výpočet daňovej povinnosti k DPH (povinnosti alebo nadmerného odpočtu DPH), spracovanie a zaslanie
súhrnného výkazu o DPH a podobne.
20. Na základe hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti
a po ich komplexnom vyhodnotení, nadväzujúc na odsek 19, súd dospel bez akýchkoľvek pochybností
k jednoznačnému záveru, že medzi stranami bol platne uzatvorený zmluvný vzťah s dostatočne a jasne

určeným predmetom ich vzájomných práv a povinností. Žalobca sa so žalovanou ústne dohodol, že
žalovaná bude pre neho vykonávať všetky potrebné činnosti v oblasti účtovníctva, účtovnej evidencie,
účtovného spracovania dokladov a administratívnych prác a tento zmluvný vzťah trval päť rokov.
21. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
22. Poukazujúc na závery súdu uvedené v odsekoch 19 a 20, s použitím vyššie citovaného zákonného
ustanovenia je zrejmé, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu so
žalobcom súvisiacu s nepodaním súhrnných výkazov za obdobie I.-IV. štvrťroka 2005 a I.-IV. štvrťroka2006 Daňovému úradu Piešťany a nadmerným odpočtom DPH za zdaňovacie obdobie november
2006. Skutočnosť, že žalovaná pri vedení účtovníctva porušila právnu povinnosť vyplývajúcu pre ňu z
osobitných právnych predpisov, najmä zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty preukazujú

samotné rozhodnutia Daňového úradu Piešťany o udelení pokút žalobcovi za nesprávne vypočítaný
nadmerný odpočet DPH a za neodovzdané súhrnné výkazy k DPH. Tu je potom daná príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej a vznikom škody u žalobcu, pričom tvrdenie
žalovanej, že nevedela o tom, že by žalobca bol povinný podávať súhrnné výkazy k DPH nemôže pred
súdom obstáť, nakoľko žalovaná je osoba vykonávajúca živnosť v oblasti vedenia účtovníctva a preto

má mať potrebné vedomosti v tejto oblasti, hlavne v súvislosti s meniacou sa legislatívou. V konaní bolo
nesporne preukázané, že žalobcovi boli udelené daňovým úradom pokuty v celkovej výške 2.989,01
eur (90.047 Sk). Rovnako bolo v konaní preukázané a medzi stranami nesporné, že z uvedenej sumy
žalovaná uhradila čiastku 995,82 eur (30.000 Sk) tým, že jej žalobca nepreplatil faktúry v tejto sume.
Žalovanej tak zostáva zaplatiť zvyšok náhrady škody v žalovanej sume 1.993,20 eur (60.047 Sk). Súd
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

23. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.
24. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s platením peňažného dlhu od 10.03.2009, súd od
uvedeného dátumu priznal žalobcovi s použitím citovaných ustanovení zákona aj úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že podľa zákona mohol žalobca žiadať úroky
z omeškania vo vyššej sadzbe ( úroková sadzba ECB bola 2 %).
28. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal
v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvejinštancie,možnouplatniťzasplneniapodmienokpodľa§366CSPnajneskôrvlehotenavyjadrenie
k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.