Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010011
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

W. T., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 15. 03. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poridku obžalovaného W. T., nar. XX. XX. XXXX v Z., trvale bytom E. XXXX/
XX, G., slobodného, bez pracovného pomeru, na slobode,

o s l o b o d z u j es p o d o b ž a l o b y

prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 08. januára 2018 pod sp. zn. Pv 409/16 pre prečin
krádeže podľa 212 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe že:

dňa 23. 06. 2016 v čase okolo 16.00 hod., počas návštevy v byte číslo XX v bytovom dome číslo XXXX/
X na M. E. v G., využil krátkodobú neprítomnosť domácich osôb a odcudzil hotovosť v sume 1800,- €,
uschovanú pod dekoratívnym prúteným košíkom na komode v kuchyni, čím G. E., nar. XX. XX. XXXX,

spôsobil škodu odcudzením vo výške 1.800,- €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú G. E., nar. XX. XX. XXXX v G., trvale bytom E. XXXX/X, G.,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na c i v i l n ý p r o c e s.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv 409/16 podal dňa 10. 01.2018 tunajšiemu
súdu obžalobu na W. T. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe

uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku
.
Poškodená G. E. sa pripojila s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 1.400,-€.

Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný a následne vypovedal, že žiadne peniaze neodcudzil,
poškodená G. E. a svedok X. E. si to na neho vymysleli. Uviedol, že do predmetného bytu chodieval,
dokonca keď mala poškodená so svedkom E. finančné problémy, tak im aj finančne vypomáhal. Uviedol,

že oni si nabrali veľa pôžičiek od nebankových subjektov a tiež je možné, že peniaze odcudzil X. E.,
ktorý má problémy s alkoholom, absolvoval aj psychiatrické liečenie, pričom aj poškodená G. E. má
nejaké problémy s alkoholom, tiež sa liečila a aj sa lieči na psychiatrii. Na otázky prokurátora uviedol,
že si nepamätá či predmetného dňa bol na návšteve v uvedenom byte. Od poškodenej a svedka E.si nepožičiaval žiadne peniaze a keďže si žiadne peniaze od nich nepožičal, tak im ani nikdy žiadne
peniaze nevrátil. Ako malo dôjsť k tejto udalosti, poškodenú a ani svedka E. nekontaktoval a nevie, či
mu oni volali. Na návrh prokurátora bola čítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania z

dôvodu rozporu, nakoľko obžalovaný poprel, že po udalosti volal poškodenej a v prípravnom konaní to
priznal a rovnako priznal, že volal aj so svedkom E.. Obžalovaný uviedol, že je pravda, čo bolo prečítané,
on zle pochopil otázku, myslel si, že prokurátor sa ho pýtal, či telefonoval s poškodenou po vyšetrovaní.
So svedkom E. určite spolu nevolali, on ho iba stretol, kde pri stretnutí mu svedok povedal, že keď zaplatí
tú sumu, tak všetko stiahnu. Skutočnosť, že poškodená na neho podala trestné oznámenie pre krádež

si vysvetľuje tak, že možno chceli využiť, že jeho mama pracuje v Rakúsku a posiela mu nejaké peniaze
na živobytie.

Svedkyňa poškodená G. E. vypovedala, že predmetného dňa prišiel obžalovaný k nim domov, doma
bola s priateľom X. E. a obžalovaný ju požiadal požičať 20 €. Keďže s obžalovaným boli priatelia, usadila
ho ako obvykle v kuchyni, obrátila sa k nemu chrbtom, smerom ku komode na ktorej mala pod prúteným

košíkom odloženú sumu 1.820 €. Táto suma pochádzala z úveru, chcela splatiť pôžičku priateľovej
sestre. Odtiaľ vybrala 20 € a požičala ich obžalovanému, bola tam vtedy aj priateľ X. E.. Po chvíli odišla
do obývačky, v kuchyni ostali obžalovaný s priateľom. V čase okolo 17:30 hod. obžalovaný odišiel a po
jeho odchode zistila, že pod košíkom jej chýbajú peniaze. Najskôr sa opýtala priateľa, že kde sú peniaze
a on jej povedal, že ich musel zobrať obžalovaný, keď bol na toalete. Priateľ potom volal obžalovanému,

opýtal sa ho, že či zobral peniaze, on na začiatku zatajoval a potom sa priznal, že peniaze zobral a že
mu z nich ostalo len 400 €, ktoré im priniesol do bytu na druhý deň okolo desiatej, vtedy pri odovzdaní
tejto sumy bol prítomný aj priateľ X. E.. Obžalovaného sa opýtala, že čo zvyšné peniaze a obžalovaný
jej sľúbil, že peniaze splatí do týždňa, čo však neurobil Potom sa stretli asi po 6 mesiacoch a vtedy
jej sľúbil, že sa zamestná a dlhovanú sumu bude splácať. Obžalovaný sa im vyhýbal, od krádeže bol

u nich ešte jedenkrát, vtedy sa im znova pokúsil zobrať zo stola 17 €. Trestné oznámenie podávali s
odstupom času preto, lebo stále verila, že obžalovaný peniaze vráti, k obžalovanému ma stále pozitívny
vzťah, chcela mu dať ešte šancu. Pred krádežou peňazí, ich obžalovaný navštevoval často, s priateľom
boli kamaráti. Obžalovaný jej povedal, že peniaze minul na dlhy. Obžalovaný peniaze nemal, bol bez
peňazí, peniaze mu posielala mama z Rakúska, ale nejakú hotovosť vždy mal, keď k nim prišiel na

návštevu tak jej priniesol ružu alebo priniesol pivo. Asi pred troma rokmi, keď boli v hmotnej núdzi a
nemali peniaze, tak im urobil aj nákup. Nevie o tom, že by jej priateľ požičiaval peniaze obžalovanému.
Ona nevidela, že by obžalovaný zobral peniaze spod košíka, v tom čase nebola v kuchyni a že peniaze
boli odcudzené zistila asi po polhodine ako obžalovaný odišiel. Ona bola iba prítomná telefonátu, keď
volal priateľ obžalovanému po incidente, počula iba čo hovoril priateľ do telefónu a on jej potom povedal,

čo mu hovoril obžalovaný. Úver si zobrala niekedy v apríli z dôvodu zariaďovania bytu, nebola vtedy
zamestnaná, ale úver splácala a aj ho spláca. Peniaze si doma odkladá na bezpečnejšie miesto, ale
peniaze potrebovala kvôli priateľovej sestre, chcela jej vrátiť peniaze, za priateľovou sestrou chceli ísť
cez víkend. Pod košík dala sumu 1.820 €, a to deň pred ich odcudzením, že tam mala presne túto
sumu vie, pretože obžalovaný toho dňa najskôr zazvonil na vchodový zvonček a už do telefónu zdola

od vchodových dverí jej povedal, že si chce požičať 20 € a kým prišiel zdola do bytu tak sa presvedčila,
že pod košíkom je aj 20 eurová bankovka.

Svedok X. E. vypovedal, že s obžalovaným boli veľmi dobrí kamaráti. Uvedeného dňa zazvonil zospodu
bytovky, pretože vchodové dvere sú zamknuté a prišiel k nim do bytu. Priateľka mu až po jeho odchode

povedala, že obžalovanému požičala peniaze, on nevedel, na čo obžalovaný prišiel, jemu povedal, že
ho prišiel pozrieť, asi nechcel, aby on vedel o pôžičke. Zrejem keď mu priateľka požičiavala peniaze,
tak videl, že odkiaľ ich berie. On nevidel, že by priateľka obžalovanému požičiavala peniaze, bol síce
v kuchyni, ale možno vtedy chystal pivo, alebo poháre. V kuchyni ostal s obžalovaným sám, priateľka
odišla do vedľajšej izby a keďže s obžalovaným vypili nejaké pivo, bol na toalete a potom po asi 30 až 45

minútach obžalovaný z bytu odišiel. Keď odišiel obžalovaný, zavolal priateľku do kuchyne, aby upratala.
Priateľka sa ho opýtala, že či zobral nejaké peniaze, a tak prišli na to, že tie peniaze musel zobrať
obžalovaný. Ešte toho dňa obžalovanému telefonoval, ale nevie s určitosťou povedať, či obžalovaný
vtedy zdvihol telefón, ale na druhý deň mu určite zdvihol telefón a povedal mu, že z tých peňazí mu
ostalo 400 € a že ich aj hneď donesie a aj ich doniesol. Obžalovaný 400 € odovzdal priateľke v byte, boli

tam vtedy všetci traja. Chce, aby im peniaze vrátil, jemu nezáleží na tom, aby bol obžalovaný trestne
stíhaný. K obsahu telefonátu s obžalovaným uviedol, že sa ho, že prečo zobral peniaze a kedy ich
mieni vrátiť a vyzval ho, aby tie peniaze vrátil. Obžalovaný mu povedal, že mu ostalo už len 400 € a
že peniaze im vráti. Keď doniesol 400 €, tak povedal, že peniaze súrne potreboval. Po skutku sa ajstretli v meste, ale obžalovaný si ho vôbec nevšímal. Na návrh obhajcu bola čítaná výpoveď svedka z
prípravného konania z dôvodu, že v prípravnom konaní vypovedal, že odcudzenie peňazí zistili až na
druhý deň ráno a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to zistili po odchode obžalovaného. Svedok

rozpor vysvetlil odstupom času a tiež, že mohol zle pochopiť otázku, pretože obžalovaný sa priznal,
že odcudzil peniaze na druhý deň ráno. Obžalovanému bola prečítaná aj časť výpovede z prípravného
konania z 18. 12. 2017, kde uviedol, že nevie komu obžalovaný vrátil sumu 400 €, (či jemu alebo
priateľke, ale ak ich dal jemu, on ich dal priateľke) a ani nevie kde (či v byte alebo vonku) a na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že bol prítomný keď obžalovaný sumu 400 € doniesol, túto sumu doniesol do

bytu, odovzdal ju poškodenej, on pri tom bol, bol tam vtedy on, obžalovaný a poškodená. K rozporu sa
vyjadril, že to je práve to, na čo sa nepamätá, vypovedal s odstupom času, keď obžalovaný priniesol
400 €, on bol v byte, ale nevenoval sa tomu, nevidel ako obžalovaný dal 400 € do rúk jeho priateľke. O
tom, že poškodená má peniaze odložené v kuchyni pod košíkom nevedel, oni si tam peniaze odkladajú,
ale nevedel, že tam má poškodená odloženú takú vysokú čiastku. V čase odcudzenia peňazí nemali
žiaden dlh voči jeho sestre, až po krádeži si museli od sestry peniaze požičať, nevedel sa vyjadriť k

tvrdeniu poškodenej, že peniaze tam odložila na vrátenie dlhu jeho sestre, pretože v tom čase sestre nič
nedlhovali. K ďalšiemu rozporu vo výpovedí z prípravného konania z 27. 12. 2016 ohľadom okolnosti
požičania peňazí ako dôvodu návštevy obžalovaného uviedol, že je možné, že obžalovaný si najskôr
chcel požičať peniaze od neho a on mu povedal, aby si pýtal požičať od poškodenej, mohol si to pomýliť,
pretože si od nich požičiaval peniaze častejšie.

Vypočutý znalec W.. M. N. vypovedal, že znalecký posudok vypracoval v apríli 2017, pridržiava sa
jeho záverov, že obžalovaný trpí duševnou poruchou, ktorá sa v minulosti v roku 2009 nachádzala vo
vážnezhoršenomstave,obžalovanémubolavtedynariadenáochrannápsychiatrickáliečba,obžalovaný
sa lieči aj naďalej. Podľa záznamov ako aj osobného vyšetrenia bola duševná porucha v čase

predmetnéhoskutkuvtzv.stabilizovanomstave,uobžalovanéhoneboliprítomnétzv.akútnepsychotické
príznaky ako sú bludy, halucinácie, narušenie súvislosti myslenia, dezorganizované správanie a
podobne. Teda nezistil žiadne medicínske okolnosti, ktoré by mohli byť prípadným podkladom pre
zmenšenúčiúplnúnepríčetnosť.Uobžalovanéhosúdlhodoboprítomnétzv.zvyškovépríznakyduševnej
poruchy ako znížená schopnosť znášať záťaž, znížená výkonnosť, vyššia dráždivosť, ochudobnené

emočné prežívania, zníženie sociálnych kontaktov, sporadické bizarné vnútorné zážitky, bez dosahu na
správanie.Vovzťahukinkriminovanýmudalostiamsaneprejaviližiadnezvyškovépríznaky,atožiadnym
spôsobom. Správanie obžalovaného nebolo v čase skutku ovplyvnené alkoholom ani predpisovanými
liekmi. Obžalovaný môže mať sklony k nepravdivému alibistickému spracovaniu udalosti, pričom k
uvedenému záveru dospel na základe anamnézy obžalovaného, ktorý už bol v minulosti opakovane

súdom trestaný vrátane podvodu a v mladosti bol umiestnený v tzv. polepšovni.

Na hlavnom pojednávaní súd pristúpil aj k oboznamovaniu sa s listinnými dôkazmi, ako listinný dôkaz
bol súdu predložený iba doklad o výbere hotovosti vo výške 3.500 € z O. Z. dňa 26. 04. 2016, výber
uskutočnila poškodená (na č.l. 71), následne boli súdu predložené už iba správy k osobe obžalovaného.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní
a spôsobí tak malú škodu.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny

úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s
trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona malou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 €.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
tieto dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu tak jednotlivo ako aj v ich súhrne a za použitia zásady in dubio pro reo

rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre
ktorý je obžalovaný stíhaný.Obžalovaný sa proti obvineniam bránil, že svedkyňa poškodená a svedok E. si skutok vymysleli, ak
došlo k odcudzeniu peňazí poškodenej z bytu, odcudziť ich mohol svedok E., on si od poškodenej žiadne
peniaze nepožičal a naopak poškodenej a svedkovi finančne vypomáhal. Uviedol, že si už nepamätá, či

predmetného dňa bol na návšteve v byte poškodenej, ale do predmetného bytu na návštevy chodieval.

Na druhej strane stáli tvrdenia svedkyne poškodenej, podporené výpoveďou svedka X. E. (druha
svedkyne poškodenej). Poškodená vypovedala, že obžalovaný bol inkriminovanú dobu u nich v byte na
návšteve, ešte cez domový telefón, keď šiel k nim na návštevu ju požiadal, aby mu požičala sumu 20 €.

Pustila ho dnu, ale ešte predtým sa presvedčila, že v kuchyni na komode pod prúteným košíkom má aj
bankovku v hodnote 20 €, celkom tam mala odloženú sumu 1.820 €. Potom ako usadila obžalovaného
v kuchyni, otočila sa k nemu chrbtom a spod košíka na komode zobrala sumu 20 €, ktorú mu potom
požičala, vtedy bol v kuchyni aj jej priateľ X. E.. Ona po chvíli z kuchyne odišla a ostali tam len obžalovaný
s jej priateľom. Potom ako obžalovaný z bytu odišiel, zistila, že peniaze boli odcudzené. Priateľ X. E.
uviedol, že peniaze nezobral a spomenul si, že on bol na toalete a obžalovaný v kuchyni ostal sám,

a tak ešte toho večera telefonoval obžalovanému, ktorý sa priznal a na druhý deň im priniesol sumu
400 € s tým, že zvyšné odcudzené peniaze minul, ale že im ich vráti. Keďže peniaze nevrátil takmer
po 3 týždňoch podala trestné oznámenie. Svedok X. E. svojou výpoveďou potvrdil, že obžalovaný bol
predmetného dňa u nich na návšteve, sedel v kuchyni za stolom, najskôr s nimi bola v kuchyni aj
poškodená, potom z kuchyne odišla a v kuchyni s obžalovaným ostal len on, spolu pili pivo, rozprávali sa

a keďže bol na toalete, na chvíľu ostal obžalovaný v kuchyni sám. Potvrdil, že po odchode obžalovaného
poškodená zistila, že z kuchyne zmizli peniaze a následne mal volať obžalovanému, obžalovaný sa mu
mal do telefónu priznať, že peniaze odcudzil, že mu z nich ostalo len 400 € a tieto peniaze mal priniesť
na druhý deň.

Okrem výpovedi týchto dvoch svedkov, bol súdu predložený doklad o tom, že poškodená dňa 26.
04. 2016 uskutočnila z O. Z. výber hotovosti vo výške 3.500 €, ktorý svedčil o tom, že poškodená
mohla predmetného dňa disponovať s finančnou hotovosťou vo výške tak, ako to tvrdila. Iné dôkazy
súdu predložené neboli, s výnimkou znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu
obžalovaného.

Na uznanie viny je potrebný súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré musia tvoriť logickú navzájom
sa doplňujúcu reťaz dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti
súdeného skutku, ale zároveň usvedčujú obžalovaného. Vina obžalovaného musí byť jednoznačne
preukázaná, dôkazy musia byť jasné, logické, zrozumiteľné, presvedčivé, vierohodné a nesmú byť inými

dôkazmi spochybňované, či dokonca vyvrátené. Výrok o vine obžalovaného môže byť založený len na
dôkazoch, ktoré celkom vylúčia pochybnosť o tom, či sa skutok stal a kto skutok spáchal. To platí tým
skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, a súd
svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. V danom prípade
bola obžaloba postavená na výpovedí svedkyne poškodenej a svedka X. E., ktorých výpovede však

neboli úplne konzistentné, bolo v nich veľa rozporov, neboli tak jednoznačné a presvedčivé a pripúšťali
aj iný záver o tom, či bol spáchaný skutok a kto skutok spáchal. Okrem výpovede týchto svedkov bol
súdu už iba predložený listinný dôkaz - doklad z banky o výbere finančnej hotovosti v celkovej výške
3.500 € dňa 26. 04. 2016, ktorý svedčil len o tom, že poškodená takmer dva mesiace pred skutkom
vybrala z účtu sumu 3.500 € a mohla tak disponovať finančnou hotovosťou, o ktorej tvrdila, že jej

bola predmetného dňa odcudzená. Z tvrdení svedkov vyplynulo, že ani jeden zo svedkov nevidel, že
by obžalovaný predmetné peniaze odcudzil, ale okrem nich bol už iba obžalovaný v inkriminovanej
dobe na inkriminovanom mieste, pričom obžalovaný sa im ku krádeži peňazí priznal a na druhý deň
po krádeži priniesol do bytu poškodenej sumu 400 € s tým, že zvyšné peniaze už minul a že im
ich dodatočne vráti. Súd však musel hodnotiť výpovede svedkov, a to aj s ohľadom na existujúce

blízke vzťahy medzi svedkami, v ich vzájomných súvislostiach, keďže iné dôkazy okrem výpisu z O. Z.
produkované neboli a pri hodnotení výpovedí svedkov musel prihliadať najmä k ich vnútornej štruktúre, či
sineodporujúvpodstatnýchokolnostiach,klogickýmsúvislostiamapredovšetkým,čivýpovedesvedkov
sú konzistentné, prípadne či svedkovia, alebo svedok nemali nejaký iný záujem na preukázaní viny
obžalovanému tak, ako to obžalovaný naznačoval. V danom prípade dospel súd k záveru, že výpovede

svedkov nie sú tak jednoznačné a presvedčivé, aby postačovali na uznanie viny obžalovaného. Súd
poukazuje na rozpory vo výpovediach týchto svedkov, a tiež aj na pozoruhodný zhluk náhod, svedkyňa
poškodená uvádzala, že len deň pred odcudzením peňazí preložila tieto peniaze z bezpečnejšieho
miesta na komodu pod košík, pretože cez víkend chceli ísť priateľovej sestre vrátiť pôžičku, svedok X.E. tvrdenie svedkyne poškodenej spochybnil, uviedol, že peniaze jeho sestre pred skutkom nedlhovali,
peniaze si od nej požičali práve až po krádeži a spomínal, že sa chystali nakupovať nejaké veci do bytu.
Svedkyňa uviedla, že obžalovaný ju už cez domový zvonček požiadal o pôžičku 20 €, preto sa najskôr

presvedčila, či pod košíkom takúto sumu má, náhodne pod košíkom bola aj 20 eurová bankovka, právo
vo výške o ktorú ju obžalovaný požiadal, pričom poškodená ju už vtedy odtiaľ nevybrala, ale zobrala
ju odtiaľ až po príchode obžalovaného do kuchyne. Tieto vyššie uvedené skutočnosti by súd neoznačil
ako nepresvedčivé, ale pochybnými sa stali v nadväznosti na ďalšie zistené rozpory vo výpovedi svedka
E.. Svedkovi boli z dôvodu rozporov na hlavnom pojednávaní prečítané jeho výpovede z prípravného

konania, aby súdu rozpory vysvetlil a svedok sa vo svojich výpovediach ešte viac zamotával. Svedok v
prípravnom konaní tvrdil, že predmetného dňa obžalovaný najskôr požiadal jeho o požičanie peňazí a
on sám obžalovanému povedal, aby o peniaze požiadal poškodenú, čo nebolo ani v súlade s výpoveďou
poškodenej, ale na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o požičaní peňazí nič nevedel, že obžalovaný
zrejme nechcel, aby on vedel, že si chce peniaze požičať. Ďalší podstatný rozpor sa týkal prinesenia
sumy 400 €, svedok v prípravnom konaní tvrdil že nevie komu obžalovaný vrátil sumu 400 €, (či jemu

alebo priateľke, ale ak ich dal jemu, on ich dal priateľke) a ani nevie kde (či v byte alebo vonku), čo samo
o sebe vnášalo pochybnosti ohľadom toho, či svedok hovorí o danej okolnosti pravdu a na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že bol prítomný keď obžalovaný sumu 400 € doniesol, túto sumu doniesol do
bytu, odovzdal ju poškodenej, on pri tom bol, bol tam vtedy on, obžalovaný a poškodená. K rozporu sa
vyjadril, že to je práve to, na čo sa nepamätá, vypovedal s odstupom času, keď obžalovaný priniesol

400 €, on bol v byte, ale nevenoval sa tomu, nevidel ako obžalovaný dal 400 € do rúk jeho priateľke, čím
spochybnil opäť okrem svojej aj výpoveď poškodenej. Svedok tak svojimi rozpormi ( pričom je len ťažko
veriť, že takéto podstatné skutočnosti by si svedok nepamätal), spochybnil celú svoju výpoveď a aj svoju
vierohodnosť a v neposlednom rade aj vierohodnosť výpovede svedkyne poškodenej, pričom v jeho
výpovedi boli aj ďalšie rozpory a to ohľadom telefonátu obžalovanému, či obžalovanému volal hneď po

krádeži alebo na druhý deň, ohľadom jeho tvrdenia, že obžalovanému požičiavali peniaze častejšie, čo
poprela aj poškodená. Súdu absentoval pre posúdenie vierohodnosti výpovede svedkyne poškodenej
a svedka listinný dôkaz, a to výpis z hovorov obžalovaného alebo svedka zo dňa 23. 06. 2016 a zo
dňa 24. 06. 2016.

Vzhľadom na vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní, musel súd konštatovať pochybnosti o
skutkových tvrdeniach a keďže vykonané dôkazy pripúšťali aj iný záver ako tvrdila obžaloba, súd v
zmysle zásady "v pochybnostiach v prospech" obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože po
vyhodnotení dôkazov nebolo spoľahlivo preukázané, že sa skutok stal a teda nebola vylúčená možnosť
aj iného záveru, než ako je uvedený v obžalobe.

Súdpoškodenú,ktorásapripojilasnárokomnanáhraduškodyktrestnémukonaniu,obligatórneodkázal
s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.