Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 9, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415205268
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8415205268.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, vymazaného z Obchodného
registraSlovenskejrepublikysúčinnosťouk09.08.2017,protipovinnémuL.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
E. č. XX, o vymoženie sumy 1 340,97 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Kežmarok č.k. 10Er/383/2015 - 23 zo dňa 19. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

PokračujevkonanísprávnymnástupcomspoločnostiPROCIVITAS,s.r.o., Vajnorská100/A,Bratislava,
IČO: 45 869 464, a to so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 47 967 692 ako oprávneným.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, EX 2910/2015-3 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.03.2014 sp. zn. IA-C/0214/0443,
vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A

MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného bol založený na Zmluve o úvere č.
7012463208 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., pôvodným veriteľom a povinným dňa 14.08.2008.
Rozhodnutie oprel o § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, s odkazom na rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010 a sp. zn. 4CoE/42/2010, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/1/2012, a tiež o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo

veci C-243/08, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
sporyvyplývajúcezozmluvysúdu,vobvodektoréhosanachádzasídlopredajcualebododávateľa,spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Po preskúmaní predloženého exekučného
titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd dospel k záveru, že uzavretá

zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah.
Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje zmluva
o úvere bola exekučným súdom vyhodnotená ako neprijateľná a v súlade § 53 ods. 5 OZ preto neplatná,
keďže spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
pričom exekučný súd zároveň konštatoval, že nedošlo k jej individuálnemu dojednaniu. Neplatnosť
rozhodcovskej doložky spôsobuje absenciu právomoci konajúceho rozhodcovského súdu. Vzhľadom na

skutkové okolnosti preukázané vykonaným dokazovaním exekučný súd dospel k záveru, že v danom
prípade je exekučný titul v rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu máza následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na tieto
skutočnosti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal pôvodný oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený uviedol, že
exekučnýsúdsvojoupreskúmavacoučinnosťouvovzťahukrozhodcovskejdoložkeprekročiloprávnenia

dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom
a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom
konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok
zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného
súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým

podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp
právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného
právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť oprávneného riešiť spory v rozhodcovskom
konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací
poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie

a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani
o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na
všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o bankách, v zmysle
ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny
predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., plnila len svoju zákonnú povinnosť. Postup banky, ktorý

je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o
zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP), v súlade s § 470 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného
poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona.
Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je dôvodné.

4. Vo vzťahu k subjektu oprávneného odvolací súd konštatuje, že lustráciou v Obchodnom registri
Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS,
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B bola s účinnosťou ku dňu 09.08.2017

vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom a to z dôvodu
zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd

rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

6. Podľa § 65 ods. 1 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.

7. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

8. Vo vzťahu k veci samej a napadnutému rozhodnutiu odvolací súd v prvom rade poukazuje na to,

že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa bankovej služby a povinného
ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach aposúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

9. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v
znení účinnom do 31.03.2017, o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda
neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri
existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,
či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade

zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup exekučného
súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

10. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinnýzamietnuťžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,akpostupom
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Cdo/146/2011).

11. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok
banky, pôvodného oprávneného (časť 10/, bod 10.2.2) nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá

založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky je základnou a
nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

12. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b

Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto
ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil
povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej

doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo
vzťahu k ponuke návrhu na uzavretie rozhodcovských zmlúv klientom, predovšetkým vo vzťahu k
informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banke ponúknuť klientom návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv
resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma tejto
rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné uviesť, že
banka neuzatvorila s povinnou osobou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnému
osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona),
ale rozhodcovská doložka je koncipovaná len ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných

podmienok, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne
predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej
podmienky povinnou osobou. Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým oprávnený ospravedlňuje postup
právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh

neprijať. Skutočnosť, že obsah zmluvy a samotné zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené
a spravidla ich nemožno meniť individuálnym dojednaním sú dôkazom toho, že povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania
nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinného došlo k individuálnemu vyjednaniu
výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje

na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná
rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.13. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,

pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky
formulárovej štandardnej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si
spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký
osobitne prospešný význam. Odvolací súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu resp. zmluvu, by rozhodcovské konanie aj

reálne využil, pretože inak jeho individuálne vyjednanie nedáva zmysel. Spôsob, akým je v tomto
a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi (neoddeliteľná súčasť
všeobecných obchodných podmienok), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým právny predchodca oprávneného sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú

praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

15. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Vopred formulovaná rozhodcovská

doložka v podobe všeobecnej zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon
GSM Zrt., ako uviedol exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. Rovnako je možné takúto
zmluvnúpodmienkupovažovaťzauzavretúvrozporesdobrýmimravmi(IV.ÚS55/2011,IV.ÚS60/2011)

v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť
pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba základný

predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

17. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi
ako neoddeliteľná súčasť zmluve o úvere je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok
predložený pôvodným oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne

zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a
nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na
tútoskutočnosťmusíexekučnýsúdprihliadaťvkaždomštádiuexekučnéhokonania.Právaoprávneného
v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského
rozsudku zo dňa 28.03.2014 sp. zn. IA-C/0214/0443 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti

vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú
dotknuté.

18. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,

odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania

proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa
24.10.2013).19. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
nakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok

Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998,; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací
súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami.

20. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie

postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a žiadosť o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

21. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa
exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

23. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).