Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jozef Jaselský
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216398
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116216398.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: Ľ. Q., P.. X.X.XXXX, Y. H.
X, XXX XX E., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy
1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ &
HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513 o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 688,10 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie v časti úrokov z omeškania nad 5 % ročne zo sumy 688,10 € od 22.1.2017 do zaplatenia
z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 688,10 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 688,10 € od 22.1.2017 do zaplatenia a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 12.8.2016 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 688,10 € s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žiadosťou z 2.1.2010 požiadala žalovanú o vydanie Nákupnej karty
NAY Extra Premium. Žalovaný jej následne dňa_8.2.2010 schválil žiadosť a poskytol úverový rámec vo
výške 900 € s mesačnou splátkou 30 € pod číslom 26980609. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 21
zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať: a) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ),
b) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (§ 4 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ),
c) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), d)
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2
písm. j/ ZoSÚ), e) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný
kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Predložená zmluva uzatvorená medzi účastníkmikonania vyššie uvedené náležitosti neobsahuje. Z predmetnej karty NAY Extra Premium od 22.2.2010
do 16.6.2016 vyčerpala finančné prostriedky vo výške 3.271,58 € a zaplatila splátky vo výške 3.959,68
€. Žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 688,10 €. O skutočnosti, že sa žalovaný na
môj úkor bezdôvodne obohatil som sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
v mesiaci júl 2016.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že uzavrel so žalobkyňou ako
dlžníkom dňa 8.2.2010 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty - Nákupnej karty NAY Extra
Premium č. 26980609 (ďalej len „zmluva o úvere“), a to dištančným spôsobom. V skratke a všeobecne
možno celý vtedajší proces popísať tak, že (potenciálny) klient majúci záujem o poskytnutie bankového
produktu/služby zo strany žalovaného ho kontaktuje (najčastejšie telefonicky, na základe predošlej
skúsenosti či ako dôsledok marketingových činností našej spoločnosti, t.j. zaujme ho reklama na ten -
ktorý produkt), pričom je spísaný prvotný dokument - Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty (ďalej
len „žiadosť“; žiadosť predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.j. akési vyzvanie potenciálneho klienta
zo strany žalovaného na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie nevyhnutných
údajov do žiadosti, ktoré údaje spoločnosť posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver schváli a dôjde tak k
uzavretiu zmluvy, alebo neschváli z dôvodu toho, že ponúknutá bonita potenciálneho klienta nepostačuje
v zmysle zákonných povinností spoločnosti). Žiadosť je následne spolu s dokumentmi tvoriacimi
zmluvu a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho) klienta. Úlohou (potenciálneho)
klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním našej spoločnosti v seriózny prístup, je žiadosť a
priloženú zmluvnú a inú dokumentáciu si prečítať (naštudovať) a v prípade pretrvávajúceho záujmu
v žiadosti vyplniť údaje potrebné na posúdenie jeho návrhu zo strany žalovaného, žiadosť podpísať
a následne zaslať na posúdenie. V zmysle zákonných povinností žalovaný takúto ponuku (stále ešte
len potenciálneho) klienta s odbornou starostlivosťou vyhodnotí, pričom v prípade pozitívneho výsledku
žiadosť aj podpíše, čím dôjde v nadväznosti na zaslanie potvrdenia (potvrdzujúceho listu) klientovi k
uzavretiu zmluvy o úvere - takáto oboma stranami podpísaná žiadosť, spolu s jej právnymi súčasťami/
komponentmi (obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník) tvorí ako celok zmluvu o úvere. 1.2.
Ako bolo už uvedené vyššie, zmluvu o úvere netvorila len žiadosť, ale všetky komponenty zmluvy
o úvere - konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, potvrdzujúci list a cenník, v ktorých je uvedený
aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a teda i nákladov, ročná úroková sadzba,
poplatky uplatňované v čase uzavretia zmluvy o úvere, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov, ako i informácia o výške a termínoch/splatnosti splátky úveru. Z uvedeného je zrejmé, že
zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované starým zákonom o spotrebiteľských úveroch.
Osobitne vo vzťahu ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru [podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g)
starého zákona o spotrebiteľských úveroch] platí, že žalobkyňa si so žalovaným dohodla v zmluve
o úvere poskytnutie tzv. revolvingového úveru, ktorý je typický automaticky obnovovaným úverovým
rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane
čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Klient je následne povinný splácať úver
do okamihu jeho úplného uhradenia. Z uvedeného dôvodu sa presná konečná splatnosť tohto úveru
nedá určiť, a preto si účastníci zmluvy o úvere dohodli v čl. X. bode 63 obchodných podmienok, že
zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky sa uzatvára na dobu neurčitú. V nadväznosti
na uvedené je preto potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala absenciu žiadnych zákonom
vyžadovaných náležitostí v zmluve o úvere a jej tvrdenia a závery o vzniku bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného je v tomto smere potrebné vyhodnotiť ako neopodstatnené. Z dôvodu uľahčenia
uzatvárania zmluvy dištančným spôsobom bola táto zložená z viacerých, právnym putom spojených
listín - žiadosti, obchodných podmienok, potvrdzujúceho listu a cenníka. Žalovaným tvrdené právne puto
nevychádza len z „povahy veci“, či napríklad obchodných podmienok, ale aj existujúcej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov SR a zo zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len
„zákon o platobných službách“) - zmluva o úvere je totiž zároveň aj rámcovou zmluvou o poskytovaní
platobných služieb v zmysle tohto zákona, ktorej neoddeliteľnou právnou súčasťou sú v zmysle § 31 ods.
4 zákona o platobných službách aj obchodné podmienky. Pri pohľade na samotnú zmluvu o úvere cez jej
jednotlivé právnym putom previazané súčasti/komponenty (žiadosť, obchodné podmienky, potvrdzujúci
list a cenník) je zrejmé, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle na vec sa vzťahujúcich
príslušných právnych predpisov.
4. Žalovaný v podaní zo dňa 19.6.2018 k údajnej absencii tzv. rozpisu splátok v zmluve poukázal
na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR - verejne dostupné uznesenie Najvyššieho súdu SR z22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu sa síce týka súčasnej
právnej úpravy (zákon č. 129/2010 Z z.), avšak s ohľadom na faktickú totožnosť znenia § 4 ods. 2
písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.), ako aj skutočnosť, že zmluva o úvere
bola uzavretá v čase existencie totožnej Smernice EÚ a teda nutnosti eurokonformného výkladu, t.j.
ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z. v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia zmluvy) bolo nutné vykladať eurokonformne, je nutné aj v tomto konaní
vychádzať z vyššie uvedeného právneho záveru najvyššieho súdu. Okrem toho, ako upozorňuje
najvyšší súd vo vyššie uvádzanom uznesení, za účelom odstránenia pochybností o správnom spôsobe
výkladu súčasného zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 129/2010 Z.z.) zákonodarca s výslovným
poukazom na Rozsudok SDEÚ a Smernicu EÚ súčinnosťou od 01.05.2018 zmenil príslušné znenie
daného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by pri údaji o RPMN žalobca vychádzal
z názoru, že zmluva o revolvingovom (t.j. opakovane čerpanom a splácanom) spotrebiteľskom úvere
(poskytnutého na základe zmluvy uzavretej na dobu neurčitú) musí obsahovať tie isté náležitosti ako
zmluva o bežnom spotrebiteľskom úvere s vopred známym počtom splátok a termínom ukončenia
zmluvného vzťahu (t.j. presný výpočet RPMN), ide podľa názoru žalovaného o nekompromisný
formalizmus, ktorý je neprípustný. Ak by mali byť náležitosti spotrebiteľského úveru (resp. § 4 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch) vnímané prísne formalistický, nezohľadňujúc reálne okolnosti,
povahu úveru a cieľ právnej úpravy (informovanie spotrebiteľa v rámci reálnych možností veriteľa o
podmienkach úveru), dospeli by sme k zrejmej nespravodlivosti (summum ius summa iniuria). Zákon,
resp. jeho interpretácia, predsa nesmie požadovať nemožné. Napr. v prípade tzv. revolvingového
(neustále čerpaného a splácaného) úveru je zákonná náležitosť uviesť výšku RPMN splnená uvedením
tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t.j. príklad výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných, ktorý v
zmluve o úvere prítomný je; inak sa zákonná požiadavka splniť nedá). V rámci tohto reprezentatívneho
výpočtu sa potom v zmluve nachádza aj príklad výšky celkovej čiastky (aj nákladov) spotrebiteľa. Na
presný výpočet RPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru (koľkokrát a v akej výške
bude opakovane revolvingový úver čerpaný) a počet splátok atď. Pri revolvingovom úvere to nie je
možné, zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, spotrebiteľ má k dispozícii na čerpanie úverový rámec
(počiatok čerpania je navyše spojený zväčša s použitím karty, nie uzavretím zmluvy), veriteľ a zrejme
ani spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, koľko a ako dlho bude čerpať úver (používať kartu) a
splácať ho (existuje neuzavretý počet možných variantov budúceho vývoja). Jediný reálny možný je teda
indikatívny výpočet RPMN (inak by veriteľ musel vopred do zmluvy vypočítavať RPMN pre každý jeden
z neuzavretého počtu uvažovaných variantov vývoja úverového vzťahu, a to nie je splniteľná úloha).
Žalovaný budúcnosť nepozná (pritom nie je spotrebiteľovi bránené požiadať o presný spätný výpočet
skutočnej RPMN za zvolené uplynulé obdobie). Ako žalovaný poukázal vo svojich písomných podaniach
vtejtoprávnejveci,zákonodarcaakoiexistujúcasúdnaprax(privýkladezákona)vždyrozlišovalipovahu
úveru [je tomu aj v súčasnosti - viď časť II písm. e) Prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
(č. 129/2010 Z.z.), v zmysle danej prílohy zákonodarca aj v súčasnosti považuje za plne dostačujúci
príkladný/indikatívny výpočet RPMN].
5. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 6.9.2016, ktoré bolo súdu doručené pred
začatím pojednávania, vzala žalobu späť v časti úrokov z omeškania nad sadzbu 5 % ročne zo sumy
688,10 € od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, súd konanie v tejto časti
v zmysle § 144 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej aj len „C.s.p.“), zastavil.
6.Naprejednaniesporusúdnariadilpojednávanie,naktorésadostavilažalobkyňaajejprávnyzástupca.
Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a
súhlasil, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal a rozhodol
spor na pojednávaní v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi (žiadosť o vydanie nákupnej karty
NAY Extra Premium na č.l. 4, výpis z Bankomatky Quatro na č.l. 5-18, prehlásenie Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS na č.l. 19, schválenie žiadosti o nákupnú kartu NAY Extra Premium na č.l.
41, obchodné podmienky VÚB, a.s. na č.l. 42-45, cenník VÚB na č.l. 46-53), ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Zo žiadosti o vydanie nákupnej karty NAY Extra Premium vyplýva, že bola podpísaná žalobkyňou
ako klientom - fyzickou osobou dňa 2.1.2010 a zástupcom žalovaného dňa 8.2.2010. Žalobkyňa ňoupožiadala o vydanie nákupnej karty s výškou úverového rámca 900,- € s výškou splátky 30,- €. V
závere tejto listiny je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť
stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH.
Účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie potvrdzujúceho listu
a doručenie PIN kódu klientovi. OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou žiadosti zmluvy. V žiadosti
sa nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, podľa ktorého pri predpoklade,
že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a klient
použije kartu na nákup u obchodníka v hodnote 65,- € dňa 1.1.2011, pričom klient splatí dlžný zostatok
vo výške 66,65 € dňa 15.2.2011.
9. Dňa 12.2.2010 bola predmetná žiadosť žalovaným potvrdená, čím došlo medzi žalobkyňou a VÚB,
a.s. k uzavretiu zmluvy č. 26980609, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý revolvingový úver s
úverovým rámcom vo výške 900,-€, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 30,-€.
10. Z výpisu z Bankomatky Quatro na meno žalobkyne vyplýva schválený úverový rámec vo výške
2.250,- €. Žalobkyňa kartu využívala a peňažné prostriedky opakovane čerpala. Na ťarchu (debet)
tohto účtu, boli pritom okrem rôznych súm tzv. štandardných úrokov, sankčných úrokov (bez tohto aby
bol zrejmý spôsob ich výpočtu - z akej sumy, v akej sadzbe a za aké obdobie) a rôznych poplatkov
zaúčtované aj položky ako náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti.
11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že zo strany žalovaného dostala telefonickú ponuku na uvedenú
kartu, s ktorou súhlasila. Bolo jej povedané, že jej prídu domov papiere, ktoré má vyplniť a odoslať
naspäť. Na žiadosti teda vyplnila svoje osobné údaje, údaje o svojom zamestnávateľovi a zaškrtla aj
výšku úverového rámca. Ohľadom výšky úrokovej sadzby nemala vedomosť a nečítala si časti žiadosti
vyplnené drobným písmom. Po tom, čo žiadosť vyplnila a odoslala, jej bola neskôr doručená kreditná
karta, z ktorej čerpala peňažné prostriedky. Výpis od žalobcu jej chodil raz mesačne, kde bol uvedený
dlžný zostatok a suma ktorú má zaplatiť. V telefonickom rozhovore jej bola povedaná výška úverového
rámca, ktorá jej bude poskytnú, preto bola aj v žiadosti zaškrtnutá suma 900,- €. Iné údaje jej poskytnuté
neboli.
12. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úvera spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V súlade s § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) práva spotrebiteľa podľa § 7,
p) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Tým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z..Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. V zmysle § 10c NV č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.
13. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľské
zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Pri právnom posúdení predmetného sporu
vychádzal súd z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
14. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úverový rámec
vo výške 900,- € s uvedením mesačnej splátky 30,- €.
15. Súd preverením jednotlivých podstatných náležitostí zmluvy zistil, že v nej absentujú náležitosti
upravené v § 4 ods. 2 písm. h) - úroková sadzba, písm. j) - ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN)
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverov, písm. k) - priemernú hodnotu RPMN.
16. Pokiaľ ide o chýbajúce údaj, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet splátok, súd
konštatuje, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa a časť
splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, keďže úver je
odplatný právny úkon. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že absencia týchto údajov nie je porušením ustanovení § 4
ods. 2 písm. g) a i) zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Za dôvod, pre ktorý súd úver pokladal za bezúročný a bez poplatok, bolo okrem iného aj neuvedenie
ročnej úrokovej sadzby. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že ročná úroková sadzba je uvedená
potvrdzujúcom liste a cenníku, tak podľa názoru súdu takéto uvedenie nemožno považovať za naplnenie
zákonnej požiadavky, podľa ktorej úroková sadzba má byť súčasťou písomnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Taktiež súd poukazuje na to, že žalobkyňa uvedený potvrdzujúci list nemala k dispozícii v čase
vyplnenia žiadosti, a ako sama uviedla, nebola s úrokovou sadzbou v tom čase oboznámená.
18. Pokiaľ ide o chýbajúci údaj o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j) určuje, že uvedené údaje
je potrebné v zmluve o spotrebiteľskom úvere vypočítať na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že uvedené údaje boli v čase uzavretia zmluvy zistiteľné, a preto mali
byť v zmluve uvedené. Pre spotrebiteľa je pritom údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov jedným z
najdôležitejších údajov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť.
RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak
spotrebiteľ môže pomocou RPMN pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho
výhodnejší. Z tohto dôvodu je RPMN najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti
úveru. Tento údaj slúži spotrebiteľovi na porovnávanie úverových produktov, poskytovaných viacerými
veriteľmi a nepochybne je spôsobilý ovplyvniť spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Zákonodarca
v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu stanovil
prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Právna úprava § 4 ods. 2 písm. j/
ZoSÚ je kogentnou právnou normou, v zmysle ktorej je potrebné poskytnúť ochranu slabšej strane
zmluvného vzťahu. Sankciou neuvedenia RPMN je nevyvrátiteľná zákonná domnienka, podľa ktorej je
spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.
19. Zároveň súd preverením jednotlivých podstatných náležitostí zmluvy zistil, že v nej absentuje
aj priemerná hodnota RPMN (§ 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmysle
vyhlášky Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo vysvetlivkách v položke 3D je uvedené: „Uvádza
sa priemerná hodnota RPMN pre podobný spotrebiteľský úver alebo priemerná hodnota úrokovej mierypre kreditné karty platná ku dňu poskytnutia formulára spotrebiteľovi, ktorá je uverejnená podľa § 7a
ods. 2 zákona.“ Priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty podľa súhrnných informáciách o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2009, bola vo výške 19,33
%. Súd preto zastáva názor, že ak nebola zverejnená priemerná hodnota RPMN, spotrebiteľ mal byť
informovaný o priemernej hodnote úrokovej miery.
20. Na základe uvedených skutočností mal súd za to, že z dôvodu absencie zmluvných dojednaní
upravujúcich RPMN a tiež priemernú hodnotu RPMN - podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvedené v § 4 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, je úver v zmysle § 4
ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. V konaní nebolo
sporné, že žalobkyňa čerpala sumu vo výške 3.271,58 € a uhradila žalovanému sumu 3.959,68 €. Preto
jej súd priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi uvedenými sumami,
t.j. 688,10 €.
21. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaná, podľa § 563 OZ povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému, a
preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie
zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 688,10 € od 22.1.2017 až do zaplatenia.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná iba
v časti úroku z omeškania, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.