Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 21, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206223091
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1206223091.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobcov: X. L. V., K. XX, R., Š..
O. E., X. Š. L., L. XX, R., Š.. O. E., obaja zastúpení: JUDr. Jozef Herbulák, advokát, Brnianska 1K, 911
05 Trenčín proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603
481, o náhradu vecného bremena a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C 383/2006-302 zo dňa 3.3.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 8C 383/2006-302 zo dňa 3.3.2016
p o t v r d z u j e.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 8C 383/2006-302 zo dňa 3.3.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 12.773,19 EUR a zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu
11.806,72 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. O práve na
náhradu trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku uznesením.

2. Žalobkyňa v 1. rade a pôvodná žalobkyňa v 2. rade (G. L.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu

dňa 28.09.2006 pôvodne domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX,
L..Ú.. H., ktorých vlastníčkou je žalobkyňa v 1. rade a k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, L..Ú.. H.,
ktorých vlastníkom je v súčasnosti žalobca v 2. rade. Súčasne sa domáhali, aby súd zaplatil žalobkyni
v 1. rade sumu 127.840,67 EUR ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 17.038,01 EUR z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v 2. rade sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 96.936,87 EUR ako náhradu za zriadenie vecného bremena a 18.505,31 EUR z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Po žalobkyni v 2. rade (G. L.) po začatí konania v dôsledku jej úmrtia

predmetné pozemky prešli na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 38D/275/2008, Dnot 34/2008 do
vlastníctva jej syna Š. L., ako právneho nástupcu žalobkyne v 2. rade. Po niekoľkých úpravách žaloby sa
žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 12.773,19
EUR a žalobcovi v 2. rade sumu 11.806,72 EUR titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že právoplatnými dedičskými rozhodnutiami sa stali
výlučnými vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H., vedených ako parcela č. XXX/X zapísaná

na LV č. XXXX (žalobkyňa v 1. rade) a ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (právna
predchodkyňa žalobcu v 2. rade). Priloženým geometrickým plánom, ktorý bol zapísaný do katastra
nehnuteľností, došlo k vytvoreniu nových parciel registra C, na ktorých sa nachádzajú cesty - verejná
komunikácia. Po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom žalobcovia zistili, že na časti pozemkov bolav roku 1981 zriadená verejná komunikácia, a to bez súhlasu právnych predchodcov žalobcov a bez
toho, aby došlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu. Účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. predmetné
komunikácie prešli do vlastníctva žalovaného. Žalovaný odmietol uzavrieť kúpnu zmluvu na pozemky

pod cestami za všeobecnú cenu a nevyužil ani inštitút vyvlastnenia. Žalovaný zotrvával na návrhu
uzavrieť nové nájomné zmluvy s nájomným vo výške 5 Sk za m2 ročne alebo pozemky odkúpiť za 35
Sk za m2, ale žalobcovia s návrhmi žalovaného nesúhlasili.

4. V danom prípade išlo o stavbu na cudzom pozemku a odstránenie stavby nebolo účelné, nakoľko

komunikácia slúži verejnému záujmu a nebolo možné ju viesť na iných pozemkoch. Existencia cesty
obmedzovala vlastníctvo žalobcov k pozemku natoľko, že ho nemohli využiť na žiadny iný účel. Celková
výmera predmetných pozemkov bola u žalobkyne v 1. rade 1.543 m2 a u žalobcu v 2. rade 1.170 m2.
Bolo nesporné, že žalovaný užíva pozemky odo dňa skončenia platnosti nájomných zmlúv bez právneho
dôvodu, a to od 01.05.2005 (patriace žalobkyni v 1. rade) a od 01.10.2004 (patriace žalobcovi v 2.
rade). Žalovaný odo dňa skončenia platnosti nájomných zmlúv neplatí žiadne nájomné, teda u neho

dochádzalo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré odmieta žalobcom vydať a preto si žalobcovia uplatnili
svoj nárok podanou žalobou.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že s predmetnými nehnuteľnosťami
sa nakladalo ako s nehnuteľnosťami, ktoré boli skonfiškované a neboli pridelené, o čom svedčí listina

vydaná Finančným odborom Okresného národného výboru Bratislava - vidiek č. W..X/XXXX/XX-T. zo
dňa 20.10.1975, v ktorej sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené na druhej strane listiny sa s účinnosťou od
01.01.1975 prevádzajú do vlastníctva čsl. štátu v správe Investing investorsko-inžinierska organizácia
hlavného mesta SR Bratislavy. V článku IV. listiny sa uvádza, že nehnuteľnosti uvedené v listine sú
právoplatnekonfiškovanépodľaDPRč.108/1945Zb.anariadeniač.104/1945Zb.aprešlidovlastníctva

čsl. štátu na základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSSR a Maďarskom. Na druhej strane
listiny sú uvedené aj pozemky v k.ú. H., zapísané v PK vložke č. XXX, parc. č. XXX/X - roľa o výmere
4.931 m2 a parc. č. XXX/X - roľa o výmere 4.654 m2 pôvodného vlastníka C. D.. O tom, že pozemky
parc. č. XXX/X K. XXX/X, k.ú. H. boli pridelené do vlastníctva manželom O. K. A. V., sa žalovaný
dozvedel až vtedy, keď ho oslovili žalobcovia a žiadali majetkovoprávne usporiadať pozemky v častiach

zastavaných miestnou komunikáciou. Na základe toho žalovaný uzavrel so žalobkyňou v 1. rade Zmluvu
o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a s právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade Zmluvu o nájme
pozemku č. XXXXXXXXXXXX. Žalovaný nespochybňoval, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov
bola vystavaná komunikácia, ktorej vlastníkom je žalovaný, vlastníctvo žalovaného však ustanovil až
zákon č. 160/1996 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.1996. Právny predchodca žalovaného

nevediac o prídele nehnuteľností právnym predchodcom žalobcov sa domnieval, že pozemky pre
výstavbu sídliska usporiadal uvedenou listinou finančného odboru ONV Bratislava - vidiek. Výška
nájomného v zmluvách o nájme bola stanovená na 5,- Sk/m2/rok v zmysle § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 465/1991 Zb. Vyhláška č. 465/1991 Zb. bola zrušená k 01.01.2004, avšak v čase, kedy bol uplatnený
nárok u žalovaného, boli tieto predpisy platné a účinné. Po zrušení vyhlášky č. 465/1991 Zb. neexistuje

právna úprava, ktorá by riešila nájom pozemkov prenajatých na iné ako podnikateľské účely, o čo ide
v prípade pozemkov zastavaných verejnou komunikáciou, nakoľko miestnu komunikáciu využíva široká
verejnosť a žalovaný z nej nemá žiadne výnosy, iba náklady spojené s údržbou a prevádzkou. Žalovaný
má výšku nájomného, za ktoré prenajíma nehnuteľnosti na území hlavného mesta, stanovenú v Tabuľke
cien prenájmov nehnuteľného majetku, kde pod položkou 19 je stanovená výška nájmu pozemkov

neslúžiacich účelom podnikania vrátane poľnohospodárskej výroby, ktorá je vo všetkých lokalitách
Bratislavy 5,- Sk/m2/rok. Žalobcovia žiadali zriadenie vecného bremena za odplatu v trhovej cene
pozemkov, išlo v podstate o stanovenie kúpnej ceny za dané pozemky, avšak bez prevodu vlastníckeho
práva, čo sa vzhľadom na verejný účel využitia komunikácie zdalo žalovanému neprimerané, tak isto
aj výška bezdôvodného obohatenia.

6. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/383/2006-110, zo dňa 26.03.2007 rozhodol o zriadení vecného
bremena za náhradu a o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle petitu pôvodnej žaloby pred
konečnou úpravou žalobného návrhu zo strany žalobcov. Na základe odvolania žalovaného Krajský
súd v Bratislave uznesením, č.k. 2Co/303/2007-124, zo dňa 29.04.2009 rozsudok prvostupňového

súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalobcovia podaním doručeným súdu dňa
25.03.2011 vzali žalobu v časti zriadenia vecného bremena za náhradu a v časti vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01.07.2009 späť, nakoľko v priebehu konania došlo k prijatiu zákona č.
66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoréprešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2009
a v súlade s ust. § 4 ods. 1 zriadil v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo

zmenu stavby. Tento zákon v § 2, § 3 upravuje nároky vlastníka zastavaného pozemku voči vlastníkovi
stavby a podľa žalobcov išlo o lex specialis k ust. § 135c ods. 3 OZ. Žalobkyňa v 1. rade si ďalej
uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2005 do 31.08.2006 a za obdobie
od 14.10.2008 do 30.06.2009 a žalobca v 2. rade za obdobie od 01.10.2004 do 31.08.2006 a za obdobie
od14.10.2008do30.06.2009.Žalovanývovyjadrenídoručenomsúdudňa13.04.2011vzniesolnámietku

premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.10.2008 do 14.10.2010,
keďže pôvodný návrh na rozšírenie petitu bol doručený súdu až dňa 29.10.2010. Ďalej uviedol, že
pozemky parc. č. XXXX/XX K. XXXX/XX sú zastavané miestnou komunikáciou T. len čiastočne.
Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 16.10.2015 vzali žalobu čiastočne späť. Na nepatrnej časti
pozemkov, ktoré sú predmetom konania sa nenachádzajú cesty vo vlastníctve žalovaného, ale išlo o
časť ihriska. Žalobcovia súhlasili, aby sa od celkovej výmery pozemkov odpočítala výmera pripadajúca

na ihrisko, t.j. u žalobkyne v 1. rade sa odpočíta z parcely č. XXXX/XX výmera 49 m2, t.j. nájomné za
užívanie tejto parcely sa bude počítať z výmery 305 m2 a u žalobcu v 2. rade sa z parcely č. XXXX/
XX odpočíta výmera 94 m2, t.j. nájomné za užívanie tejto parcely sa bude počítať z výmery 215 m2.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalobcovia upravili uplatňované obdobie od 29.10.2008
do 30.06.2009. Žalobkyňa v 1. rade si uplatňovala sumu 12.773,19 EUR a žalobca v 2. rade sumu

11.806,72 EUR.

7. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2, § 663, § 671 ods.1, §
676 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a

vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že nárok žalobcov je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že na základe právoplatných
rozhodnutívydanýchvdedičskomkonaní(osvedčenieonovoobjavenomdedičstveD168/02Dnot27/02,
osvedčenie o dedičstve D 1049/93 Dnot 7/94) nadobudli žalobkyňa v 1. a pôvodná žalobkyňa 2. rade (G.
L.) po poručiteľovi O. V., zomrelom dňa 07. 11. 1985, vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcich sa v

k. ú. H. vedených ako parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (žalobkyňa v 1. rade) a ako parcela č.
XXX/X zapísaná na LV č. XXXX (žalobkyňa v 2. rade). Podľa zapísaných geometrických plánov č. XXX-
R.z13.12.2005ač.XX/XXz17.6.2006,tomutostavuvprípadežalobkynev1.radezodpovedajúparcely
číslo XXXX/XX XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX,
XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/XX,XXXX/XXXXXX/X,XXXX/

X, L. E. H. E. H. C. H.. K. H. D. D. Ž.K. H. X. A. (Ž.) D. Č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, , XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve
žalobcu.

8. Na časti vyššie uvedených parciel (XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/X H. H. X.XXXmX K. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX o výmere 1.170m2)
bola vybudovaná v roku XXXX verejná komunikácia, chodníky, parkoviská ako súčasť sídliska. Právny
predchodca žalovaného sa domnieval, že pozemky pre výstavbu sídliska boli usporiadané listinou
finančného odboru ONV Bratislava - vidiek v Bratislave č. W. X/XXXX/XX-T. zo dňa 20. 10. 1975.

Zákonom č. 138/1991 Zb. prešlo vlastnícke právo k verejnej komunikácii na žalovaného. O skutočnosti,
že pozemky s parc. č. XXX/X K. XXX/X, k. ú. H. boli výmerom č. XXX/X/XXX/XXXX zo dňa 15. 12.1950
pridelené do vlastníctva manželom O. K. A. V. sa žalovaný mal dozvedieť až vtedy, keď ho oslovili
žalobkyne v 1. a 2. a žiadali majetkovo právne usporiadať predmetné pozemky. Na základe týchto
skutočností žalovaný uzatvoril so žalobkyňou v 1. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a

spôvodnoužalobkyňouv2.radeZmluvuonájmepozemkuč.XXXXXXXXXXXX,pričomsnadväznosťou
na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 465/1991 Zb. bola výška nájomného v zmluvách
stanovená na sumu 5,-Sk/m2/rok. Nájomné zmluvy boli medzi účastníkmi konania uzatvorené na
dobu určitú (od 01. 05. 2002 do 30. 04. 2005 so žalobkyňou 1., od 01 .10. 2001 do 30. 09. 2004
so žalobkyňou 2). Zo znaleckého posudku č. 175/2005 vyplýva, že všeobecná hodnota predmetných

pozemkov v k. ú Vrakuňa, na ktorých sa nachádza verejná komunikácia je 2.496,-Sk/m2. Cena
prenájmu pozemkov v danej lokalite predstavuje sumu 248,81,-Sk/m2/ročne. Zo znaleckého posudku
č. 06/2014 vypracovaného B.. T. G. vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností - pozemkov
nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX za obdobie od 01.05.2005 do 31.08.2006 je8.360,- EUR a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 je 5.290,- EUR. Všeobecná hodnota nájmu
nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. H., zapísaných na LV č. XXXX za obdobie od
01.10.2004 do 31.08.2006 je 9.140,- EUR a za obdobie od 14.10.2008 do 30.06.2009 je 4.020,- EUR.

Žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že sú vlastníkmi pozemkov, na ktorých žalovaný vlastní a spravuje
komunikáciu, pričom nespornosť tohto stavu potvrdzuje aj v minulosti uzavretý nájomný vzťah. Keďže
pre nezhodu o výške nájomného k predĺženiu nájmu nedošlo a vzhľadom na to, že žalovaný predmet
nájmu ďalej užíva, žiadali o priznanie bezdôvodného obohatenia. Vyjadrenie žalovaného, ktoré sa týka
identifikácie vlastníctva nehnuteľností považovali za účelové, nakoľko dnešný stav nie je sporný a

žalovaný základ žaloby uznáva. Podľa žalovaného podobných žiadateľov mesto uspokojovalo v zmysle
vyhlášky o cenách nájmu nehnuteľností 5,- Sk, resp. 10,- Sk za m2 ročne a do tejto výšky bol žalovaný
ochotný plniť v rozsahu zastavaných častí nehnuteľností komunikáciou. Pred počiatkom stavby bola
snaha o majetkovo-právne vysporiadanie, avšak nehnuteľnosti sa považovali za konfiškát vo vlastníctve
štátu. Zriadenie vecného bremena za jednorazovú náhradu akceptoval vo výške 35,- Sk za m2. Došlo k
zásadnej zmene prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2009, ktorý sa zaoberá režimom

pozemkov pod stavbami VÚC alebo obce, pričom upozornil najmä na znenie § 4, ktoré na takýchto
nehnuteľnostiach z verejného záujmu zriaďuje vecné bremeno, takže vecné bremeno k pozemkom
vzniklo zo zákona ku dňu jeho účinnosti.

9. Žalovaný tiež uviedol, že zmluvy o nájme pozemkov uzavreté so žalobkyňou v 1. rade a právnou

predchodkyňou žalobcu v 2. rade boli uzavreté na dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za nájom bola
dohodnutávovýške5,-Sk/m2/rok(0,17EUR/m2/rok).Včl.2ods.2bolozmluvnýmistranamidohodnuté,
že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej
najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný poukázal na § 676 ods. 2 OZ, ktoré umožňuje obnovenie
nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dohodnutý za podmienky, že nájomca užíva vec

aj po skončení nájmu, tzn. nájomca nevrátil prenajatú vec a druhou podmienkou je, že prenajímateľ
nepodá návrh na vydanie veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ak sú splnené
obe tieto podmienky, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola pôvodne
dojednaná. Žalovaný tvrdil, že nájomné zmluvy sa obnovili za tých istých podmienok vždy na rok, a preto
žalobcom prislúcha náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok).

10. Žalobcovia vzali žalobu späť v časti návrhu na zriadenie vecného bremena za náhradu a v
časti vydania bezdôvodného obohatenia, pričom o čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté uznesením,
č.k. 8C/383/2006-149. Žalobcovia vzali následne žalobu späť opätovne v časti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom po čiastočnom späťvzatí sa žalobkyňa v 1. rade domáhala zaplatenia

sumy 12.773,19 EUR a žalobca v 2. rade zaplatenia sumy 11.806,72 EUR. Tento úkon žalujúcej
strany bol reakciou na údaj z kópie katastrálnej mapy, podľa ktorej sa na nepatrnej časti predmetných
nehnuteľností nachádza stavba, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne výmera parcely č.
XXXX/XX vo vlastníctve žalobkyne sa tak znížila z 354m2 na 305m2. Výmera nehnuteľností pre ňou
uplatnený nárok sa znížila z 1.543m2 na 1.494m2. Výmera parcely č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu

sa zníži z 309m2 na 215m2. Výmera nehnuteľností pre ním uplatnený nárok sa zníži z 1.170m2 na
1.076m2.

11. V danej veci okresný súd vychádzal zo skutkového zistenia, ktoré bolo medzi stranami nesporné, že
žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H.

a žalobca v 2. rade je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. H.. Rovnako nebolo
sporné, že na vybraných parcelách vo vlastníctve žalobcov boli postavené miestne komunikácie vo
vlastníctve žalovaného, ktoré boli kolaudované dňa 15.04.1981, čo vyplýva z odpovede G. R. - H. zo dňa
02.12.2005. Pokiaľ žalobcovia svoj nárok odôvodnili inštitútom bezdôvodného obohatenia plnením bez
právneho dôvodu, žalovaný namietal, že medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným bola uzavretá zmluva

o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005 a medzi právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade
(G. L.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.09.2004. Úhrada za
nájom bola dohodnutá vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok) v súlade s vtedy účinnou vyhláškou
č. 465/1991 Zb. zrušenou k 01.01.2004. Tento nájom sa podľa žalovaného po uplynutí dohodnutej doby
nájmu konkludentne predĺžil, nakoľko pozemky vo vlastníctve žalobcov užíval aj po skončení nájmu,

tzn. nevrátil prenajatú vec a žalobcovia ako prenajímatelia zároveň nepodali návrh na vydanie veci
alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Z uvedeného dôvodu mala podľa názoru
žalovaného žalobcom prislúchať náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/
m2/rok).12. Okresný súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Vychádzal z toho, že
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená stavba - verejná komunikácia vo vlastníctve

žalovaného, pričom účastníci nespochybňovali skutočnosť, že táto komunikácia bola postavená bez
súhlasu právnych predchodcov žalobcov. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia nevedel, že pozemky s parc.
č. XXX/X a XXX/X, k.ú. H. boli pridelené do vlastníctva manželom O. K. A. V. (rodičom žalobkyne v
1. rade a právnej predchodkyne žalobcu v 2. rade) a o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až keď ho
oslovili žalobcovia a žiadali majetkovoprávne usporiadať pozemky v častiach zastavaných miestnou

komunikáciou, čoho dôsledkom bolo uzavretie nájomných zmlúv. V tomto ohľade možno súhlasiť s
vyjadrením žalobcov, že pokiaľ mal právny predchodca žalovaného záujem v čase výstavby komunikácii
o usporiadanie právnych vzťahov s vlastníkmi pozemkov, mohol nahliadnuť do registra prídelcov na
základe Dohody o výmene obyvateľstva medzi Č. K. G.. Žalovaný tvrdil, že boli splnené obidve
podmienky pre predĺženie nájmu uvedené v § 676 ods. 2 OZ, t.j. že žalovaný prenajatú vec po skončení
nájmu naďalej užíval a prenajímatelia nepodali návrh na vypratanie nehnuteľností na súde v lehote 30

dní.

13. Okresný súd uvedené tvrdenie žalovaného nepovažoval za dôvodné. Vyslovil názor, že na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená verejná komunikácia, ktorá slúži potrebám verejného
záujmu, pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým spôsobom by mal žalovaný prestať s užívaním

predmetu nájmu a nehnuteľnosť vypratať. Dôvody pre uzavretie nájomných zmlúv spočívali v tom, že
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez právneho dôvodu postavané stavby. V prípade, že
by vypratanie nehnuteľností, t.j. pozemkov ako predmetu nájmu malo spočívať v odstránení stavby
(verejných komunikácii), takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom uvedeného
zákonného ustanovenia. Osobitosť problematiky neoprávnených stavieb zákonodarca zohľadnil aj

prijatím ustanovenia § 135c OZ, kedy zákon pripúšťal riešenie situácie odstránením stavby, prikázaním
stavby vlastníkovi pozemku alebo zriadením vecného bremena za náhradu. Z uvedeného je zrejmé, že
zákonodarca predpokladal špecifickosť takejto situácie. Tiež žalobcov pri ochrane svojich práv nemožno
nútiť uplatniť svoj nárok vindikačnou žalobou, v ktorej by boli zjavne neúspešní a na absenciu tohto
postupu viazať pre nich nepriaznivé právne účinky. Je dôvodné preto v danom prípade aplikovať širší

výkladustanovenia§676ods.2OZvtomzmysle,žetichoobnovenýnájompredpokladávôľuúčastníkov
vzťahu ďalej v ňom pokračovať za predchádzajúcich podmienok. Tá sa navonok prejaví nerušeným
výkonom nájmu. Žalobcovia sa v začiatku konania v súlade s vtedy aktuálnou právnou úpravou
domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom za náhradu, t.j. na strane žalobcov bol zjavný úmysel
usporiadať právne pomery účastníkov. Zo strany žalobcov boli rovnako predložené výzvy na uzavretie

nájomných zmlúv zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, kedy požadovali uzavrieť nájomné zmluvy s cenou
nájmu podľa odborného znaleckého vyjadrenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia ďalej nesúhlasili
s nájmom pozemkov za podmienok dohodnutých v pôvodných nájomných zmluvách, kedy bola výška
nájomnéhodohodnutávsume0,17EUR/m2/rok.Naopakzichsprávania,doloženéholistinnýmidôkazmi
zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, je zrejmé, že nemali vôľu v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých

podmienok pokračovať a túto dali žalovanému aktívne, opakovane a zrozumiteľne najavo. Okrem toho,
pokiaľ mal žalovaný za to, že došlo ku konkludentnému predĺženiu doby trvania nájmu, žalovaný mal
aj naďalej žalobcom hradiť nájomné dohodnuté v nájomných zmluvách, t.j. vo výške 0,17 EUR/m2/rok,
avšak bolo nesporné, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve
žalobcov, pričom žalobcom nepoukazoval žiadne platby nájomného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

si bol vedomý, že došlo k ukončeniu nájmu a pokiaľ neboli naplnené podmienky ustanovenia § 676 ods.
2 OZ, nemohlo dôjsť ku konkludentnému predĺženiu nájmu tak, ako tvrdil žalovaný a nezodpovedá jeho
tvrdeniu správanie ani jedného z účastníkov údajného obnoveného nájmu, nakoľko nájom nepokračoval
v pôvodne dohodnutých podmienkach a ani nebol nerušený. Doslovný a formalistický výklad ust. § 676
ods. 2 OZ, na ktorý poukázal žalovaný, bez ohľadu na úmysel zákonodarcu, súd nemohol akceptovať

a preto dospel k záveru, že nedošlo k predĺženiu Zmlúv o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXXXX. Po uplynutí doby nájmu tak žalovaný užíval pozemky bez právneho dôvodu a
žalobcom prislúcha náhrada titulom bezdôvodného obohatenia.

14. Okresný súd mal preukázané, že žalobcovia preukázali svoj nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia od žalovaného, plnením bez právneho dôvodu (ust. § 451 ods. 2 OZ). Obohatenie
zodpovedá peňažnej náhrade obvyklého nájomného v čase užívania, s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania (ust. § 671 ods. 1 OZ). Pre určenie výšky obohatenia súd
nariadil znalecké dokazovanie, keďže cena výkonu práva nájmu nie je regulovaná všeobecne záväznýmpredpisom. Podľa znaleckého posudku č. 06/2014 vypracovaného B.. T. G., obvyklé nájomné za m2/
rok predstavuje: 4,560 EUR za rok 2004; 3,880 EUR za rok 2005; 4,185 EUR za rok 2006; 5,465 EUR
za rok 2008, 4,538 EUR za rok 2009.

15. Žalobkyňa v 1. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005,
t.j. žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu od 01.05.2005. Predmetom nájomnej zmluvy bol
pozemok s parc. č. XXX/X, zapísaný na M. Č.. XXXX, L..Ú.. H.. Geometrickým plánom č. XXX-R. zo dňa
13.12.2005, ktorý bol zapísaný do katastra nehnuteľností, došlo k vytvoreniu nových parciel registra C,

na ktorých sa nachádzajú verejné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne išlo o pozemky
s parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 49 m2), XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/X o celkovej výmere 1.494 m2. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila náhradu za obdobie od 01.05.2005
do 31.12.2005 (244 dní x 3,880 EUR/m2), od 01.01.2006 do 31.08.2006 (242 dní x 4,185 EUR/m2), od
29.10.2008 do 31.12.2008 (63 dní x 5,465 EUR/m2), od 01.01.2009 do 30.06.2009 (180 dní x 4,538
EUR/m2), t.j. spolu 12.773,19 EUR.

16. Právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade uzavrela so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov na dobu
určitú do 30.09.2004, t.j. žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu od 01.10.2004. Predmetom
nájomnej zmluvy bol pozemok s parc. č. XXX/X, zapísaný na D. vložke č. XXX, L..Ú.. H.. Geometrickým
plánom č. XXX-R. zo dňa 13.12.2005 došlo k vytvoreniu nových parciel registra C, na ktorých sa

nachádzajú verejné komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Konkrétne išlo o pozemky zapísané na LV
č. XXXX s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 94 m2), XXXX/XX, XXXX/XX o
celkovejvýmere1.076m2.Žalobcav2.radesiuplatnilnáhraduzaobdobieod01.10.2004do31.12.2004
(91 dní x 4,560 EUR/m2), 01.01.2005 do 31.12.2005 (365 dní x 3,880 EUR/m2), od 01.01.2006 do
31.08.2006 (242 dní x 4,185 EUR/m2), od 29.10.2008 do 31.12.2008 (63 dní x 5,465 EUR/m2), od

01.01.2009 do 30.06.2009 (180 dní x 4,538 EUR/m2), t.j. spolu 11.806,72 EUR.

17. Žalovaný určenú výšku nároku zo záveru znaleckého posudku namietal. Konkrétne pri použitom
koeficiente technickej infraštruktúry v najväčšej možnej výške uvedenej v prílohe č. 3 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku. Záver, že "je predpoklad, že pod pozemkami sa nachádzajú vedenia inžinierskych sietí." nebol
v posudku podložený žiadnym vyjadrením čo len jedného správcu sietí o tom, že sa na predmetných
pozemkoch inžinierske siete nachádzajú. Znalkyňa reagovala vyjadrením, že technická infraštruktúra
pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky.
Keďže na ohodnocovaných pozemkoch je možnosť napojenia na všetky inžinierske siete - verejný

vodovod, verejná kanalizácia, plynovod, elektrina, optická sieť (telefón, televízia a vysokorýchlostný
internet), bol v znaleckom posudku použitý koeficient v najvyššej možnej výške. Túto námietku súd
vyhodnotil ako nedôvodnú, bez potreby ďalšieho preverenia, nakoľko možno považovať za všeobecne
známu skutočnosť, že bratislavská sídlisková lokalita N. T., tak ako je to štandardné na sídliskách v T. G.,
je vybavená všetkou dostupnou infraštruktúrou, preto bolo namieste použiť koeficient najvyššej hodnoty

v súlade s Vyhláškou.

18. Žalovaný mal tiež námietky pri použití koeficientu povyšujúcich faktorov pre rok 2008 vo výške
1,30 a pre rok 2009 vo výške 1,40 oproti rokom 2004 až 2006, kde bol použitý koeficient len vo
výške 1,00. Zvýšený koeficient Vyhláška predpokladá pri pozemkoch s výrazne zvýšeným záujmom

o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote. Znalkyňa nezdôvodnila použitie
povyšujúcich koeficientov pri pozemkoch z veľkej časti zastavaných spevnenými plochami v súvislosti so
záujmom o ich kúpu. Z následného vyjadrenia znalkyne vyplýva, že koeficientom povyšujúcich faktorov
je vyjadrený všeobecný zvýšený záujem o kúpu pozemkov v danej lokalite. Súd zastával názor, že je
všeobecnedostupnouaznámouskutočnosťou,žeroky2008a2009boliobdobímprudkéhonárastucien

nehnuteľností, vrátane pozemkov a lokality H. a tieto poznatky musia byť žalovanému z jeho podstaty,
ako vlastníka týchto nehnuteľností známe. Znalkyňa použitím povyšujúceho koeficientu len tento stav
reflektovala. Treba tiež súhlasiť s tým, že koeficient bol zvýšený len o štvrtinu svojej maximálnej hodnoty
a v prípade ich nezastavania mohol byť použitý až do výšky 3,00. Znalkyňa napokon zástavbu zohľadnila
použitím ponižujúceho koeficientu v takmer maximálnej výške.

19. Uvedené námietky žalovaného súd tak vyhodnotil ako nedôvodné a mal preukázanú aj druhú
nevyhnutnú podmienku bezdôvodného obohatenia - vznik ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a jej výšku.
Vzťah príčinnej súvislosti podmienok vzniku bezdôvodného obohatenia je zrejmý z preukázanéhoskutkového a právneho stavu, kedy žalovaný užíva stavbu v jeho vlastníctve na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu a preto priznal žalobkyni v 1. rade nárok na zaplatenie
12.773,19 EUR a žalobcovi v 2. rade 11.806,72 EUR.

20. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.3.2018 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

21.Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalovaný uviedol, že dňa 30.04.2002
uzatvoril s žalobkyňou v 1. rade Zmluvu o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol
nájom časti pozemku registra „E“ v k. ú. H., D.. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 1413 m2 zapísaného na
LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobkyne v 1. rade na dobu od 1.5.2002 do 30.4.2005. Účelom nájmu bolo

podľa ČI. 1 ods. 3 zmluvy majetkovoprávne usporiadanie pozemkov. Úhrada za nájom bola dohodnutá
v ČI. 3 ods. 1 zmluvy vo výške 5,-Sk/m2/rok (0,17 Eur/m2/rok). V ČI. 2 ods. 2 zmluvy bolo zmluvnými
stranami výslovne dohodnuté, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody
zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Geometrickým plánom č. XXX-R. zo
dňa 13.12.2005 boli z pozemku registra „E“ v k. ú. H., parc. č. XXX/X odčlenené pozemky registra „C“ v

k. ú. H., parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 49 m2) XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/X, na ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného.

22.Žalovaný dňa 16.10.2001 uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobcu v 2. rade Zmluvu o nájme
pozemku č. XXXXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol nájom časti pozemku v k. ú. H., D. D.. Č.. XXX/

X - roľa o výmere 1291 m2 zapísaného v D. H. Č.. XXX na dobu od 1.10.2001 do 30.9.2004. Účelom
nájmu bolo podľa ČI. 1 ods. 3 zmluvy majetkovoprávne usporiadanie pozemkov. Úhrada za nájom bola
dohodnutá v ČI. 3 zmluvy vo výške 5,-Sk/m2/rok (0,17 Eur/m2/rok). V ČI. 2 ods. 2 bolo zmluvnými
stranami výslovne dohodnuté, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody
zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Geometrickým plánom č, XXX-R. zo

dňa 13.12.2005 boli z pozemku registra „E“ v k. ú. H.Ň., D.. Č.. XXX/X odčlenené pozemky registra „C''
v k. ú. H., D.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX (po odrátaní výmery 94 m2), XXXX/XX, XXXX/XX, na
ktorých sa nachádzajú miestne komunikácie vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na ustanovenie § 676
ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že zdôraznil, že odsek 1 §-u 676 Občianskeho zákonníka
zakotvuje zásadu, podľa ktorej sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Zo zásady, že

nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, Občiansky zákonník pripúšťa výnimku pre prípad,
žesaprenajímateľdohodnesnájomcominak.Zmluvnéstranymajúmožnosťpriamodonájomnejzmluvy
zahrnúť ustanovenie o podmienkach ďalšieho obnovenia nájmu po skončení dojednanej doby nájmu.
K takejto dohode môže dôjsť medzi zmluvnými stranami aj dodatočne. V prípade predmetných zmlúv
sa zmluvné strany v čl. 2 ods. 2 týchto zmlúv výslovne dohodli, že doba nájmu môže byť predĺžená

len na základe písomnej dohody zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu a
k uzatvoreniu takejto dohody nedošlo. Nedošlo teda ani k ďalšiemu obnoveniu nájmu po skončení
dojednanej doby nájmu dohodou zmluvných strán podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avšak
v ustanovení odseku 2 §- 676 Občianskeho zákonníka sa ráta s obnovením nájomnej zmluvy po
uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou

zmluvných strán, ktorá je možná podľa odseku 1, ale o obnovu na základe konkludentných činov
uvedených v zákone. Vzhľadom na existenciu vyššie uvedených zmlúv má žalovaný za to, že medzi
účastníkmi predmetných nájomných zmlúv došlo v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka k
obnoveniu nájmu za tých istých podmienok. Súd prvého stupňa naopak žalobnému návrhu vyhovel
z dôvodu, že žalovaného formalistický výklad tohto ustanovenia nepovažoval pre tento konkrétny

prípad za racionálny. Na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov sa nachádzajú miestne komunikácie
slúžiace potrebám vereného záujmu. V prípade, že by vypratanie pozemkov ako predmetu nájmu malo
spočívať v odstránení komunikácií, takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom
uvedeného zákonného ustanovenia. Podľa názoru súdu je dôvodné v danom prípade aplikovať širší
výklad ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že ticho obnovený nájom

predpokladá vôľu účastníkov vzťahu ďalej v ňom pokračovať za predchádzajúcich podmienok.

23.Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a treba sa striktne
pridržiavať ustanovení § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade obidvoch nájomných zmlúvbola pri uzatváraní týchto zmlúv dodržaná zmluvná voľnosť účastníkov právneho úkonu a žalobkyňa
v 1. rade a právna predchodkyňa žalobcu v 2. rade pri uzatváraní týchto zmlúv akceptovali všetky
zmluvné podmienky vrátane výšky nájmu. Prvou podmienkou obnovenia nájomnej zmluvy podľa §

676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že nájomca užíva vec aj po skončení nájmu. To znamená, že
nájomca nevrátil prenajímateľovi prenajatú vec, hoci tak mal podľa zmluvy urobiť. Nezáleží pritom na
tom, či prenajímateľ nájomcu vyzval na vrátenie prenajatej veci, alebo nie. Žalovaný je toho názoru,
že už zo samotného žalobného návrhu, ktorým sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému plnenia
titulom užívania ich veci, je zrejmé, že žalovaný predmet nájmu naďalej užíva. Druhou podmienkou

podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka je, že prenajímateľ nepodá proti tomu návrh na vydanie
veci alebo návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ak sú splnené obe tieto podmienky,
nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Týka sa to
všetkých obsahových náležitostí pôvodnej nájomnej zmluvy, okrem ustanovenia o dobe trvania nájmu
podľa obnovenej nájomnej zmluvy. Občiansky zákonník v tomto smere presne vymedzuje dobu trvania
nájmu pre obnovenú nájomnú zmluvu. Nájom, ktorý bol pôvodne dojednaný na dobu dlhšiu ako na

rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu. V priebehu
prvostupňového konania žalobcovia nepreukázali, že by podali na súd návrh na vypratanie predmetu
nájmu.

24.Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný tvrdil, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka

sa zmluvy uzatvorené medzi žalobcami a žalovaným obnovujú za tých istých podmienok vždy na rok, a
preto žalobcom prislúcha náhrada za užívanie ich pozemkov zastavaných miestnymi komunikáciami len
vo výške vyplývajúcej z týchto zmlúv, t.z. 5,- Sk/m2/rok (0,17 Eur/m2/rok). Žalovaný preto navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok okresného zmenil tak, že žalobcom prizná za žalované obdobie len
nájomné v zmysle vyššie uvedených zmlúv vo výške 0,17 eur na m2 za rok a vo zvyšku uplatnený nárok

zamietne. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a aby zaviazal
žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. Vo vyjadrení žalobcovia uviedli, že
predmetom konania bol návrh žalobkyne v 1. rade a pôvodnej žalobkyne v 2. rade G. L., ktoré sa žalobou
doručenou súdu dňa 28.09.2006 domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom zapísaným na LV

č. XXXX H. L..Ú.. H., ktorých vlastníčkou je žalobkyňa 1/ a k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX H.
L..Ú.. H., ktorých vlastníkom je v súčasnosti žalobca v 2/ rade. Súčasne sa domáhali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 127.840,67 Eur ako náhradu za zriadenie vecného
bremena a 17.038,01 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca v 2. rade sa domáhal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 96.936,87 Eur ako náhradu za zriadenie vecného

bremena a 18.505,31 Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Z hľadiska právneho žaloba o
zriadenie vecného bremena vychádzala z ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonník (ďalej len
„OZ"). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých
opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva
štátu na obce a VUC a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňom účinnosti tohto zákona dňa

01.07.2009došloexlegekzriadeniuvecnéhobremenanaspornýchpozemkochvprospechžalovaného.
Z tohto dôvodu došlo v časti o zriadenie vecného bremena za náhradu k späťvzatiu žaloby. Predmetom
konania tak zostalo iba právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov do dňa
účinnosti uvedeného zákona, t.j. do 30.06.2009. V konaní nebolo medzi žalovaným a žalobcami sporné
obdobie, za ktoré je potrebné platiť peňažnú náhradu a taktiež nebola sporná ani výmera pozemkov, na

ktorých sa nachádzajú komunikácie vo vlastníctve a v správe žalovaného. Na námietku žalovaného, že
uplatňujeme nájomné aj za nepatrnú časť parciel na ktorých sa nachádza ihrisko, žalobcovia reagovali
späťvzatím žaloby v tejto časti. V konaní žalovaný nespochybňoval právny základ t.j. jeho povinnosť
platiť za užívanie našich pozemkov peňažnú náhradu za žalobou uplatnené obdobia. Spornou bola
výška peňažnej náhrady, na preukázanie ktorej súd nariadil znalecké dokazovanie a vo svojom rozsudku

vychádzal zo znaleckého posudku B.. T. G. č. 06/2014. Žalovaný vzniesol výhrady k vecnej správnosti
znaleckého posudku, avšak tieto neboli súdom akceptované a v podanom odvolaní už znalecký posudok
nenapáda.
K odvolacej námietke žalovaného, ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia
§ 676 ods. 2 OZ, že došlo k automatickému obnoveniu nájmu za zmluvných podmienok dohodnutých

v nájomných zmluvách zo dňa 30.04.2002 (žalobkyňa v 1. rade) a zo dňa 16.10.2001 (právna
predchodkyňa žalobcu v 2. rade), ktorou žalovaný argumentuje, že ak v lehote do 30 dní od skončenia
nájmu nebola na súde podaná žaloba o vydanie veci alebo o vypratanie nehnuteľnosti, obnovuje sa
nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, žalobcovia uviedli, že stouto argumentáciou žalovaného sa v potrebnom rozsahu vysporiadal súd prvej inštancie na stranách
9 a 10 rozsudku, pričom s touto časťou odôvodnenia sa v plnom rozsahu žalobcovia stotožňujú. Na
preukázanie zjavnej nesprávnosti právnych úvah žalovaného poukazujú na to, že z oboch nájomných

zmlúv (čl. 2 ods. 2) vyplýva, že doba nájmu môže byť predĺžená len na základe písomnej dohody
zmluvných strán uzatvorenej najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Z citovaného ustanovenia zmluvy je
zrejmé, že zmluvné strany prejavili jednoznačnú vôľu predĺžiť nájom výlučne len na základe písomnej
dohody, teda v rámci zmluvnej autonómie vylúčili akýkoľvek iný spôsob predĺženia nájmu (ústnou
dohodou, aplikáciou § 676 ods. 2 OZ, ktoré má dispozitívnu povahu a pod.). Ak by sme pripustili možnosť

automatického obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 OZ, stalo by sa ustanovenie čl. 2 ods. 2 nájomných
zmlúv, ktoré predstavuje nesporne zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán, nepoužiteľným. Navyše,
v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy je ďalšou podmienkou predĺženia nájmu uzavretie písomnej
dohody najneskôr ku dňu skončenia nájmu. Keďže k uzavretiu takejto dohody o predĺžení nájmu
nedošlo, je potrebné konštatovať, že u žalobkyne v prvom rade skončil nájom dňom 30.04.2005 a u
právnej predchodkyne žalobcu v druhom rade dňom 30.09.2004. O tom, že nedošlo ku konkludentnému

opakovanému predlžovaniu nájmu svedčí aj následné správanie oboch zmluvných strán. V súdnom
spise sa nachádzajú výzvy žalobcov z 20.04.2005 a z 10.10.2005, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
sme nemali záujem zotrvať v nájomnom vzťahu, naopak, dávali sme žalovanému jednoznačne najavo,
že trváme na uzavretí nájomnej zmluvy s nájomným ustáleným v odborom vyjadrení znalca. Rovnako
aj zo správania žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa necítil byť viazaný obnovenou nájomnou

zmluvou,pretožeod01.05.2005neplatilžalobkyni1/žiadnenájomnéataktiežod01.10.2004aniprávnej
predchodkyni žalobcu 2/. I z tohto pohľadu je potrebné obranu žalovaného v tomto konaní hodnotiť ako
účelovú. Nakoľko k dohode o výške nájomného nedošlo, boli žalobcovia nútení podať žalobu na súd.
Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že k obnoveniu nájmu za pôvodných podmienok, t.j. s
nájomným 0,17Eur/m2/ročne došlo z dôvodu, že v lehote do 30 dní od skončenia platnosti nájomnej

zmluvy žalobcovia nepodali na súde žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, tak poukazujú na právne
úvahy súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu žalobcovia stotožňujú. Súd prvej inštancie
správne uviedol, že na sporných pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, je postavená verejná
komunikácia (cesta), ktorá slúži potrebám verejného záujmu a pre praktické účely je nepredstaviteľné,
akým spôsobom by mal žalovaný prestať s užívaním predmetu nájmu a nehnuteľnosť vypratať. Dôvody

pre uzavretie nájomných zmlúv spočívali v tom, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez
právneho dôvodu postavené stavby. Súd prvej inštancie taktiež správne zistil, že pokiaľ by vypratanie
nehnuteľností - t.j. pozemkov ako predmetu nájmu malo spočívať v odstránení stavby (verejných
komunikácií), takýto výklad súd považuje za nerozumný a v rozpore s účelom uvedeného zákonného
ustanovenia. Na podporu správnosti právneho názoru, že nie je možné v tomto špecifickom prípade

podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, žalobcovia poukazujú na judikatúru Najvyššieho súdu ČR,
ktorý vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Cdon/932/96 publikovanom v Soudní judikatura č. 2/1998 uviedol,
že platí, že „v prípade neoprávnenej stavby na cudzom pozemku nemožno použiť proti stavebníkovi
vlastnícku žalobu. Ustanovenie § 135c OZ je vzhľadom k § 126 OZ ustanovením špeciálnym. Nebyť
ustanovenia § 135c OZ o neoprávnenej stavbe, bolo by možné jej existenciu riešiť len vlastníckou

žalobou na odstránenie stavby, čo by podľa právneho názoru NSČR bolo zjavne nehospodárne a pre
strany nevýhodné. NSČR uvádza, že ak to dovolia okolnosti prípadu, je zaiste lepšie ak ostane stavba
stáť a dôjde k úprave vzťahov medzi účastníkmi." S vyššie vyslovenými právnymi závermi, ktoré sú v
plnom rozsahu aplikovateľné aj na tento prípad (podľa právneho stavu do 30.06.2009), sa žalobcovia
v plnom rozsahu stotožňujú. Záverom žalobcovia poukázali na ustanovenia § 379 a § 380 CSP, podľa

ktorých jeodvolacísúdviazanýrozsahomodvolaniaaodvolacímidôvodmi.Vdanomprípadežalovaným
vymedzený odvolací dôvod, spočívajúci v argumentácii o automatickom predlžovaní nájomných zmlúv je
nedôvodný a vecne nesprávny a nakoľko žalovaný iné odvolacie dôvody neuplatnil, navrhujú žalobcovia,
aby bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.

25.Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho
dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci, spočívajúci v tom, že medzi stranami nebolo sporné,
že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú.

H. a žalobca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre L.. Ú..
H.Ň. a že na vybraných pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli postavené miestne komunikácie vo
vlastníctve žalovaného. Žalobcovia svoj nárok odôvodnili inštitútom bezdôvodného obohatenia, plnením
bez právneho dôvodu a žalovaný namietal, že medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným bola uzavretázmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.04.2005 a medzi právnou predchodkyňou žalobcu v
2. rade (G. L.) a žalovaným bola uzavretá zmluva o nájme pozemkov na dobu určitú do 30.09.2004.
Úhrada za nájom bola dohodnutá vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok). Žalovaný v konaní pred

súdom prvej inštancie ako aj v podanom odvolaní tvrdil, že tento nájom sa po uplynutí dohodnutej doby
nájmu konkludentne predĺžil, nakoľko pozemky vo vlastníctve žalobcov užíval aj po skončení nájmu,
teda nevrátil prenajatú vec-pozemky a žalobcovia zároveň nepodali návrh na vydanie veci alebo návrh
na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Z uvedeného dôvodu mala podľa názoru žalovaného
žalobcom prislúchať náhrada za užívanie ich pozemkov vo výške 5,- Sk/m2/rok (0,17 EUR/m2/rok).

Žalovaný v súvislosti s jeho tvrdením vychádza z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
svoju námietku uplatnil aj v podanom odvolaní ako odvolací dôvod, týkajúci sa nesprávneho právneho
posúdenia veci.

26.Odvolací súd považuje za významné (vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného) uviesť, že v
zmysle ust. § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolacími dôvodmi viazaný, čo znamená, že rozsudok súdu prvej

inštancie preskúmava len z týchto dôvodov.

27.Okresný súd vyslovil názor, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov je postavená verejná
komunikácia, ktorá slúži potrebám verejného záujmu, pre praktické účely je nepredstaviteľné, akým
spôsobombymalžalovanýprestaťsužívanímpredmetunájmuanehnuteľnosťvypratať.Tútootázku,na

ktorú poukázal okresný súd, nezodpovedal ani žalovaný v svojom odvolaní. Pôvodné nájomné zmluvy
boli uzavreté preto, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov boli bez právneho dôvodu postavané
stavby vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia sa v súlade s vtedy aktuálnou právnou úpravou domáhali
zriadenia vecného bremena k pozemkom za náhradu, a tak na strane žalobcov bol zjavný úmysel
usporiadať právne pomery účastníkov. Zo strany žalobcov boli rovnako predložené výzvy na uzavretie

nájomných zmlúv zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, kedy požadovali uzavrieť nájomné zmluvy s cenou
nájmu podľa odborného znaleckého vyjadrenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia ďalej nesúhlasili
s nájmom pozemkov za podmienok dohodnutých v pôvodných nájomných zmluvách, kedy bola výška
nájomnéhodohodnutávsume0,17EUR/m2/rok.Naopakzichsprávania,doloženéholistinnýmidôkazmi
zo dňa 20.04.2005 a 10.10.2005, je zrejmé, že nemali vôľu v nájomnom vzťahu za pôvodne dohodnutých

podmienok pokračovať a túto dali žalovanému aktívne, opakovane a zrozumiteľne najavo. Okrem toho,
pokiaľ mal žalovaný za to, že došlo ku konkludentnému predĺženiu doby trvania nájmu, žalovaný mal
aj naďalej žalobcom hradiť nájomné dohodnuté v nájomných zmluvách, t.j. vo výške 0,17 EUR/m2/rok,
avšak bolo nesporné, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve
žalobcov, pričom žalobcom nepoukazoval žiadne platby nájomného. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný

si bol vedomý, že došlo k ukončeniu nájmu a pokiaľ neboli naplnené podmienky ustanovenia § 676 ods.
2 OZ, nemohlo dôjsť ku konkludentnému predĺženiu nájmu tak, ako tvrdil žalovaný a nezodpovedá jeho
tvrdeniu správanie ani jedného z účastníkov údajného obnoveného nájmu, nakoľko nájom nepokračoval
v pôvodne dohodnutých podmienkach a ani nebol nerušený.

28.Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu stotožňuje a zdôrazňuje, že v zmysle § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka, k vzniku nevyvrátiteľnej domnienky obnovy nájmu dochádza automaticky na
základe konkludentného správania zmluvných strán. Žalovaný v podanom odvolaní iba tvrdil, že došlo
k obnoveniu nájomnej zmluvy, ale tvoje tvrdenie nepreukázal dostatočnými dôkazmi a nezanedbateľná
je aj skutočnosť, že sám nepostupoval podľa pôvodnej nájomnej zmluvy a neplnil si povinnosť platiť

žalobcom nájomné, z čoho možno usudzovať, že nemal záujem na obnovení nájomnej zmluvy za tých
istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne.

29.Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

30.Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ
nedohodne s nájomcom inak.

31.Podľa § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá

návrhnavydanievecialebonavypratanienehnuteľnostinasúdedo30dní,obnovujesanájomnázmluva
za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok
sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.32.Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona

k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

33. Uvedený zistený skutkový stav súd prvej inštancie preto správne právne posúdil podľa ustanovenia

§ 451 Občianskeho zákonníka a pri opodstatnenosti nároku žalobcov vychádzal aj z právnej úpravy
účinnej od 1.7.2009, ktorá sa na daný prípad vzťahuje, i keď na obdobie od jeho účinnosti, teda podľa
zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

34. Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

35.Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. V prejednávanej veci žalobcovia ani nespochybňovali právo žalovaného užívať sporný
pozemok na základe práva vecného bremena zriadeného zák. č. 66/2009 Z. z. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, každý má
právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa
čl.20ods.4

ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa
§ 123 Občianskeho
zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať
jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva
a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola
na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno

dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke
právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na
tento účel a za náhradu. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho

sa zdržať alebo niečo konať. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú
písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho

zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Podľa čl.
I § 1 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z. , tento zákon
upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebovyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Podľa čl. I § 2 ods. 1 cit. zákona, obec alebo

vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva
štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže
poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho
vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne
pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce

tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2,
ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu a podľa ods. 3, ak bol
v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.
Podľa čl. I § 3 ods. 1 cit. zákona, konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby. Podľa ods. 3, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a
ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce,

v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo
formou finančnej náhrady, ak a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia
náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c/ o to požiada vlastník pozemku. Podľa
ods. 4, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa
osobitného predpisu. Napokon podľa čl. I § 4 ods. 1 cit. zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti

tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k
pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod
stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných
právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom

na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku
ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa odseku
2, vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký
zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Zákon
č. 66/2009 Z. z. je zákonom,
ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka - zriadenie vecného

bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom,
ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných
celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje
na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv,
je potrebné z týchto ustanovení vychádzať.

37.Odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcov poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4 MCdo 2/2014
zo dňa 23. 04. 2015, v ktorom vyslovil názor, že nie je možné opomenúť, že zákon č. 66/2009
Z. z. poskytnutie náhrady
vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby
na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve

vlastníka stavby, súceho na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania
pomerov k pozemku pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou
oprávnenou požiadať o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na
jeho potreby, pričom aj v rámci nariadených pozemkovýchúprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou vykoná buď formou poskytnutia
náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady, avšak len za kumulatívneho
splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely

poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej zákonom ustanovenej alebo nižšej
výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada vlastník pozemku. Ak potom zákon
č. 66/2009 Z. z. nedáva
vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom
zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli

užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.
Cieľom zák. č. 66/2009 Z. z. ,
ktorý nadobudol účinnosť od 01. 07. 2009 je usporiadať doteraz neusporiadané vlastnícke vzťahy
k pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce a VÚC v rámci reformy verejnej

správy, pričom zákon rieši situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami
môže územná samospráva realizovať formou zámennej zmluvy a ak sa tak nestane, usporiada
sa vlastníctvo pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav podľa zák. č. 330/1991 Zb. s tým, že tento proces začína na
podnet príslušnej samosprávy. Za situácie, že preukázateľne žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi

označených nehnuteľností, na ktorých sa nachádza stavba (cesta) vo vlastníctve žalovaného
a ku ktorej vzniklo ex lege vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z. z. v prospech žalovaného, pričom
doposiaľ nedošlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov k tejto nehnuteľnosti, je tak dôvodný záver, že
žalobcom vznikol nárok na náhradu za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku i za žalované

obdobie. Významná je skutočnosť, že toto obmedzenie pretrváva už viac rokov, kedy žalobcovia
nemôžu pozemok žiadnym spôsobom užívať, ani brať z neho úžitky, ktoré by im ako spoluvlastníkom
prináležali a zároveň ani nie je zrejmé, dokedy bude tento stav trvať. I keď zákon explicitne neupravuje
otázku náhrady za zriadenie vecného bremena, niet tak žiadnej zákonnej prekážky na to, aby
sa spoluvlastníkovi trpiaceho pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou nepriznala primeraná

náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena, a to do času, kým sa mu
neposkytne podľa tohto zákona náhradný pozemok, alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových
úpravách. Tomuto záveru korešponduje i Nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS237/09, podľa ktorého
„..pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách ,,primeranej náhrady“ počas trvania
núteného obmedzenia. V danom prípade nebola dôvodná námietka žalovaného, ktorý tvrdil existenciu

nájomnej zmluvy i na ďalšie obdobie, vychádzajúc z ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a považuje za významnú
skutočnosť, na ktorú poukázal súd ako aj žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu, že ani
sám žalovaný nepostupoval podľa pôvodnej nájomnej zmluvy a neplatil pôvodne dohodnuté nájomné
žalobcom, z čoho možno usudzovať, že ani on nemal záujem na pokračovaní, resp. obnovení pôvodnej

nájomnej zmluvy tak, ako tvrdil v podanom odvolaní. Odvolací súd sa rovnako tak stotožňuje i s
výškou súdom prvej inštancie priznanej náhrady a v tomto smere len odkazuje na dôvody uvádzané
prvoinštančným súdom, ktorý dospel k správnemu záveru, že žalovaný v uvedenom období užíval
predmetný pozemok v celosti bez poskytnutia plnenia žalobcom a užívaním pozemku bez právneho
titulu, došlo na strane žalovaného ku vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať. Tým, že

žalovaný užíva pozemky bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby došlo k zmenšeniu jeho majetku o
prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, zakladajúcim právo ich užívať, ukrátil žalobcov
o plnenie, ktoré by im malo byť poskytnuté ako oprávnenej osobe, za užívanie nehnuteľností v ich
vlastníctve.

38.Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na akom
právnom základe je medzi stranami upravený ich vzájomný vzťah, keď zrozumiteľným spôsobom
ozrejmil právny charakter vzťahu medzi stavbou vo vlastníctve žalovaného a žalobcami ako vlastníkmi
pozemkov, na ktorých sa nachádza stavba. Dostatočne objasnil a správne aplikoval aj príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení za uplatnené obdobie do 1.7.2009.

39.Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle čl. 20 ods.1, ods. 4 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok
stým,ževlastníckeprávovšetkýchvlastníkovmárovnakýzákonnýobsahaochranu.Vyvlastneniealebo
nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to nazáklade zákona a za primeranú náhradu. V zmysle § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním, pričom vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na

nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť
inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu (§ 128 ods. 1, ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Podstata a zmysel vecného bremena, ktoré môže vzniknúť okrem iného aj zo zákona (§
151oods.1vetaprváObčianskehozákonníka)spočívavtom,žeobmedzujevlastníkanehnuteľnejveciv

prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (§ 151n ods.
1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Práve zákon č. 66/2009 Z.z. je takým zákonom, ktorý predpokladá
§ 151oods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na
to, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí
a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené
obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši a v ustanovení § 4

odkazuje na úpravu obsiahnutú v § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Pri otázke náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv je potrebné z týchto ustanovení vychádzať. Bolo by v rozpore so zásadou
ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené
vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okrem toho, zákon č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 nestanovuje
obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi

pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v
zmysle zákona č. 330/1991Zb. (§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.). Mohla by teda nastať situácia, že
obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne
náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce,
resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom

prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho
vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu, čo by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp.
vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka.

40.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

41.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).