Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/34/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200309
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4018200309.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: 1./ F. L., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom O. XXX, C., prechodný pobyt: X. 3, A. a 2./ G. L., nar. XX. XX. XXXX, t. č. Y. O.
nad X., P. O. B. XX, K., proti žalovanému: 1./ Okresný súd Trnava, Hlavná 49, Trnava, 2./ Krajský súd
Trnava, Vajanského 2, Trnava, o žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 18. 04. 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou označenou ako „neprimeraný zásah do rodinného a súkromného
života“ doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 04. 2018 domáhali preskúmanie rozhodnutí Okresného súdu
Trnava sp. z. 3Pp/134/2009 zo dňa 25. 07. 2017 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/137/2017 zo
dňa 14. 11. 2017.

2. V podanej žalobe žalobcovia uviedli, že napadnuté rozhodnutia napomáhajú rozvratu rodiny. Je to
dostatočný a neprimeraný zásah do rodinného života, tento stav rodiny vnímajú ako kolektívny trest.
Rodina pociťuje absolútnu ignoráciu, mala by byť ochraňovaná a nie zlikvidovaná podobným spôsobom.
Obe rozhodnutia považovali za svojvoľné a arbitrárne, pôsobiace na duševné zdravie všetkých
zainteresovaných. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je zachovanie duševnej, psychickej stability

človeka nevyhnutnou podmienkou pre efektívne využívanie práva na rešpektovanie súkromného života.
Premenený trest neplný žiadny pozitívny účel len devastuje, teda nespĺňa výchovnú funkciu trestu, len
jeho represívnu funkciu. Mali za to, že rodina vždy predstavuje osobitnú okolnosť, čo odvolací súd mal
vziať do úvahy, k čomu však nedošlo. Oba súdy mali rozhodnúť ľudsky, teda vysloviť neosvedčenie
alebo vzhľadom na nezmyslene vysoký 11 ročný trest (sp. zn. 11T/66/2014 Okresný súd Komárno)
daný trest vo výmere 2 roky 9 mesiacov 7 dní nepremeniť. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8

Sžz 8/2009 vyhlásil, že v právnom štáte sa konflikt práv rieši prostredníctvo požiadavky spravodlivej
rovnováhy (III. ÚS 331/09-37 zo dňa 16. 12. 2009). Dané rozhodnutia pôsobia na rodinu ako celok,
vplývajú na vzájomnú súdržnosť členov rodiny, vplývajú na výchovu detí, manželke odňali právo, aby s
manželom mohli mať ďalšie dieťa, členovia rodiny sú odkázaný na pomoc, pôsobia na psychický stav
maloletého, nakoľko rastie v nekompletnej rodine. Z dôvodu porušenia čl. 8 Dohovoru (EDĽP) podali
návrh na zrušenie napadnutých uznesení.

3. Podľa § 97 zákon č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje
inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.5. Krajský súd v Nitre skúmajúc, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť zistil, že
v danom prípade nie je možné vec žalovať v rámci správneho súdnictva.

6. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Ide o vymedzenie oblasti správneho súdnictva. Na princípe generálnej klauzuly je v správnom súdnictve

poskytovaná ochrana tzv. verejným subjektívnym právam, patriacim fyzickým a právnickým osobám
a ich verejným právom chráneným subjektívnym záujmom. Ďalšie veci, odlišné od subjektívnych
verejnoprávnych vzťahov, budú patriť do právomoci správneho súdu iba na základe výslovnej zákonnej
úpravy. Pre tieto "ďalšie veci" platí enumeratívny princíp, ktorým môže zákonodarca rozširovať oblasť
správneho súdnictva zákonom. Sem patrí napríklad konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia
obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne

záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 357
a nasl. SSP. Tieto veci boli delegované z pôvodnej právomoci Ústavného súdu SR.

7. Podľa § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

8. V zmysle § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Pre posúdenie právomoci je
rozhodujúce zistenie vertikálneho prvku v administratívnom právnom vzťahu (§ 1 SSP). Túto skutočnosť
skúma správny súd ako prvú procesnú podmienku na základe podania, ktorým pred ním začína konanie.
Právomoc správneho súdu sa prekrýva s vecnou príslušnosťou a má predmetový charakter, keď ju
zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu (pozri aj § 2 ods. 2 SSP).

9. Nález Ústavného súdu SR z 12. novembra, sp. zn. Pl. ÚS 2/2013: Účelom novelizácie čl. 125 ods. 1
písm. c) a d) ústavy aj čl. 142 ods. 1 ústavy tak bolo nepochybne posilniť systém súdnej kontroly nad
činnosťou orgánov verejnej moci (orgány verejnej správy nevynímajúc). Vo vzťahu k obom označeným
ustanoveniam ústavy išlo o jednotný zámer ústavodarcu vytvoriť ústavný základ pre posilnenie systému

správneho súdnictva. Tento zámer však zahŕňal oblasť abstraktnej súdnej kontroly právnych noriem
vydávaných v oblasti verejnej správy [čl. 125 ods. 1 písm. c) a d) ústavy] na strane jednej a oblasť súdnej
kontroly činnosti orgánov verejnej moci pri aplikácii právnych noriem (čl. 142 ods. 1 ústavy) na strane
druhej. Ustanovenia obsiahnuté v označených článkoch ústavy upravujú síce do istej miery súvisiace,
ale navzájom odlišné okruhy spoločenských vzťahov. Aj z týchto dôvodov je ustanovenia čl. 125 ods. 1

písm. c) a d) ústavy a čl. 142 ods. 1 ústavy potrebné vykladať vo vzájomnom súlade ako ustanovenia,
ktoré sa svojím obsahom navzájom dopĺňajú (nie však v zmysle ich prekrývania sa), nie vylučujú.

10. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,

b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,
h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,

i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

11. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú

a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom

procese,
e)rozhodnutiaorgánovverejnejsprávyaopatreniaorgánovverejnejsprávypredbežnej,procesnejalebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu

prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,

h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

12. Predmetom prieskumu sú rozhodnutia, opatrenia, iné zásahy, nečinnosť orgánov verejnej správy a
ďalšie veci ustanovené zákonom týkajúce sa činnosti orgánov verejnej správy. Spoločným menovateľom

všetkých týchto predmetov prieskumu je, že ide o výsledky konania, resp. nekonania orgánov verejnej
správy pri výkone verejnej správy. Od tohto elementárneho vyjadrenia predmetu prieskumu možno
potom odvodiť prvé základné vymedzenie toho, čo správne súdy nepreskúmavajú, a to právne a iné
akty či úkony subjektov, ktoré nie sú orgánmi verejnej správy, resp. tie právne akty orgánov verejnej
správy, ktoré nie sú výsledkom výkonu verejnej správy a v ktorých teda absentuje vrchnostenský vzťah

medzi orgánom verejnej správy a adresátom daného aktu. Právne z uvedenej axiómy pritom možno
odvodiť nedostatok právomoci správnych súdov preskúmavať napr. rozhodovanie orgánov činných v
trestnom konaní, konanie prokuratúry pri výkone netrestného dozoru podľa § 20 a nasl. ProkZ, verejného
ochrancu práv, Ústavného súdu SR, Národnej rady SR atď.

13. Pri skúmaní právomoci správny súd postupuje tak, že na základe žaloby vylúči, že nejde o žiadnu
vec uvedenú v § 7 SSP. Uvedené ustanovenia vymedzujú negatívne procesné podmienky týkajúce sa
predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou
zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti. Správny súd musí overiť, či nenastala
niektorá z týchto negatívnych procesných podmienok, nielen k momentu začatia konania, ale počas

celého konania. Procesné podmienky si preto overuje pred vyhlásením rozhodnutia.

14. Odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť je neodstrániteľnou prekážkou konania.

V súlade s dôvodovou správou k zákonu možno neprípustnú žalobu vymedziť ako takú, ktorá smeruje

proti:
- Rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému
z prieskumu správnym súdom podľa § 7- Rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré
nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti tohto orgánu v oblasti verejnej správy ( pôjde napr. o
akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho

vyjednávania atď),
- Právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému
právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva).

Podobne ako pri odmietnutí žaloby zjavne neoprávnenou osobou musia byť predmetné dôvody

neprípustnosti zrejmé okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. V
opačnom prípade, ak budú predmetné skutočnosti premetom dokazovania a správny súd si uvedený
záver osvojí až na jeho základe, bude namieste podanú žalobu zamietnuť.

15. V zmysle § 252 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku, žalobca sa môže žalobou domáhať
ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo

ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa ods. 1
a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Zákonnú
oporu definície verejnej moci poskytuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tj. v ust. § 2 písm. a/ výkon verejnej moci

je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Z obsahu žaloby a z legálnej definície výkonu
verejnej moci je zrejmé, že rozhodnutie nebolo vydané v rámci výkonu pôsobnosti orgánu v oblasti
verejnej správy, nakoľko sa nejednalo o úradný postup orgánu verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Krajský súd má za to,

že danú vec nie je možné prejednať v rámci správneho konania a vec žalovať v zmysle ochrany proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko žalobcovia žalobu označili ako „neprimeraný zásah do
rodinného a súkromného života“.

Z dôvodu, že žalobcovia svojou žalobou napádajú rozhodnutia Okresného súdu Trnava a Krajského

súdu v Trnave, so zreteľom na argumenty žalobcov uvedené v žalobe a v intenciách vyššie uvedeného,
súdmázato,žežalobajeneprípustná.Namietanérozhodnutieniejemožnéposudzovaťvrámcikonania
proti inému zásahu orgánu verejnej správy, nakoľko sa jedná o rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré
správne súdy nepreskúmavajú.
99/1963 - Občiansky súdny poriadok účinný od 14.06.2016 do 30.06.2016

16. Súd mal za jednoznačne preukázané, že žalobcovia nežalovali vec správne, nakoľko ju žalovali v
rámci správneho súdnictva. Krajský súd zastal ten právny názor, že sa jedná o rozhodnutia všeobecný
súdov, ktorých prejednanie nepatrí do právomoci správnych súdov.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a správnu žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ odmietol.

18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).