Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215200001.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: H. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. ul. XXXX/XX, V., zastúpený advokátom JUDr. Matinom Bajužíkom, so sídlom Krasovského 13,
Bratislava, IČO: 50 183 621, proti žalovanému: VO-TRADE s.r.o., so sídlom Topoľčianska ul. 1624/8,
Komárno, IČO: 46 885 773, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., so sídlom

Ul. biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, o zaplatenie 4 813,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 8Cpr/1/2015- 306 zo dňa 22. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 027,67

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 31.12.2014 do zaplatenia všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 69 ods. 1 písm. b), § 77 Zákonníka práce, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal za preukázané, že strany uzatvorili pracovnú
zmluvu zo dňa 11.6.2014, v zmysle ktorej bol žalobca zamestnaný u žalovaného od 12.6.2014 ako

vodič. Dohodnutá mzda bola 422,40 Eur a výplatný termín do 30. nasledujúceho mesiaca. Listom zo
dňa 4.12.2014 podal žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 Zák. práce. Žalovaný
súhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom, avšak nie z tých dôvodov, ktoré
žalobca uviedol. Keďže žalovaný svoje námietky neuplatnil na súde v zákonom stanovenej lehote,
súd mal za to, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil na základe jeho oznámenia zo dňa
4.12.2014 k tomuto dňu. Žalovaná suma pozostávala zo mzdy za obdobie od 30.9.2014 do 30.11.2014

vo výške 804,74 Eur, z cestovných náhrad za mesiac jún - október 2014 vo výške 3204 Eur a zo sumy
804,74 Eur ako náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nevyplatenie
náhrady mzdy za mesiac október 2014 vo výške 358,31 Eur zo strany žalovaného nepreukázal,
pretože z výpovede A. B., K.. M. U. vyplýva, že táto mzda mu bola riadne vyplatená. Súd tiež
poukázal na vyjadrenie žalobcu v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 30.3.2015: „ Neviem potvrdiť,

že či som prevzal v októbri 2014 tri zálohové platby na výplatu za mesiac október 2014, naozaj
neviem, nepamätám si“. Podľa vyjadrenia konateľov žalovaného ako aj svedkyne F. W. (účtovníčky
žalovaného) vodiči boli vyplácaní (mzda a cestovné) vždy po ukončení tej- ktorej pracovnej cesty a
to najneskôr do 2 dní od odovzdania podkladov na ich výpočet. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj
čestnými vyhláseniami súčasnými ako aj bývalými zamestnancami žalovaného (C. U., X. V., T. U.).
Túto skutočnosť podľa názoru súdu potvrdila aj družka žalobcu, hoci nevedela uviesť, aké čiastky boli

žalobcovi odovzdávané. Dodala, že pri odovzdávaní peňazí nikdy nebol prítomný druhý konateľ, avšak
ona bola len pri odovzdávaní peňazí niekedy v lete 2014 a v mesiaci september. Táto jej výpoveďvšak nepreukázala, že pri ostatných odovzdávaniach mzdy, ako aj náhrady cestovného žalobcovi by
neboli prítomní obaja konatelia žalovaného. Súd mal za zo, že mzda za mesiac október 2014 vo výške
358,31 eur mu vyplatená zo strany žalovaného bola tak, ako to bolo u žalovaného obvyklé. Samotná

skutočnosť, že výplatná páska za mesiac október 2014 nebola podpísaná žalobcom nie je dôkazom, že
mu mzda, náhrada mzdy, či cestovné náhrady neboli vyplatené a to s poukazom na výpoveď žalobcu v
trestnom oznámení. Čo sa týkalo mesiaca november 2014, medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi
prináležala čistá mzda v sume 222,93 Eur, ktorá mu však vyplatená nebola z dôvodu jednostrannej
kompenzácie, keď žalobca mal spôsobiť škodu 300 Eur pri pracovnej ceste v Portugalsku. Podľa názoru

súdu započítanie v pracovnoprávnych vzťahoch nie je možné, nakoľko práva a povinnosti v takýchto
právnych vzťahoch zanikajú spôsobmi uvedenými v Zákonníku práce a to dohodou o sporných nárokoch
ako aj uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne
neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Súd preto náhradu mzdy za mesiac november
2014 vo výške 222,93 Eur žalobcovi priznal. Súd tiež poznamenal, že žalobca pri svojich tvrdeniach a
nárokoch poukazoval na opatrenia inšpektorátu práce a na protokol INA-7-13-2.3/P-E24, A22,25-15 zo

dňa 17.2.2015, avšak toto opatrenie bolo zrušené Národným inšpektorátom práce rozhodnutím č. OPS/
BEZ/2015/5428 zo dňa 8.1.2016 s tým, že z rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom mal žalovaný
porušiť povinnosti a za čo je ukladaná sankcia.

3. K druhému nároku žalobcu a to cestovných náhrad za mesiac jún - október 2014 vo výške 3 204 Eur

súd prvej inštancie uviedol, že tento nie je dôvodný, nakoľko boli žalobcovi vyplatené. Žalobca v trestnom
oznámení zo dňa 30.3.2015 uviedol, že mzdy dostal všetky vyplatené po častiach a to až do konca
septembra 2014, pričom neuviedol, že by mu cestovné náhrady neboli vyplatené. To, že si žalovaný plnil
všetky povinnosti voči zamestnancom potvrdili súčasní, ako aj bývalí zamestnanci žalovaného (C. U.,
X. V., T. U.). Súd poukázal aj na výpoveď F. R. pri výsluchu na polícii dňa 9.4.2015, že žalobca je jeho

bratrancom a keď žalobca nemal prácu tak mu u žalovaného zohnal prácu. Niekedy v priebehu mesiaca
2015, kedy už žalobca nepracoval u žalovaného pri rozhovore medzi rečou uviedol, že má všetky cesty
vyplatené. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd mal za to, že tvrdenie žalobcu o nevyplatených cestovných
náhradách je účelové a zavádzajúce. Súd uzavrel, že ak by žalobcovi od počiatku jeho pracovného
pomeru, teda od júna 2014 neboli vyplácané cestovné náhrady, tak by nečakal do decembra 2014, aby

si tieto uplatnil a ukončil by pracovný pomer tak, ako to učinil dňa 4.12.2014 v zmysle § 69 Zák. práce.
Zároveň poukázal na žalobcom predložené doklady a to, výdavkový pokladničný doklad č. T zo dňa
XX.X.XXXX ako cest. náhrady na sumu 452,52 Eur, pokladničný doklad č. T zo dňa XX.X.XXXX ako
cest. náhrady na sumu 170,46 Eur, pokladničný doklad č. T zo dňa XX.X.XXXX ako cest. náhrady na
sumu 271,46 Eur, pokladničný doklad č. T zo dňa XX.XX.XXXX ako cest. náhrady na sumu 247,15 Eur.

4. V časti nároku žalobcu na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov mal súd za to, že
v tejto časti je žaloba dôvodná, a to s poukazom na tú skutočnosť, že podľa § 69 ods. 4 Zákonníka
práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalobca ukončil pracovný pomer

u žalovaného, preto má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za
výpovednú dobu dvoch mesiacov. Čistá mzda v sume 402,37 Eur z hrubej mzdy žalobcu (422,40 Eur
mínus zohľadnená odvodová výnimka pre dlhodobo nezamestnaného) x 2 mesiace predstavuje celkovo
sumu 804,74 Eur. Žalovaný túto výšku nenamietal, preto mu súd túto sumu priznal a rozhodol tak ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súdom priznaná suma 1027,67 Eur žalobcovi tvorí súčet sumy

222,93 Eur plus suma 804,74 Eur. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2
CSP že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca mal úspech 21,35 % a v
78,65% bol neúspešný. Od 78,65% úspechu žalovaného je potrebné odpočítať úspech žalobcu 21,35%,
preto čistý úspech žalovaného je 57,30%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení, ako aj právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Namietal vierohodnosť výpovedí
konateľov žalovaného ako aj výpoveď účtovníčky žalovaného, a to pre jej zaujatosť pre pomer nielen k
veci ale aj k žalovanému ako strane sporu. Zo svedeckej výpovede účtovníčky F. W. v žiadnom prípade

nevyplýva, že by žalobcovi bola za obdobie 10/2014 vyplatená mzda. Predložené čestné vyhlásenia
zamestnancov žalovaného považuje žalobca za účelovo vykonštruované, keďže ide o prepojený
personálny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancami a tieto osoby sú v zjavne závislom vzťahu
k žalovanému. Nakoniec z nich vôbec nevyplýva, že by mali byť nároky žalobcu vysporiadané. Namietalnesprávne vyhodnotenie svedeckej výpovede Y. J., ktorá bola prítomná len pri vyplácaní mzdy v období
leta a septembra 2014. Uviedol, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vyplatenie
mzdy za október 2014 žalobcovi. Podľa účtovníčky ako aj konateľa žalovaného, mal dňa 4.10. 2014

a 5.10.2014 prevziať žalobca zálohu na mzdu, avšak v danom čase bol žalobca preukázateľne na
pracovnej ceste mimo SR. Z výplatnej listiny miezd za mesiac 10/2014 jednoznačne vyplýva, že na
nej absentuje podpis žalobcu, ktorý by preukazoval prevzatie mzdy. K nároku žalobcu na vyplatenie
neuhradených cestovných náhrad uviedol, že žalobca nebol povinný v rámci trestného oznámenia
uvádzať skutočnosti týkajúce sa nevyplatenia predmetných cestovných náhrad za obdobie mesiacov

od 06/2014 až do 10/2014, keďže ich nevyplatenie nezakladá prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť
zamestnávateľa. Preto posúdenie súdu v tejto časti je nesprávne a irelevantné. Poukázal aj na to,
že súd svoje rozhodnutie v tejto časti opiera o výpoveď F. pri výsluchu na polícii, kde mal uviesť, že
žalobca mu údajne povedal, že mu boli všetky cesty vyplatené. Napriek navrhnutému dôkazu - výsluchu
tohto svedka na pojednávaní, súd tento dôkaz nevykonal a žalobca sa ani nemal možnosť vyjadriť k
tejto skutočnosti. Ani z predložených pokladničných dokladov žalovaného nevyplýva, že by žalovaný

žalobcovi cestovné náhrady vyplatil, keďže neboli opatrené podpisom žalobcu. Navyše súčet týchto
jednotlivých súm podľa cestovných príkazov predstavuje celkovo sumu 1398,75 eur, avšak podľa výpisu
z hlavnej knihy evidencie žalovaného je celková suma cestovných náhrad vo výške 1141, 59 eur. Je
zrejmé, že žalovaný predložil neúplné doklady preukazujúce nárok žalobcu na vyplatenie cestovných
náhrad, z ktorých ani nevyplýva, že by boli žalobcovi vyplatené. Žalobca v odvolaní namietol, že súd

nevykonal ním navrhnutý dôkaz a to výsluch svedka M. T., pričom v rozsudku vôbec neuviedol dôvody,
prečo tento dôkaz nevykonal. Nakoniec poukázal aj na to, že súd v rozhodnutí poukázal na rozhodnutie
Národného inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2015/5428 zo dňa 8.1.2016, avšak vôbec neuviedol, že
vec bola Inšpektorátu práce Nitra vrátená na nové konanie a ďalšie rozhodnutie. Preto súd mal vykonať
tento dôkaz v celom rozsahu, t.j. zabezpečiť nové rozhodnutie Inšpektorátu práce. Navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom
a trovami konania.

6. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že všetky dôkazy produkované v konaní preukazujú správnosť
rozhodnutia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa

§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4813,48 Eur s
príslušenstvom, ktorá pozostávala z nevyplatenej mzdy za obdobie od 30.9.2014 do 30.11.2014 vo

výške 804,74 Eur, z cestovných náhrad za mesiac jún - október 2014 vo výške 3204 Eur a zo
sumy 804,74 Eur ako náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Žalobca bol u žalovaného
zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.6.2014 ako vodič s miestom výkonu práce v EÚ
s dojednanou mesačnou mzdou vo výške 422,40 Eur. Listom zo dňa 4.12.2014 dal žalovanému ako
zamestnávateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy a cestovných

náhrad. Žalovaný listom zo dňa 9.12.2014 oznámil žalobcovi, že sa oboznámil s obsahom okamžitého
skončenia pracovného pomeru a súhlasí s tým, aby jeho pracovný pomer skončil ku dňu 4.12.2014,
nesúhlasí však s jeho dôvodmi, že mu nebola vyplatená mzda a cestovné náhrady. Žalovaný sa bránil
tým, že žalobcovi riadne vyplatil čistú mzdu za mesiac jún 2014 v sume 226,48 Eur a cestovné náhrady
452,52 Eur, za mesiac júl 2014 mzdu v sume 356,54 Eur a cestovné náhrady 170,46 Eur, za mesiac

august 2014 mzdu v sume 356,54 Eur a cestovné náhrady 452,52 Eur, za mesiac september 2014 mzdu
v sume 356,54 Eur a cestovné náhrady 212,45 Eur, za mesiac október 2014 mzdu v sume 358,31 Eur a
cestovné náhrady 34,69 Eur. V mesiaci november 2014 prináležala žalobcovi čistá mzda v sume 222,93
Eur, ktorá mu však vyplatená nebola z dôvodu jednostrannej kompenzácie z dôvodu, že žalobca mu
spôsobilškodu300EurpripracovnejcestevPortugalsku,keďvybraltútočiastkuzfiremnéhobankového

účtu. Keďže súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobcovi čo do sumy 1 027,67 eura
s príslušenstvom, predmetom odvolacieho konania zostala suma 3785,81 eura s príslušenstvom, v
ktorej časti bola žaloba zamietnutá, a proti ktorej žalobca podal odvolanie. Uvedená suma 3785,81 eura
pozostáva z nevyplatenia náhrady mzdy za mesiac október 2014 vo výške 402,37 eura, časti mzdy zamesiac november 2014 ( keďže žalobca žiadal v žalobe sumu 402,37 eura a súdom bola priznaná suma
222,93 eura) a cestovných náhrad za mesiac jún - október 2014 vo výške 3 204 eur.

9. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o vecnej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia v napadnutej časti z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Súd prvej inštancie
zamietol nárok žalobcu týkajúci sa nevyplatenej mzdy za mesiac október 2014, pričom svoje rozhodnutie
v tejto časti oprel len o výpoveď svedkyne F. W., účtovníčky žalovaného a čestné vyhlásenia
zamestnancov žalovaného C. U., X. V. a T. U., ktorí zamestnanci sa však vyjadrovali len k tomu, že im

boli vždy vyplatené mzdy a cestovné náhrady zo strany žalovaného. Ani jeden svedok sa nevyjadril, či
priamo žalobcovi bola riadne vyplatená mzda za október 2014 a uvedené nevedela potvrdiť ani ďalšia
svedkyňa Y. J. (družka žalobcu), ktorá bola prítomná len pri vyplácaní mzdy v období leta a septembra
2014. Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec od júna až do
septembra 2014 vždy prebratie mzdy riadne podpísal bez ohľadu na to, kto bol pri preberaní mzdy
prítomnýanásledneužpotvrdenieoprebratímzdyzamesiacoktóber2014podpísanéžalobcomnebolo.

10. Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu aj v časti neuhradených cestovných náhrad za obdobie
06/2014 - 10/2014, ktoré žalobca požadoval vo výške 3204 eur z dôvodu, že tieto boli žalobcovi
vyplatené. Uviedol, že má za preukázané, že v časti sumy 1141,59 eur boli žalobcovi cestovné
náhrady vyplatené, súd sa však nezaoberal zvyšnou časťou nároku, keďže žalobca požadoval celkovo

sumu 3204 eur. Poukázal iba na predložené výdavkové pokladničné doklady zo strany žalovaného
v celkovej sume 1141,59 eur titulom vyplatených cestovných náhrad, ako aj na to, že žalobca v
trestnom konaní nikdy nespomenul, že nemá cestovné náhrady vyplatené. Toto konštatovanie pokladal
odvolací súd za právne bezvýznamné, keď povinnosťou žalobcu nebolo v rámci trestného oznámenia
uvádzať skutočnosti týkajúce sa nevyplatenia predmetných cestovných náhrad, keďže ich nevyplatenie

nezakladá prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa pri trestnom čine nevyplatenia mzdy
a odstupného ( § 214 ods. 1 Trestného zákona). Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie pri
hodnotení dôkazov aj na výpovedi F. R., ktorý vypovedal v trestnom konaní, ku ktorej výpovedi sa však
žalobca nemal možnosť vyjadriť. Navyše F. R. bol navrhnutý v konaní ako svedok, vypočutý však súdom
prvej inštancie nebol. Rovnako súd v odôvodnení rozsudku nijako nezdôvodnil, prečo zamietol výsluch

žalobcom navrhnutého svedka M. T., ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnosti, že mu tiež nebola zo strany
žalovanéhovyplatenámzda.Súdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutíuzavrel,žecestovnénáhrady
boli žalobcovi vo výške 3204 eur vyplatené, avšak sám žalovaný v konaní uvádzal, že žalobcovi vyplatil
titulom cestovných náhrad iba sumu 1.149,59 eur. V časti týkajúcej sa výšky nároku cestovných náhrad
uplatnených žalobcom nebolo vykonané zo strany súdu prvej inštancie žiadne dokazovanie. Odvolací

súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s navrhnutými dôkazmi, neuviedol prečo ich
nevykonal, keď sa javí, že sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností v danej veci.

11. V konaní doposiaľ neboli produkované jednoznačné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že žalobcovi
bola zo strany žalovaného vyplatená mzda za október 2014 a cestovné náhrady za obdobie od 06/2014

až do 10/2014. Je nesporné, že v prípade, že zamestnávateľ nepoukazuje zamestnancovi mzdu či iné
finančné plnenia priamo na účet, ale v hotovosti ( do rúk) vyžaduje od zamestnanca potvrdenie prevzatia
finančných prostriedkov, t.j. proti podpisu zamestnanca, tak ako to bolo pri prebratí mzdy žalobcom
za obdobie jún - september 2014. V danom prípade dôkazné bremeno zaťažuje práve žalovaného
ako zamestnávateľa, ktorý musí vedieť jednoznačne preukázať vyplatenie mzdy či cestovných náhrad

zamestnancovi, čo podľa názoru odvolacieho súdu zatiaľ preukázané nebolo.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania je individuálny pracovný spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom, pričom podľa ust. § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo

zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od
neho spravodlivo žiadať. Z uvedeného vyplýva, že súd sa nebude v plnej miere spoliehať na splnenie
si dôkaznej povinnosti zamestnanca, ale vykoná aj ďalšie dôkazy na ochranu zamestnanca, pričom
by mal prihliadnuť na jeho názor. Súd by mal vybrať a akceptovať len relevantné tvrdenia strán a
dôkaznú iniciatívu prevziať tam, kde to reálne a racionálne pomôže objasniť skutkový stav. Ak súd

nedospeje na základe tvrdení strán sporu a vykonaných dôkazov k dôvodnému záveru, že sú splnené
všetky podmienky na vydanie rozhodnutia, obstará aj bez návrhu strán dôkazné prostriedky a vykoná
dokazovanie potrebné na vydanie takéhoto rozhodnutia vo veci samej.13. S poukazom na vyššie uvedené, je potrebné upriamiť pozornosť aj na rozhodnutie Národného
inšpektorátu práce č. OPS/BEZ/2015/5428 zo dňa 8.1.2016, na ktoré súd prvej inštancie síce poukázal,
neuviedol však, že týmto rozhodnutím bola vrátená vec týkajúca sa strán sporu Inšpektorátu práce Nitra

na nové konanie a ďalšie rozhodnutie. V pôvodnom protokole Inšpektorátu práce Nitra INA-7-13-2.3/P-
E24, A22,25-15 zo dňa 17.2.2015 bolo pritom okrem iného konštatované, že zamestnávateľ ( žalovaný)
neposkytolžalobcovi(zamestnancovi)zamesiacoktóberanovember2014mzdu,čímporušil§118ods.
1 Zákonníka práce a tiež neposkytol zamestnancovi cestovné náhrady tým, že nevyúčtoval pracovnú
cestu a neuspokojil nároky zamestnanca za obdobie jún 2014 až november 2014 diéty, do desiatich

pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov. Vzhľadom na uvedené bude potrebné
zabezpečiť zo strany súdu nové rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra pre zistenie rozhodujúcich
skutočností vo veci samej.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a
vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie doplní dokazovanie v
naznačenom smere prípadným vypočutím svedkov, zabezpečením na vec sa vzťahujúcej dokumentácie
z Inšpektorátu práce Nitra, zistením skutočnej výšky cestovných náhrad alebo vykonaním ďalších
relevantných dôkazov za účelom riadneho zistenia skutkového stavu a následne vec právne posúdi v
závislosti od vykonaného dokazovania. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom právnym názorom

odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).