Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7C/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201327
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5716201327.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne: B. S., A..
XX.XX.XXXX, W. T. S. XXX, proti žalovanému: Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova
25, IČO: 35 807 598, v konaní o neplatnosť spotrebiteľských zmlúv, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba žalobkyne o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013, uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným, je neplatná a o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014,
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je neplatná, sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaný je žalobkyni povinný vydať zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013
bezdôvodné obohatenie v sume 196 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 09.03.2016 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania sa žaloba zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa v podanom návrhu žiadala, aby súd určil, že zmluva uzavretá so žalovaným č.
XXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013 je neplatná. Taktiež žiadal určiť neplatnosť zmluvy č. XXXXXXXXX zo
dňa 23.07.2014. Ďalej si uplatnila aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanému vo
výške 196 € s príslušenstvom, čo je suma, ktorú zaplatila naviac z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX .
Svojho návrhu sa domáhala z toho dôvodu, že podľa nej sa jedná o neplatné úvery , nakoľko sú v rozpore
s Občianskym zákonníkom v zmysle ust. § 39 . Poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX obsahuje dva rôzne údaje o výške RPMN . V zmluve o spotrebiteľskom úvere z 11.09.2013
sa uvádza údaj 98 % a v dohode o plnení v splátkach 309,86 %. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX obsahuje taktiež dva rôzne údaje o výške RPMN, keď v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 23.07.2014 uvádza údaj 96 % a v dohode o splátkach 300,28 %. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch RPMN predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
a je vypočítaná na základe nákladov uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jeho neuvedenie
je sankcionované tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov
týkajúcich sa výšky RPMN v spotrebiteľských zmluvách sa považuje za zavádzanie spotrebiteľa a je to
porušenie povinností dodávateľa uvedené v § 4 ods. 5 a v § 5 ods. 1 Zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcie, ktoré by inak neurobil, lebo momentálne nemal
k dispozícii správne informácie. Takéto konanie žalovaného považuje žalobkyňa za nekalé obchodné
praktiky a klamlivé obchodné praktiky v zmysle § 7 a 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a
každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi. Ďalej žalobkyňa poukázala ajna neprimerané výšky úrokov. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere XXXXXXXXX zo dňa 11.09.2013 je
dohodnutý úrok vo výške 39,15 %. V súvislosti s tým poukázala na výšku úrokovej miery z úverov v
bankách v treťom štvrťroku 2013 pri spotrebiteľských úveroch bola vo výške 8,58 %. Pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.07.2014 obsahuje dohodnutý úrok vo výške 23,22
%. V treťom štvrťroku 2014 boli úroky v bankách pri spotrebiteľskom úvere splatné do jedného roka vo
výške 7,05 % dohodnutý úrok v spotrebiteľských zmluvách uzavretých medzi žalobkyňou a žalovaným
je neúmerne vysoká, je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva je neplatná v zmysle ust. § 39 O.z..
Taktiež v návrhu poukázala na neprimerane vysoké administratívne poplatky. Vzhľadom na to, že
spotrebiteľské úvery sú neplatné, na strane žalovaného sa jedná o bezdôvodné obohatenie a to zo
zmluvy č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 11.09.2013, nakoľko v zmysle tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver
vo výške 200 €, avšak v tejto úverovej zmluve zaplatila sumu 396 €, teda o 196 € navyše. Taktiež si
uplatňovala aj 5,5 % ročný úrok z omeškania z tejto sumy od 08.02.2016, t.j. od podania návrhu až do
zaplatenia.
2. Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiada ho zamietnuť. Je
pravdou, že sú v zmluvách a dohodách uvádzané dva rozdielne údaje RPMN, avšak je to z toho dôvodu,
žejedenúdajsatýkatejskutočnosti,žebybolúversplatenýnarazadruhýúdajsatýkaprípadu,keďbude
úver splatený do 12-tich mesiacov. V podstate dva rozdielne údaje sa udávali preto, aby bol spotrebiteľ,
v tomto prípade žalobkyňa o tom informovaná. S takýmto RPMN súhlasila a zmluvu podpísala. Taktiež
nesprávne podľa žalovaného uvádza vo svojom návrhu žalobkyňa výšku úrokov z poskytnutého úveru.
Táto podľa neho v žiadnom prípade nie je v rozpore s dobrými mravmi. Nesprávne súdy posudzujú výšku
úrokovej sadzby len z úrokov z úverovej, ktoré poskytujú banky, súdy by mali brať do úvahy aj úroky ,
ktoré neposkytujú aj nebankové subjekty.
3. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 15.12.2016 určil, že obe úverové
zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.9.2013 a č. XXXXXXXXX zo dňa 23.7.2014, ktorú procesné strany
uzavreli, sú neplatné. Žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere uzavretej dňa
11.9.2013 bezdôvodné obohatenie v sume 196 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 8.3.2016 do
zaplatenia. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu zamietol a žalovaného zaviazal
k povinnosti žalobkyni zaplatiť všetky trovy konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Žiline svojím uznesením sp.
zn. 10Co/220/2017 zo dňa 26.10.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení odvolací súd konštatoval, že odvolacia námietka
žalovaného akcentujúca nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku je opodstatnená. Poukázal
na právo každej osoby na spravodlivý súdny proces a na ústavné právo na súdnu a inú právnu
ochranu, do ktorej spadá aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Konštatoval, že
súd prvej inštancie v celom rozsahu odignoroval obranu žalovaného, predostretú v konaní v podobe
písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 10.3.2016. Ani jeden z tam vznesených zásadných argumentov
totiž nenašiel svoju odozvu v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Z tohto dôvodu tieto argumenty
tvoria obsah predloženého odvolania. V ďalšom konaní preto okresný súd opätovne posúdi uplatnený
nárok a zákonom zodpovedajúcim a požadovaným spôsobom sformuluje preskúmateľné úvahy vo
vzťahu k všetkým jednotlivým tvrdeniam žalovaného, predovšetkým ako sa súd vyporiadal s obranou,
že rozdielna sadzba RPMN sa týka rozdielne dohodnutej splatnosti úveru, že nie je možné porovnávať
úrokové sadzby bánk s nebankovými subjektmi, že odplata neprevyšuje najvyššiu prípustnú sadzbu
podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, že právny poriadok pripúšťa aj poplatok za spracovanie zmluvy a
že sa môže jednať maximálne o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu a vo zvyšku je nárok zachovaný
a ďalšie. Pokiaľ okresný súd dospeje k záveru o nekalej obchodnej praktike, kde pochybnosti vyvolala
predovšetkým uzavretie dohody o splátkach v ten istý deň, ako uzavretie dohody o jednorazovej
splatnosti, alebo o rozpore s dobrými mravmi, je nevyhnutné dôsledné pojmové vymedzenie náležitosti
týchto inštitútov, t.j. ktoré zistené skutkové okolnosti napĺňajú, aké pojmové znaky. V novom rozhodnutí
tiež súd prvej inštancie upraví trovy konania vrátane odvolacieho konania.
5. V priebehu konania následne došlo k zmene zákonného sudcu a súd na pojednávaní dňa 14.3.2018,
ktoré vykonal v neprítomnosti procesných strán, ktoré boli na pojednávanie riadne a včas predvolané,zopakoval dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu. Takto vykonaným dokazovaním
mal súd preukázaný tento skutkový stav veci:
6. Dňa 11.9.2013 procesné strany a to žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka, uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný žalobkyni požičal 200 € v hotovosti,
pričom žalovaná spotrebiteľka sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 196 €. Čiže celkovo mala zaplatiť
sumu 396 €. Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
čo predstavovalo sumu 78,30 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 117,70 €. Podľa
základnej časti zmluvy mala žalovaná vrátiť sumu 396 € do 20.9.2014 na účet veriteľa špecifikovaný
vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, alebo v hotovosti mandatárovi.
Vzhľadom na uvedené sa preto zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 20.9.2014. Výška ročnej percentuálnej
miery nákladov, teda RPMN, bola 98 %, pričom výška priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania
zmluvy bola 49,13 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré obsahovala rubová časť zmluvy. Hneď v ten istý deň zmluvné strany
uzavreli aj dohodu o plnení v splátkach k tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej sa žalovaná
zaviazala uhradiť dohodnutú splátku riadne a včas v súlade s touto zmluvou. Veriteľ a spotrebiteľka,
teda žalovaná, sa dohodli, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá 11.9.2013 vyššie
uvedeného čísla, sa zmenila tak, že spotrebiteľ, čiže žalovaná, sa zaviazala veriteľovi uhradiť celkovú
sumu 396 € v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 33 € vždy k 20. kalendárnemu dňu v
mesiaci počnúc 20.10.2013. Žalovaná zobrala na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 309,86 % ročne. Ostatné ustanovenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zostali nedotknuté a žalovaná svojím podpisom potvrdila prevzatie 12 kusov
vkladových lístkov na splácanie úveru. Aj v tomto prípade žalovaná zobrala na vedomie, že výška
priemernej hodnoty RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver, platnej ku dňu podpísania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, bola vo výške 49,13 % ročne.
7. Pokiaľ ide o právne posúdenie vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné jej obsah
nepochybne posudzovať v kontexte s uzavretou dohodou o plnení v splátkach, ktoré bola uzavretá toho
istého dňa. Z pohľadu súdu ide zo strany dodávateľa, teda žalovaného, o nekalú obchodnú praktiku,
ktorej podľa presvedčenia súdu bolo cieľom obísť ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ktoré v čase
uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.9.2013 limitovalo výšku odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov tak, že táto odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti.
8. Odplata žalovaného bola tvorená jednak úrokmi, ktoré predstavovali sumu 78,30 € v prepočte a
potom aj administratívnym poplatkom v sume 117,70 €.
9. Je nepochybné, že tieto celkové náklady spotrebiteľa tvorené úrokom a administratívnym poplatkom,
zodpovedali pojmu vymedzenému v ust. § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch
a pôžičkách, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, sú
všetky náklady vrátane úrokov, provízií a daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru,
alebo získanie za ponúkaných podmienok.
10. Pri požičaní sumy 200 €, ktorú žalobkyňa mala podľa základnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vrátiť do 20.9.2014, do roka a 9 dní od podpisu zmluvy, sa výška odplaty veriteľa spolu v sume 196
€, teda len o 4 € nižšia ako poskytnutá istina javí neprimerane vysoká. Je však nutné dať za pravdu
žalovanému, že RPMN takto splácaného úveru vo výške 98 % skutočne v tom čase neprevyšovala
dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN (49,13 % ročne). Až neskôr došlo novelizáciou Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, k stanoveniu
limitov odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov v § 1tohto Nariadenia vlády s tým, že zákonodarca v ust. § 1a ods. 1 tohto nariadenia určil, že odplata pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa
§ 1 ods. 4 pri obdobnom úvere, alebo pôžičke ročne. Na účely tohto Nariadenia vlády sa obdobným
úverom, alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
11. Takto bola výška odplaty určená s účinnosťou od 1.9.2014. Je teda zrejmé, že zákonodarca
neskôr považoval za neprípustnú výšku odplaty takú, ktorá presahovala dvojnásobok priemernej
RPMN. Za predpokladu, že žalovaná mala vrátiť finančné prostriedky jednorazovo, RPMN tohto úveru
nepresahovala dvojnásobok priemernej RPMN uvedenej v zmluve a platnej ku dňu podpísania zmluvy
(49,13%).Súčasnealepodľapresvedčeniasúduvýsledkomnekalejobchodnejpraktikydodávateľabolo
uzavretie dohody o plnení v splátkach. Podľa tejto dohody sa žalobkyňa okamžite po podpise zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zaviazala, že predmetný úver bude splácať v splátkach po 33 € a to v období
od 20.10.2013 do 20.10.2014. RPMN takto splácaného úveru už potom predstavovala 309,86 % ročne.
A je samozrejmé, že žalovaná „nakupovala“ finančné prostriedky od dodávateľa žalovaného drahšie,
pretože podľa presvedčenia súdu uzavretím tejto dohody žalovaný ako veriteľ, získal pre seba výhodu
a totiž, že sa mu poskytnuté finančné prostriedky začali vracať skôr, mohol ich využívať k svojej ďalšej
podnikateľskej činnosti a popri nezmenenom administratívnom poplatku a vyčíslenom úroku napriek
tomu, že žalovaná sa dohodla o plnení v splátkach, mala stále zaplatiť veriteľovi sumu 396 €. V tomto
kontexte je odplata dohodnutá v úverovej zmluve (pretože dohoda o plnení v splátkach nie je podľa
presvedčenia súdu ničím iným, než dohodou, ktorou sa zmenila časť obsahu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) neprimeranou, pretože odplata veriteľa, ktorá tvorí celkové náklady spotrebiteľa a je vyjadrená
RPMN úveru vo výške 309,86 % a podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Nemožno totiž zabúdať, že vyjadrením obvykle
požadovanej odplaty na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery je v podstate vyjadrenie tejto odplaty
(ktorá tvorí celkové náklady spotrebiteľa) v inštitúte priemernej hodnoty RPMN. RPMN spotrebiteľského
úveru, ktorý žalovaná získala na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.9.2013 a zmeny
tejto zmluvy, pokiaľ ide o spôsob splácania úveru dohodu so plnení v splátkach, je potom viac ako 6-
násobok priemernej hodnoty RPMN za obdobné spotrebiteľské úvery poskytované v danom období
(priemerná hodnota RPMN 49,13 % ročne). Za takýchto okolností nie je možné diskutovať o tom, že
odplata,ktorúsidohodolžalovanýsožalobkyňouzaposkytnutýspotrebiteľskýúver,podstatneprevyšuje
limity stanovené ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, ktorý bol vyššie citovaný. Výška odplaty dodávateľa
tvorená úrokom a administratívnym poplatkom je v rozpore s týmto ustanovením a preto je v zmysle ust.
§ 39 Obč. zákonníka dohodnutá neplatne.
12. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
13. V súvislosti s dohodnutou odplatou v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.9.2013 v znení jej
zmeny - dohody o plnení v splátkach, je nutné konštatovať, že vzhľadom na výšku odplaty dodávateľa,
ktorá bola tvorená úrokmi a administratívnym poplatkom, bola táto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pre rozpor s ust. § 53 ods. 6 Obč. zákonníka dohodnutá neplatne. Súčasne však je výška odplaty
tak vysoká, že pri poskytnutí minimálnej sumy 200 €, ktorá mala byť vrátená do jedného roka a 9
dní, sa výška odplaty súčasne javí ako odporujúca dobrým mravom. Naopak, javí sa ako úžera. Preto
podľa presvedčenia súdu z takto uzavretej zmluvy veriteľ nemá právo na dohodnutú odplatu, ktorá bola
tvorená súčtom úrokov a administratívneho poplatku, za predpokladu, že žalobkyňa mala dlh splácať,
teda veriteľovi sa v podstate pri zaplatení už 6 splátok dostala takmer celá poskytnutá istina. Aj keď
samotná úroková sadzba nebola neprimerane vysoká, veriteľ kompenzoval tento „nedostatok príjmu“
administratívnym poplatkom, ktorý bol vysoký a spolu s úrokmi poskytoval žalovanému neprimeraný
majetkový prospech. Súd ale oba nároky posudzoval v ich súčte, keďže spolu tvorili odplatu veriteľa.
14. Pokiaľ ide ale o vyhodnotenie samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd konštatuje, že zmluva
bola uzavretá inak odplatne, pretože mala základné náležitosti úverovej zmluvy tak, ako ich vymedzuje
ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.16. Obchodný zákonník v ust. § 497 a nasl. vymedzuje základný právny rámec pre úpravu úverovej
zmluvy a preto vznik úverovej zmluvy je podstatné, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli na výške úveru a na
jeho zaplatení dlžníkom spolu s úrokmi. Tieto základné náležitosti úverovej zmluvy v konkrétnej zmluve
zo dňa 11.9.2013 medzi stranami dohodnuté boli. Preto súd považoval úverovú zmluvu v ostatných
ustanoveniach za platnú, avšak s tým, že platne v nej nebola dohodnutá odplata veriteľa a keďže
žalobkyňa úver preplatila preukázateľne o 196 €, ktorá suma predstavovala odplatu veriteľa (potvrdenie
veriteľa, ktoré je žurnalizované na č.l. 10a spisu), je zrejmé, že ju žalovaný musí žalobkyni vydať v
zmysle zásad o bezdôvodnom obohatení.
17. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19.Vtomtoprípadesuma196€tvoríodplatu,ktoránebolaplatnedohodnutá,tedažalovanýprijalplnenie
z neplatne dohodnutej časti zmluvy a preto ho musí žalobkyni vydať.
20. Súd preto zamietol žalobu tam, kde žalobkyňa žiadala určiť, že celá úverová zmluva zo dňa
11.9.2013 je neplatná. Vychádzal z úvah, že neplatne bola dohodnutá odplata za poskytnutie finančných
prostriedkov žalobkyni a to spolu vo výške 196 € a preto túto sumu žalobkyni proti žalovanému priznal
titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
21. Žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania zo sumy 196 € vo výške 5,5 % ročne od 8.2.2016 do
zaplatenia. Súd však zo spisu zistil, že pred podaním žaloby na súd žalobkyňa žalovaného nepožiadala
o vydanie bezdôvodného obohatenia a preto za prvú kvalifikovanú výzvu žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia adresovanú žalovanému je nutné považovať žalobu, ktorá bola žalovanému
doručená 7.3.2016. Žalovaný mal potom plniť nasledujúceho dňa v zmysle ust. § 563 Obč. zákonníka,
teda prvého dňa potom, čo bol veriteľom o plnenie požiadaný a keďže tak neurobil, dňom 9.3.2016
sa dostal do omeškania. K 9.3.2016 bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
0,05 % ročne a preto výška úrokov z omeškania predstavuje v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. 5,05 % ročne. Žalobkyňa požadovala úrok z omeškania zo sumy 196 € vo vyššej sadzbe
a za dlhšie obdobie omeškania a preto v tejto časti súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.
22. Rovnakými úvahami ako v prípade úverovej zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzavretá dňa
11.9.2013, sa súd spravoval aj pri úverovej zmluve zo dňa 23.7.2014.
23. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.7.2014 bola uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníčkou
a žalovaným ako veriteľom a veriteľ sa ňou zaviazal poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver v sume
300 €, pričom žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288 €, čiže zaplatiť celkovú sumu 588 €.
Celkové náklady boli tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne z poskytnutého úveru, čo spolu
predstavovalo sumu 69,66 € a z administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 218,34 €. Žalobkyňa
sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 588 € do 23.7.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Tento deň bol súčasne termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Výška RPMN tohto úveru bola 96 % s tým, že žalobkyňa zobrala na vedomie,
že výška priemernej hodnoty RPMN za poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto
zmluvy je 45,02 % ročne. Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ktoré obsahovala rubová časť zmluvy a v ten istý deň bola medzi žalobkyňou a žalovaným
uzavretá aj dohoda o plnení v splátkach, ktorú súd opätovne posúdil ako dohodu o zmene zmluvy, pokiaľ
ide o spôsob splácania spotrebiteľského úveru.
24. Touto dohodou, ktorá bola spísaná na takmer identickom tlačive, ako vyššie uvádzaná dohoda o
plnení v splátkach zo dňa 11.9.2013, sa veriteľ a spotrebiteľ dohodli, že dlžník bude svoj záväzok zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.7.2014 splácať v pravidelných mesačných splátkach po 49€, pričom bolo dohodnutých 12 splátok. Splátky boli zročné vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci a
to počnúc dňom 23.8.2014. Výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a
bola 300,29 % ročne. Ostatné časti dohody o plnení v splátkach boli identické ako vo vyššie uvádzanej
dohode o plnení v splátkach, ktorá je podpísaná v ods. 5 tohto rozsudku.
25. Aj v tomto prípade dospel súd k rovnakému presvedčeniu, ako v prípade predchádzajúcej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, že táto úverová zmluva bola uzavretá až na niektoré časti, ktoré sa týkali výšky
odplatyplatne,nakoľkomaladohodnutépodstatnéobsahovénáležitosti,ktoroubolavýškaposkytnutého
úveru a záväzok dlžníka, teda žalobkyne splatiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi.
26. Súd poukazuje na svoje úvahy v ods. 6 až 8 tohto rozsudku, kde zdôvodňoval, z akých dôvodov sa
dohodnutá odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru potom, čo úverová zmluva bola modifikovaná
dohodou o plnení v splátkach, javí ako neprimerane vysoká a preto aj v rozpore s ust. § 53 ods. 6
Obč. zákonníka a teda dohodnutá neplatne. Žalobkyňa však z tejto úverovej zmluvy nežiadala vydať
bezdôvodné obohatenie, nakoľko podľa potvrdenia, ktoré pripojila na č.l. 10, zatiaľ celý úver nesplatila a
splatila z neho len sumu 244 €. Kde však žalobkyňa žiadala rozhodnúť, že úverová zmluva je neplatná,
súd sa s jej názorom nestotožnil a preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p.. Žiadna zo strán nebola v konaní
plne úspešná a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že ani jedna zo strán proti tej druhej nemá
právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.