Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200710
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:6016200710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: BBK AGRO,
s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis
& Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47
234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou podanou dňa 08.07.2016 na nepríslušný súd, ktorá bola postúpená tunajšiemu súdu dňa
13.03.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny
orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21060405/2015 zo dňa 22.10.2015,
ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl
2014.

2.
V žalobe žalobca namietal, že počas daňovej kontroly ako aj počas vyrubovacieho konania správca
dane vykonal viaceré výsluchy prostredníctvom vnútroštátnych i MVI dožiadaní, pričom žalobca sa
na všetkých výsluchoch nezúčastnil, resp. nebol o týchto výsluchoch upovedomený a z tohto dôvodu

nemohol svedkom klásť otázky, čím došlo k zásahu do žalobcových zákonných práv uvedených
v § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Porušenie týchto žalobcových práv malo za následok aj to,
že protokol z kontroly je nezákonným dôkazom, pretože bol získaný v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Podľa názoru žalobcu rozhodujúcim poznatkom spôsobilým deklarovať
oprávnenosť žalobcovho nároku na nadmerný odpočet resp. zníženie daňovej povinnosti je existencia
materiálneho plnenia, teda existencia tovaru s ktorým žalobca v rozhodnom období obchodoval. Túto
existenciu má žalobca na rozdiel od žalovaného za preukázanú. Predmetný tovar - kryštálový cukor

existoval v rozhodnom čase a nachádzal sa v Českej republike v obci Bzenec, v skladových priestoroch
patriacich spoločnosti SADY CZ s.r.o., ktorá tieto priestory prenajíma spoločnosti SOVEREIGN CZ
Distribution spol. s r.o. (odberateľ žalobcu). Existenciu tovaru potvrdila aj polícia Českej republiky
a ako dôkaz žalobca uviedol protokol českej polície zo dňa 20.1.2015 ako aj dožadovaný českýsprávca dane (ako dôkaz uviedol žalobca žiadosť o priamu výmenu informácií č.9212401/940917/2015/
Lin plus odpoveď). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal, že cukor ktorý
sa nachádzal v sklade bol práve ten cukor ktorý deklaroval žalobca, tak v tejto súvislosti žalobca

poukazuje na to, že na prepravu cukru poveril spoločnosť ERIVEL TRANS s.r.o.. Tým pokladal žalobca
otázku prepravy za vyriešenú a nemal dôvod sa podrobnejšie ňou zaoberať. Tu však nastali okolnosti
spočívajúce v tom, že pre spoločnosť ERIVEL TRANS s.r.o. mala prepravu vykonať spoločnosť Material
Logistic Kft., ktorá však vykonanie prepravy poprela. Prečo však došlo k uvedeným okolnostiam nie je
žalobcovi známe, zodpovednosť za vzniknutú situáciu pripisuje žalobca spoločnosti ERIVEL TRANS

s.r.o.. Ďalej žalobca poukazoval, že cukor pochádzal od spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorá ho dodala
spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a tá ho dodala spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD
DISTRIBUTION s.r.o. a tá ho dodala žalobcovi, ktorý ho dodal českej spoločnosti SOVEREIGN CZ
Distribution spol. s r.o.. Úplný pôvod tovaru sa zistiť nepodarilo, ani žalobca o ňom žiaľ nemá vedomosť.
Čo sa však počas výkonu daňovej kontroly preukázalo je to, že v areáli spoločnosti SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o. sa cukor v určitých množstvách nachádzal a balil. Žalobca má za to, že práve toto

množstvo cukru, ktoré boli baliace linky v Okoči schopné zabaliť je práve tým cukrom, s ktorým
sa reálne obchodovalo a ktorý sa reálne nachádzal v skladoch v Bzenci. V súvislosti s existenciou
materiálneho plnenia a s prenosom dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane, s
nekalými konaniami u iných subjektov a právom na vyplatenie nadmerného odpočtu žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.3Sžf 1/2011, kde najvyšší súd dospel k záveru, že daňový

subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia a má k
tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali
u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca
dane.Žalobcajetohonázoru,žepokiaľdisponujeexistencioumateriálnehoplneniatovaru,jehodôkazná

povinnosť tým bola vyčerpaná a na druhej strane žalobca nemá a nemohol mať vedomosť o prípadných
nekalých konaniach ďalších subjektov, či už jeho dodávateľ resp. jeho odberateľov. Ak teda správca
dane nepreukáže preverovanému daňovému subjektu úmysel zúčastniť sa alebo priamo realizovať
podvodné konanie, ak správca dane ani nepreukáže o podvodných konaniach iných subjektov mal alebo
mohol mať preverovaný daňový subjekt vedomosť, nemôže byť právo na priznanie nadmerného odpočtu

žiadajúcemu daňovému subjektu odopreté. Žalobca poukazuje že pre účely zneužitia práva je potrebné,
aby správca dane dokázal, že daňový subjekt vo svetle objektívnych skutočností vedel alebo mohol
vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej
hodnoty. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na relevantnú judikatúru, ktorá sa vzťahuje na jeho prípad
a to na rozsudky Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf 1/2011, 3 Sžf 1/2010, rozsudok Európskeho súdneho

dvora zo dňa 21.6.2012 vo veci Mahagében Kft. č. C-78/12 Optigen Ltd č.C-654/03, Fulcrum Electronics
Ltd č.C-353/03, Bond House Systems Ltd č.C-484/03 a rozsudok Bonik EOOD č.C-285/11. Zároveň
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. 5Afs 131/2014 zo dňa 25.3.2005. Všetky
tieto rozsudky sa týkali dôkazného bremena v rámci daňovej kontroly, jeho ponímania vo vzťahu k
daňovému subjektu a správcu dane, ako aj k otázke vedomostí daňového subjektu o podvodnom konaní

obchodných partnerov v reťazci transakcií.

3.
V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie žalovaný dňa 26.5.2017, v ktorom reagoval na všetky
námietky žalobcu. V súvislosti s výsluchom svedkov resp. neupovedomením žalobcu o týchto

výsluchoch žalovaný uviedol, že napr. v prípade svedka Y. D. - výkonného riaditeľa maďarskej
spoločnosti Material Logistic Kft, vykonávali výsluch maďarské štátne orgány, pretože sa jednalo o
maďarského štátneho občana a teda slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť
postup cudzích štátnych orgánov. Z uvedeného dôvodu nemožno na daný skutkový stav aplikovať
závery žalobcom spomenutého rozsudku NS SR č.2Sžf/86/2013. Daňový subjekt však mal možnosť

predložiť dôkazy, ktoré by hodnoverným spôsobom vyvrátili tvrdenia menovaného, keď sa svedok D.
vyslovil, že prepravy uvedené v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii č.9212401/5/4242746/2014/
Lin zo dňa 17.9.2014 jeho spoločnosťou vykonané neboli. Tieto vyjadrenia potvrdzujú aj účtovné
doklady, ktoré nie sú žiadnymi dokladmi indikujúcimi obchodný vzťah s menovanými spoločnosťami. Na
základe vystavených faktúr a súvisiacich iných dokladov (objednávok, CMR) bola jediným odberateľom

maďarského daňového subjektu spoločnosť Quehenberger Logistics HU Kft.. Na základe objednávok od
tohto odberateľa vykonal maďarský daňový subjekt prepravy medzi slovenskou spoločnosťou Eurostyle
Systems s.r.o. a maďarskou spoločnosťou Audi Hungaria Motor Kft.. Zaúčtované nadobudnutia sa
týkali týchto prepráv. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca neuvádza, výsluchov ktorých ďalších svedkovsa nemohol zúčastniť a kedy teda bolo porušené jeho právo vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1
zákona č.563/2009 Z.z.. V súvislosti s námietkou existencie materiálneho plnenia žalovaný poukazuje,
že doklady na ktoré poukázal žalobca, ktoré majú svedčiť o tom, že predmetný cukor sa nachádzal v

sklade v Bzenci, nie sú dostatočnými dokladmi osvedčujúcimi existenciu materiálneho plnenia. Tieto
doklady osvedčujú, že v sklade v Bzenci sa nachádzal istý cukor patriaci spoločnosti SOVEREIGN
CZ Distribution spol. s.r.o., avšak uvedená skutočnosť nie je jednoznačným dôkazom o tom, že je
to cukor nakúpený práve od žalobcu a v žiadnom prípade nepreukazuje, že išlo o cukor dodaný
žalobcom. Pokiaľ ide o žalobcov názor, že ak v danom prípade nebolo preukázané, že cukor skladovaný

v obci Bzenec nepatrí niekomu inému, tak ide o cukor, ktorý predstavuje deklarovanú dodávku,
žalovaný zdôrazňuje, že za riadne zistený skutkový stav nemožno považovať len situáciu, keď daňový
orgán nespochybniteľným spôsobom stanoví, akým spôsobom tvrdená obchodná transakcia prebehla,
pretože to nie je účelom daňového konania. Skutkový stav musí byť zistený tak, aby bolo možné
správne určiť daňovú povinnosť. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že pokiaľ ide o prepravu cukru
zo skladu v Okoči v Slovenskej republike do Českej republiky, žalobca uviedol, že jej vykonaním

poveril spoločnosť ERIVEL TRANS, s.r.o., pričom týmto považoval vec za vyriešenú a viac nemal
dôvod sa prepravou podrobnejšie zaoberať. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že správca dane
preveroval reálne uskutočnenie prepravy dožiadaním č.9212401/5/4680383/2014/Lin u spoločnosti
ERIVEL TRANS s.r.o., pričom podľa odpovede na dožiadanie zamestnanci správcu dane vykonali na
adrese sídla spoločnosti miestne zisťovanie. Na uvedenej adrese sa nachádzal štvorpodlažný obytný

dom, v ktorom sídlilo podľa Obchodného registra 11 spoločností. Zoznam týchto spoločností tam
nebol vyvesený. Spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. bola zaslaná výzva na predloženie účtovných a
iných dokladov a výstupov z účtovníctva. Výzva bola doručená, ale spoločnosť výzve nevyhovela a
žiadané doklady a výstupy z účtovníctva nepredložila. Následne bolo konateľovi spoločnosti, p. D. M.,
zaslané predvolanie, ktoré bolo riadne doručené, ale menovaný konateľ sa na ústne pojednávanie

nedostavil. Žalovaný ďalej poukázal, že správca dane preveroval v rámci výkonu daňovej kontroly
celý reťazec dodávateľov a preto využil informácie postúpené Finančným riaditeľstvom SR listom č.
1100202/1/216833/2015 zo dňa 22.06.2015. V rámci šetrenia orgánov činných v trestnom konaní
bol vypracovaný nezávislým súdnym znalcom znalecký posudok č. 1/2015, z ktorého vyplýva, že
najvýznamnejším dodávateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bola v roku 2013 spoločnosť

LINTMAN s.r.o.. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. nepodávala daňové priznania, nesídlila na adrese sídla
spoločnosti, nevykonávala žiadnu činnosť a pre správcu dane bola nekontaktná. Konateľ spoločnosti sa
nevedel vyjadriť k jej činnosti a rozhodnutím č. 2013/8/19426 jej bola zrušená registrácia DPH ku dňu
30.03.2013. Napriek ukončenej registrácii DPH boli v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o. vystavované
faktúry s DPH. Spoločnosť LINTMAN s.r.o. nemá sídlo, kde by vykonávala hospodársku činnosť. Podľa

čl. 10 vykonávacieho nariadenia Rady EU č. 282/2011 je sídlom hospodárskej činnosti miesto, v ktorom
sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia
tejto spoločnosti, pričom fiktívne usadenie sa, aké charakterizuje spoločnosť typu „poštová schránka"
alebo „webová stránka", nie je možné hodnotiť ako sídlo hospodárskej činnosti. Zo spomínaného
znaleckého posudku je tiež zrejmé, že i keď existovala fakturácia za tovar medzi spoločnosťami

LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo vôbec k bankovým úhradám za tovar.
Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva započítaná formou
kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v hotovosti. Samotný
znalecký posudok zo dňa 13.08.2015, vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline, predstavuje dokument, z ktorého vyplýva, že balenie cukru v roku 2013 nemohlo prebiehať

v takých množstvách, ako je deklarované. Na základe vykonaného znaleckého pokusu a fakturovanej
spotreby elektrickej energie znalecký ústav konštatuje, že technologické linky boli v roku 2013 schopné
zabaliť 29 182 152,54 kg cukru, čo predstavuje 54,40 % zo zabaleného množstva cukru evidovaného v
účtovníctve spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o.. Znalec pre výpočet použil spotrebu elektrickej
energie s vylúčením spotreby prídavných zariadení. Uvedený prístup vo výpočte maximalizuje možné

množstvo zabaleného cukru pri meranej spotrebe elektrickej energie. Žalobca v súvislosti s pôvodom
spornéhotovaru-cukrudôvodítým,ževareálispoločnostiSOVEREIGNSLOVAKIAs.r.o.,sapredmetný
sporný cukor v určitých množstvách nachádzal a balil a z uvedeného usudzuje, že práve to množstvo
cukru, ktoré boli baliace linky v Okoči schopné zabaliť, je cukor, ktorý sa reálne nachádzal v sklade v
Bzenci. Žalovaný s argumentáciou nesúhlasí, pretože práve žalobca mal nespochybniteľným spôsobom

preukázať, že skutočne išlo o deklarovaný cukor. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa žalobcu sa mal
správca dane resp. žalovaný vo svojom rozhodnutí vyjadriť, že žalobca bol zúčastnený na podvode o
ktorom mal vedomosť. Žalovaný poukazuje, že v tomto smere na uvádzaný úryvok z prvostupňového
rozhodnutia, kde je uvedené, že správca dane zo zistených skutkových okolností dospel k záveru, žeplnenie ktoré deklaroval kontrolný daňový subjekt v preverovanom období nebolo vykonané v rámci
bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužitím výhody čerpať nadmerný odpočet.
V danom prípade možno hovoriť o zneužití práva ako to bolo uvedené aj v prípade rozsudku ESD vo

veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o judikatúru na ktorú
poukazuježalobcavsúvislostisdôkaznýmbremenomavsúvislostisvedomosťoupodvodnéhokonania,
žalovanývtejtosúvislostiodkazujenaznačnérozsiahlezisťovaniektorévykonalsprávcadanevprocese
daňovej kontroly, z ktorého však nevyplývalo, že cukor, ktorý mal byť vyvezený do Českej republiky,
pochádzal od žalobcu (a jeho dodávateľov), pretože na jednej strane nebolo možné preveriť jeho pôvod

a na druhej strane nebolo v procese daňovej kontroly preukázané dodanie tovaru českému odberateľovi.

4.
Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Senica č. 21060405/2015 zo dňa
22.10.2015, súd zistil, že týmto rozhodnutím daňový úrad ako správca dane vyrubil daňovému subjektu
BBK AGRO s.r.o., so sídlom Kolónia 542 Senica, rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z preverovaní
vykonaným správcom dane bolo zistené umelé a ekonomicky neopodstatnené postavenie spoločnosti
BBK AGRO s.r.o. ako nepotrebný medzičlánok v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN
BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorých cieľom
nebolo dosiahnutie zisku, ale daňovej výhody spôsobom uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných

odpočtov. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval v danom prípade, že išlo o
reťazec obchodných spoločností, kde vystupovali spoločnosti LINTMAN s.r.o. ako dodávateľ spoločnosti
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. následne dodávala kryštálový cukor
spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., ktorá ako dodávateľ žalobcu mala
kryštálový cukor dodať práve pre žalobcu a tento následne mal tovar dodať svojmu odberateľovi

spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o.. Správca dane ďalej skonštatoval, že nebolo
preukázané reálne uskutočnenie všetkých dodávok tovarov v jednotlivých dodávateľských stupňoch. Ani
jedna zo spoločností v reťazci nebola producentom ani spracovateľom kryštálového cukru, deklarovaný
tovar bol predávaný a kupovaný bez preverenia kvality či zdravotnej nezávadnosti, pričom pôvod tovaru
bol neznámy, vzhľadom na veľké množstvo dodávaného tovaru ako aj komoditu mal daňový subjekt

venovať väčšie úsilie preverovaniu odberateľov a medzi spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD
DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. existovalo ekonomické, majetkové a
personálne prepojenie, takže nepotrebovali medzi sebou ďalší medzičlánok pre obchodovanie medzi
sebou.

5.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 13.11.2015 odvolanie, v ktorom namietal prakticky
rovnaké skutočnosti, ktoré uvádzal aj v žalobe.

6.

Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.103041452/2016 zo dňa 29.04.2016
potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 21060405/2015 zo dňa 22.10.2015,
ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil
žalobcovi rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval pri daňovej

kontrole dôsledne, vyhodnotil všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadol na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a dospel k záveru, že daňový subjekt vierohodným
a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie
DPH.

7.
Krajský súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 10.5.2018, pričom zistil, že žaloba nie je
dôvodná.

8.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v predmetnej veci má za preukázanú existenciu
tovaru - cukru, ktorý bol skladovaný v Bzenci v ČR, v priestoroch prenajatých českým odberateľom
SOVEREIGN CZ Distribution, spol. s r.o.. Existenciu tovaru potvrdila polícia ČR, ako aj dožiadaný českýsprávca dane. Ten potvrdil aj to, že sa jednalo o tovar dodaný žalobcom. Český odberateľ SOVEREIGN
CZ Distribution, spol. s r.o. priznal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Záver správcu dane o tom, že
nie je preukázané, že by sa jednalo o cukor dodaný žalobcom, považuje za prekročenie medzí správnej

úvahy pri vyhodnocovaní dôkazov.
Uviedol, že má za preukázanú existenciu tovaru - cukru u subdodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.
v jeho skladových priestoroch v Okoči. Správca dane nevyhodnotil a nevzal do úvahy dôkazy svedčiace
v prospech žalobcu, ale iba tie v jeho neprospech. Pritom podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. 1.
ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.1015 platí „Správca (dane) musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý

garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu,
ale aj v jeho prospech."
Žalovaný tvrdí, že žalobca sa zúčastnil na plneniach poznačených podvodom v súvislosti s DPH.
Právny zástupca ďalej poukázal na to, že Nejvyšší správní soud ČR vo svojom Rozsudku sp. zn. 5
Afs 60/2017 -60 zo dňa 30.01 .2018 uviedol, že „ Znakem podvodu ve smyslu evropské judikatury je
ziednodušeně řečeno skutečnost, že jeden z účastníků daň neodvede a další si ji odečte ." Definíciu

zneužitia práva vo vzťahu k DPH v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ uviedol žalobca aj vo svojom
vyjadrení zo dňa 28.10.2017. Aj preto obhajoba žalovaného, že údajne neobvinil žalobcu z účasti resp.
vedomosti o podvode vo vzťahu k DPH, nie je relevantná. Máme zato, že žalovaný nepreukázal, že
žalobca mal alebo mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom konaní v súvislosti s DPH. S poukazom
na doteraz prezentovanú judikatúru tak nemožno žalobcovi odoprieť nárok na uplatnený nadmerný

odpočet. Žalobca konal v dobrej viere a splnil si všetky svoje povinnosti vo vzťahu k vzniku nároku
na nadmerný odpočet. V súvislosti s predmetným prípadom poukázal aj na Rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 14S/17/2016 - 61 zo dňa 04.05.2017, kde súd uviedol, citujeme: „ Podľa názoru
krajského súdu došlo u žalovaného, ako aj u správcu dane k prekročeniu hranice správnej úvahy.
Žalovaný svoje domnienky účelovo prezentuje ako jasne dané a preukázané, s čím sa krajský súd

nestotožňuje. Pokiaľ žalovaný resp. správca dane zistil viaceré negatívne skutočnosti u iných subjektov,
teda u dodávateľov alebo odberateľov žalobcu, táto skutočnosť nepreukazuje žiadnym hodnoverným
spôsobom, že žalobca mohol o podvodnom charaktere jednotlivých obchodných transakcií vedieť. Ako
bolo už hore konštatované, daňovník ktorým je žalobca nemá prostriedky na to, aby si preveroval
skutočnosti a procesy u svojich dodávateľov, resp. odberateľov. Teoretické uvažovanie správnych

orgánov o tom, že žalobca mohol vzhľadom na objem obchodných transakcií, väčší počet subjektov v
reťazci vedieť, že sa zúčastňuje na podvode v súvislosti s uplatnením DPH, neodráža zistený skutkový
stav. ... Založenie odôvodnenia na domnienkach a dohadoch, ktoré sú nepodložené relevantnými
dôkazmi, zapríčiňuje rigoróznosť a nezákonnosť rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný argumentuje negatívnymi
zisteniami u iných daňových subjektov resp. prepravcov, perzekuje a postihuje tak žalobcu, čím koná

v rozpore so záväznou judikatúrou Európskeho súdneho dvora vychádzajúcej z komunitárnej právnej
úpravy dane z pridanej hodnoty." Namietame, že žalobca nebol upovedomený o výsluchu p. Y. D. -
výkonného riaditeľa maďarskej spoločnosti Material Logistic Kft.. Je pritom známe, že slovenský správca
dane upovedomuje i o výsluchoch, ktoré sa majú uskutočniť v zahraničí. Dôkaz o tom (Upovedomenie o
výsluchu svedka č. 100685590/2018 zo dňa 09.04.2018 vydané DU TT, pobočka PN) predložil žalobca

dňa 16.04.2018 na pojednávaní v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/1/2017
(DPH za január 2013 u žalobcu). Žalobca mal reálnu možnosť i záujem zúčastniť sa výsluchu svedka p.
D. v Mad'arsku, čo mu však zo strany správcu dane nebolo umožnené a preto bol ukrátený na svojich
procesných právach byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky.

9.
Na pojednávaní sa vyjadril aj konateľ spoločnosti žalobcu, ktorý uviedol, že v danom prípade nie
je podstatné od koho kupoval tovar - kryštálový cukor dodávateľ žalobcu, pretože išlo o vzťahy
dodávateľa s jeho dodávateľmi. Žalobca mal vzťah len so spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD
DISTRIBUTION s.r.o. ako dodávateľom. Čo sa týka ostatných dodávok, žalobca nemal možnosť ich

reálnosť preverovať. V danom prípade je jediná sporná vec, či tovar dodaný zo strany žalobcu do Čiech
bol tým tovarom ktorý deklaroval žalobca. Skutočnosť že tento tovar bol dodaný potvrdzuje aj email,
ktorý predložil súdu a ktorý zaslal pracovník skladu SADY CZ s.r.o., z tohto emailu vyplýva, že práve
žalobca dodal spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. päť kamiónov kryštálového cukru.

10.
Poverený zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť riadne ospravedlnil a
súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.11.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
(1) Predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len

"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
(1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci

nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom
dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
(1) Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal
alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene
tovaru alebo služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.

(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
(1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71

Podľa § 3 ods. 1 zákona č.563/2009 Z. z.

(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č.563/2009 Z. z.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 46 ods. 5 zákona č.563/2009 Z. z.

5)Akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnostidokladovpredloženýchkontrolovaným
daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto
pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné
údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.12.
Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.103041452/2016 zo
dňa 29.04.2016, ktorým bolo na jeho odvolanie potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.
21060405/2015 zo dňa 22.10.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 30.242,16 Eur na dani z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, keď správca dane s poukazom na ustanovenie § 49 ods.1
zák.č.222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH z dodávateľských faktúr od dodávateľa
spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. za nákup kryštálového cukru a to faktúr
ktoré predložil žalobca správcovi dane.

13.

V danom prípade treba poukázať na to, že žalobca bol článkom reťazca, kde dodávateľom kryštálového
cukru pre žalobcu bola práve spoločnosť SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., pričom
tento dodávateľ mal dvoch dodávateľov a to spoločnosť LINTMAN s.r.o. a následne spoločnosť
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., a v tomto reťazci žalobca vystupoval ako dodávateľ pre spoločnosť
SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o., ktorý bol odberateľom sídliacim v Českej republike.

14.
Krajský súd dospel k záveru, že nie sú dôvodné námietky žalobcu o tom, že daňové orgány v
daňovom konaní nesprávne vyhodnotili dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a
následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Rovnako námietky, že rozhodnutie žalovaného bolo

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je možné akceptovať. Správca dane vo veci vykonal
rozsiahledokazovaniescieľomzistiť,čimedzižalobcomakoodberateľomaspoločnosťou SOVEREIGN
BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia uvedené na
sporných faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014.
V rámci výkonu daňovej kontroly došlo zo strany správcu dane k prevereniu všetkých článkov v reťazci,

kde pri preverovaní reťazcov boli preverené spoločnosti BBK AGRO s.r.o. a to spoločnosť SOVEREIGN
BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o., ktorá nakupovala tovar od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o. a spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. nakupovala od spoločnosti LINTMAN s.r.o.. V
tejto súvislosti bolo zistené, že spoločnosť LINTMAN s.r.o. nepodáva daňové priznanie, nesídli na
adrese sídla spoločnosti, nevykonáva žiadnu činnosť a je pre správcu dane nekontaktná. Konateľ

spoločnosti sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti. Spoločnosti LINTMAN s.r.o. bola rozhodnutím
č.2013/819426 zrušená registrácia DPH ku dňu 30.3.2013. Napriek ukončenej registrácii DPH boli
v mene daňového subjektu LINTMAN s.r.o. vystavené faktúry s DPH. Spoločnosť LINTMAN s.r.o.
nemá sídlo, kde by vykonávala hospodársku činnosť. V rámci vyšetrovania orgánov činných v trestnom
konaní bol Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom národného daňového a colného úradu stredného

Maďarska vypočutý Y. X., konateľ spoločnosti LINTMAN s.r.o.. Z výpovede tohto konateľa vyplýva, že
peniaze potrebné k založeniu spoločnosti LINTMAN s.r.o. obdržal od O. X., papierové práce vykonávala
G. F.. Všetky papierové práce súvisiace s účtovníctvom podniku vybavovala G. F., vrátane vedenia
účtovníctva. Pán X. sa vyjadril, že nevlastní pečiatku spoločnosti LINTMAN s.r.o., pravdepodobne sa
nachádzaup.G.F..Dokladyafaktúrymubolipredkladanéužopečiatkované,pričompotvrdil,ženekonal

v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o., nevykonával obchodnú činnosť v mene spoločnosti, ani nepodával
daňové priznanie v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o.. Konateľ spoločnosti p. X. sa nevedel vyjadriť kto
vystavoval faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o., pričom on tieto faktúry nevystavoval. Nevedel uviesť
odkiaľ spoločnosť LINTMAN s.r.o. kryštálový cukor nadobudla a nevedel akým spôsobom a kedy boli
dodávky tovaru realizované. Taktiež sa nevedel vyjadriť ani ako prebehli platby a kto vykonal prepravu

tovaru.

15.
V rámci daňovej kontroly bol zabezpečený znalecký posudok, ktorý dali vypracovať orgány činné
v trestnom konaní nezávislým súdnym znalcom a to znalecký posudok č.1/2015, z ktorého vyplýva,

že najvýznamnejším dodávateľom tovaru - kryštálového cukru spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o., bola v r.2013 spoločnosť LINTMAN s.r.o.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že i keď existovala
fakturácia za tovar medzi spoločnosťou LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., nedochádzalo
vôbec k bankovým úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovarubola podľa účtovníctva započítaná formou kompenzácie, časť mala byť podľa účtovníctva uhradená
v hotovosti. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.
dochádzalo k baleniu cukru, k nákupu a k predaju cukru. Z predložených podkladov však podľa

znaleckého posudku vyplynulo, že k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme ako spoločnosť
eviduje. Podľa znaleckého posudku nebolo možné, aby v jeden deň zo spoločnosti bolo odvezených
1700 kamiónov kryštálového cukru, alebo aby jeden deň zo spoločnosti muselo tento tovar odviezť
750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku ak nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny
odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené množstvo tovaru nebolo ani dovezené. Reálnosť

zdaniteľných obchodov a tým aj opodstatnenosť nároku na oslobodenie od dane pri dodaní z tuzemska
do iného členského štátu v zmysle odberateľských faktúr vystavených spoločnosťou BBK AGRO, s.r.o.
pre spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. správca dane preveril formou medzinárodnej
výmeny informácií, správcovi dane bola doručená odpoveď na žiadosť o MVI z Českej republiky, v ktorej
bolo uvedené, že spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. priznala za apríl 2014 tovar
z iného členského štátu vo výške 12,476.443,- českých korún. Následne správca dane požiadal dňa

19.6.2015 Finančný úrad pre jihomoravský kraj, pracovište v Kyjove, formou priamej výmeny informácií
o vykonaní miestneho zistenia v priestoroch v skladoch v Bzenci v Českej republike. V odpovedi ktorá
bola doručená správcovi dane 24.6.2015 sa uvádza, že 12.6.2015 a 19.6.2015 bolo vykonané miestne
šetrenie v skladoch SADY CZ s.r.o., v rámci ktorého bolo zistené, že SADY CZ s.r.o. prenajímala
skladové priestory spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o.. V období od 7.4. do 30.5.2015

bolo v týchto prenajatých priestoroch navezené 1030 paliet cukru v kilogramovom balení. Žiadny cukor
nebol odvezený, ani nebol naskladnený, fyzicky správca dane uskladnený cukor skutočne skontroloval
a zhotovil fotodokumentáciu. Podľa predložených CMR dokladov mala prepravu tovaru do skladov
v Bzenci v Českej republike vykonať spoločnosť Material Logistic Kft., so sídlom v Budapešti. Dňa
17.9.2014 bola zaslaná žiadosť MVI č.9212401/5/4242746/2014/Lin. V odpovedi na túto výzvu bolo

uvedené, že výkonný riaditeľ spoločnosti p. Y. D. písomne uviedol, že nemá žiadny obchodný vzťah so
žiadnym z uvedených daňových subjektov. Prepravy pre uvedené spoločnosti preto jeho spoločnosťou
vykonané neboli. Tieto vyjadrenia tiež potvrdzujú účtovné doklady.

16.

Z vypracovaného znaleckého posudku bolo zrejmé, že v období roku 2013 spoločnosť SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o. predávala tovar - kryštálový cukor priamo spoločnosti SOVEREIGN CZ Distribution
spol. s r.o. bez zapojenia spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a BBK
AGRO s.r.o. do tohto reťazca. Na základe týchto preverení bolo zistené, že došlo k umelému a
ekonomicky neopodstatnenému postaveniu spoločnosti BBK AGRO s.r.o. ako nepotrebnému článku v

obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a SOVEREIGN
CZ Distribution spol. s r.o., ktorých cieľom bolo dosiahnutie zisku alebo daňovej výhody spôsobom
uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov na základe zistených skutočností bolo možné
konštatovať, že spoločnosti zapojené do tzv. obchodovania s kryštálovým cukrom nasimulovali situáciu,
aby kontrolovaný daňový subjekt mohol získať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu

kryštálového cukru od spoločnosti SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o. a spoločnosti
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o., pretože tento tovar dodával do Českej republiky ako
intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane, čím sa naplnil moment uplatnenia nadmerného
odpočtu ekonomicky nezmyselného obchodovania.

17.
Pokiaľ ide o jednotlivé námietky žalobcu, krajský súd k týmto námietkam uvádza nasledovné:
V súvislosti s námietkou, že žalobca nemohol v rámci medzinárodnej výmeny informácii klásť svedkom
otázky a zúčastniť sa na ich výsluchoch, krajský súd poznamenáva zhodne ako správca dane resp.
žalovaný, že v prípade svedka Y. D., výkonného riaditeľa maďarskej spoločnosti Material Logistic Kft.,

ktorá mala zabezpečovať prepravu kryštálového cukru, bola vykonaná prostredníctvom MVI, pričom
treba zdôrazniť, že u tejto osoby - ide o maďarského občana, ktorý bol vypočutý maďarskými štátnymi
orgánmi a slovenský správca dane nemal zákonnú možnosť ovplyvniť postup týchto správnych orgánov.
Nemožno v danom prípade aplikovať ani rozsudok NS SR na ktorý poukazuje žalobca v žalobe, pretože
v danom prípade sa nejednalo o vypočutie svedka v rámci daňovej kontroly slovenskými daňovými

úradmi, ale išlo o vykonanie výsluchov v rámci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Výpoveď
tohto svedka bola vyhodnotená správcom dane tak, že zápisnica o výpovedi bola správcom dane resp.
žalovaným vyhodnotená ako listinný dôkaz, s ktorým sa mal možnosť žalobca pri oboznamovaní so
spisom a resp. s protokolom z predmetnej daňovej kontroly oboznámiť.18.
V súvislosti s námietkou existencie materiálneho plnenia, t. j. že kryštálový cukor sa nachádzal v obci

Bzenec, v skladových priestoroch patriacich spoločnosti SADY CZ s.r.o.. Existenciu predmetného cukru
potvrdila podľa žalobcu aj polícia z českej republiky, ako aj dožiadaný český správca dane. V danom
prípade bolo povinnosťou daňového subjektu, t. j. žalobcu preukázať dostatočne relevantnými dôkazmi,
že cukor ktorý sa nachádzal v skladoch v Bzenci je skutočne tým cukrom, ktorého dodávku deklaroval
žalobca.

19.
VtejtosúvislostijespornouotázkouajotázkaprepravacukruzoskladuvOkočivSlovenskejrepublikedo
Českejrepubliky,kdežalobcauvádza,žepoverilvykonanímprepravyspoločnosť ERIVELTRANSs.r.o.,
pričom týmto považoval vec za vyriešenú a nemal dôvod sa o prepravu podrobnejšie starať. Krajský
súd v tomto smere zistil, že správca dane preveroval reálnosť uskutočnenia tejto prepravy u spoločnosti

ERIVEL TRANS s.r.o., pričom zamestnanci správcu dane vykonali na tejto adrese spoločnosti miestne
zisťovanie, na tejto adrese sa nachádzal 4-podlažný obytný dom, kde sídlilo asi 11 spoločností, zoznam
sídliacich spoločností na tejto adrese nebol vyvesený, spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. bola zaslaná
výzva na predloženie účtovných a iných dokladov a výpisov z účtovníctva, výzva bola doručená, ale
spoločnosť výzve nevyhovela a žiadne doklady z účtovníctva nepredložila. Následne bolo konateľovi

spoločnosti D. M. zaslané predvolanie, ktoré bolo riadne doručené, ale menovaný konateľ sa na ústne
pojednávanie nedostavil.

20.
Krajský súd v tejto súvislosti zastáva rovnaký názor ako správca dane, resp. žalovaný, že žalobca

mal nespochybniteľným spôsobom preukázať, že cukor ktorý sa nachádzal v sklade v Bzenci v Českej
republike je skutočne deklarovaný cukor ktorý tam bol dovezený zo skladu v Okoči pre odberateľa
žalobcu spoločnosť SOVEREIGN CZ Distribution spol. s r.o. a to v množstve tak ako ho deklaroval
žalobca pri uplatnení odpočtu DPH.

21.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že podľa názoru správcu dane mal byť žalobca zúčastnený na
podvode, tak krajský súd poznamenáva, že z odôvodnenia správcu dane ako aj žalovaného nevyplýva,
že by správca dane a žalovaný deklaroval túto skutočnosť, že daňový subjekt t. j. žalobca bol zúčastnený
na podvode. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že oba správne orgány poukázali, že daňový subjekt

v preverovanom období bol zapojený do obchodnej transakcie, ktorá mala iba jediný cieľ a to čerpať
nadmerný odpočet, teda získať určitú výhodu. V danom prípade teda argumentácia žalovaného, že
v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí žalovaného títo argumentujú zneužitím práva a nie
podvodným konaním je v súlade s vykonaným dokazovaním ako aj so závermi ktoré boli prijaté
oboma správnymi orgánmi vo svojich rozhodnutiach. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že ani

predložená judikatúra zo strany žalobcu, ktorou argumentuje žalobca v žalobe, nie je právne relevantná
pre daný prípad, pretože z rozsudkov na ktoré žalobca poukazuje vyplýva, že práve podvodné plnenie
v rámci obchodného reťazca treba daňovému subjektu preukázať, čo však v danom prípade nebolo
potrebné zo strany žalovaného, keďže žalovaný neformuloval svoje odôvodnenie (ani správca dane),
že žalobca bol zúčastnený na podvode v rámci reťazca obchodných spoločností.

22.
Záverom krajský súd poznamenáva, že podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) a
§ 71 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo na
odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň keď pri tejto službe (tovare) vznikla daňová

povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (tovaru). To znamená, že právo na
odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže že došlo k reálnemu
dodaniu zdaniteľného obchodu od dodávateľa uvedeného na faktúre a tento zdaniteľný obchod použije
na účely svojho podnikania ako platiteľ a bola vystavená faktúra podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH.

23.
V uvedenom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo
preukázané dodanie zdaniteľného plnenia pre žalobcu spoločnosťou SOVEREIGN BRAND FOOD
DISTRIBUTION s.r.o. tak ako to bolo uvedené v sporných faktúrach, pretože už v dodávateľskýchvzťahoch tejto spoločnosti (SOVEREIGN BRAND FOOD DISTRIBUTION s.r.o.) boli vážne pochybnosti,
že kryštálový cukor bol tejto spoločnosti dodaný tak ako to táto spoločnosť deklarovala a preto nemožno
považovať za preukázané, že faktúry ktoré predložil žalobca verne zobrazovali reálnosť uskutočneného

zdaniteľného plnenia pre žalobcu tak, aby si žalobca z takto uhradených faktúr uplatnil nadmerný
odpočet DPH.

24.

Ani samotná existencia tovaru - kryštálového cukru v sklade, na ktorú poukazoval žalobca, nie je
dostatočným dôkazom na to, aby vzniklo žalobcovi právo na odpočítanie dane, pretože žalobca bol
povinný preukázať v rámci daňovej kontroly, že tovar ktorý sa v tomto sklade nachádzal, bol práve tým
tovarom, ktorý deklaroval v predložených dokladoch.

25.
Pochybnosti v otázke reálnej existencie materiálneho plnenia vnášajú do danej veci najmä
subdodávatelia a to spoločnosť LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., ako aj výsledky
znaleckého dokazovania ktoré boli získané v rámci šetrení v trestnom konaní a taktiež aj otázka reálnej
prepravy tovaru, ktorá bola spochybnená správcom dane v rámci vykonávania kontroly, keďže nebolo

preukázané, že práve subjekt ktorý bol označený ako prepravca kryštálového cukru zo Slovenska do
Čiech bol tým subjektom ktorý danú prepravu vykonal.

26.

V súvislosti s preukazovaním reálnosti uskutočneného obchodu a existenciu materiálneho plnenia,
krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 3Sžfk/30/2017 z 31.1.2018, podľa ktorého:
Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca
žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a
starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej

činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo
poskytované zásadou neutrality DPH.
Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté
pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania
spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne

obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že
predmet obchodu skutočne existoval.

27.
Krajský súd poznamenáva, že v rámci daňovej kontroly správca dane nezistil pôvod tovaru

nachádzajúceho sa v skladoch v obci Bzenec a daňovému subjektu sa hodnoverným spôsobom
nepodarilo preukázať, že tento tovar je tým tovarom, ktorý daňový subjekt deklaroval v dokladoch
predložených správcovi dane pri uplatňovaní si odpočtu DPH.
Kľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci

celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť
pôvodu obchodovaného tovaru.

Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali v súlade so zákonom a pri skúmaní
podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie DPH správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne

právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Správne orgány
pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, 2, 4 a § 2 ods. 3, 6 zákona o správne daní.
Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo zistiť samotný pôvod deklarovaného tovaru - v reťazci
obchodných spoločností.

28.V súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, krajský súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z
21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Súdny dvor EÚ uviedol, že je potrebné pripomenúť,
že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný

smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako
aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ už rozhodol, že
osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať
noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. I-1599, bod 32;
Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a

súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že
toto právo sa uplatňuje podvodne alebo spôsobom ktorý vykazuje znaky zneužitia práva (pozri v tomto
zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair,
C-414/10, bod 32).
Taktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky
opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.
Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované
zásadou neutrality DPH.

29.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a preto považuje obe rozhodnutia
správnych orgánov za vecne správne.

30.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

31.
Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§168SSP,keďprocesneúspešnémužalovanémutrovynepriznal,
nakoľko podľa uvedeného ustanovenia možno priznať trovy orgánu štátnej správy len vo výnimočných
prípadoch, avšak v danom prípade takéto skutočnosti krajský súd v predmetnom konaní nezistil.

32.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.