Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 15, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203602
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118203602.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: Ľ. F., X.. XX.XX.XXXX,

L. V. XXX, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokátska kancelária so sídlom Nám.
SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov), takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300022826 zo dňa
15.3.2013 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300022826 zo dňa 15.3.2013 uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 5.4.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300022826 zo dňa 15.3.2013
k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300022826 zo dňa 15.3.2013, uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným.

2. Žalobca v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že na získanie úveru mu boli predložené listiny a bolo
mu povedané, že ak chce, aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. O
skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj dohodu o zrážkach sa dozvedel až
od svojho zamestnávateľa. Žalovaný zaslal jeho zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo
mzdy zo dňa 28.2.2018. Žalobca namietal neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že
predmetná dohoda nebola s ním individuálne dojednaná, ale bola mu predložená na podpis spolu so

samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca tak mohol len zmluvu spolu s dohodou odmietnuť, alebo
podrobiť sa celému predformulovanému obsahu, pričom nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody
a nemal možnosť ju odmietnuť a preto takéto konanie žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku
podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že neexistuje
žiadnesúdnerozhodnutie,ktorýmbolzaviazanýnaplneniepohľadávkyžalovaného,jehozamestnávateľ
je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy, pričom takáto povinnosť nastupuje bez ohľadu na to, či je
vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná. Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne

diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly, čím sa mu poskytuje priestor siahnuť na jeho majetok a vymáhať
pohľadávku bez objektívneho posúdenia spotrebiteľskej zmluvy nezávislým orgánom. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že ku dňu 5.6.2017 mu z predmetnej úverovej zmluvy bolo poskytnutých
1.531,34 € (1.001,83 + 529,51) a formou splátok na predmetný úver uhradil 2.948,- €. Aj napriek tejtoskutočnosti si žalovaný jednostranne určil zvyšok dlhu vo výške 1.360,62 €, hoci je nemožné zistiť,
ako sa k takejto pohľadávke vlastne dopracoval. Okrem tejto skutočnosti si žalovaný prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje pohľadávku z revolvingového úveru s ročnou úrokovou sadzbou

na úrovni 76,21 %. Takáto výška ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru je rozhodne v rozpore
s dobrými mravmi a nemôže požívať súdnu ochranu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o
revolvingovom úvere v bode 8 obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Poplatok
za poskytnutie takejto služby však už bol súdmi judikovaný ako neprijateľný, pričom žalobca poukázal
na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 19.5.2014, sp.zn. 25C/4/2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove zo dňa na 7.11.2014 sp.zn. 7Co/220/2014.

3. Vo veci bolo dňa 4.5.2018 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému a
zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 8300022826 zo dňa 15.3.2013, do právoplatného skončenia veci samej.

4. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.5.2018 navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky
(§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nevyžaduje ani nepredpokladá. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy

ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech
spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci
teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Fakt, že dohoda o zrážkach
zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený
právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj
zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej
spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným
právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej

úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Žalovaný
popiera tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy - toto
vyplývalo z jeho slobodného rozhodnutia pristúpiť na dojednanie úveru za predložených podmienok.
Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie
pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný ako spôsob zabezpečenia záväzkov z úverovej

zmluvy predložil uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna
úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Je
nesprávne si uzatvorenie právneho úkonu s určitými špecifikami s nútením k jeho splneniu. Žalobca
predsa nemusel, ak by mu podmienky pre získanie úveru nevyhovovali, žiadať o úver od žalovaného
(ale od akéhokoľvek iného subjektu). zákonná úprava účinná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom

úvere nestanovovala povinnosť veriteľa vykonávať nejaké poučenie o dôsledkoch uzatvorenia dohody
o zrážkach zo mzdy, ako to tvrdí žalobca.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvne dohodnutá výška odplaty za úver je v súlade s právnou úpravou
účinnou v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade

úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade,
ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje
podaným návrhom. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie teda predstavuje „zákon“, na ktorý sa odvoláva
spomenutý § 502 Obchodného zákonníka. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní

sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem
poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania
v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota
priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu
na finančnom trhu vo výške 47,29 % podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie

by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.6.2018 uviedol, samotné formálne oddelenie
textu dohody o zrážkach od spotrebiteľskej zmluvy neznamená, že táto bola so žalobcom individuálnedojednaná. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že spotrebiteľa poučil a náležitým spôsobom
mu vysvetlil jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako aj samotnú
podstatu tohto inštitútu. Okrem uvedeného mu spolu so spotrebiteľskou zmluvou podsunul na podpis

viaceré dokumenty - dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovská zmluva či štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere. Všetky citované dokumenty vrátane samotnej spotrebiteľskej
zmluvy obsahujú desiatky ustanovení a sú drobným písmom vymedzené na niekoľkých stranách.
Oboznámenie sa s takýmto počtom zmluvných podmienok predstavuje aj pre nadpriemerný subjekt
práva veľmi náročnú úlohu a už samotné prečítanie predmetných ustanovení zaberie množstvo

času, nehovoriac o ich náležitom objasnení a vysvetlení. Uzatváranie spotrebiteľskej zmluvy vrátane
všetkých na ňu nadväzujúcich dokumentov je totiž nevyhnutné posudzovať komplexne. Pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 15.3.2013 a na ňu nadväzujúcich dokumentov vrátane dohody o zrážkach
zo mzdy žalobca nemal vedomosť, čo inštitút dohody o zrážkach zo mzdy znamená, aké sú jeho právne
následky a nebola mu daná možnosť odmietnuť podpísať písomnosti predložené so spotrebiteľskou
zmluvou. V snahe získať úver podpísal všetky predložené listiny vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.

Jeho vôľa v tomto čase smerovala výlučne k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy a nie k uzatvoreniu
ďalšieho právneho úkonu, dohody o zrážkach zo mzdy. Výška ročnej úrokovej sadzby (76,21 % p.a.) je
podľa názoru žalobcu evidentne v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 05. 11. 2014 sp. zn. 3Co/114/2014.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca a jeho právny zástupca.
Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca žalovaného, ktorý zároveň súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

9.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazminachádzajúcimisavspiseato:zmluvouorevolvingovom

úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, stanoviskom veriteľa k
zmluveorevolvingovomúvere-prehľadomplatieb,súhrnnýminformáciamioúdajovonovoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch, pričom zistil tento skutkový stav:

10. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o

poskytnutí revolvingového typu vyplýva, že medzi stranami bola dňa 15.3.2013 uzavretá Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. 8300022826, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver
vo výške 1.170,-€, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných mesačných splátkach po 62,69
€. Ročná úroková sadzba úveru činila 70,02 %. V bode 8.1. žiadosti je dohoda o poskytnutí služby
spočívajúca v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru a záväzok dlžníka zaplatiť za túto službu

odplatu vo výške 168,17 €.

11. V rovnaký deň, t.j. 15.3.2013, strany konania uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmoch) č. 8300022826. V čl. I dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi
zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátanie prípadných všetkých revolvingov

poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvo úveru, pripadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v
súvislosti zo Zmluvou a jej prípadných dodatkov.

12. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že uzavretie zmlúv prebehlo za asi 5 minút, pričom neprebehlo viacero
rokovaní, ale bolo iba jedno stretnutie. So zmluvami nebol oboznámený, najmä s dohodou o zrážkach
zo mzdy. Zamestnávateľ mu zrazil sumy z jeho dvoch výplat.

13. Listom zo dňa 28.2.2018 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy

na základe vyššie uvedenej dohody a to v celkovej sume 1.360,62 €.

14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1,2,3
OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 a
10 OZ, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok

sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53 ods. 6 OZ,

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Ak je prevádzané právo zapísané v katastri

nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva
v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky
prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

Podľa § 37 ods. 1 OZ,

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných
dôvodov.

16. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským
právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.17. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 15.3.2013 bola medzi stranami konania uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver po odpočítaní

poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok, a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných
mesačných splátkach po 62,69 €. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Dohoda o
zrážkach zo mzdy žalovaným vzhľadom na jej vopred formulované znenie, nemá charakter individuálne
dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť, a svojim

obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j.
žalobcu, nakoľko z jej obsahu nevyplýva osobitná možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto
dohody, prípadne možnosť v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr.
jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať
či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež
neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia

dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť.

18. Súdu nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), hoci má
základ v znení zákona. Aj iné právne úkony ako dohoda o zrážkach zo mzdy majú základ v zákone
a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné).

Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená
z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco, nedostatočne
transparentne a bez predchádzajúcej súdnej kontroly umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a
vymôcť aj plnenia, na základe prípadných neprijateľných podmienok zmluvy.

19. Podľa názoru súdu v dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj náležitosť právneho úkonu a to
jeho určitosť. Podľa názoru súdu dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná
pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr.
výživné). Suma 1.170,- € v čl. I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s
označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Reálne

bola žalobcovi poskytnutá nižšia suma. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia teda ešte
neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, a navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito.
Predmetom dohody je totiž aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré
by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto
vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z

toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v
čl. II. tejto dohody, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho
inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške bez ohľadu na dôvod, tak v nasledujúcich mesiacoch má byť zrážka zvýšená
nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má

byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy
nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy.

20. V súvislosti s výškou pohľadávky žalovaného súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve -
úverovejzmluve.Pokiaľjetedaúverovázmluvaalebojejčasťneplatná,neplatnájeajdohodaozrážkach
zo mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že strany si dohodli úrok 76,21 % p.a.. Priemerná úroková
sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v marci
2013 činila len 10,68 % p.a., čo súd zistil z webovej stránky NBS. Dohodnuté úroky teda viac ako

päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali
platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods.
1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom

na § 41 OZ, keďže nejde o neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy.

21. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „Neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru vdobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá

preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. V uvedenom prípade pritom šlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých
úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

22. Taktiež priemerná výška RPMN podľa štatistických údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012 zverejnených Ministerstvo financií SR dňa 31.1.2013 dosahovala
pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 € so zabezpečením sadzbu 31,14 %. Výška RPMN v predmetnej
úverovej zmluve činila cca 70 %, t.j. viac ako dvojnásobok.

23. Možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný. Dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže

zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto je aj z toho dôvodu neplatná.

24. Vzhľadom na neexistenciu záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné
vykonať zrážky zo mzdy žalobcu, a keďže žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).