Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/648/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215915
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314215915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobkyne: V. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K., Y. XX/X, zastúpenej JUDr. Laurou H?r?mp?liovou, advokátkou so sídlom Sv. Michala 4,
Levice, proti žalovanému: Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. J. XXXX/XX, X., zastúpenému JUDr. Evou
Hlaváčovou, advokátkou, so sídlom Farská 12, 949 01, o určenie neplatnosti zmluvy a o zaplatenie sumy
2.666 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/85/2014-74 zo dňa
16.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.666

eur p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o určenie, že zmluva o poskytnutí
služieb zo dňa 22.03.2012, uzatvorená medzi stranami sporu, je neplatná. Druhým výrokom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.666 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Napokon
tretím výrokom vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením v lehote do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala jednak určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 27.07.2012, a jednak uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť jej plnenie (nevrátený zvyšok) vo výške 2.666 eur. Zmluvu uzavrela

ocitnúc sa v neľahkej životnej situácii po tom, ako ju jej druh vyhodil z domu, a snažiac sa nájsť
nejakú pomoc a oporu; dňa 27.07.2012 vyhľadala žalovaného s cieľom, aby jej vyveštil, aká bude jej
budúcnosť. Vtedy sa mu zdôverila, že zrušila zmluvu o stavenom sporení a má 5000 eur. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že žalovaný ju zmanipuloval a dal jej podpísať uvedenú zmluvu, ktorej predmetom malo
byť: „veštenie, rôzne očisty, vody šťastia, lásky, odrábanie a iné s tým súvisiace veci“. Z obsahom
zmluvy ju však neoboznámil, odvádzal jej pozornosť a ona si ani neuvedomila, že zmluvu podpisuje pri
absencii slobodnej a vážnej vôle. Žalovaný, keď zistil, že má finančné prostriedky, sa zaviazal, že jej

bude pomáhať pri zabezpečení zamestnania, a ihneď pri podpise zmluvy zavolal známemu taxikárovi,
aby ju odviezol domov; taxikár potom od nej prevzal 3.300 eur. Tvrdila, že bola v stave psychického
rozrušenia, žalovaný ju zmanipuloval a ona v takom stave verila, že jej môže pomôcť. Nikdy však nemala
záujem o dlhodobé služby a opakujúce sa plnenie formou nejakých „seansí“; chcela len jednorazovú
návštevu. Doklad o prevzatí peňazí ani kópiu zmluvy nedostala. Následne sa však už so žalovaným
nestretávali a ona si veľmi skoro uvedomila, čo vykonala. Preto potom vyhľadala právnika, no žalovaný
sa najprv bránil a napokon súhlasil, že jej vráti 1.000 eur, ak mu doručí odstúpenie od zmluvy. Dňa

03.08.2014 podľa jej tvrdenia s právnikom osobne vyhľadala žalovaného a nástojila na tom, aby jej vydal
kópiu dokumentu, ktorý podpísala. Žalovaný to urobil až na jej naliehanie a ona potom na tretí deň od
zmluvypísomneodstúpila.Súčasnežalovanéhovyzvalanavráteniepeňazíaneskôrjejonposlalnaúčet
celkovo 634 eur. Následne ho mnohokrát telefonicky kontaktovala, ale on si nachádzal len výhovorky, ažsa celkom odmlčal. Z tohto dôvodu bola nútená podať predmetnú žalobu. Žalovaný v priebehu konania
žiadal žalobu zamietnuť a uvádzal, že žalobkyňa ho dobrovoľne vyhľadala a požiadala o poskytnutie
služieb; tieto služby jej aj poskytol a peniaze od nej prezval.

2. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju neoboznámil s obsahom zmluvy. Pri tomto stretnutí
jej povedal, že bude k nemu chodiť na stretnutia a konzultácie, že jej pomôže v ťažkej životnej situácii,
a to pri konzultáciách jedenkrát do mesiaca v hoteli Fórum v Bratislave. Namietala, že zmluva je v
skutočnosti neplatným právnym úkonom; ona vôbec nevedela, čo mali dohodnuté kúry predstavovať a

ani o ne nežiadala. Navyše žalovaný nemal ani založenú živnosť, pričom podobným nekalým spôsobom
získal finančné prostriedky aj od inej osoby. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom potvrdil uzavretie
predmetnej zmluvy, ku ktorej však došlo dňa 22.03.2012. V čase uzatvorenia zmluvy nebol živnostníkom
a ani nemal oprávnenie na túto činnosť; vtedy mala živnosť len jeho matka H. G., u ktorej pracoval.
Súhlasil s tým, za akých okolností bola zmluva podľa žalobkyne uzavretá, a spočiatku sa naozaj malo
vykonávať len veštenie, no potom jej odporučil kúru na očistu a vyriešenie problémov, s čím súhlasila.

Kúry sa vyrábajú zo slín, potu a vlasov klienta, tieto ingrediencie sa dajú „pani babke“, ktorá však už
zomrela; ona vyrobila kúry pre žalobkyňu, teda vyrobili sa „také vodičky“, kde bola použitá aj hlina
zo svätých hrobov, rôzne ingrediencie a bylinky, v ktorých sa klient mal kúpať týždenne počas troch
mesiacov. Žalobkyni dal kúru očisty na prvom sedení dňa 23.03.2012, potom druhýkrát o 5-6 dní a vtedy
jej boli poskytnuté už kúry od „babky“. Dňa 23.03.2012 žalobkyňa poskytla aj svoje sliny, pot, vlas, čo

odovzdal „pani Helenke“, ktorá vyrobila kvapky. Podľa neho bola dohodnutá suma 3.500 eur za celú
kúru, ktoré skutočne odovzdala taxikárovi. Potom jej časť peňazí vrátil z dôvodu, že mu jej bolo ľúto.
Ceny za poskytnuté kúry mal uvedené v cenníku; zo sumy 3.300 eur jeho matka odviedla daň.

3. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že strany sporu podpísali zmluvu o poskytnutí služieb,

datovanú dňom 22.03.2012, a jej predmetom malo byť veštenie (minulosť, prítomnosť, budúcnosť), za
čo bol oprávnený účtovať minimálne 90 eur, avšak slovom špecifikované sedemdesiat eur. Podľa zmluvy
malo ísť aj o kúry: rôzne očisty, vody šťastia, vody lásky, odrábanie, a iné s tým súvisiace veci, a to
minimálne tri mesiace, t.j. 90 dní, a minimálne l krát v týždni malo byť stretnutie s poskytnutím kúr
a konzultáciou. Platby za poskytovanie kúry. Predmetom zmluvy je poskytnutie (nečitateľné) v zmysle

článku I. bod 1. (nečitateľné) a dopísané rukou 3.500 eur (3.300 eur). Originál zmluvy súdu doložený
nebol, keďže žalovanému sa ho nepodarilo dohľadať. Súd zistil, že žalobkyňa vyhľadala žalovaného
z dôvodu, že sa ocitla v ťažkej životnej situácii a chcela, aby jej žalovaný, o ktorého službách sa
dozvedela sprostredkovane, pomohol. V tomto čase bola veľmi rozrušená, vyrozprávala žalovanému
svoje problémy, pričom si myslela, že žalovaný jej pomôže. Pri tomto stretnutí podpísala pravdepodobne

uvedenú zmluvu, ktorú jej žalovaný neodovzdal. Žalobkyňa teda v uvedený deň, pravdepodobne v
deň uzatvorenia zmluvy, nie 22.3.2012, ale 27.7.2012, zaplatila sumu 3.300 eur, čo žalovaný nepoprel.
Žalobkyňa následne požiadala o vydanie zmluvy, ktorá je nečitateľná a nie je z nej zrejmé, že údaje boli
do zmluvy dopisované a prepisované rukou. Uvedenú zmluvu, ktorá je zmluvou nepomenovanou podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka, súd hodnotil ako takú, ktorej predmet je neurčitý, nezrozumiteľný a nie je

z nej jasný ani predmet a ani cena služby. Žalobkyňa poskytla žalovanému 3.300 eur, z ktorej jej potom
vrátil 634 eur bez jasného vysvetlenia, z akého dôvodu došlo k vráteniu. Pri rozhodovaní súd vychádzal
zo skutočnosti, že žalovaný sumu 3.300 eur prevzal, a to bez jasnej dohody, aké plnenie malo byť z
jeho strany poskytované. Skutočnosti uvádzané žalovaným považoval súd za absolútne nepresvedčivé,
zavádzajúce, reálne nezdôvodnené a účelové. Súd prihliadal aj na to, aké bolo správanie sa žalovaného

v čase uzavretia zmluvy, keď zabezpečil odvoz žalobkyne taxíkom z Bratislavy do Žiliny, aby si mohla od
svojej sestry vybrať peniaze a tieto následne odovzdať žalovanému prostredníctvom taxikára. Žalovaný
tak využil psychické rozpoloženie a indispozíciu u žalobkyne.

4. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 1,2, § 39, § 51, §

451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Urobil záver, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. V zmysle
§ 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,
účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) dospel k tomu, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy. Žalobou sa totiž zároveň domáhala aj vrátenia poskytnutého plnenia vo
výške 2.660 eur, preto žalobu v časti požadovaného určenia zamietol. Z vykonaného dokazovania súd

vyvodil, že aj pri uzatvorení nepomenovanej zmluvy musia byť splnené podstatné náležitosti zmluvy, t.
j. že právny úkon musí byť právnym úkonom, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 37 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade daný právny úkon (zmluva) nebol urobený určite a zrozumiteľne a
absentuje jednoznačne vážnosť vôle, keďže právny úkon je urobený vážne len vtedy, ak vôľa smerujek uskutočneniu právneho úkonu. Podstatnou náležitosťou právneho úkonu je aj jeho určitosť, pričom
neurčitosť prejavu treba odlišovať od jeho nezrozumiteľnosti. Nezrozumiteľnosť možno označiť za
neurčitosť prejavu po výrazovej stránke, naproti tomu neurčitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky,

lebo spočíva v tom, že prejav nevyjadruje určitú vôľu buď preto, že určitej vôle vôbec nebolo, alebo
preto, že určitá daná vôľa nie je prejavom určite vyjadrená. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá
odstrániť ani výkladom. V danej veci právny úkon nebol urobený ani slobodne, ani vážne, jednoznačne
nie je určitý, ani zrozumiteľný. Zároveň ide o právny úkon, ktorého predmet plnenia je nemožný, pričom
počiatočná nemožnosť predmetu plnenia má tiež za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Okrem toho sa právny úkon prieči dobrým mravom, čo je samostatný dôvod neplatnosti podľa §
39 Občianskeho zákonníka. Právny úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, ak sa jeho obsah alebo
účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi
určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku
demokratickej spoločnosti. Žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 3.300 eur bez právneho dôvodu a
žalovaný jej z toho vrátil 634 eur. Súd právnym titulom bezdôvodného obohatenia, získaného na základe

neplatného právneho úkonu, zaviazal žalovaného žalobkyni zaplatiť sumu 2.666 eur.

5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku
nie je preskúmateľné a súd mu odňal možnosť konať pred súdom. Nesúhlasil so skutkovými závermi

súdu o tom, že zneužil psychické rozpoloženie žalobkyne, ktorá s predmetnou zmluvou súhlasila a
počas dvoch hodín cesty z Bratislavy do Žiliny si mala možnosť všetko dôkladne rozmyslieť. Tým, že
taxikárovi dala dobrovoľne peniaze, deklarovala aj slobodnú vôľu uzatvoriť s ním zmluvný záväzkový
vzťah. Podľa neho súd vyhodnotil dôkazy iba v jeho neprospech. Pritom nie je zrejmé, v čom súd videl
nemožnosť plnenia, keď predmetom zmluvy boli rôzne očisty, vody šťastia, vody lásky, odrábanie a iné

s tým súvisiace veci. On jej „vodičky“ odovzdal pred právnikom a žalobkyňa si ich dňa 03.08.2015 vzala
domov. Až potom listom zo dňa 05.07.2015 odstúpila od zmluvy a aj jej vznikla podľa § 457 Občianskeho
zákonníka povinnosť vrátiť mu poskytnuté plnenie. Ak teda súd vyvodil absolútnu neplatnosť zmluvy,
potom s povinnosťou vrátenia sumy 2.666 eur mal žalobkyni uložiť vrátiť mu plnenie vo forme vodičiek.
Takým konaním súd založil bezdôvodné obohatenie žalobkyne, čo je nesporne v rozpore s dobrými

mravmi.

6.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Uviedla, že rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti a žalovanému nijak nebola odňatá možnosť
konať pred súdom. K veci samej uviedla, že aplikácia ustanovenia § 457 Občianskeho

zákonníkajebežnávprípadekúpnejzmluvy,priktorejsúprávaapovinnostiúčastníkovzmluvyvzájomne
podmienené. V tomto prípade však nešlo o nárok z kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že za bezdôvodné
obohatenie nie je možné považovať akýkoľvek prospech, ale iba taký, o ktorý sa majetkový prospech
zvýšilalebooktorýsamajetkovýprospechnezmenšil,hocibysatakzabežnýchokolnostístalo.Hodnotu
zázračných „vodičiek“ ako bezdôvodného obohatenia na jej strany nie je možné objektívne merať, ani

vyčísliť a ani oceniť „výkony“ žalovaného. Žalovaný napokon ani nevedel ozrejmiť, čo vlastne malo
byť z jeho strany poskytnuté a aká bola toho hodnota, preto súd správne aplikoval ustanovenie § 451
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukázala aj na to, že odvolanie neobsahuje zákonné náležitosti,
lebo žalovaný neuviedol, v čom považuje napadnutý rozsudok alebo postup súdu za nesprávny. Súd v
konaní vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na základe čoho správne rozhodol.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP)

prejednalvecbeznariadeniapojednávania(§385ods.1,§378ods.1,§219ods.3CSP)apoprejednaní
veci urobil záver, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny v napadnutom vyhovujúcom výroku potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie
§ 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením
vo výroku, pretože súd prvej inštancie na podklade zisteného skutkového stavu urobil správny právny
záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o poskytnutí služieb a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s nímcitovanými,správneaplikovanými,vtomčaseplatnýmiaúčinnýmiustanoveniamiObčianskehosúdneho
poriadku ako aj Občianskeho zákonníka, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti zmluvy v dôsledku absencie odvolania žalobkyne nadobudol

právoplatnosť. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku. Je zrejmé, že strany sporu uzavreli písomnú zmluvu o poskytnutí služieb (v spise na č.
l. 11 -12), ktorej plnenie bolo nesporne dojednané neurčito (čl. I bod 1,2), čo samo o sebe má za

následok absolútnu neplatnosť zmluvy v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Samotné dojednanie o cene služieb je v zmluve dopísané rukou, a to tak, že v čl. I bode 1. je evidentný
rozpor medzi sumou 90 € a písomným vyjadrením slovom „sedemdesiat eur“. Aj samotná celková cena
služby uvedená v čl. II bode 1. zmluvy je dopisovaná a prepisovaná rukou - číslica 3.300 je prepisovaná
na číslicu 3.500, takže z toho nevedno, aká suma bola vlastne medzi stranami sporu dohodnutá. Už len

obe uvedené skutočnosti - nejasný predmet zmluvy a nejasne dohodnutá cena služby - spôsobili, že
zmluva musela byť posúdená ako absolútne neplatná.

9. V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy nastupuje aplikácia ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, resp. aj

aplikácia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva neplatná alebo ak
bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V zmysle
§ 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením,
a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na ustanovenie § 451

Občianskeho zákonníka bez následného použitia aj ustanovenia § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka.
Nárok na vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy je zo zákona podmienený tým, že ide o vzájomnú
reštitučnú povinnosť. Žalobe jednej zo strán zrušenej zmluvy o vrátenie plnenia by súd mohol vyhovieť,
ak by vo výroku rozsudku mohol vyjadriť synalagmatický záväzok oboch strán na vrátenie plnenia z
oboch strán. Teda súd by mohol takejto žalobe vyhovieť, ak by bol v žalobnom návrhu samotnom,

alebo v jeho spojení so vzájomným návrhom žalovaného podklad pre výrok, v ktorom možno vyjadriť
vzájomnú viazanosť plnení oboch účastníkov a ktorá by bola rešpektovaná v prípade exekúcie (výkonu
rozhodnutia). Ak však zatiaľ došlo len k jednostrannému plneniu, resp. plnenie druhej strany nemalo
nejakú všeobecnú hodnotu a fyzicky ani neexistuje, súd z toho dôvodu nemôže vysloviť povinnosť druhej
strany vrátiť plnenie zo zmluvy.

10. S ohľadom na námietky žalovaného, spočívajúce v tom, že súd nerozhodol o vzájomnej povinnosti
žalobkyne vrátiť mu vodičky, odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie dospel k tomu, že „plnenie“ žalovaného odovzdaním nejakej „vodičky“ vyrobenej „pani babkou“
obsahujúcej sliny, pot a vlasy žalobkyne, prípadne „hlinu zo svätých hrobov“ a i., je takého charakteru,

akoby jej ani žiadne plnenie neodovzdal, resp. ide o plnenie bez akejkoľvek hodnoty. Je zrejmé, že
žalobkyňa „vodičkou“ už nedisponuje a za situácie, že „vodička“ nemala nejakú hodnotu, neprichádza do
úvahy aplikácia ustanovenia § 457 a § 458 Občianskeho zákonníka o vydaní protiplnenia a o poskytnutí
peňažnej náhrady. Žalovaný však ani v priebehu prvoinštnančného konania a ani v podanom odvolaní
neuvádzal, na akú hodnotu si „vodičku“ cenil, aká teda bola jej všeobecná hodnota, a v tomto smere

nepodal vzájomnú žalobu a ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na ustálenie ceny „vodičky“.
Vzhľadom na to, že z obsahu spisu nevyplýva žiadna hodnota ním poskytnutého plnenia, odvolací súd
urobil záver, že - pokiaľ žalobkyňa nežalovala tzv. synalagmu a ani žalovaný nepodal v tomto smere
vzájomnú žalobu - súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď rozhodol len o vydaní bezdôvodného
plnenia zo strany žalovaného v doposiaľ nevrátenej sume 2.666 eur bez povinnosti vzájomného plnenia

(oproti vydaniu „vodičky“, resp. oproti zaplateniu jej konkrétnej ceny).

11. Odvolací súd napokon súhlasil aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o poskytnutí
služieb nebola uzavretá v súlade so zásadou dobrých mravov v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi. Toto ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný
dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v
rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskejspolupatričnosti. Ide teda o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa, potrebnú mieru
tolerancie a aj rešpektovanie práva na ľudskú dôstojnosť. Pojmom dobré mravy možno teda rozumieť
pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy,

ktoré prenikajú celým právnym poriadkom. Do popredia pritom nevystupuje subjektívny názor účastníka,
ale spoločenské, objektivizované hodnotenie. Žalovaný v konaní zahmlieval, na akom základe vlastne
bol oprávnený poskytovať predmetnú službu veštenia a poskytovania kúry očisty, „vody šťastia, vody
lásky, odrábania a iných s tým súvisiacich vecí“, v čom konkrétne mali tieto služby spočívať, aký mali mať
účinokaakomalcelýprocesslužbyprebiehať.Najednejstraneuvádzal,žebolzamestnanýujehomatky

- živnostníčky, ktorej odviedol aj peniaze, no žiadny zmluvný vzťah z matkou nepreukázal a napokon aj
samotnú zmluvu so žalobkyňou uzavrel vlastným menom, a nie menom matky. Poukazovanie na to, že
v súčasnosti je už živnostníkom a že má na internete aj cenník, bolo v tomto konaní právne irelevantné.

12. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu podaného odvolania s ohľadom na všetko vyššie uvedené
dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku na podklade záveru

o absolútnej neplatnosti právneho úkonu je vecne správny, je aj dostatočne odôvodnený (§ 157 ods. 2
OSP, § 220 ods. 2 CSP) a žalovanému nebola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolanie
žalovaného odvolací súd posúdil ako neopodstatnené a z toho dôvodu napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, ktorej by patrila náhrada trov vynaložených v tomto
štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže súd prvej inštancie podľa 151 ods. 3 OSP o trovách konania
nerozhodol, odvolací súd nemohol rozhodnúť o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).