Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/143/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217217561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1217217561.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: O. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom T. L. XXXX/XX S., J.-O., prechodne bytom E. Y. XXXX/XX, J.-O., zast.
Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248 301 proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,

Bratislava, IČO: 31 320 155, za účasti intervenienta na strane žalovaného: GEBISA HOLDING, Ltd.,
so sídlom Level 5, Development Bank of Samoa Building, Beach Road, Apia, Samoa, číslo spoločnosti
32235, zast. VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k.
42Cb/214/2017-196 zo dňa 16.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/214/2017-196 zo dňa

16.5.2018 v napadnutom výroku č. III. p o t v r d z u j e.

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku č. I. konanie o žalobe o určenie

neplatnosti právnych úkonov zastavil, vo výroku č. II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania proti
žalobcovi, vo výroku č. III. intervenientovi na strane žalovaného priznal proti žalobcovi náhradu trov
konania v plnom rozsahu a zároveň vo výroku č. IV. rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku
za žalobu vo výške 92,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. žalobcovi, po právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu dňa 14.9.2017 domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke č. 1/91

zo dňa 29.8.1991 a Záložnej zmluvy č. 1 zo dňa 8.9.1992, a náhrady trov konania. Podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 23.2.2018 oznámila spoločnosť GEBISA HOLDING, Ltd. vstup do konania ako
intervenienta na strane žalovaného. Dňa 23.4.2018 žalobca vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť a
žiadal konanie zastaviť bez udania dôvodu.

2. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP a teda z dôvodu

späťvzatia podanej žaloby žalobcom konanie zastavil v súlade s dispozičným prejavom žalobcu (§ 146
ods. 1 CSP), nakoľko súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný.

3. O nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1
CSP s odôvodnením, že žalobca síce procesne zavinil zastavenie konania, keď zobral žalobu späť
bez uvedenia dôvodu, avšak právo na náhradu trov konania voči žalobcovi žalovanému nepriznal s

prihliadnutím na skutočnosť, že mu žiadne trovy konania nevznikli.4. O nároku na náhradu trov konania intervenienta na strane žalovaného rozhodol súd prvej inštancie
v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný, na strane ktorého do konania intervenient vstúpil, mal
vo veci plný úspech, a preto mu priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli proti neúspešnému

žalovanému (správne má byť žalobcovi).

5. O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi vo výške 92,30 eur rozhodol súd prvej inštancie
podľa ust. § 11 ods. 4 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti výroku
III., ktorým súd prvej inštancie priznal intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania
proti žalobcovi v plnom rozsahu. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalobca namietal, že nemôže súhlasiť s
argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenej v napadnutom uznesení a teda, že žalobca procesne
zavinil zastavenie konania. Podľa tvrdenia žalobcu tento sa až po začatí konania sa dozvedel o

skutočnosti spočívajúcej v postúpení pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke č. 1/91 zo dňa
29.8.1991 zo žalovaného na spoločnosť GFR, s. r. o. a následne na intervenienta na strane žalovaného,
ktorý sa stal veriteľom pohľadávky, ktorá je predmetom vymáhania v exekučnom konaní, pričom pokiaľ
by mal žalobca o predmetných skutočnostiach vedomosť, bol by nútený zvážiť domáhania sa ochrany
svojich práv. Žalobca ďalej v odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie pri vydaní uznesenia v III.

časti výroku, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, tým že neskúmal možnosť aplikácie
ust. § 257 CSP. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
napadnutého výroku zmenil tak, že súd intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania proti
žalobcovi nepriznáva, príp. navrhuje, aby odvolací súd predmetné uznesenie v rozsahu napadnutého
výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

11. Podľa § 82 ods. 1 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86
písomným podaním.

12. Podľa § 82 ods. 2 CSP vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.

13. Podľa § 82 ods. 3 CSP vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.

14. Podľa § 83 CSP súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

15. Intervenient vstupuje do sporu podaním adresovaným súdu. Intervencia vzniká doručením podania
tretej osobe, ktorým táto oznamuje súdu svoj vstup do konania. Po vstupe intervenienta do konania (§
82) môže žalobca alebo žalovaný podať návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný.
Prípustnosťvstupuintervenientaskúmasúdvýlučnenanávrh.Prerozhodnutieoprípustnostiintervencie

je irelevantné, či strany sporu s intervenciu súhlasia alebo nie.

16. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že podaním uskutočneným elektronickými
prostriedkami, doručeným konajúcemu prvoinštančnému súdu dňa 23.2.2018 obchodná spoločnosťGEBISA HOLDING, Ltd., so sídlom Level 5, Development Bank of Samoa Building, Beach Road,
Apia, Samoa, číslo spoločnosti 32235 (ďalej už len „GEBISA“ alebo „intervenient“), právne zast. VRBA
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225 vstúpila do konania ako

intervenient na strane žalovaného „ oznámením o spore“ v zmysle ust. § 86 CSP. Svoj vstup odôvodnila
skutočnosťou, že pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke č. 1/91 zo dňa 29.8.1991 (ktorej neplatnosti
sa v tomto konaní žalobca domáha) so všetkými právami s ňou spojenými vrátane zabezpečenia
bola postúpená na túto spoločnosť ako nového veriteľa. Okrem iného v súčasnosti sa vedie vo veci
pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke č. 1/191 medzi žalobcom ako povinným a obchodnou spoločnosťou

GEBISA ako oprávneným exekučné konanie č.k. EX 153/1997 na exekútorskom úrade v Lučenci
(súdny exekútor I.. I. K., EÚ Lučenec). Súd prvej inštancie výzvou, doručenou právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 20.3.2018 uložil povinnosť žalobcovi vyjadriť sa v lehote 15 dní ku vstupu intervenienta do
konania na strane žalovaného. Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval a následne podaním doručeným
prvoinštančnému súdu dňa 23.4.2018 vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu.
Intervencia na strane žalovaného teda nezanikla, keďže o jej neprípustnosti právoplatne nerozhodol

konajúci súd. (nebol podaný návrh žiadnej zo strán na rozhodnutie súdu o neprípustnosti intervencie)

17. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Ak teda nedôjde k späťvzatiu žaloby pre správanie žalovaného po začatí konania (žalovaný po začatí
konania plnil žalobcovi to, čo bolo predmetom sporu) z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania

zavinil žalobca.

18. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, v zmysle § 256 ods. 1 CSP
vznikolžalovanémuaintervenientovinastranežalovanéhonároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi
v celom rozsahu. Keďže žalovanému žiadne trovy konania v prvoinštančnom konaní nevznikli, súd prvej

inštancie správne rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Intervenient bol však v konaní zastúpený advokátom (uvedené pripúšťa CSP) a teda má nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

19. Žalobca v odvolaní namietal postup súdu prvej inštancie v tom zmysle, že tento mal z vlastnej

iniciatívy použiť pri rozhodovaní ust. § 257 CSP.

20. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

21. Zákon pri postupe podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to 1. dôvody
hodné osobitného zreteľa a 2. výnimočné okolnosti. V danom prípade však odvolací súd nevzhliadol
žiaden určitý typ konania alebo určitú procesnú situáciu, resp. sociálne aspekty, pre ktoré by mal pristúpiť
k tak výnimočnému opatreniu zo zásady „procesnej zodpovednosti za výsledok konania“.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie i s jeho
odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

23. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správne.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP . Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného síce vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, keďže boli v odvolacom konaní úspešní, avšak tento nárok im
priznaný nebol, nakoľko im žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).