Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 9, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117207036
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117207036.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: U. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V. XXX/XX, P., o zaplatenie sumy 206,49 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 144,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 144,03 eura od 20.05.2014 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 10,- eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky stane

sa splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 40% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 16.03.2017, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 20.03.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 206,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od

20.05.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
pôžičke evid.č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 301,38
eura na kúpu spotrebného tovaru špecifikovaného v zmluve (herné zariadenie). Kúpna cena uvedeného
tovaru bola 332,20 eura, pričom žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 30,82 eura
a na zvyšok kúpnej ceny pôvodný žalobca poskytol žalovanej pôžičku. Podľa zmluvy o pôžičke mala

žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach v sume 12,56 eura, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 602,88 eura. Prvou neuhradenou splátkou bola splátka splatná dňa
19.05.2014. Poslednú úhradu eviduje žalobca zo dňa 19.01.2017. Do dňa spísania žaloby žalovaná
uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 157,35 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, pôvodný žalobca
dňa 26.03.2014 listom vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, pôvodný žalobca dňa

19.05.2014 úver zosplatnil. Do dňa spísania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 206,49 eura. Pôvodný žalobca si zároveň uplatnil
zákonné úroky z omeškania, pričom si neuplatnil zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom
prehľade splátok a úhrad. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 379,47 eura,ktorá suma zahŕňa akontáciu vo výške 30,82 eura a celkovú sumu predpísaných splátok vo výške
348,65 eura. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 188,17 eura, ktorá suma zahŕňa
akontáciu vo výške 30,82 eura a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 157,35 eura, ktoré sú

riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré
muvzniklivsúvislostisvymáhanímpohľadávky,ktorésižalobcavtomtokonaníuplatňujevovýške15,19
eura, označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú
príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením, t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi
náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy

žalovanej ku dňu podania žaloby tvorí istina 348,65 eura plus náklady na vymáhanie 15,19 eura mínus
úhrady (bez akontácie) 157,35 eura = žalovaná suma 206,49 eura.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Predžalobnú
upomienku zo dňa 26.03.2014, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad, Oznámenie o postúpení
pohľadávky zo dňa 20.06.2017, Podací hárok.

4. Uznesením č.k. 11Csp/76/2017-18 zo dňa 31.07.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania
na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. a na jeho miesto vstúpil žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku.

5. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 04.08.2017, k tejto sa vyjadrila v podaní zo dňa
14.08.2017, kde namietala, že zmluva neobsahuje predpísané obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods.
2 zák.č. 129/2010 Z.z., a to napr. druh úveru, adresu, kde môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, presný
dátum konečnej splatnosti úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na
základe uvedených skutočností je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej

uviedla, že samotná zmluva ani všeobecné obchodné podmienky neobsahujú žiadnu zmienku o dohode
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a zároveň žalobca nepredložil žiadny listinný dôkaz o zaslaní
výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, preto žalobca nebol podľa žalovanej oprávnený
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. V podanom návrhu sa žalobca domáha aj nákladov na vymáhanie
pohľadávky (manipulačný poplatok) vo výške 15,19 eura, tento nárok nepodložil žiadnymi listinnými

dôkazmi, tento nárok je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, a preto žalobca nemá na manipulačný
poplatok nárok. Na základe uvedených skutočností žalovaná zastávala názor, že žalobcom uplatnený
nárok nie je oprávnený v celom rozsahu.

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor

je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o

otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
okrem toho aj výsledkom elektronickej lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni a výsluchom žalovanej

(v zmysle § 295 CSP). Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, pričom požiadal o odročenie
pojednávania za účelom predloženia listinného dôkazu, ktorej žiadosti súd nevyhovel, nakoľko
predloženie uvedeného listinného dôkazu nebolo pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
(spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX Z. o pôžičke č.
XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej pôžičku vo výške 301,38
eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 48-ich mesačných splátkach s poistením vo výške 12,56
eura, s mesačnou výškou poistenia 0,35 eura. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške

44,71%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 45,94%. Z článku 8 ods. 8.2 ZP vyplýva,
že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z článku 8 ods. 8.3 ZP vyplýva,
že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Z článku 15 ods. 15.4 ZP vyplýva,
že spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaníso zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie
tohto práva klienta 15 dní vopred. Žalovaná na uvedenú zmluvu zaplatila, vychádzajúc z Prehľadu
splátok a úhrad, celkom sumu 157,35 eura, keď suma akontácie nespadá do pôžičky. Predžalobnou

upomienkou zo dňa 26.03.2014 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k úhrade nedoplatku s
upozornením, že ak nedôjde k úhrade, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienka bola dňa
03.04.2014 doručená žalovanej. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, z ktorého dôvodu právny predchodca
žalobcu úver zosplatnil ku dňu 19.05.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka ku dňu
19.06.2017 postúpená zo spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na spoločnosť žalobcu.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

13. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 19 ods. 1 až 4 ZoSÚ, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa
vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (1) Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou

poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť
za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo
na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania,náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na
platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie
účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. (2) Pri výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok
a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej

percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte
ročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúveruaostatné
poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (4)

20. Podľa Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.:

I. Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok
a poplatkov na strane druhej

Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu

splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) - tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého
nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov.

Poznámky:

a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť
zaplatené v rovnakých intervaloch.
b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania.

c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka.
Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých
mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t. j. 365/12), bez ohľadu
na to, či je rok priestupný, alebo nie je.
d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice

na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste
sa zvýši o jeden.
e) Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a pojmu tokov (Ak), ktorý bude kladný alebo
záporný podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až k, a vyjadrený v rokoch, t. j.:

n
S = suma Ak (1 + X) na tk
k=1S je súčasný stav tokov; ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou
a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a

právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona
č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola
poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania
(§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady

lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko

zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d)
ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí
zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota

splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným
ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je,
aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj

gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem
„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce výška, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky spoistením 12,56 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala
výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby

sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval
aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú
jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a
odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom
nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška

úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá
na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude
s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu neobsahujú, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je
uvedený výslovne a zrozumiteľne, pretože nie je zrejmé, ktorý z viacerých uvádzaných údajov tomuto
zodpovedá. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď
tento údaj je uvedený vo výške 44,71%, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet

použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ uvedený v odseku 20. odôvodnenia rozsudku, pričom správny
údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 47,36% pri výške splátky 12,56 eura mesačne. Súd mal za
to, že bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie, nakoľko žalovaná nemala
(s poukazom na čl. IV. zmluvy) možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia, keďže samotným podpisom
zmluvy o pôžičke mala vyjadriť svoj súhlas s poistením. Nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere

je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (správny údaj je
vyšší), nastáva dôsledok v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ.

28. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) za

bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca (ktorý je v konaní aktívne legitimovaným
z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu) nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru,
poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po
odrátaní plnenia zo strany žalovanej.

29. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa
11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu
prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale
toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia
je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého

splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je
pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty
požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva,
žezmluvaospotrebiteľskomúverepresnúvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov
neobsahovala,jepotrebnéúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutej

sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017,
kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva
uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle §
11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom,

že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov,
stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a
y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna
náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v
zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

30. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenietermínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať

v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva
sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských
úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.

9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami

v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší
súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom

contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona

len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

32. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale
len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaný
z poskytnutej pôžičky vo výške 301,38 eura zaplatila celkom sumu 157,35 eura, súd jej vo výroku I.

rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške
144,03 eura (301,38 eura - 157,35 eura) a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú
zamietol. V časti uplatnených nákladov na vymáhanie pohľadávky, považoval súd žalobu za nedôvodnú,
nakoľko žalobca nepreukázal, že mu uvedené náklady vznikli a z čoho pozostávajú, preto súd žalobu
v tejto časti vo výroku II. rozsudku zamietol.

33. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať
od žalovanej popri plnení istiny vo výške 144,03 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa20.05.2014, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 19.05.2014. Žalovaná spochybňovala oprávnenie
veriteľa zosplatniť pôžičku, avšak súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený
spotrebiteľský úver zosplatniť. Možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru bola

dojednaná v článku 15 ods. 15.4 ZP (§ 565 OZ). Zároveň bolo dodržané ustanovenie § 53 ods. 9
OZ, nakoľko veriteľ uplatnil právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky (žalovaná neuhradila už prvú splátku splatnú dňa 20.01.2014 a neuhradila ani ďalšie
tri splátky) a súčasne upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva
(predžalobná upomienka zo dňa 26.03.2014 doručená žalovanej dňa 03.04.2014). S poukazom na

uvedené bol veriteľ oprávnený spotrebiteľský úver zosplatniť, pričom tak urobil ku dňu 19.05.2014,
ktorú skutočnosť zosplatnenia úveru žalovaná nespochybnila, a táto vyplýva aj z Prehľadu splátok a
úhrad. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 20.05.2014. Keďže súd dospel k záveru, že
opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 144,03 eura, bolo možné priznať žalobcovi

nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaná sa dostala do omeškania
dňa 20.05.2014, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,25%. Žalobca tak má
popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25% (5 + 0,25 %) ročne zo sumy
144,03 eura od 20.05.2014 do zaplatenia.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za odôvodnenú len v časti o
zaplatenie sumy 144,03 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 144,03 eura od
20.05.2014 do zaplatenia, preto jej vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku
II. zamietol.

35. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

36. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú a skutočnosti,
že žalovaná je invalidným dôchodcom s príjmom iba vo forme invalidného dôchodku vo výške 295,40
eura mesačne (vyplývajúci z výsledku el. lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni na č.l. 35), má tri

maloleté deti, viacero dlhov celkom vo výške 60.000,- eur (vyplývajúce z výsluchu žalovanej), súd
považoval za dôvodné vyhovieť žiadosti žalovanej o možnosť plnenia dlhu v splátkach vo výške 10,-
eur mesačne so splatnosťou do 20-teho dňa v mesiaci, s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s
plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany
žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti

rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej
s plnením čo i len jednej splátky.

37. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

40. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny s príslušenstvom priznaná suma 144,03 eura
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 70% a hrubý úspech žalovanej 30%, a teda

konečný čistý úspech žalobcu je 40% (70-30). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 40% trov konania, o čom súd
rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa
§ 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie podané žalovanou by však bolo právne
neúčinné, nakoľko sa odvolania vzdala na súde po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).