Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217937
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116217937.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-
mestská časť Ružinov, proti žalovanej: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. o zaplatenie 1.983,15
eura s príslušenstvom, takto
XX/XX,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.571,66 eura spolu s vyčísleným úrokom z
omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 13,43 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne

zo sumy 1.771,66 eura od 12.06.2014 do 11.07.2014,
zo sumy 1.671,66 eura od 12.07.2014 do 19.09.2014 a
zo sumy 1.571,66 eura od 20.09.2014 do zaplatenia,
a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa
s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 58% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s.) sa žalobou zo dňa 03.08.2016, doručenou súdu dňa
09.08.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy
1.983,15 eura spolu s úrokmi vo výške 381,82 eura, úrokmi z omeškania vo výške 952,07 eura, úrokmi
zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 1.983,15 eura, vo výške 24,5 % p.a. zo sumy 1.983,15 eura,
od 01.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.983,15 eura od

01.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.04.2013 (pozn. súdu: správne XX.XX.XXXX) bola
medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX,
súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe
zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver, a to vo výške podľa zmluvy. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala
vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V

dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok
len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav
úveru“ vyhotovenej ku dňu 30.04.2016. Pôvodný žalobca poukazoval na to, že uvedená listina je
vyhotovená z bankového informačného systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením §40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok
pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, žalobcovi vznikol nárok požadovať
predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pôvodný žalobca si právo požadovať predčasné

splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu
dlžnej sumy adresovanej žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne
splatným. Žalovaná ani napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými
podmienkami vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková
sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 24,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná

aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 30.04.2016. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak
sa úver stane predčasne splatným, žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom
dojednaným v zmluve. Pôvodný žalobca si uplatňoval voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z
omeškania. Dátum začatia úročenia od 01.05.2016 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny
Aktuálny stav úveru zo dňa 30.04.2016, a teda začiatok úročenia je stanovený na deň nasledujúci po
dni vystavenia špecifikácie pohľadávky vrátane vyčíslených úrokov (sankčných aj zmluvných). Žalovaná

svoj dlh voči pôvodnému žalobcovi nevyrovnala.

3. Uznesením č.k. 11Csp/48/2016-51 zo dňa 23.02.2018 tunajší súd pripustil zmenu na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpila ako žalobca
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s..

4. Právny nástupca pôvodného žalobcu na výzvu súdu v doplnení žaloby zo dňa 01.08.2018 uviedol, že
vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností
zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil
žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 11.06.2014. Žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 428,34

eura, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne:
suma vo výške 59,11 eura na poplatky, suma vo výške 352,38 eura na zmluvne úroky a úroky z
omeškaniaasuma16,85euranaistinu.Sumavovýške381,82eurapredstavujesumuúrokovaúrokovz
omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 19.09.2014 a suma 952,07 eura predstavuje sumu vyčíslených
úrokov a úrokov z omeškania odo dňa 19.09.2014 do dňa 30.04.2016. Žalovaná sa zaviazala úver

splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,29 eura mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15.05.2013. Mesačná splátka vo výške 57,29 eura pozostávala zo splátky istiny a úroku vo
výške 54,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eura, ktorého výška bola určená v zmysle
Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné
povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 11.06.2014. Suma zmluvných úrokov do

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 559,14 eura a suma úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 13,43 eura, teda spolu vo výške 572,57 eura,
od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 166,76 eura. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov
z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 405,81 eura. Následne
suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dňa 30.04.2016 predstavuje

sumu 917,17 eura a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti do 30.04.2016
úveru predstavuje sumu 196,54 eura, teda spolu vo výške 1.113,70 eura, od ktorej odrátali úhrady
žalovanej vo výške 185,62 eura. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení
predčasnejsplatnostiúverudo30.04.2016takpredstavujesumuvovýške928,08eura.Zrátanéúrokydo
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (405,81 eura) spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru do 30.04.2016 (928,08 eura) predstavujú sumu vo výške 1.333,89 eura, čiže suma vyčíslených
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 30.04.2016. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti
sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Ďalej žalobca uviedol, že
na ustanovenie § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je
možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, v opačnom prípade by

došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle
aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli založené pred 01.04.2015, nič mu nebránilo
výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré
sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a contrario je podľa žalobcu možné dospieť k záveru,
že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods. 2 v novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne

vzťahy založené po 01.04.2015. Podľa žalobcu na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015
je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou
01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho
zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v uznesení Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012. Ďalej žalobca uviedol, že vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny
doposiaľ nedošlo, nedošlo ani k zániku dohodnutého záväzku žalovanej, v zmysle ktorého je povinná
naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky.

5. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 06.03.2018, k tejto sa písomne nevyjadrila. Na
pojednávaní dňa 14.08.2018 sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že má príjem 200,- eur, je na materskej
dovolenke, mohla by splácať po 20,- až 30,- eur. Volali jej zo spoločnosti žalobcu, kde jej povedali,
že ide o malé sumy, minimálna splátka by musela byť 100,- eur. Keďže jej materská chodí 15-teho

alebo 17-teho dňa v mesiaci, chcela by, aby splatnosť bola do 20-teho dňa v mesiaci. Nakoľko však
žalobca nenavrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, súd vykonal vo veci dokazovanie, keďže
v zmysle 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku bez návrhu žalobcu nemožno.

6. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXXX zo dňa

XX.XX.XXXX, Sadzobník poplatkov platný do 01.01.2013, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa
11.06.2014, fotokópiu doručenky, Obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, Aktuálny stav úveru
ku dňu 30.04.2016, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017,
Spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, Predpis splátok k zmluve o úvere, Kalkulačku
pre výpočet RPMN, Návratku.

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovanej a výsledkom
elektronickej lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP), keď pojednával v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho

neprítomnosti, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 24,50 %, RPMN vo výške

27,45 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 18,86 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72
mesačných splátkach vo výške 57,29 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.05.2013 a posledná splátka
dňa 15.04.2019. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.06.2014 právny predchodca žalobcu oznámil
žalovanej,žeúverovápohľadávkasastávak11.06.2014predčasnesplatnouvcelomrozsahuavyzvalju
na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná na predmetný úver zaplatila celkom sumu 428,34 eura, ktoré skutkové

tvrdenie žalobcu žalovaná nepoprela, preto sa považuje za nesporné, keď zároveň uhradenie sumy
428,34 eura pred podaním žaloby vyplýva aj z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.04.2016 (na č.l. 6 -
„Zaplatené splátky“). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 bola pohľadávka zo zmluvy
postúpená na súčasného žalobcu.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (2)

20. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základnáúroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

25. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere,
na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, s ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 24,50 %, RPMN vo výške 27,45 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 18,86%,
pričom výška nákladov bola uvedená v sume 1.775,06 eura. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72
mesačných splátkach vo výške 57,29 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.05.2013 a posledná splátka

dňa 15.04.2019. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.06.2014 vyplýva zosplatnenie úveru ku dňu
11.06.2014. Pohľadávka pôvodného žalobcu bola v priebehu konania postúpená na súčasného žalobcu.
Žalovaná zaplatila na predmetný úver celkom sumu 428,34 eura.

26. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený predmetnou zmluvou
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa

príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č.
250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady

lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka

na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje
len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015,
pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že

ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.

27. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,

musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky 57,29 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,

aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok

predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú

časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom
kudňuuzavretiazmluvy),asíceúdajocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,keďtentoúdajnieje v zmluve vôbec uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať vetu pod tabuľkou v čl. 2,
kdesauvádza,že„celkovúčiastkuúverupredstavujesúčetvýškyúveruacelkovýchnákladovspojených
s úverom“. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto zodpovedá
suma 2.000,- eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
„vypočítaný“, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené nebolo. Navyše, súčet
výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom (ktoré sú uvedené v tabuľke v čl. 2 zmluvy) by

ani nebol správnym údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je tomu tak z dôvodu,
že celková výška nákladov bola uvedená v nesprávnej výške 1.775,06 eura, hoci náklady spotrebiteľa
predstavujú sumu 2.124,88 (57,29 eura x 72 splátok = 4.124,88 eura mínus suma úveru 2.000,- eur =
2.124,88 eura), príp. sumu 1.888,- v prípade splátky bez poplatku za poistenie 3,29 eura (54,- eur x 72
splátok = 3.888,- eur mínus suma úveru 2.000,- eur = 1.888,- eur). Zo všetkého uvedeného dospel súd k
závere,žezmluvaneobsahujeúdajocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,aspotrebiteľnemal

ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných
podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú
zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený

nie je.

28. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie

úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej
sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. K poplatku za poistenie súd ešte uvádza, že v
zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len, že žalovaná žiada o
základný súbor a spĺňa podmienky, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej splátky poistného,
ktorá sa uvádza len v Sadzobníku poplatkov, a v predpise splátok vo výške 3,29 eura mesačne. Zo

zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná
zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 OZ (výška poistného plnenia,
výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná
doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je

poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 OZ predpísaná
písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné
minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval
nárok na už zaplatené poistné, preto je potrebné zaplatenú čiastku započítať na istinu.

29. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o

jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný

abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti aúčelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

30. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleaj neuvedenie
údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaju o adrese predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen

v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10
ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku.Neuvedenieúdajuocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,môžespochybniťmožnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa
táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho
názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž

musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú

o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší

súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom

frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

32. Pokiaľ ide o predložené uznanie dlhu zo dňa 15.08.2014 (č.l. 71), súd uvádza, že žalobca nárok
v konaní skutkovo odôvodnil uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a v konaní si uplatňoval
nárok na plnenie zo zmluvy o úvere. Žalobca nepodal návrh na pripustenie zmeny skutkových tvrdení,
pričom v prípade prejednávanej veci by takémuto návrhu ani nebolo možné vyhovieť, keďže žalovaná

je spotrebiteľom (§ 294 CSP). Ak si žalobca nárok uplatnil titulom plnenia zo zmluvy, súd bol viazaný
jeho skutkovým zdôvodnením žaloby a nárok žalobcu posudzoval s prihliadnutím na zmluvný vzťah
preukazovaný zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Nad rámec súd dodáva, že má za to, že uznanie
dlhu zo dňa 15.08.2014 by ani nebolo možné považovať za platný právny úkon. Postup veriteľa sajaví ako nekalá obchodná praktika (§ 7 ods. 2 zák.č. 250/2007 Z.z.), ktorou si veriteľ zabezpečil
podpísanie uznania dlhu, pričom nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že
žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej

starostlivosti) následky podpísania uznania dlhu. Súd sa však uvedeným ďalej nezaoberal, nakoľko
žalobca si uplatnil svoj nárok na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie na základe uznania dlhu,
čo predstavuje odlišný hmotnoprávny inštitút.

33. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale
len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná
z poskytnutého úveru vo výške 2.000,- eur zaplatila celkom sumu 428,34 eura, súd jej vo výroku
I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je z dôvodu postúpenia pohľadávky v konaní

aktívne vecne legitimovaným) zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 1.571,66
eura (2.000,- eur - 428,34 eura) a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

34. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd

SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na

ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti
úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.

35. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovanej popri plnení istiny vo výške 1.571,66 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok vyčíslený
od 15.05.2013 do zosplatnenia úveru v doplnení žaloby v celkovej sume 13,43 eura, ktorý úrok z
omeškania súd žalobcovi priznal, keď žalovaná začiatok omeškania ani sumu vyčísleného úroku z

omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnila. Následne došlo k zosplatneniu úveru ku
dňu 11.06.2014, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporná. S poukazom na nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych
bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení vo výške 5,15% ročne. Odo dňa

nasledujúceho po zosplatnení úveru sa žalovaná dostala do omeškania so sumou 1.771,66 eura, keďže
mala vrátiť sumu istiny 2.000,- eur, pričom do zosplatnenia podľa Aktuálneho stavu úveru na č.l. 6
zaplatila dňa 19.08.2013 celkom sumu 228,34 eura (t.j. 2.000,- eur mínus 228,34 eura). S poukazom
na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy dlžnej istiny po dni
zosplatnenia (1.771,66 eura) s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovanej dňa 11.07.2014 vo výške

100,-euraadňa19.09.2014vovýške100,-eur.Hocižalobcasivkonaníuplatňovalajnároknavyčíslený
úrok z omeškania po zosplatnení úveru vo výške 196,54 eura (rub č.l. 68), súd mu takto vyčíslený úrok z
omeškania nepriznal, nakoľko bol vypočítaný z nesprávnej sumy (v ktorej bolo okrem istiny zarátané aj
príslušenstvo a zároveň plnenia neboli započítané na istinu) a pri nesprávnej výške úroku z omeškania
(keďpriomeškaníodzosplatneniabolopotrebnévychádzaťzúrokuzomeškaniavovýške5,15%ročne).

36.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 1.571,66 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 13,43 eura
a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.771,66 eura od 12.06.2014 do 11.07.2014, zo
sumy1.671,66euraod12.07.2014do19.09.2014azosumy1.571,66euraod20.09.2014dozaplatenia,

preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

37. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynieod právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

38. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, žiadosti
žalovanej o povolenie splátok a jej sociálnej situácii vyplývajúcej z jej výsluchu a výsledku elektronickej
lustrácie v Sociálnej poisťovni (príjem iba vo forme rodičovského príspevku vo výške 213,- eur mesačne;

tri maloleté deti), mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanej splácanie dlhu v splátkach po 50,- eur
mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením
čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany
žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti
rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej
s plnením čo i len jednej splátky. Súd dodáva, že nebolo možné vyhovieť požiadavke žalovanej na výšku

splátky max. 30,- eur mesačne, nakoľko by bol pri takejto výške splátky dlh splatený v neprimerane
dlhom čase pre veriteľa a v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej, aby
začiatok splácania bol daný od mesiaca október 2018, nakoľko v septembri majú zvýšené výdavky na
školu, súd uvádza, že právoplatnosť rozhodnutia prichádza do úvahy najskôr v mesiaci september 2018,
s poukazom na čo by prvá splátka bola splatná dňa 20.10.2018.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 1.571,66 eura s príslušenstvom,
z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 79% a hrubý úspech žalovanej 21%, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 58% (79-21). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu

účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 58% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku
III. rozsudku, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. Pri
zamietnutí žaloby v časti príslušenstva súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky
úspechužalobcu,nakoľkopríslušenstvonebolosamostatnýmpredmetomkonania.Súdpritompodporne
poukazujenarozhodnutieKrajskéhosúduvTrnaveč.k.10CoPr/2/2016-361zodňa27.06.2016,vktorom

odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a
neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto
postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však
len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania
prihliadať.“ O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti

tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).