Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115202447
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115202447.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu:
J.Ó. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. J. XXX, XXX XX A., právne zast.: JUDr. Peter Vačok, advokát,
Vazovova 9/A, Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie náhrady škody 50.000,- eur a 8898,12 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu majetkovej škody vo výške 2736,06 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 26.815,- eur, všetko spolu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.01.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur ako aj povinnosť nahradiť mu majetkovú
škodu vo výške 8898,12 eur titulom zodpovednosti štátu za škodu z nezákonných rozhodnutí. Žalobca
svoje nároky dovodzoval z nezákonného trestného stíhania vrátane väzobného stíhania, teda z
nezákonného rozhodnutia o vzatí do väzby a nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania

žalobcu. Dôvodil tým, že dňa 08.03.2006 mu bolo Uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a
kriminálnej polície v Nitre , ČVS: KRP-16/OVK-NR-2006 vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) , ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Pred
vznesením obvinenia bol žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného
poriadku zadržaný a následne vzatý uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 10.03.2006 sp.zn.

4Tp/34/2006 do väzby. Z väzby bol žalobca prepustený podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku dňa
05.11.2007 na základe uznesenia Krajskej prokuratúry v Nitre č.k. Kv 14/2006-471 z 05.11.2007.
Vo väzbe a teda obmedzený na slobode bol žalobca od 07.03.2006 do 05.11.2007.Žalobca bol po
vykonanom dokazovaní rozsudkom Okresného súdu Nitra z 07.03.2011 sp.zn. 21T/16/2008 spod
obžaloby oslobodený, pretože skutok kladený mu za vinu nebol trestným činom. Krajský súd v Nitre na
odvolanie prokurátora uznesením z 09.02.2012 sp.zn. 4To/3/2012 zrušil rozsudok prvostupňového súdu

a vrátil mu vec, aby túto v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd v Nitre dospel aj
po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu k obdobnému záveru a opätovne
žalobcuspodobžalobyoslobodil,nakoľkoskutokkladenýmuzavinuniejetrestnýmčinom.Naodvolanie
prokurátora Krajský súd v Nitre svojim uznesením z 20.06.2013 sp.zn. 4To/55/2013 zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu len v časti týkajúcej sa spoluobvineného F. B.. Oslobodzujúci rozsudok v
časti výroku týkajúceho sa žalobcu zostal nedotknutý a nadobudol právoplatnosť. S poukazom na

§ 8 ods. 5 z.č. 514/2003 Z.z. vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe, pretože bol spod obžaloby oslobodený. Žalobca uviedol, že pri náhrade nemajetkovej ujmyvychádzal z následkov spôsobených mu väzbou. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre
neho dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú mu väzbou. Vo väzbe bol žalobca
umiestnený v miestnosti o rozmeroch 4x5 m spolu s ďalšími piatimi osobami, so spoločným WC v

rohu miestnosti. Sprchovať sa mohol dvakrát týždenne. Vychádzky mu boli umožnené na hodinu denne.
Nebola mu odsúhlasená ani TV, nakoľko bol stíhaný pre obzvlášť závažný zločin. Strava v ústave na
výkon väzby bola nepožívateľná, a preto rodičia žalobcovi prispievali sumou 3200,- Sk až 4500,- Sk
mesačne. Trestné stíhanie žalobcu bolo monitorované aj médiami, pričom bol označovaný ako páchateľ
závažnej trestnej činnosti. Drogová trestná činnosť je v očiach verejnosti chápaná ako jeden z najväčších

problémov spoločnosti. Páchatelia tejto trestnej činnosti sú potom obzvlášť negatívne hodnotení z
pohľadu spoluobčanov. Žalobca považoval za preukázané, že dôsledkom jeho trestného stíhania došlo
k nezvratnému poškodeniu jeho dobrého mena v očiach spoluobčanov. V dôsledku trestného stíhania
stratil žalobca možnosť obživy. Pred trestným stíhaním súkromne podnikal, ale v dôsledku väzobného
stíhania stratil viacerých obchodných partnerov a po prepustení z väzby už nemohol v podnikaní
pokračovať. Následne sa snažil žalobca zamestnať, avšak nikto ho ako osobu trestne stíhanú pre

obzvlášťzávažnýzločinnechcelprijaťdozamestnania,napreukázaniečohopredložilpotvrdenievydané
p.T.O.dňa17.12.2007,spol.DRUNSANs.r.o.z20.08.2008aspol.REGAMAspol.sr.o.z28.02.2009.V
dôsledku obvinenia zo závažnej trestnej činnosti vznikla u žalobcu potreba obrátiť sa na obhajcu, a to aj v
súvislosti s obmedzením osobnej slobody. Okrem úhrady trov obhajoby podľa príjmových pokladničných
dokladov, zaplatil žalobca aj náhradu za vyhotovenie fotokópií zo spisu KR PZ v Nitre vo výške 19,55

eur a notársky poplatok za osvedčenie listín v sume 15,80 eur. V dôsledku vznesenia obvinenia vznikla
žalobcovi úhradou trov obhajoby JUDr. Gavalcovi vo výške 6705,17 eur a Mgr. Jendrálovi vo výške
2157,60 eur škoda. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal žalobca dňa
31.07.2014 Ministerstvu spravodlivosti SR.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v obsahu svojho písomného podania doručeného súdu
dňa 05.05.2015 a žiadal žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle článku
46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods.
4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej

uplatnenie (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 467/08). Pre vznik zodpovednosti štátu musí
súčasne existovať nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup a škoda, ktorá vznikla
v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Dôkazné
bremeno ohľadom existencie týchto zákonných podmienok leží na poškodenom, teda žalobcovi.
Žalovaná nesporovala, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia v

prípade, ak trestné stíhanie bolo ukončené inak, ako právoplatným odsúdením. Analogicky je potrebné
posúdiť aj škodu spôsobenú rozhodnutím o treste a rozhodnutím o väzbe. Za analogického použitia
ust. § 8 ods. 6 z.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody nevzniká poškodenému v prípade, ak
by si vznesenie obvinenia zavinil sám, teda právo na náhradu škody titulom uznesenia o vznesení
obvinenia za predpokladu, že došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo bolo trestné stíhanie zastavené

niejeabsolútne.Podľanázoružalovanejtuexistujúrelevantnéskutočnostipreukazujúcenedbanlivostné
zavinenie trestného stíhania žalobcom, nakoľko tento bol absolútne nečinný a umožnil cudzej osobe
vstup do jeho obydlia a uskladnenie určitých vecí (tovar majúci charakter omamných a psychotropných
látok) bez akéhokoľvek záujmu o to, čo sa v jeho obydlí uskladňuje a na aký účel a čas a to aj napriek
upozorneniam osôb blízkych žalobcovi. S ohľadom na uvedené má žalovaný za to, že si žalobca

v zmysle § 8 ods. 6 z.č. 514/2003 Z.z. zavinil vedenie trestného stíhania sám. Podľa žalovaného
doklady predložené žalobcom nepreukazujú, že ako poškodený vynaložil finančné prostriedky na
úhradu nákladov, resp. účelných trov obhajoby v trestnom konaní. Žalovaný namietal, že žalobcom
predložené príjmové a výdavkové pokladničné doklady nepreukazujú vznik skutočnej škody na strane
žalobcu, zmenšenie jeho majetku v dôsledku vedeného trestného stíhania, sú to len doklady o tom,

že tretia osoba pani T. Q. vynaložila značnú časť finančných prostriedkov na nešpecifikované právne
služby, ktoré ani nemuseli súvisieť s trestným konaním. Z predložených dokladov nevyplýva, že škoda
vznikla titulom vedeného trestného stíhania na účelne vynaložené trovy obhajoby, pretože v dokladoch
sú označené nešpecifikované právne služby, pričom žalobca mal v trestnom konaní ustanoveného
právneho zástupcu, Mgr. Róberta Kováča. Žalovaný namietal nepreukázanie účelnosti vynaložených

nákladov. Príjmový pokladničný doklad z 04.04.2007, z ktorého vyplýva úhrada sumy vo výške 589,-
Sk KR PZ v Nitre za fotokópie zo spisu, nepreukazuje podľa žalovaného, že by výdavky žalobcu boli
vynaložené v príčinnej súvislosti s vedeným trestným konaním, nakoľko nepreukazuje úhradu za ftk.
dokladov z vyšetrovacieho spisu vedeného v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu, a že tieto bolinevyhnutné na jeho obhajobu v trestnom konaní, naviac všetky doklady z trestného spisu museli byť
žalobcovi sprístupnené. Žalobca podľa žalovanej nepreukázal zníženie majetku vo vecnej a časovej
súvislosti s namietanými nezákonnými rozhodnutiami a nárok uplatnený žalobcom nespĺňa náležitosti

skutočnej škody tak, ako to vyžaduje zákon č. 514/2003 Z.z.. Vo vzťahu ku uplatnenej nemajetkovej
ujme namietal žalovaný, že žalobca uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neodôvodnil
žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ktoré by aj preukazoval zákonom prípustnými dôkazmi, ale len
všeobecnými tvrdeniami, ktoré možno považovať len za ničím nepodložené subjektívne domnienky
žalobcu. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia vo vedenom súdnom konaní. Žalovaný vo vzťahu k

predloženým potvrdeniam o neprijatí do pracovného pomeru žalobcu vyjadrila vážne pochybnosti o ich
hodnovernosti. Žalovanému nie je zrejmé, prečo žalobca požadoval o prijatie do pracovného pomeru
v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ak bol vtom čase stále živnostníkom podnikajúcim vo sfére, v
ktorej evidentne podnikali aj spoločnosti, u ktorých žalobca žiadal o prijatie do pracovného pomeru.
Okrem uvedeného, žalovanému nebolo zrejmé, na základe čoho sa „potencionálni zamestnávatelia
žalobcu" dozvedeli o konkrétnom ustanovení Trestného zákona, resp. o konkrétnom trestnom čine, pre

ktorý bol žalobca trestne stíhaný, pokiaľ by túto informáciu žalobca sám neuviedol. Žalovaný poukázal
aj na tú skutočnosť, že spoločnosti, ktoré vydali žalobcovi potvrdenie, boli zrejme obchodní partneri
žalobcu a tieto potvrdenia boli vystavené len na fiktívne účely. Pre úplnosť poukázal žalovaný na
ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy
priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným

násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Žalobcom požadovaná výška nemajetkovej ujmy v
značnom rozsahu presahuje maximálnu zákonom ustanovenú výšku nemajetkovej ujmy, ktorú je možné
v súdnom konaní priznať. Podľa žalovaného, neodôvodnil žalobca žiadnym relevantným spôsobom a
tedaaninepreukázalvzniknemajetkovejujmytakýmspôsobom,abysúdmoholvôbecposudzovaťvýšku
nemajetkovej ujmy na základe akýchkoľvek prípustných kritérií. Žalovaný namietal absenciu príčinnej

súvislosti ako podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

3. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci ústneho prednesu na pojednávaní doplnila skutkové tvrdenia
žalobcu, keď uviedla, že v dôsledku väzby a dlhoročného trestného stíhania prišlo k zásahu do
osobnostnej sféry žalobcu. Na psychike a emóciách žalobcu ako aj jeho spoločenskom živote sa

podpísaloväzobnéstíhaniežalobcuaneistotaohľadombudúcnosti.Žalobcabolvspoločnostivystavený
kriminalizácii za zločin, ktorý nespáchal.

4. Súd vykonal dokazovanie obsahom uznesenia Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Nitre z
08.03.2006 ČVS : KRP-16/OVK-NR-2006, uznesenia Okresného súdu v Nitre zo dňa 10.03.2006

sp.zn. 4Tp/34/2006, rozsudkov Okresného súdu Nitra z 07.03.2011 a z 30.04.2012 sp.zn. 21T/16/2008,
uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/55/2013-1218 z 20.06.2013, oznámenia spol. REGAMA spol.
s r.o. z 28.02.2009, oznámenia spol. DRUNSAN s.r.o. z 20.02.2008, odpovede na žiadosť žalobcu T.
O. - Výkup zeleniny a ovocia z 17.12.2007, obsahu prepisov relácie televíznych novín vysielaných TV
Markíza a relácie Noviny vysielanej TV JOJ dňa 09.03.2006, výdavkových pokladničných dokladov

vystavených Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom dňa 24.10.2007 a dňa 30.08.2008, príjmových
pokladničnýchdokladovvystavenýchJUDr.JurajomGavalcom,advokátomdňa 23.01.,dňa15.08.2006,
dňa 21.12.2006, dňa 13.03.2006 , dňa 25.04.2006 a dňa 24.06.2006 , obsahom potvrdenky vystavenej
Notárskym úradom v Komárne dňa 31.08.2006, príjmového pokladničného dokladu KR PZ v Nitre zo
dňa 04.04.2007 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

5. Uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Nitre z 08.03.2006 ČVS: KRP-16/OVK-
NR-2006 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného

zákona a súčasne vyšetrovateľ ÚJaKP PZ v Nitre podľa § 206 ods. 1 Trestne stíhal žalobcu ako
obvineného pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm.
d), ods. 3 písm. c) Trestného, pretože na podklade zistených skutočností mal za odôvodnený záver,
že dňa 05.03.2006 v doposiaľ presne nezistenom čase sa F. B., po predchádzajúcom telefonickom

dohovore, na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot 307, EČ A. dostavil do mesta Szeged
v Maďarskej republike, kde s jeho súhlasom doposiaľ nestotožnené osoby, dvaja muži, naložili do
batožinového priestoru jeho osobného motorového vozidla presne nezistený počet tašiek, krabíc a
igelitových tašiek obsahujúcich, okrem iných farmaceutických výrobkov, minimálne 118999 kusov tablietvo farmaceutických baleniach označených ako Efedrin Arsan, za účelom ich prevozu na územie SR za
odplatu 5000,- Sk, čo F. B. aj cez hraničný prechod Komárom-Komárno učinil, následne prevážané
tabletky a ostatné famaceutické výrobky uložil v letnej kuchyni rodinného domu v A. na ulici Č. J. Č..

XXX, okr. A. so súhlasom tam bývajúceho J. Q., pričom pri domovej prehliadke, ktorá bola vykonaná
dňa 07.03.2006 v obci A. na ulici Č. J. Č.. XXX, okr. A. u Ľ. Q., bolo J. Q., okrem iných farmaceutických
výrobkov, dobrovoľne vydaných aj 118999 ks tabliet vo famaceutických baleniach označených ako
Efedrin Arsan, ktoré podľa nariadenia (ES) č. 273/2004 Európskeho parlamentu a Rady o prekurzoroch
patria do skupiny prekurzorov uvedených v prílohe I - kategória 1 tohto nariadenia, ktoré sú podľa

záveru predbežného výsledku skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod č.p.:
PPZ-2571/KEU-BA-EXP-2006 bolo zistené, že z uvedeného množstva zaistených 118999 ks tabliet
Efedrin Arsanu je možné pripraviť pri 85% výťažnosti cca 3740 g metamfetamínu, čo zodpovedá 93500
až 187000 obvykle jednorázovým dávkam drogy, pričom podľa predbežných zistení hodnota uvedených
tabliet na trhu je najmenej 1 190.000,- SK.

6. Uznesením Okresného súdu v Nitre zo dňa 10.03.2006 sp.zn. 4Tp/34/2006 bol žalobca z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba začala
dňa 07.03.2006 o 17.30 hod. a vykonávala sa v ústave na výkon väzby v Nitre. Proti uzneseniu
okresného súdu, ktorý bolo rozhodnuté o väzbe žalobcu, podal žalobca dňa 10.03.2006 sťažnosť.
Krajská prokuratúra v Nitre svojim uznesením č.k. Kv 14/2006-471 z 5.11.2007 rozhodla o prepustení

žalobcu podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku z väzby na slobodu, pretože dôvody väzby pominuli.
Podľa potvrdenia o prepustení z väzby vydaného riaditeľom Ústavu na výkon väzby v Nitre z 05.11.2007
bol žalobca vo výkone väzby od 07.03.2006 do 05.11.2007.

7. Rozsudkami Okresného súdu Nitra z 07.03.2011 a z 30.04.2012 sp.zn. 21T/16/2008 bol žalobca pre

skutok,ktorýsamukládolpodľaobžalobyKrajskéhoprokurátoravNitrezodňa05.02.2008č.Kv52/2006
za vinu, spod obžaloby oslobodený, pretože skutok nebol trestným činom. Na odvolanie prokurátora
v Nitre Krajský súd v Nitre svojim uznesením č.k. 4To/55/2013-1218 z 20.06.2013 zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok OS v Nitre z 30.04.2012, sp.zn. 21T/16/2008 v časti týkajúcej sa obžalovaného F. B.
a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V obsahu odôvodnenie

uznesenia krajský súd uviedol (č.l. 90), že oslobodzujúci rozsudok oboch obžalovaných zrušil len v časti
týkajúcej sa obžalovaného v prvom rade (F. B.) a vec v tejto (len vo vzťahu ku obžalovanému v prvom
rade) časti vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. V dôsledku takéhoto rozhodnutia a postupu
odvolacieho súdu oslobodzujúci výrok o vine v časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa obžalovaného
v druhom rade zostal nedotknutý a nadobudol právoplatnosť.

8. Z oznámenia spol. REGAMA spol. s r.o. z 28.02.2009 vyplýva, že žiadosti žalobcu o prijatie do
pracovného pomeru ako vodiča z povolania nemôžu vyhovieť, pretože je trestne stíhaný.

Podľa obsahu oznámenia spol. DRUNSAN s.r.o. z 20.02.2008 adresovaného žalobcovi, dôvodom na

jeho neprijatie do pracovného pomeru bolo trestné stíhanie žalobcu vedené za obzvlášť závažný zločin.

Z odpovede na žiadosť žalobcu z 17.12.2007 vyplýva, že žalobca nebol prijatý do pracovného pomeru
na miesto, na ktoré sa uchádzal u T. O. - Výkup zeleniny a ovocia, pretože bol trestne stíhaný.

9. Z prepisu obsahu relácií televíznych novín vysielaných TV Markíza a relácie Noviny vysielanej TV
JOJ dňa 09.03.2006 súd zistil medializáciu vykonania domovej prehliadky, ako aj zadržania žalobcu ,
ktorého označili v médiách začiatočnými písmenami jeho mena a priezviska s údajmi o veku a obci, v
ktorej býva a tiež popis skutku, pre ktorý ho polícia zadržala.

10. Z výdavkových pokladničných dokladov predložených žalobcom súd zistil, že pani T. Q., matka
žalobcu, uhradila dňa 24.10.2007 peňažnú sumu vo výške 35.000,- Sk a dňa 30.08.2008 peňažnú
sumu vo výške 30.000,- Sk Mgr. Ľudovítovi Jendrálovi, advokátovi, pričom sumu vo výške 35.000,- Sk
uhradila titulom právnej pomoci a pri úhrade sumy 30.000,- Sk nie je účel platby uvádzaný.

Z príjmových pokladničných dokladov vystavených JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom súd zistil, že
pani T. Q., matka žalobcu, zaplatila advokátovi titulom právnej pomoci dňa 23.01.2007 peňažnú sumu
vo výške 22.000,- Sk , dňa 15.08.2006 peňažnú sumu vo výške 45.000,- Sk, dňa 21.12.2006 peňažnúsumu vo výške 50.000,- Sk, dňa 13.03.2006 peňažnú sumu vo výške 15.000,- Sk, dňa 25.04.2006
peňažnú sumu vo výške 40.000,- Sk a dňa 24.06.2006 peňažnú sumu vo výške 30.000,- Sk.

Podľa potvrdenky vystavenej Notárskym úradom v Komárne dňa 31.08.2006 zaplatila T. Q. notárovi za
overenie strán sumu vo výške 476,- Sk.

Podľa príjmového pokladničného dokladu KR PZ v Nitre prijalo od žalobcu dňa 04.04.2007 sumu vo
výške 589,- Sk za vyhotovenie fotokópií zo spisu.

11. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručil žalobca Ministerstvu
spravodlivosti SR dna 31.07.2014, pričom svoje nároky o ktorých prerokovanie žalobca ministerstvo
žiadal vymedzil skutkovo a právne zhodne so žalobným návrhom. Ministerstvo spravodlivosti oznámilo
žalobcovi listom z 03.12.2014, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nevyhovuje.

12. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že väzbu, v ktorej bol žalobca 20 mesiacov v roku 2006 a vykonával
ju v Nitre, pociťoval žalobca ako úplné zničenie svojej osoby a jeho rodiny. Žalobca žil počas väzby
v jednej malej cele spolu s ďalšími šiestimi osobami , pričom medzi spoluväzňami neustále prebiehali
hádky. Strava bola nepožívateľná, vychádzky mohol absolvovať jedenkrát denne v trvaní jednej hodiny

a sprchovať sa dvakrát do týždňa. Žalobca uviedol, že mu väzba zničila celú jeho psychiku, pričom
očakával trest v trvaní 15 - 20 rokov. Táto neistota spojená s hrozbou trestu mala nepriaznivý vplyv na
jeho psychický stav. Uvedomil si, že ak by bol odsúdený na trest odňatia slobody v minimálnej sadzbe 15
rokov, hoci trestný čin nespáchal, a vrátil sa po tejto dobe z výkonu trestu, už by nikto z jeho rodiny nežil.
Žalobcovi chýbala rodina, najmä počas sviatkov. Zo situácii, v ktorej sa žalobca nachádzal sa zrútil aj

jeho otec. Otec zomrel krátko potom, čo bol žalobca prepustený z väzby. Po návrate z väzby mal žalobca
problémy zamestnať sa. Zaslal cca 15-20 žiadostí o prijatie do zamestnania, ale všetci zamestnávatelia
s odkazom na obvinenie žalobcu z obzvlášť závažného zločinu, nemali záujem ho zamestnať. Počas
väzby nemal žalobca možnosť plniť si ako súkromný podnikateľ svoje odvodové povinnosti do poisťovní,
ani sa z týchto povinností odhlásiť a vyšetrovateľ si svoju povinnosť odhlásiť ho z povinnosti plniť odvody

nesplnil, hoci vo vzťahu k poisťovniam bola daná jeho ohlasovacia povinnosť. Po návrate z väzby boli
vedené voči žalobcovi exekúcie zo strany poisťovní pre nesplnenie odvodových povinností vo výške cca
80 000,- Sk. Nakoniec jeho vzťah s poisťovňami, pokiaľ ide o odvody, bol vyriešený mimo exekúcie,
ale obdobie väzby sa mu nezapočítava a absentuje ako obdobie výkonu práce pre dôchodkové účely.
Obdobné problémy mal žalobca v dôsledku väzby aj s daňovým úradom, ktorému bol následne povinný

dodatočne po prepustení z väzby uhradiť sumu cca 50 000 až 65 000,- Sk. Matka žalobcu musela
v období väzby žalobcu predať motorové vozidlá využívané v súvislosti s podnikaním žalobcu. Počas
väzby boli žalobcovi blokované účty v bankách a nemal žiaden prístup ku svojim financiám, preto
náklady na obhajcu uhrádzala matka žalobcu. Nakoniec žalobca uviedol, že svojej matke vrátil v plnej
výške finančné prostriedky, ktoré zaplatila jeho obhajcovi , pričom si za týmto účelom musel zobrať

úver, aby vedel túto sumu matke vrátiť. Žalobca mal za to, že jeho trestné stíhanie malo vplyv aj na
život jeho brata, ktorý práve z tohto dôvodu nemohol vykonávať funkciu profesionálneho rodiča.

Z výpovede svedkyne T. Q.Z., ktorá je matkou žalobcu, súd zistil, že táto ťažko prežívala synovo
trestné stíhanie vrátane väzobného stíhania. V súvislosti s obhajobou svojho syna mala za to, že ho

vhodnejšie bude obhajovať zvolený advokát, preto kontaktovala vo veci obhajoby svojho syna JUDr.
Juraja Gavalca, advokáta a udelila mu za týmto účelom plnomocenstvo . Pretože syn bol vo vyšetrovacej
väzbe uhrádzala za neho trovy obhajoby. Svedkyňa uhrádzala advokátovi peňažné sumy v termínoch
a vo výške ako ju o to požiadal, pričom tento neuskutočnil žiadne vyúčtovanie, vždy len uviedol, že
sumu ktorá mu bola zaplatená už spotreboval. Svedkyňa potvrdila, že všetky advokátovi zaplatené trovy

obhajoby jej syn vrátil. Išlo o sumu celkom 52000 eur. Prvú splátku vo výške 20 000 eur zaplatil žalobca
bezprostredne potom, čo sa vrátil z väzby a v tejto výške si vybavil úver. Ďalej splácal dlh vo výške a
periodicite podľa toho ako disponoval finančnými prostriedkami, pričom v roku 2015 evidovala svedkyňa
vrátenieceléhodlhu. Písomnýdokladoúhradedlhužalobcovinevystavovala,pretožetonepovažovalav
rodine za potrebné. Ďalej svedkyňa uviedla, že syna mohla navštíviť vo vyšetrovacej väzbe len jedenkrát

mesačne, pričom ani vtedy sním nemala priamy kontakt, pretože kontakt sa realizoval len cez prepážku
zhotovenú z plexiskla a prostredníctvom telefónneho slúchadla. Svedkyňa mala so synom kontakt aj
prostredníctvom listov, ktoré jej písal a v ktorých popisoval pomery v cele. Ku psychickému stavu žalobcu
svedkyňa uviedla, že sa veľmi trápil, ťažko prežíval trestné stíhanie a väzobné stíhanie, videla na ňom,že je vyčerpaný a psychicky na dne. Po prepustení z väzby sa žalobca stále trápil tým, že mu hrozí trest
odňatia slobody v trvaní 15-20 rokov. So svojimi psychickými problémami chodil žalobca ku lekárovi,
ktorý mu predpisoval lieky na upokojenie, rovnako ako svedkyni. Vo vzťahu ku spoločenským kontaktom

svedkyňa uviedla, že susedia a známy, ktorí syna poznali neverili, že by mohol spáchať skutok, pre
ktorý bolo voči nemu vedené trestné stíhanie a snažili sa po vzatí syna do väzby rodine pomôcť. Na
druhej strane sa v dedine medzi tými, ktorý syna nepoznali hovorilo, že je mafiánom, pretože nikoho
nemôžu bez príčiny zobrať do väzby. Po návrate z väzby zaslal žalobca niekoľko žiadostí o prijatie do
zamestnania, ale žiadne nebolo vyhovené. Žalobca začal po návrate z väzby pracovať, robiť výkup

ovocia a zeleniny a odberatelia od neho odoberali tovar.

Z výpovede svedka X. Q., ktorý je bratom žalobcu, súd zistil, že ťažko znášal bratovo trestné a väzobné
stíhanie a v dôsledku toho navštevoval aj psychologičku. Svedok mal za to, že trestné stíhanie brata
spôsobilo, že mu v súvislosti s jeho žiadosťou o profirodičovstvo nebolo vyhovené.

Z výpovede svedka T. F. súd zistil, že svedok pozná žalobcu asi tridsať rokov a sú navzájom v
kamarátskom vzťahu. Svedok uviedol, že žalobca sa v dôsledku začatého trestného stíhania a prežitej
väzby veľmi zmenil. Svedok bol navštíviť žalobcu aj vo väzbe, kde našiel psychicky zrúteného a
schudnutého človeka. Z rozprávania žalobcu sa svedok dozvedel, že žalobca považoval podmienky
väzby za katastrofálne, pričom uvedené sa týkalo počtu osôb v cele, hygienických podmienok, jedla

a obmedzenia pohybu. Žalobcovo trestné stíhanie a väzobné stíhanie prežívala celá jeho rodina
intenzívne. Jeho mladší brat sa psychicky zrútil. Keď sa žalobca vrátil domov z väzby, bol ako vymenený.
Podnikanie žalobcu počas väzby skrachovalo, finančne bol na mizine. Všetci jeho obchodní partneri od
neho odišli a po návrate z väzby musel s podnikaním začínať odznova. Pokiaľ ide o reakciu žalobcu na
trestné stíhanie a väzbu, oboje na neho vplývali nepriaznivo. Žalobca počas celej doby, po ktorú bolo

voči nemu vedené trestné stíhanie, žil v neistote, očakával trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov. Z
väzby bol žalobca psychicky, fyzicky aj materiálne zničený. Musel vo všetkom začínať úplne odznova.
Svedok opísal negatívne reakcie okolia na trestne stíhaného žalobcu, ktorého označovali za drogového
baróna a aj tí, ktorí ho predtým považovali za kamaráta si s ním odmietali podať ruku.

Z výsluchu svedka V. V.O. súd zistil, že ide o suseda žalobcu v mieste jeho bydliska. Svedok uviedol, že
pred začatím trestného stíhania a väzobného stíhania žalobcu bola rodina žalobcu, teda žalobca, jeho
rodičia a brat, spokojnou a finančne zaistenou rodinou, kde žalobca v podstate s matkou organizovali
život rodiny, ako aj spoločné súkromné podnikanie. Po začatí trestného stíhania a hneď nadväzujúcu
väzbu, sa všetci členovia rodiny zložili a to tak po psychickej stránke ako aj finančne. Pred väzbou

poznal svedok žalobcu ako nenúteného, bezprostredného, otvoreného človeka. Po návrate z väzby sa
žalobca zmenil, zostal uzatvorený do seba, vyhýbal sa kontaktom s ľuďmi. Žalobcu, aj keď sa snažil
nezaťažovať svojimi problémami okolie, väzba veľmi poznačila a bol na tom psychicky zle, bol úplne
na dne. Po príchode z väzby videl svedok na žalobcovi aj fyzické zmeny, bol schudnutý. Pokiaľ ide o
následky väzby, tieto žalobcu postihli aj finančnými stratami. Počas väzby mal žalobca zablokované účty,

v dôsledku čoho mu vznikli dlhy rôzneho charakteru a následne boli voči nemu vedené exekúcie. Pokiaľ
ideopodnikaniežalobcu,svedokuviedol,žežalobcapredzačatímtrestnéhostíhaniapodnikalvovýkupe
zeleniny a v súvislosti s väzbou stratil svoju vybudovanú klientelu. Niekedy okolo roku 2009 sa začalo
podnikanie žalobcu pomaly vracať do funkčného stavu, aj to len pozvoľne s tým, že jeho podnikanie
nikdy nedosiahlo tie rozmery ako pred väzbou. Vo vzťahu ku žalobcovi a v súvislosti s jeho trestným

stíhaním sa v dedine o ňom hovorilo. Ľudia žalobcu odsudzovali, pretože malo ísť o drogy. Potom, čo sa
žalobca vrátil z väzby, bol zo strany Obvodného oddelenia PZ Kolárovo vystavený zvýšenému dohľadu.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.08.2007 (ďalej len „citovaný zákon“)

tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
mocia) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 citového zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten,
kto bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo
c) vec bola postúpená inému orgánu.

Podľa § 8 ods. 6 písm. a) citového zákona právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o

treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške

ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené
skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky

trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho
totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,

ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

14. Súd posudzoval nároky žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ustanovení
zákona č. 514/2003 Z.z. platného a účinného v čase vydania uznesenia o začatí trestného stíhania
žalobcu dňa 08.03.2006 a uznesenia o vzatí žalobcu do väzby vydaného dňa 10.03.2006, teda

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. platného a účinného do 31.08.2007. Žalobca sa totiž domáhal nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy práve v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia
ako aj nezákonným rozhodnutím o jeho väzbe.

15. Žalobcom uplatnené nároky na náhradu skutočnej škody, ako aj nemajetkovej ujmy žalovaný
sporoval a považoval za nedôvodné a namietal, že žalobca nepreukázal existenciu podmienok na vznik

nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, pretože
si tento zavinil trestné stíhanie sám, ďalej namietal, že na strane žalobcu nedošlo v súvislosti s
nezákonnými rozhodnutiami ku zmenšeniu majetku zaplatením trov obhajoby, pretože trovy obhajoby
žalobcu uhrádzala obhajcovi matka žalobcu, ako aj skutočnosť, že medzi žalobcom tvrdenou škodou
a trestným stíhaním nie je vzťah príčinnej súvislosti, pretože v dokladoch predložených žalobcom nie

je špecifikovaný účel úhrad a nakoniec žalovaný namietal neúčelnosť vynaloženia trov obhajoby. Vo
vzťahu ku žalobcom uplatnenej nemajetkovej ujme namietal žalovaný absenciu skutkových tvrdení o
negatívnych následkoch väzby a trestného stíhania v osobnostnej sfére žalobcu, teda neunesenie
bremena tvrdenia v konaní.

16. Medzi stranami neboli sporné skutkové okolnosti daného prípadu, teda nebolo sporným, že voči
žalobcovi bolo začaté a vedené trestné stíhanie, následne bol žalobca uznesením Okresného súdu v
Nitre z 10.03.2006 vzatý do väzby (pričom jeho sloboda bola obmedzená zadržaním od 07.03.2006
od 17.30 hod.) a dňa 05.11.2007 z väzby prepustený a nakoniec nebola spornou ani skutočnosť, že
žalobca bol spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 21T/16/2008 zo dňa 30.04.2012

oslobodený, pretože skutok nebol trestným činom.

17. V prípade náhrady škody uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu bez ohľadu
na zavinenie. Štát sa pri splnení podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže zbaviť povinnosti

nahradiť škodu. Predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 je
existencia škody, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu (resp. nesprávny úradný postup) a existencia
príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, pričom všetky podmienky musia byť
splnené kumulatívne.

18. Žalovaný uvádzal, že vznik nároku na náhradu škody vylučuje zavinenie si trestného stíhania
samotným žalobcom, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti, pretože žalobca bol absolútne
nečinným a umožnil cudzej osobe vstup do jeho obydlia a uskladnenie určitých vecí majúcich charakter
omamných a psychotropných látok, bez záujmu o to čo sa v jeho obydlí uskladňuje a na aký účel a
to aj napriek upozorneniu blízkych osôb žalobcu. Podľa súdu zo samotného správania sa osoby ,

ktoré správanie orgány činné v trestnom konaní kvalifikujú ako spáchanie skutku naplňujúceho znaky
trestného činu, nemožno usudzovať na naplnenie liberačnej podmienky zo zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, spočívajúcej v zavinení trestného stíhania poškodenou
osobou. Zavinenie žalobcu na začatí trestného stíhania voči jeho osobe, nie je možné vidieť v tom,
že sa dopustil skutku, pre ktorý bol stíhaný, a ktorý ako bolo neskôr zistené, nebol trestným činom,

nenaplňovalznakytrestnéhočinu.Opačnýmvýkladombykaždéprávomdovolenékonanie,ktoréorgány
činné v trestnom konaní nesprávne vyhodnotia ako skutok napĺňajúci znaky trestného činu, zakladalo
dôvod začatia trestného stíhania a liberovalo štát zo zodpovednosti za škodu, teda došlo by k liberácii zo
zodpovednosti za škodu v každom jednotlivom prípade oslobodenia spod obžaloby, prípadne zastavenia
trestného stíhania. Zavinenie obvineného na začatí trestného stíhania voči nemu je dané len vtedy,

keď obvinený svojim zavineným úkonom prispel k tomu, že trestné stíhanie proti nemu bolo alebo
muselo byť začaté, teda že jeho konanie bolo dôvodom k začatiu trestného stíhania proti nemu. Príčinnú
súvislosť medzi začatím alebo vedením trestného stíhania a zavinením obvineného je potrebné hľadať
nie v jeho konaní, ktorým podľa orgánov činných v trestnom konaní naplnil skutkovú podstatu trestnéhočinu, pre ktorý je trestne stíhaný, ale v inom konaní pred začatím trestného stíhania prípadne v jeho
priebehu, predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom, či svojim
konaním alebo úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté (alebo

v ňom pokračované). Nejde teda o to, či sa obvinený dopustil, aj keď zavinene skutku, pre ktorý bol
stíhaný, a ktorým vyvolal podozrenie zo spáchania trestného činu ale o to, či svojim iným alebo ďalším
konaním ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred jeho začatím alebo v priebehu tak,
že bez takéhoto jeho konania by k začatiu alebo pokračovaniu trestného stíhania neprišlo, napr. uviedol
nepravdivé skutočností, odôvodňujúce postup podľa § 199 a nasl. Trestného poriadku , predstieral

dôvody pre začatie trestného stíhania, aj keď tieto neexistovali. Žalovaný však žiadne takéto konanie ,
teda konanie žalobcu, ktorým by žalobca ovplyvnil postup orgánov činných v trestnom konaní pred
jeho začatím alebo v priebehu tak, že bez takéhoto jeho konania by k začatiu trestného neprišlo,
netvrdil a teda ani nepreukázal. Dokonca ani v prípade, ak by konanie žalobcu, pre ktoré bolo začaté
trestné stíhanie bolo kvalifikované ako priestupok, štát by sa zo zodpovednosti za škodu vzniknutú v
dôsledku nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo začaté trestné stíhanie neliberoval a to práve preto, že

zavinenie poškodeného na svojom trestnom stíhaní, nie je dané tým, že sa dopustil skutku, pre ktorý
bol trestne stíhaným. V takomto prípade zistenie, že sa poškodený dopustil priestupku nevylúči štát
zo zodpovednosti za škodu z nezákonného rozhodnutia, ale toto zistenie bude významné vo vzťahu
ku výške prípadne forme odškodnenia nemajetkovej ujmy, ak by si túto poškodený uplatnil. V prípade
žalobcu však trestné súdy konštatovali, resp. odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového

súdu v tom, že skutok žalobcu, nie je trestným činom a nemal za to, že je tu podozrenie zo spáchania
priestupku, pretože vec nepostúpil orgánu príslušnému na prejednanie priestupku. Súd teda vo vzťahu
ku námietke žalovaného o zavinení si trestného stíhania žalobcom uzavrel, že žalobca si trestné stíhanie
nezavinil, a preto nevzhliadol dôvod liberácie štátu zo zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi
uznesením o začatí trestného stíhania podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

19. Ku námietkam žalovaného o neúčelnosti nákladov vynaložených na obhajobu, absencie príčinnej
súvislosti vynaložených nákladov na obhajobu v trestnom konaní a námietke, že ku zmenšeniu majetku
neprišlo na strane žalobcu súd uvádza :

Zásada práva na obhajobu je vyjadrená v čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a v čl. 40 Listiny základných práv
a slobôd. Právo na obhajobu upravuje aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd. Právo na obhajobu je vymedzené aj v zásadách trestného konania, keď podľa § 2 ods. 6
Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa § 34
ods. 1 Trestného poriadku má obvinený právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov

vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Štát, zodpovedá za škodu vzniknutú
nezákonným rozhodnutím, a to tak rozhodnutím o vznesení obvinenia ako aj rozhodnutím o vzatí do
väzby, pričom táto zodpovednosť je vymedzená ako objektívna a nahradzuje sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nezákonným rozhodnutím
je existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím . Skutočná škoda sa

vymedzuje ako ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Vo
vzťahu ku zodpovednosti štátu za škodu, nie je rozsah jeho zodpovednosti limitovaný kritériom účelnosti
nákladov vynaložených poškodeným na trovy obhajoby. Účelnosť ako zákonná podmienka vzniku
zodpovednosti štátu za škodu nebola v zákone (rozumej z.č. 514/2003 Z.z. platného a účinného do

01.01.2013) formulovaná, teda účelnosť vynaložených nákladov na obhajobu ako predpoklad vzniku
zodpovednosti štátu za škodu zákon z.č. 514/2003 Z.z. v čase prebiehajúceho trestného stíhania
žalobcu a vykonávania jednotlivých úkonov právnej pomoci neupravoval a nestanovoval. Predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola výlučne existencia
nezákonného rozhodnutia a vznik škody v priamej príčinnej súvislosti týmto rozhodnutím. Žalovaný

teda svojimi námietkami neúčelnosti nákladov na obhajobu argumentuje mimo rámec relevantného
právneho predpisu upravujúceho zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci. Nielenže nie je účelnosť vynaloženia nákladov obhajoby zákonnou podmienkou
vzniku nároku na náhradu škody zo zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, ale účelnosť
nákladov obhajoby nie je tiež možné stotožňovať s príčinnou súvislosťou, pretože ide o odlišné pojmy

s rôznym obsahom, keď aj neúčelné náklady na obhajobu, pokiaľ boli vynaložené v trestnom konaní,
výsledkom ktorého bolo oslobodenie spod obžaloby, vznikli v príčinnej súvislosti s týmto trestným
konaním, resp. v príčinnej súvislosti s nezákonným uznesením o začatí trestného stíhania. Naviac,
ak by sa mali skúmať všetky úkony právnej služby realizované v rámci trestného konania začatého nazáklade nezákonného rozhodnutia o začatí trestného stíhania z hľadiska ich účelnosti vo vzťahu ku
oslobodzujúcemurozsudku,muselobysavkonaníonáhraduškodypreukazovať,ktorékonkrétneúkony
právnej služby viedli k oslobodeniu spod obžaloby, teda preukazovať v konaní aj výsluchom napr. sudcu,

ktorý rozhodol o oslobodení obžalovaného, aké boli jeho myšlienkové pochody a z nich by vyplynulo,
ktoré úkony právnej pomoci obhajcu boli práve tie, ktoré viedli sudcu ku vyhláseniu oslobodzujúceho
rozsudku. Práve preto sa účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých obhajcom v rámci
trestného konania začatého na základe nezákonného rozhodnutia prezumuje a je na štáte, aby tento
neúčelnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci v rámci obhajoby poškodeného nielen tvrdil, a to nie vo

všeobecnej rovine a paušálne ako to urobil žalovaný v tomto konaní, ale poskytol tvrdenia o konkrétnych
okolnostiach, z ktorých by bolo možné neúčelnosť jednotlivých úkonov obhajoby v trestnom stíhaní
dovodiť a takúto tvrdenú neúčelnosť úkonov aj preukázal.

20. Žalobca bol trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie podľa § 172 ods. 1 písm.

b), písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona , pre ktorý trestný čin mu hrozil trest odňatia
slobody vo výmere pätnásť až 20 rokov trvania a súčasne bol žalobca stíhaný väzobne (pozri bod 6
odôvodnenia rozsudku), preto v jeho prípade išlo v súlade s § 37 ods.1 písm. a) a písm. c) Trestného
poriadku o povinnú obhajobu.

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2006 kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu,

omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods.3 Trestného zákona platného a účinného do 31.12.2006 odňatím slobody na pätnásť
rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) voči osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo prostredníctvom takej osoby, alebo
c) v značnom rozsahu.

Podľa § 37 ods. 1 Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v

prípravnom konaní, ak
a) je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b) je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c) ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d) ide o konanie proti mladistvému,

e) ide o konanie proti ušlému.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody vo výške spolu 8898,12 eur, ktorá mu vznikla
v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené na podklade nezákonného
uznesenia o začatí trestného stíhania. Skutočnú škodu preukazoval žalobca zaplatením odmeny

JUDr. Gavalcovi a Mgr. Jendrálovi, ktorí obhajovali žalobcu v trestnom konaní, v celkovej sume
267.000,-Sk,podľajednotlivýchpríjmovýchavýdavkovýchdokladovnímpredložených,aďalejnákladmi
vynaloženými na overenie listín a vyhotovenie fotokópií vyšetrovacieho spisu.

21. Podľa § 18 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. sú súčasťou trov konania, ktoré nahrádza štát, aj trovy

právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Osobitným predpisom je v tomto
prípade vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa) podľa, ktorej ust. § 1 ods. 2 sa odmena
advokáta stanovuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“);
ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej
odmene.Zákonč.514/2003Z.z.do01.01.2013nelimitovalnáhradunákladovtrovobhajoby uplatnených

ako súčasť skutočnej škody výškou tarifnej odmeny za poskytnuté služby právne pomoci. Nárok na
náhradu trov obhajoby by žalobcovi vznikol vo výške odmeny zaplatenej obhajcovi v zmysle dohody aj ,
ak by táto bola dohodnutá ako tzv. hodinová odmena, paušálna odmena alebo podielová odmena (§ 2
ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.). Podmienkou vzniku nároku na náhradu nákladov na obhajobuby bolo preukázanie, že išlo o právnu pomoc poskytnutú v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním .
Žalobca ani jeho matka, ktorá udeľovala plnú moc obhajcovi a následne tomuto titulom právnej pomoci
vyplácala priebežne počas trestného konania peňažné sumy netvrdili, že by medzi žalobcom resp. jeho

matkou a obhajcom prišlo k dohode o niektorom v zákone špecifikovanom druhu zmluvnej odmeny , a
preto súd v prejednávanej veci, pri absencii dohody o konkrétnej výške a spôsobe odmeny za jednotlivé
úkony obhajoby, odvodzoval výšku odmeny obhajcu za jednotlivé úkony obhajoby z právnej úpravy
tarifnej odmeny stanovenej v § 9 ods. 1 v spojení s § 12 a § 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z..

22. Úkony obhajoby realizované JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, podľa plnomocenstva udeleného
mu tak, ako tieto špecifikoval žalobca potom predstavovali:

dňa 14.03.2006 - príprava a prevzatie obhajoby JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom

dňa 14.03.2006 - predloženie plnej moci, preukazované listom obhajcu JUDr. Juraja Gavalca

adresovaného KR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre (č.l.195)

dňa 15.03.2006 - spísanie sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa KR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej
polície v Nitre z 14.03.2006 doručenej dňa 15.03.2006, ktorý úkon preukázal žalobca písomnou
sťažnosťou , na ktorej bolo potvrdené jej prevzatie príslušným orgánom činným v trestnom konaní (č.l.

196)

dňa 15.03.2006 - nahliadnutie obhajcu do vyšetrovacieho spisu v trestnej veci žalobcu, ktorý úkon
preukázal žalobca záznamom o nazretí do spisu v trestnej veci vyhotoveným KR PZ, Úradom justičnej
a kriminálnej polície v Nitre

dňa 16.05.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka Ľ. Q.Á., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 199)

dňa 16.05.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka T. Q.Z., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal

žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 201)

dňa 18.05.2006 - žiadosť obhajcu o súhlas s návštevou žalobcu ako obvineného v ÚVV Nitra, ktorý úkon
preukázal žalobca predložením písomnej žiadosti obhajcu ( č.l. 203)

dňa24.05.2006-účasťobhajcuprivýsluchuspoluobvinenéhoP.B.,ktoréuskutočnenie úkonupreukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 204)

dňa 24.05.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka F. C.J., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 206)

dňa 02.06.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka F. B.Ň., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 208)

dňa 14.06.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka P. Q.Z., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal

žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 210)

dňa 14.06.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka D. Q.Z., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 212)

dňa 14.06.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka F. C., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal žalobca
predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 214)

dňa 16.06.2006 - účasť obhajcu pri konfrontácii obvinených, ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o konfrontácii v trestnej veci žalobcu (č.l. 216)

dňa20.07.2006-účasťobhajcuprivýsluchuspoluobvinenéhoP.B.,ktoréuskutočnenie úkonupreukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu obvineného v trestnej veci žalobcu (č.l. 218)dňa 25.08.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu obvineného F.na B., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o výsluchu obvineného v trestnej veci žalobcu ( č.l. 220)

dňa 31.08.2006 - spísanie podania vo veci predloženia dôkazu doručeného dňa 31.08.2006, ktorý úkon
preukázal žalobca predmetným písomným podaním obhajcu, na ktorom bolo potvrdené prevzatie listiny
príslušným orgánom činným v trestnom konaní (č.l.222)

dňa 04.09.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu žalobcu ako obvineného, ktoré uskutočnenie úkonu

preukázal žalobca predložením zápisnice o výsluchu obvineného v trestnej veci žalobcu ( č.l. 223)

dňa 18.09.2006 - účasť obhajcu pri konfrontácii medzi obvinenými , ktoré uskutočnenie úkonu preukázal
žalobca predložením zápisnice o konfrontácii v trestnej veci žalobcu (č.l. 225)

dňa 18.09.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka F. C., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal žalobca

predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 227)

dňa 10.11.2006 - spísanie podania - návrhu na doplnenie dokazovania doručeného dňa 13.11.2006,
ktorý úkon preukázal žalobca predmetným písomným podaním obhajcu , na ktorom bolo prevzatie listiny
potvrdené prezenčnou pečiatkou podateľne príslušného orgánom činným v trestnom konaní (č.l.229)

dňa 08.12.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu svedka T. F., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal žalobca
predložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnej veci žalobcu (č.l. 230)

dňa 18.12.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu znalca Ppkl. Ing. Pavla Ulbricha, ktoré uskutočnenie úkonu

preukázal žalobca predložením zápisnice o výsluchu znalca v trestnej veci žalobcu (č.l. 232)

dňa 18.12.2006 - účasť obhajcu pri výsluchu znalca Ppkl. Andreja Bolfa, ktoré uskutočnenie úkonu
preukázal žalobca predložením zápisnice o výsluchu znalca v trestnej veci žalobcu (č.l. 234)

dňa 14.05.2007 - účasť obhajcu pri výsluchu žalobcu ako obvineného, ktoré uskutočnenie úkonu
preukázal žalobca predložením zápisnice o výsluchu obvineného v trestnej veci žalobcu (č.l. 236)

dňa 14.05.2007 - žiadosť obhajcu o súhlas s návštevou žalobcu ako obvineného v ÚVV Nitra, ktorý úkon
preukázal žalobca predložením písomnej žiadosti obhajcu (č.l. 238)

dňa 13.06.2007 - účasť obhajcu pri výsluchu žalobcu ako obvineného, ktoré uskutočnenie úkonu
preukázal žalobca predložením zápisnice o výsluchu obvineného v trestnej veci žalobcu (č.l. 239)

dňa 13.06.2007 - účasť obhajcu pri výsluchu obvineného F.na B., ktoré uskutočnenie úkonu preukázal

žalobca predložením zápisnice o výsluchu obvineného v trestnej veci žalobcu (č.l. 241)

dňa 22.10.2007 - písomné oznámenie obhajcu JUDr. Juraja Gavalca o odvolaní plnej moci s prezenčnou
pečiatkou podateľne príslušného orgánom činným v trestnom konaní ( č.l.243).

23. Úkony obhajoby realizované Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom tak, ako tieto špecifikoval
žalobca potom predstavovali:
dňa 22.10.2007 - príprava a prevzatie obhajoby Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom

dňa 22.10.2007 - predloženie plnej moci, preukazované listom obhajcu žalobcu Mgr. Ľudovítom

Jendrálom adresovaného a doručeného KR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre (č.l.245)

24. Podľa § 12 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa
odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica

a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,
b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového
základu.Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny
patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o
predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť

proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:

a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,
f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k

takému odvolaniu.

Podľa § 14 ods. 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v
odsekoch 1 až 3, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

25. V súlade s § 12 ods. 3 písm. c) vyhl.č. 655/2004 Z.z. predstavovala tarifná odmena za jeden úkon
obhajoby v trestnej veci žalobcu v roku 2006 sumu vo výške 90,62 eur ako jedna šestina výpočtového
základu, ktorý pre rok 2006 predstavoval sumu 16381,- Sk, t.j. 543,75 eur.

V súlade s § 12 ods. 3 písm. c) vyhl.č. 655/2004 Z.z. predstavovala tarifná odmena za jeden úkon

obhajoby v trestnej veci žalobcu v roku 2007 sumu vo výške 98,59 eur ako jedna šestina výpočtového
základu, ktorý pre rok 2007 predstavoval sumu 17822,- Sk t.j. 591,58 eur.

26. Úkony právnej služby realizované v súvislosti s obhajobou žalobcu v roku 2006 v trestnom
konaní, pri ktorých sa tarifná odmena určovala podľa § 14 ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky č. 655/2004

Z.z. predstavovali úkony prevzatia obhajoby JUDr. Gavalcom, spísania sťažnosti, nahliadnutia do
vyšetrovacieho spisu a účasť pri vyšetrovacích úkonoch v trestnom konaní dňa 16.05., 24.05.,
02.06,14.06., 16.06.,20.07., 25.08., 04.09., 18.09., 08.12.2016, pričom v prípade účasti na vyšetrovacích
úkonoch uskutočnených dňa 14.06.2006, dňa 18.09.2006 a dňa 08.12.2006 išlo o úkony za sebou
nadväzujúce trvajúce dlhšie ako dve hodiny, teda odmena vo výške základnej sadzby patrila obhajcovi

za každé začaté dve hodiny.

Úkony právnej služby realizované v súvislosti s obhajobou žalobcu v roku 2006 v trestnom konaní,
pri ktorých sa tarifná odmena určovala podľa § 14 ods. 2 v spojení s ods. 5 (polovica základnej
sadzby tarifnej odmeny) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovali úkony predloženia plnej moci zo dňa

14.03.2006, písomného podania obhajcu v súvislosti s vyžiadaním súhlasu s návštevou zo dňa
18.05.2006 a písomné podanie v súvislosti s návrhom alebo predložením dôkazov zo dňa 31.08.2006
a dňa 13.11.2006.Tarifná odmena za poskytnuté úkony právnej služby v súvislosti s obhajobou žalobcu v jeho trestnom
konaní predstavuje v roku 2006 celkom sumu 1631,16 eur (10 x 90,62 eur + 3 x 181,64 eur + 4 x 45,31
eur).

27. Úkony právnej služby realizované v súvislosti s obhajobou žalobcu v roku 2007 v trestnom konaní,
pri ktorých sa tarifná odmena určovala podľa § 14 ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
predstavovali úkony prevzatia obhajoby Mgr. Jendrálom, a účasť pri vyšetrovacích úkonoch v trestnom
konaní dňa 14.05. a 13.06.2007.

Úkony právnej služby realizované v súvislosti s obhajobou žalobcu v roku 2007 v trestnom konaní, pri
ktorých sa tarifná odmena určovala podľa § 14 ods. 2 v spojení s ods. 5 (polovica základnej sadzby
tarifnej odmeny) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovali úkony písomného podania vo veci v súvislosti
s vyžiadaním súhlasu s návštevou zo dňa 14.05.2007, písomné oznámenie o vypovedaní plnej moci zo
dňa 22.10.2007 a písomné podanie, prostredníctvom ktorého bola predložená plná moc nového obhajcu

z 22.10.2007.

Tarifná odmena za poskytnuté úkony právnej služby v súvislosti s obhajobou žalobcu v jeho trestnom
konaní predstavuje v roku 2007 celkom sumu 443,65 eur ( 3 x 98,59 eur + 3 x 49,29 eur).

28. Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. predstavoval v roku 2006 sumu
vo výške 5,44 eur a v roku 2007 sumu vo výške 5,91 eur, čo pri sedemnástich úkonoch právnej služby
v súvislosti s obhajobou žalobcu v roku 2006 predstavovalo celkom 92,48 eur (17 x 5,44 eur) a pri
šiestich úkonoch právnej služby v súvislosti s obhajobou žalobcu v roku 2007 predstavovalo celkom
35,46 eur (6 x 5,91 eur).

Náhrada za stratu času pri úkonoch obhajoby v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. predstavovala v roku 2006 sumu 9,06 eur a v roku 2007 sumu 9,86 eur ako jednu šesdesiatinu
výpočtového základu za každú začatú polhodinu. V prípade obhajcu JUDr. Gavalca cesta zo sídla jeho
kancelárie v Trnave do Nitry trvala dve polhodiny tam a dve polhodiny späť, teda pri štrnástich cestách

v súvislosti s realizovaním jednotlivých úkonov obhajoby v dňoch 14.03., 15.03., 16.05., 24.05., 02.06.,
14.06., 16.06., 20.07., 25.08., 04.09., 18.09. a 08.12.2006 a štyroch polhodinách predstavuje náhrada
za stratu času pri úkonoch obhajoby sumu 434,88 eur (4 x 12 x 9,06 eur) a dvoch cestách dňa 14.05.
a 13.06.2007 predstavovala náhrada za stratu času sumu 78,88 eur (4 x 2 x 9,86 eur) .

29. Podľa § 18 ods. 1 , ods. 2 a ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. v znení náhrada škody zahŕňa aj náhradu
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody

zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdenímtrestne stíhaného je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu za škodu. Rozhodnutie orgánu činného
v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony
smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov voči obvinenému, ktoré by v prípade ak by

nebolo nezákonného rozhodnutia nevznikli. Tieto procesné úkony sú potom príčinou vzniku nákladov
na úkony obhajoby v záujme obvineného a náklady na ne vynaložené sú nákladmi, ktoré vznikli v
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, pretože boli nezákonným rozhodnutím vyvolané. Za
takúto škodu je daná zodpovednosť štátu (pozri k tomu rozhodnutie NS SR z 28.6.1990, sp. zn. 1
Cz 41/90). Súd dospel k záveru, že v prípade obhajoby žalobcu v trestnom konaní boli všetky

úkony právnej služby realizované obhajcami žalobcu tak, ako sú tieto špecifikované a žalobcom
preukázané (k tomu odôvodnenie v bode 22. a 23. rozsudku), vykonané v smere ochrany žalobcu ako
obvineného a obžalovaného a boli podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom
konaní. Nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi vyvolalo zo strany obhajcu žalobcu
procesné úkony smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov pre žalobcu, ktoré by v
prípade neexistencie tohto rozhodnutia neboli potrebné. Uznesenie o vznesení obvinenia a následné

oslobodenie žalobcu spod obžaloby bolo teda príčinou vzniku trov obhajoby. Z uvedeného vyplýva, že
náklady vynaložené na úkony obhajoby sú v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia
a následného oslobodenia spod obžaloby a boli vyvolané uvedeným nezákonným rozhodnutím. S
odkazom na vyššie uvedené považuje súd za dôvodný žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody,
ktorá zahŕňa náhradu trov obhajoby , ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s nákladmi vynaloženými na

obhajobu v trestnom konaní vo výške spolu 2716,51 eur (434,88 eur + 78,88 eur + 92,48 eur + 35,46
eur + 443,65 eur + 1631,16 eur).

30. Vo vzťahu ku úkonom právnej pomoci spočívajúcim v písomnom predložení plnej moci obhajcu zo
dňa 14.03.2006 a dňa 22.10.2007; písomnej žiadosti obhajcu o súhlas s návštevou zo dňa 18.05.2006

a dňa 14.05.2007, v písomnom predložení dôkazu dňa 31.08.2006 a dňa 13.11.2006 a v písomnom
oznámeníovypovedaníplnejmocizodňa22.10.2007súdnepriznalžalobcovizauvedenéúkonyprávnej
služby náhradu nákladov zodpovedajúcu výške základnej sadzby tarifnej odmeny, ale len vo výške jej
polovice, pretože vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase realizácie jednotlivých úkonov
právnej služby obsahovala vo svojom § 14 ods. 1 a ods. 2 demonštratívny výpočet jednotlivých úkonov

právnej služby s tým, že za úkony neuvedené v citovanej vyhláške sa odmena určí ako za úkony, ktoré
sú im povahou a účelom najbližšie ( § 14 ods. 5 cit. vyhlášky). Žalobca si uplatňoval za realizované
úkony právnej služby odmenu v plnej výške tarifnej odmeny, čo by predpokladalo aplikáciu § 14 ods. 1
cit. vyhlášky. Žiaden z vyššie uvedených úkonov právnej služby spočívajúci v predložení plnomocenstva,
v žiadosti o súhlas na návštevu žalobcu ako aj v predložení dôkazu alebo návrhu na vykonanie

dokazovania, nie je úkonom právnej služby, ktorý by bol výslovne uvedený v demonštratívnom výpočte
§ 14 ods. 1 alebo ods. 2 cit. vyhlášky. Preto je podľa mienky súdu potrebné aplikovať ustanovenie §
14 ods. 5 cit. vyhlášky a subsumovať tieto úkony pod niektorý z prípadov uvedených v § 14 ods. 1
alebo ods. 2 cit. vyhlášky. Všetky uvedené úkony právnej služby sa týkali trestného konania vedeného
proti žalobcovi, boli realizované obhajcom žalobcu písomne a adresované príslušnému orgánu činnému

v trestnom konaní, súd však tieto úkony neposúdil ako úkony v merite veci samej, teda neprichádzala
do úvahy aplikácia § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky, resp. aplikácia § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, ale ako
úkony, ktoré sú svojou povahou a účelom najbližšie úkonom právnej služby demonštratívne uvedeným
v § 14 ods. 2 cit. vyhlášky, za ktoré je potrebné priznať odmenu vo výške polovice základnej sadzby
tarifnej odmeny.

Súd námietku žalovaného o neúčelnosti nákladov žalobcu vynaložených v súvislosti s úhradou odmeny
za úkon nazretia do spisového materiálu z 15.06.2006 a úkon prevzatia obhajoby Mgr. Jendrálom
22.10.2007, pričom v tomto prípade namietal žalovaný, že nemôže znášať náklady na uvedený úkon
opätovne v súvislosti so zmenou obhajoby, nepovažuje za dôvodnú a v tomto smere odkazuje na

právo obvineného/obžalovaného na slobodnú voľbu obhajcu, ako aj rešpektovanie dôvernosti vzťahu
medzi obhajcom a obvineným/obžalovaným, ako aj na skutočnosť, že kritérium účelnosti nie je v tomto
prípade predpokladom ani obmedzením zodpovednosti štátu za škodu tak, ako to súd vysvetlil vo svojich
úvahách vyššie. Voľbu obhajcu, prípadne niekoľkých obhajcov obvineným/obžalovaným je potrebné
podľa súdu rešpektovať, a to s odkazom na právo na obhajobu, ktoré môže obvinený/obžalovaný

realizovať slobodne.

31. Trovy obhajoby uhrádzala obhajcom matka žalobcu p. Alžbeta Spányiková tak, ako to vyplýva z
predložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov vystavených obhajcami žalobcu. Išloo časové obdobie, keď bol žalobca väzobne stíhaný. Z výsluchu žalobcu ako aj jeho matky a brata
žalobcu súd zistil, že žalobca vrátil matke všetky peňažné prostriedky, ktoré táto namiesto neho zaplatila
jeho obhajcom. Žalobca síce nepredložil písomné potvrdenie o vrátení finančných prostriedkoch súd má

však za to, že v rodinných vzťahoch, ako to bolo v tomto prípade, nie je možné očakávať, že vrátenie
peňažných prostriedkov sa bude vždy realizovať oproti písomnému potvrdeniu. Pre úplnosť súd uvádza,
že žiaden právny predpis (vrátane Civilného sporového poriadku) nevyžaduje, aby zaplatenie peňažnej
sumy mohol súd posúdiť ako preukázané, výlučne na základe písomného potvrdenia o prijatí peňažnej
sumy, ako to namieta žalovaný. V zmysle § 187 CSP totiž za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť

k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, teda
vrátenie peňažnej sumy žalobcom svojej matke, je možné preukázať aj iným dôkazným prostriedkom,
a to výsluchom svedkov, ako to bolo v tomto prípade. Na základe uvedeného, preto považoval súd
žalobcomuplatnenýnároknanáhraduskutočnejškodyspočívajúcejvnákladochnaobhajobuvtrestnom
konaní v rozsahu 2716,51 eur za dôvodný.

32. Za dôvodný považoval súd aj nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody vo výške 589,- Sk (t.j.
19,55 eur), ktorý predstavoval poplatok za vyhotovenie fotokópií trestného spisu, keď žalobca uvedený
nárok preukázal predložením príjmového pokladničného dokladu vystaveného KR PZ v Nitre (pozri bod
10. odôvodnenia rozsudku) podľa, ktorého prijalo KR PZ v Nitre od žalobcu dňa 04.04.2007 uvedenú
sumu. Príčinná súvislosť medzi škodou a trestným stíhaním žalobcu je preukázaná práve účelovosťou

nákladov zaplatených za vyhotovenie fotokópií trestného spisu tak, ako je táto vymedzená v uvedenom
príjmovom doklade. Poplatok uhradil žalobca, teda na jeho strane prišlo k zmenšeniu jeho majetkových
hodnôt, a to práve vo výške 19,55 eur.

33. Za nedôvodný však považoval súd nárok žalobcu na náhradu skutočnej škody vo výške 476,- Sk ,

ktorú sumu zaplatila podľa potvrdenky vystavenej Notárskym úradom v Komárne dňa 31.08.2006 (pozri
bod 10. odôvodnenia rozsudku) p. T. Q. notárovi za overenie listín. Žalobca totiž v tomto prípade
nepreukázal, že na jeho strane skutočne prišlo k zmenšeniu majetkového stavu, teda nepreukázal, že
uvedenú sumu zaplatil notárovi žalobca, keď z potvrdenia o zaplatení vyplýva úhrada tejto sumy osobou
odlišnou od žalobcu a nepreukázal a ani netvrdil, že túto sumu p. T. Q. vrátil, teda nepreukázal vznik

škody. Naviac má súd za to, že v tomto prípade absentuje aj príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou
a nezákonným rozhodnutím.

34. Súd teda považoval za dôvodný nárok žalobcu titulom skutočnej škody celkom vo výške 2736,06
eur , z toho vo výške 2716,51 eur ako náklady obhajoby a vo výške 19,55 eur ako náklady vynaložené

v rámci trestného konania na vyhotovenie fotokópií.

35. Ku žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur titulom
nezákonného trestného stíhania a väzby súd uvádza :

Každétrestnéstíhanieaväzbapredstavujúvždyzásahdoosobnostnejsféry jednotlivcaaichdôsledkom
je obmedzenie základných práv a slobôd priznaných ústavou a dohovorom a vyvolávajú i ďalšie
negatívnedopadyna osobnýživotpoškodeného.Väzbaatrestnéstíhaniezasahujúvždy dozákladného
práva jednotlivca na súkromie vrátane práva na rodinný život, zasahujú do jeho cti a dôstojnosti ,
teda do základných práv zaručených čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a väzba porušuje

právo jednotlivca na osobnú slobodu garantované čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda
nepochybné, že trestné stíhanie vrátane väzobného stíhania, ktoré bolo realizované v rozpore so
zákonom, resp. ústavným poriadkom, je spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik
nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv.

Z vykonaného dokazovania, najmä výpovede žalobcu a svedkov T. Q., T. F. a V. V. (pozri bod
12 odôvodnenia rozsudku) vyplynulo, že väzba skutočne predstavovala pre žalobcu traumatizujúcu
skúsenosť. Žalobca mal väzbou obmedzenú osobnú slobodu, slobodu pohybu, bol v minimálnom
kontakte s najbližšou rodinou (v období vianočných a iných sviatkov, keď sa rodinný príslušníci
prirodzene stretávajú) prípadne s priateľmi a nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ktorá

ho živila. Aj keď v žalobcom a svedkami uvádzaných obmedzeniach osobnej slobody, slobody pohybu
a obmedzenia súkromného života a v jeho rámci rodinného života, ktoré spočívali v konkrétnostiach
v pobyte žalobcu počas väzby na cele, v ktorej sa nachádzalo ďalších šesť osôb, medzi ktorými
neustále prebiehali hádky, v možnosti absolvovať len jednu vychádzku v trvaní jednej hodiny denne,v možnosti sprchovať sa maximálne dvakrát do týždňa, v možnosti návštevy rodinných príslušníkov
maximálne jedenkrát mesačne, išlo o obmedzenia, ktoré boli vykonávané v zmysle zákona č. 221/2006
Z.z. upravujúceho podmienky výkonu väzby v danom čase, súd nemohol opomenúť, že väzba sama o

sebe je zásahom do každodenného spôsobu života, a to pre každého človeka, a má dopad nielen na
neho samotného, ale aj na jeho rodinu a príbuzných. Ako sám žalobca uviedol väzba mu zničila život a
život jeho rodiny. Ku psychickému stavu žalobcu počas väzby a po návrate z väzby svedkovia uviedli, že
sa žalobca veľmi trápil, ťažko prežíval trestné stíhanie a väzobné stíhanie, bolo na ňom očividné, že je
psychickynadne.Žalobcapovažovalpodmienkyväzbyzakatastrofálne,pričomuvedenésatýkalopočtu

osôb na cele, hygienických podmienok, jedla ako aj obmedzenia pohybu. Po návrate z väzby popísali
svedkovia žalobcu ako človeka psychicky, fyzicky (schudnutý) aj materiálne zničeného. Pred väzbou
poznali svedkovia žalobcu ako nenúteného, bezprostredného a otvoreného človeka. Po návrate z väzby
sa žalobca zmenil, zostal uzatvorený do seba, vyhýbal sa kontaktom s ľuďmi. Z výpovedí svedkov
vyplýva, že z väzby sa žalobca vrátil ako vymenený človek, ktorý aj keď sa snažil nezaťažovať svojimi
problémami okolie, bolo očividné, že ho väzba veľmi negatívne poznačila a bol na tom psychicky zle,

pričom bral lieky na upokojenie. Väzba mala následky aj na zárobkovú činnosť žalobcu, ktorý podnikal
ako to vyplynulo z výsluchu svedkov, v oblasti výkupu ovocia a zeleniny. Žalobca bol väzobne stíhaný
od 07.03.2006 do 05.11.2007, teda presne v tom období roka, v ktorom sa výkup ovocia a zeleniny
vzhľadom na vegetačné obdobia rastlín môže realizovať, teda väzba zbavila žalobcu akejkoľvek
zárobkovej možnosti v oblasti, v ktorej dlhodobo podnikal, minimálne na dobu dvoch rokov. Naviac ako to

vyplynulozvýsluchusvedkov,matkažalobcubolanútenázdôvodufinančnejtiesne,vktorejsažalobcav
dôsledkuväzbyocitol,predaťvšetkystrojeazariadenia,ktoréžalobcapoužívalnapodnikanie.Žalobcovi
boli v súvislosti s trestným stíhaním zablokované účty. Zo svedeckých výpovedí súd zistil, že podnikanie
žalobcu počas väzby skrachovalo a väzba spôsobila, že sa dostal finančne na mizinu. Žalobca svoje
podnikanie počas väzby nemohol realizovať, preto stratil rokmi vybudovanú klientelu zákazníkov. Po

návrate z väzby musel žalobca začať s budovaním svojho podnikania odznova. Zo svedeckej výpovede
súdzistil,že predzačatímtrestnéhostíhaniaaväzobnéhostíhania boližalobcaspolusrodinoufinančne
zabezpečeníapozačatítrestnéhostíhaniaahneďnadväzujúcuväzbusadostalžalobcaajehorodinado
finančných problémov. Väzba spôsobila žalobcovi dlhy na odvodoch do poisťovní, pretože vyšetrovateľ
opomenul odhlásiť väzobne stíhaného žalobcu z odvodových povinností. Žalobcovi vznikli v súvislosti s

väzbou dlhy u daňového úradu (nemožnosť realizovať povinnosti daňovníka vo väzbe ako aj blokovanie
účtov žalobcu). Zo všetkých uvedených neuhradených záväzkov potom vyplynuli zákonné sankcie, ktoré
žalobcu zaťažili po návrate z väzby. Súd mal teda za preukázané, že väzba spôsobila žalobcovi výraznú
ujmu na jeho základných právach a slobodách, najmä práva na slobodu, súkromie, dôstojnosť a rodinný
život, práva podnikať, pričom následky nezákonnej väzby boli takej intenzity a závažnosti, že sa nejaví

súdu za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy za čas väzby vo výške eur, keď pri stanovení výšky náhrady za
jeden deň väzby súd vychádzal zo sumy 35,- eur/denne, ktorú ustálil porovnaním s výškou v iných
obdobných sporoch ako i v porovnaní, s výškou nemajetkovej ujmy, ktorá je poskytovaná za každý deň
odňatia slobody i v iných štátoch Európskej únie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30

Cdo 2357/2010) a za celé obdobie väzby žalobcu v trvaní 609 dní (07.03.2006 do 05.11.2007 ) priznal
žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 21315,- eur, ktorú považoval za primeranú.

Vo vzťahu ku stanoveniu výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie žalobcu zvažoval
súd predovšetkým dopady nezákonného rozhodnutia na osobnostnú sféru žalobcu, vplyv na jeho dobrú

povesť, na podnikanie a pracovnú sféru života žalobcu a zvážil zmeny spôsobené trestným stíhaním
v spôsobe života žalobcu a nakoniec súd zohľadnil dopady medializácie trestného stíhania žalobcu.
Žalobcovi bol kladený za vinu obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi, za ktoré skutky hrozil žalobcovi trest
odňatia slobody 15- 20 rokov. Trestné stíhanie žalobcu trvalo od 03/2006 do 06/2013, teda viac ako 7

rokov. Charakter a povaha trestnej činnosti, z ktorej bol žalobca obvinený priamo úmerne zvyšovala
intenzitu, s ktorou žalobca ako osoba poškodená nezákonným trestným stíhaním, trestné stíhanie
negatívnevnímala.Zvykonanéhodokazovaniavýsluchomsvedkovsúdzistil,žetrestnéstíhaniežalobcu
vyvolalo negatívny ohlas v jeho širšom okolí najmä u tých, ktorí predtým žalobcu nepoznali, ľudia z
dediny žalobcu odcudzovali, najmä pre povahu a charakter trestnej činnosti, ktorú mal spáchať. V dedine

sa hovorilo, že je mafiánom, pretože nikoho nemôžu bez príčiny trestne stíhať. Svedok T. F. opísal
negatívne reakcie okolia na trestne stíhaného žalobcu, ktorého označovali za drogového baróna a aj
tí, ktorí ho predtým považovali za kamaráta si s ním odmietali podať ruku. Trestné stíhanie žalobcu
bolo medializované a údajná trestná činnosť žalobcu bola v médiách spájaná s drogami. Žalobca boloznačený v televízii s celoštátnou pôsobnosťou začiatočnými písmenami jeho mena a priezviska a
vekom, čo v prostredí malej dediny, v ktorej žalobca žil a podnikal predstavovalo jeho presnú identifikáciu
a súčasne bolo oznámená trestná kvalifikácia skutku, ktorým mal žalobca spáchať, a preto ktorý za

začalo jeho trestné stíhanie. V dôsledku trestného stíhania a medializácie trestného stíhania bol žalobca
považovaný vo svojom bližšom aj širšom okolí za páchateľa drogovej trestnej činnosti, čo mu poškodilo
povesť. V dôsledku trestného stíhania sa negatívne zmenili aj sociálne interakcie žalobcu s okolím,
keď (ako to uviedol svedok) niektorí žalobcovi kamaráti „si odmietali podať s ním ruku“. Žalobca teda
stratil priazeň niektorých kamarátov. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že počas

celého trestného stíhania, teda po dobu viac ako siedmych rokov žil žalobca v neistote a strese ohľadom
výsledku trestného stíhania, pretože mu hrozil trest odňatia slobody v trvaní 15 až 20 rokov, hoci trestný
čin nespáchal. Táto neistota spojená s hrozbou trestu mala nepriaznivý vplyv na jeho psychický stav.
Žalobca si uvedomoval, že ak by bol odsúdený na trest odňatia slobody v minimálnej sadzbe 15 rokov
a vrátil sa po tejto dobe z výkonu trestu, už by prakticky nikto z jeho rodiny nežil. Pokiaľ ide o možnosť
žalobcu obstarať si živobytie, zasiahlo trestné stíhanie negatívne aj do tejto oblasti života žalobcu. Ako

vyplynulo z dokazovania väzba zapríčinila, že žalobca prakticky dva roky nemohol podnikať a okrem
absencie príjmu z podnikania stratil aj klientov. Z dôvodu finančnej núdze bolo potrebné rozpredať stroje
a zariadenia, s ktorými podnikal. Žalobca sa následne neúspešne, z dôvodu prebiehajúceho trestného
stíhania, uchádzal o zamestnanie (pozri bod 8. odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ žalovaný namietal,
že potencionálny zamestnávatelia nemohli mať vedomosť o trestnom stíhaní žalobcu, poukazuje súd

jednak na medializáciu trestného stíhania žalobcu, ako aj na skutočnosť, že ak chcel byť žalobca voči
svojmu potencionálnemu zamestnávateľovi korektný, musel ho vopred upozorniť na to, že je povinný sa
zúčastňovať jednotlivých procesných úkonov trestného stíhania, ktoré sa zásadne uskutočňujú počas
pracovných dní a hodín, ako aj na existujúcu možnosť uloženia trestu odňatia slobody, čo by znamenalo
pre zamestnávateľa nutnosť okamžite nahradiť žalobcu ako pracovníka. Súd mal za preukázané,

že viac ako sedem rokov trvajúce trestné stíhanie žalobcu negatívne ovplyvnilo žalobcovu osobnosť,
psychiku, dobré meno žalobcu a jeho rodiny a malo tiež negatívny dopad na jeho pracovné uplatnenie.
Preto súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikla ujma trvajúca po celú dobu trestného stíhania, pričom
tento zásah bol o to intenzívnejší, keď sa preukázalo, že žalobca bol po celé toto dlhé obdobie trestne
stíhaný pre skutok, ktorý nebol trestným činom a na základe uvedeného považoval súd za primeraný

nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.500,- eur a tento nárok žalobcovi priznal
ako formu zadosťučinenia za nezákonné trestné stíhanie žalobcu, pričom zohľadnil len tie následky v
nemajetkovej sfére žalobcu, ktoré boli spôsobené trestným stíhaním a vylúčil z posudzovania o výške
priznanej nemajetkovej ujmy žalobcu za trestné stíhanie následky spôsobené obmedzením osobnej
slobody žalobcu, aby tak nedochádzalo k duplicitnímu odškodneniu rovnakých následkov.

Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd nepriznal žalobcovi nemajetkovú ujmu ním žiadanú, t.j.
nepriznal požadovanú nemajetkovú ujmu nad rámec sumy 26.815,- eur, vzhľadom na to, že žalobca
podľa mienky súdu nepreukázal svoje tvrdenia o následkoch väzby a trestného stíhania v jeho
osobnostnej sfére v rozsahu a intenzite, ktorá by zodpovedala žalobcom uplatnenej výške nemajetkovej

ujmy. V prevyšujúcej časti požadovanej nemajetkovej ujmy súd teda žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol, keď žalobcom požadovanú nemajetkovú ujmu nepovažoval za primeranú následkom, ktoré
mu boli spôsobené.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na súčasné znenie § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. , podľa ktorého výška

náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, súd uvádza, že v konaní o
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej pri výkone verejnej moci uznesením o vznesení
obvinenia vydaným pred 01.01.2013 nemožno aplikáciou § 17 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z. v znení novely
vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.z. obmedzovať výšku náhrady nemajetkovej ujmy hornými limitmi

náhrad poskytovaných osobám poškodeným násilnými trestnými činmi. Takýto prístup by popieral
princíp úplného odškodnenia, spôsoboval by neprípustné odňatie už existujúceho práva, zásah do
legitímnej nádeje poškodeného na satisfakciu a bol by porušením zákazu retroaktivity (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 16.marca 2016 sp.zn. 7Cdo/262/2015). Od tohto právneho záveru vysloveného
v rozhodnutí najvyššieho súdu, nemá súd dôvod sa odchýliť. Pretože uznesenie o začatí trestného

stíhania ako aj uznesenie o vzatí do väzby boli vydané v prejednávanej veci pred účinnosťou novely
z.č. 514/2003 Z.z., ktorou sa obmedzuje horná hranica náhrady nemajetkovej ujmy, nie je možné limity
zavedené novelou uskutočnenou z.č. 412/2012 Z.z. od 01.01.2013 na túto vec vztiahnuť.36.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdpodľa §255ods.2z.č.160/2015Z.z.(Civilnýsporovýporiadok)
a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu škody, pretože žalobca a žalovaný mali v spore
len čiastočný úspech, pričom úspech a neúspech strán sporu predstavoval zhodne 50%. Keďže strany

sporu boli v rovnakej miere úspešné, resp. neúspešné rozhodol súd tak, že nárok na náhradu trov
konania stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365

ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2
Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.