Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/150/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115235728
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115235728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Marta Polyákovej v právnej veci žalobcu: O.. S. G., nar. XXXX,
bytom W. E., F. č. XX, zast. Advokátska kancelária, Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky,
Žitavanská č. 20, proti žalovanému: S. P., nar. XXXX, bytom T., U. č. XX, zast.: JUDr. Andrea Chorvátová
Nagyová, advokátka so sídlom Kozárovce č. 632, o zaplatenie sumy 800 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 18C//663/2015-38 zo dňa 1.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
800,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 19.12.2012 do zaplatenia s tým, že žalovanému
povolil zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach po 60 eur mesačne , ktoré je povinný žalovaný platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti rozhodnutia, pod stratou
výhody splátok. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svedkyni O.. E.
U. priznal nárok na svedočné, ktoré je povinný zaplatiť svedkyni žalovaný. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na ustanovenia § 657, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 87/1995 Z.z.,

§ 232 ods. 4 CSP a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svojou žalobou zo dňa 9.12.2015 sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 800,- eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 19.12.2012
do zaplatenia titulom poskytnutej pôžičky a nahradil mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že dňa 18.9.2012 požičal žalovanému sumu vo výške 800 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do
18.12.2012, pričom žalovaný svoj dlh nesplnil. Poskytnutie pôžičky žalovaný potvrdil podpisom na
príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 18.09.2012. Žalovaný svoj dlh nesplnil ani po výzve žalobcu

na vrátenie pôžičky, preto sa domáha podanou žalobou zaplatenia sumy 800 Eur aj so zákonným
úrokom z omeškania od 19.9.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Následne súd v konaní sp.zn.
18C/663/2015-7 vydal dňa 11.2.2016 platobný rozkaz, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti
platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor v ktorom uviedol, že si od žalobcu žiadne
peniaze nepožičal a teda k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy nikdy nedošlo. V roku 2012 vykonával
pre žalobcu, ktorý je podnikateľ, rôzne pomocné práce v penzióne D.y a žalobca mu pred vykonaním
prác vyplácal zálohové platby a tak to bolo aj dňa 18.9.2012. Teda suma 800 eur ktorú prevzal dňa

18.9.2012 bola len zálohová platba a nie pôžička. Samotný príjmový doklad považuje za zmätočný
dôkaz, pretože v ňom je ako účel uvedená pôžička na byt a zároveň je na ňom uvedené že ide o zmenku,
čo spochybňuje účel poskytnutia pôžičky.1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke,
ktorá obsahovala všetky podstatné náležitosti. Z obsahu zmluvy o pôžičke bola zrejmá výška požičanej
sumy 800 eur a lehota do kedy mal pôžičku vrátiť t.j. do 18.9.2012. Túto skutočnosť mal preukázanú

príjmovým pokladničným dokladom, na ktorom je podpis žalovaného, ktorý tým prejavil súhlas s jeho
obsahom. Svedkyňa O.. E. U. potvrdila, že bola prítomná, keď žalobca požičal peniaze žalovanému,
peňažné prostriedky boli v pokladni, ktoré ona vyberala. Príjmový pokladničný doklad bol vypísaný pred
ňou a nikto iný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nebol. Súd uviedol, že skutočnosť, že na príjmovom
pokladničnom doklade bolo dopísané "zmenka", neznamená, že by daný úkon nebol urobený slobodne,

určite a vážne a nebolo preukázané, že by išlo o omyl, že žalovaný preberá zálohu za prácu, pretože
predmetný doklad bol podpísaný žalovaným. Žalovaný tvrdil, že zo žalobcom neuzatvoril zmluvu o
pôžičke. Nebolo v konaní preukázané, že by išlo o zálohovú platbu za vykonané práce žalovaným,
túto skutočnosť nad všetky pochybnosti nepotvrdil ani svedok H. A.. Zmluva o pôžičke je reálnou
zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi, čo v konaní bolo preukázané. Došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí , čo nepoprel ani

žalovaný, ale tvrdil, že nešlo o pôžičku ale o zálohovú platbu za vykonanie prác. Súd mal za to, že
predpoklady vzniku právneho vzťahu podľa § 657 Občianskeho zákonníka t.j. pôžičky boli naplnené,
preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Vzhľadom k osobným, zárobkovým a majetkovým pomerom
žalovaného( poberá minimálnu mzdu, má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu) povolil mu zaplatiť dlžnú
sumu v splátkach po 60 eur mesačne, pod stratou výhody splátok (§ 232 ods.4 CSP). Súd žalobcovi

priznal i úrok z omeškania, nakoľko nárok na úroky z omeškania vzniká odo dňa, keď sa dlžník dostane
do omeškania s vrátením pôžičky (prekročí dobu jej splatnosti). Súd priznal úrok z omeškania odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, ktorý bol dojednaný do 18.12.2012, teda od 19.12.2012 s
poukazom na § 517 ods. 1,2 Obč. zák. a § 3 vlád. nar. č. 87/95 Zb. O náhrade trov konania rozhodol súd
podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.,

o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania a svedkyni priznať nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. f/ a h /CSP). Mal za to, že
súd na základe vykonaných dôkazov a výsluchov svedkov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
k nesprávnemu hodnoteniu výpovede svedka H. A. a svedkyne E. U., ktorých výpovede si odporujú.
Dôkazným prostriedkom žalobcu v konaní bol príjmový pokladničný doklad a výpoveď svedkyne E.

U. . Žalovaný procesnú obranu postavil na výsluchu svedka H. A., ktorý bol prítomný pri odovzdávaní
finančných prostriedkov žalobcom žalovanému z titulu zálohových platieb za vykonanú prácu , medzi
ktorými bola aj suma 800 eur. V spore zostal sporný základný predpoklad preukazujúci platnosť
uzatvorenia zmluvy o pôžičke- reálne odovzdanie peňazí. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom,
na jej platnosť je potrebné, aby došlo k reálnemu odovzdaniu finančnej hotovosti. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že reálne došlo k odovzdaniu požičanej sumy, za účelom, ktorý
je uvedený v žalobe.. Nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti súd mal za preukázané, že reálne
došlo k požičaniu uvedenej sumy. Rovnako tak sa súd nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný bol
pri preberaní zálohovej platby uvedený do omylu, keď mal za to, že podpisuje doklad o prebratí zálohovej
platby za vykonané práce.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa neho súd správne
vychádzal pri posúdení veci najmä z listinného dokladu - príjmového pokladničného dokladu. Neobstojí
tvrdenie žalovaného v odvolaní, že by nedošlo k požičaniu peňazí, nakoľko aký iný listinný doklad to
môže potvrdiť, ak nie doklad podpísaný žalovaným ako príjemcom, s uvedenou presnou sumou (800,-

EUR) aj s účelom (pôžička) a s lehotou splatnosti pôžičky (18.12.2012). Reálne prevzatie peňazí a
dohodu sporových strán ohľadom pôžičky potvrdila aj svedkyňa Ing. E. U.. Tvrdenie žalovaného, že
suma 800 eur bola zálohová platba je účelové a ničím nepodložená obrana žalovaného.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 , § 380 ods.
1CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.5. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený,
nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté

podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí.

6. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že podľa obsahu spisu žalobca podal na súd žalobu proti
žalovanému na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie istiny vo výške 800,- eur s príslušenstvom a
zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. K žalobe pripojil listinu -

„ príjmový pokladničný doklad “ zo dňa 18.9.2012 podpísaný žalovaným a žalobcom , z ktorého vyplýva,
že žalovaný prijal od žalobcu sumu 800 eur a ako účel poskytnutej sumy je uvedená pôžička na byt
splatná 18.12.2012. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz proti ktorému žalovaný podal odpor. Súd
prvej inštancie následne po vykonanom dokazovaní na pojednávaní vydal napadnutý rozsudok.

7. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci

určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

8. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených

(zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého
druhu (teda nie identickú vec). Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové
znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník), prenechanie druhovo
určenejveci,ktorájepredmetomzmluvy,dočasnosťzmluvnéhovzťahuapovinnosťvrátiťvecirovnakého
druhu. Vznik pôžičky predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Zmluva o

pôžičkejetedareálnouzmluvou,pretoženavznikzáväzkovéhovzťahusavyžadujeajreálneodovzdanie
veci dlžníkovi. V predmetnej veci išlo o odovzdanie a prevzatie finančnej hotovosti vo výške 800,- eur,
čo je preukázané príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 18.9.2012, ktorý je podľa svojho obsahu
zmluvou o pôžičke. Je z neho zrejmé, že žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu
800 eur, ktorú mal žalovaný vrátiť do 18.12.2012 . K prevzatiu peňazí došlo pri podpise zmluvy t.j.

18. 9. 2012 , čo žalovaný nepoprel, ale tvrdil, že peniaze ktoré prevzal od žalovaného dňa 18.9.2012
vo výške 800 eur neboli pôžičkou ale zálohovou platbou . Túto skutočnosť ale žalovaný nepreukázal ,
pretože výpoveď svedka A. túto skutočnosť nepreukazuje, keďže tento svedok pri podpisovaní dokladu-
príjmového pokladničného dokladu - žalovaným nebol, čo potvrdil aj sám žalovaný. Spochybňuje ju aj
skutočnosť, že ostatné zálohové platby boli žalobcom realizované podľa dohody tak, že pri podpise

objednávky žalovaný zaplatil zálohu 1.000 eur a následne po vykonaní čiastočných prác sumu 400
eur a 330 eur, čo je uvedené na doklade ( v spise na č.l.17) v ktorom je ako dodávateľ prác uvedený
žalovaný a objednávateľ prác žalobca a listina je podpísaná oboma stranami. Argumenty žalovaného,
že si od žalovaného žiadne peniaze nepožičal a že prevzatie sumy 800 eur dňa 18.9.2012, čo potvrdil
svojim podpisom na príjmovom pokladničnom doklade, bola zálohová platba, žiadnym hodnoverným

spôsobom nepreukázal, ktorým by vyvrátil tvrdenie žalobcu že išlo o pôžičku. Bez ohľadu na výpovede
svedkov za hodnoverný dôkaz o preukázaní tvrdenia žalobcu možno považovať listinu zo dňa 18.9.2012
- pokladničný doklad podpísaný oboma stranami sporu , z ktorého je jednoznačné, že ide o pôžičku a nie
o zálohovú platbu. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že predmetná zmluva o pôžičke spĺňa
všetky zákonom požadované náležitosti. Jej uzatvorením vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi

svoj dlh v plnej výške do 18.12.2012. Pretože si nesplnil svoju povinnosť požičané peniaze v dohodnutej
lehote vrátiť, súd ho dôvodne zaviazal napadnutým rozsudkom na ich zaplatenie aj so zákonným úrokom
z omeškania od 19.12.2012.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v

odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).