Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200435
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117200435.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa,

a.s., IČO: 31 335 004, Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovanému 1: W. X., I. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.
B. XXX/X, K., žalovanému 2: B. X., L. Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom Ľ. B. XXX/X, K., o zaplatenie
48 068,71 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 43 824,43 eura, úrok za
úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 1 562,38 eura, nezaplatené poplatky vo výške
60,00 eur a úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 45 446,81 eura od 15.06.2016 do zaplatenia, a to
všetko do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 89,08 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.12.2017 doručenou súdu dňa 12.01.2017, domáhal voči žalovaným
zaplatenia sumy 48 068,71 eura spolu s príslušenstvom z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX X XX
zo dňa 30.03.2015 (ďalej len „zmluva“). Taktiež sa domáhal, aby bola žalovaným uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalobca žalovaným medziúver
vo výške 44 200,00 eur. Čerpanie finančných prostriedkov sa uskutočnilo platbami: dňa 16.04.2015 vo
výške 10 700,00 eur, dňa 16.04.2015 vo výške 29 134,54 eura, dňa 18.05.2015 vo výške 3 835,06
eura, dňa 16.04.2015 poplatok za spracovanie úveru vo výške 530,40 eura. Žalovaní sa zaviazali
splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 270,82 eura. Žalovaní sa do pridelenia
cieľovej sumy sa zaviazali splácať úroky medziúveru vo výške 5,49% ročne mesačnou splátkou 202,22

eura splatnou 15. dňa v mesiaci, ktorá bola započítaná na dohodnuté úroky medziúveru. Jednotlivé
mesačné vklady boli započítavané na najstaršie splatné úroky. Žalovaní sa zároveň zaviazali do
pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške
68,60 eura. Žalovaní porušili zmluvné podmienky a medziúver prestali splácať riadne a včas. Listom
zo dňa 04.05.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných
upozornil na možnosť požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou
dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli zo strany žalovaných uhradené, žalobca dňa

09.06.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru a príslušenstvom. Ku dňu splatnosti úveru
žalobca zaúčtoval nasporenú sumu vo výške 345,57 eura so sumou poskytnutého medziúveru, čo po
započítanípredstavujesumu43854,43eura.Žalobcavžalobeuviedol,žedlžnásumakudňuvyhlásenia
mimoriadnej splatnosti predstavuje sumu vo výške 45 476,81 eura, pričom pozostáva z istiny vo výške43 854,43 eura, z nezaplatených úrokov za úver vo výške 1 562,38 eura a nezaplatených poplatkov
vo výške 60,00 eur. Žalobca ďalej uviedol, že podľa článku X. bod 10.17 zmluvy úverová zmluva
nezaniká a istina sa úročí dohodnutým úrokom vo výške 5,49% ročne a zároveň celý zostatok dlhu

ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti bola istina pohľadávky znížená o vykonaný vklad vo výške 30,00 eur. Ku dňu
31.12.2016 je výška žalobcovej pohľadávky 48 068,71 eura a pozostáva: istina vo výške 43 824,43 eura,
úrok za úver vo výške 1 562,38 eura, nezaplatené poplatky vo výške 60,00 eur, úrok za úver za obdobie
od 10.06.2016 do 31.12.2016 vo výške 1 348,40 eura a úrok z omeškania za obdobie od 10.06.2016

do 31.12.2016 vo výške 1 273,50 eura.

3. Žalobca k žalobe pripojil zmluvu, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti doručené žalovaným,
upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti doručené žalovaným, výpis z obchodného registra,
výpis z účtu zo zosplatneného medziúveru, Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické
osoby.

4. Súd uznesením zo dňa 23.06.2017 vyzval žalovaných, aby sa v lehote 10 dní k žalobe písomne
vyjadrili. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

5. Dňa 28.07.2017 bolo súdu doručené podanie žalovanej 2, v ktorom uviedla, že úver prestali splácať z

toho dôvodu, že sa dostali do zlej finančnej situácie. V čase , kedy prestali splácať úver bola žalovaná 2
na materskej dovolenke a neskôr poberala rodičovský príspevok. V čase písania podania bola žalovaná
2 na neplatenej materskej. Manžel ochorel a bol rok práceneschopný. Následne zo zdravotných dôvodov
prišiel o prácu. Spolu splácali aj iné pôžičky. Nakoľko mal úver veľkú mesačnú splátku, neboli schopní
ju riadne uhrádzať, ani dohodnúť sa na malých splátkach. V závere uviedla, že majú záujem úver

splatiť stým, že im budú určené menšie splátky. Spolu s podaním žalovaná 2 doručila aj potvrdenie
o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017, mesiace január až apríl, potvrdenie zo Sociálnej
poisťovne o poberaní materských dávok za obdobie od 26.03.2014 do 18.11.2014 a potvrdenie zo
Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenských dávok za obdobie od 21.08.2016 do 14.06.2017.

6. V predmetnej veci boli nariadené pojednávania na dni 23.02.2018 a 30.04.2018, z ktorých sa žalobca
ospravedlnil. Pojednávania boli odročené za účelom zmierovacieho konania.

7. Dňa 05.09.2018 sa pojednávania zúčastnil žalobca, žalovaní na pojednávaní neboli neprítomní, svoju
neprítomnosť riadne a včas neospravedlnili.

8. Žalobca na pojednávaní počas výsluchu potvrdil že žalovaným bol poskytnutý úver, ktorý im bol
poskytnutý v troch splátkach vo výške 10 700,00 eur, 29 134,54 eura, 3 835,06 eura. Celkové čerpanie
úveru bolo vo výške 44 200, eur spolu s poplatkom za spracovanie úveru vo výške 530,40 eura,
ktorý bol stiahnutý pri prvej výplate v zmysle bodu 8.1 úverovej zmluvy. Žalovaní sa zaviazali splácať

úver mesačnou splátkou 270,82 eura. Suma 202,20 eura sa započítavala na úroky medziúveru. Suma
poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov. Popri splácaní úrokov sa zaviazali, že
budú vykonávať pravidelné mesačné vklady vo výške 68,60 eura na konto stavebného sporenia. Od
októbra2015žalovaní nevkladaliničnasporenie,neplatilisplátky.Nezaplatenépoplatkyvovýške60eur
predstavujú poplatky za 4 upomienky, ktoré boli zaslané žalovaným. Ešte pred doručením oznámenia o

zosplatnení úveru žalovaná reagovala telefonátom, že je na materskej dovolenke. Po zosplatnení úveru
žalovaní nereagovali vôbec. Na to bol súdu bol k nahliadnutiu predložený protokol o vymáhaní zmluvy,
z ktorého vyplýva jeden telefonát s oznámením, že žalovaná je na materskej dovolenke a nemá z čoho
platiť. Iné reakcie zo záznamu nevyplývajú.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zmluvou, Všeobecnými
podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, s výpisom z účtu zo zosplatneného medziúveru,
ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

10. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý medziúver vo výške 44 200,00 eur a úrokovou

sadzbou medziúveru vo výške 5,49% ročne. Výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru bola
202,22 eura. Konečná splatnosť medziúveru bola stanovená na deň 15.04.2045. Z výpisu z účtu zo
zosplatneného medziúveru vyplýva, že poplatok za spracovanie medziúveru vo 530,40 eura bol z
účtu stiahnutý pri prvej výplate. Zároveň z tohto výpisu mal súd za preukázané, že posledná splátkaúveru bola uhradená dňa 15.10.2015 tak, ako vo svojej výpovedi uviedol žalobca. Na sporená suma
započítavajúca sa na istinu medziúveru predstavovala 345,57 eura. Podľa oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru bola dlžná suma určená žalobcom vo výške 45 476,81. Oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 13.06.2016.

11. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchodnýzákonník“)tátočasťzákonaupravujezáväzkovévzťahymedzipodnikateľmi,akpriichvzniku
je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu,
ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov,
zmluva nie je uzavretá.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“)súčinnosťoukudňuuzatvoreniazmluvyspotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.. ( ďalej len nariadenie)

19. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní
ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu.

20. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných zmlúv a výslovne ustanovuje, že
takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník

zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

22. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom

obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti odporcov privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa

30.03.2015 zmluvu č. XXXXXXX X XX. V zmysle zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkom
medziúver na základe uzatvorenej zmluvy o stavebnom sporení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
medziúveru vo výške 44 200,00 eur, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver. Žalobca si svoj
záväzok riadne splnil a poskytol žalovaným dohodnutý medziúver, čo vyplývaj aj z predloženého výpisu

z účtu medziúveru podľa ktorého bol žalovaným poskytnutý medziúver vo výške 44 200,00 eur. Žalovaní
však svoj záväzok riadne a včas neplnili, a s jeho plnením sa dostali do omeškania. Keďže nastali
podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca listom zo dňa
09.06.2016vyhlásilmimoriadnusplatnosťúverukudňu09.06.2016.Povyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru bola istina pohľadávky celkovo vo výške 43 854,43 eura, ktorá bola znížená o platbu vo výške

30,00 eur zo dňa 07.12.2016. Súd tak priznal žalobcovi sumu vo výške 43 824,43 eura, pričom táto
suma predstavuje nesplatenú istinu medziúveru.

24. Súd žalobcovi priznal aj vyčíslené nezaplatené úroky za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru vo výške 1 562,38 eura, nakoľko na tieto má podľa článku II. uzatvorenej zmluvy žalobca

nárok.

25.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

26. Žalobca si k žalovanej sume žiadal priznať aj sumu 60,00 eur z nezaplatených poplatkov vo výške
60,00eur.Tátosumapredstavuje poplatkyza4upomienky,ktoréboliadresovanéžalovaným.Napísanie
upomienok, ich odoslanie a doručenie žalovaným bolo žalobcom riadne preukázané. Súd tak priznal
žalobcovi sumu 60,00 eur za štyri upomienky, a to ako príslušenstvo pohľadávky.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.29. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu
15.06.2016 bola vo výške 0,00 %.

30. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len na zaplatenie sumy 45
446,81 eura, bolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z
tejto sumy. V časti istiny 45 446,81 eura zosplatnenej dňa 09.06.2016 súd priznal úrok z omeškania od
uplynutia lehoty určenej výzve na zaplatenie dlžných splátok, ktorá bola doručená 13.06.2016 a lehota

na plnenie uplynula dňa 14.06.2016 a od 15.06.2016 sa žalovaní dostali do omeškania, pretože dlh v
určenej lehote nesplatili. Súd tak nepriznal žalobcom požadovanú vyčíslenú výšku úrokov z omeškania v
sume 1 273,50 eura, nakoľko žalobca nesprávne určil omeškanie žalovaných, čím došlo k nesprávnemu
výpočtu sumy úroku z omeškania za obdobie od 10.06.2016 do 31.12.2016. Výšku úroku z omeškania
súd priznal v súlade s vyššie citovaným ustanovením.

31. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

32. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaných, určil

súdžalovanýmvsúlades§232ods.3vetaprváCSPnaplneniezákonnúlehotu90dníodprávoplatnosti
rozsudku.

33. Súd nepriznal žalobcovi úrok za úver vo výške 5,49% ročne od 10.06.2016 do 31.12.2016 vo výške
1 348,40 eura a úrok za úver 5,49% ročne zo sumy 43 824,43 eura od 01.01.2017 do zaplatenia.

Žalobca právo požadovať úrok za úver do úplného zaplatenia vyvodzoval z čl. 10.20 zmluvy. Toto
ustanovenie zmluvy je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako tak ustanovenie zmluvy je v
rozpore s ustanovením § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je záväzok vrátiť
úrok splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Splácanie úveru v splátkach

na strane veriteľa - žalobcu vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v
splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto
zjednodušene predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia

úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva
ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.

Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy dlžník - žalovaní už nemajú právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov žalovanými. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde dlžník by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti
a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny
obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však

dlžníkom by neboli garantované nijaké práva, ktoré im plynuli zo zmluvy pred žalobcom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči dlžníkom, a to navyše za stavu, že žalobca si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku dlžníka a nemusí trpieťnijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy. Ak by navyše súd takúto zmenu
justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom
žalobca ako veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav

jeho potenciálnej nečinnosti. Takéto konanie neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu
ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Jednorazovým zosplatnením vzniká
dlžníkovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku
dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania dlžníka ide o protiprávny stav založený sankčným
jednostrannýmpredčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradne

sankcie, keďže dlžník je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy
nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného
držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje
zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne
súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo
zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len
sankcieanatentoúčeljekogentnýmurčujúcimpravidlom§517ods.2Občianskehozákonníkavspojení
s§3a§3anariadeniavlády87/1995Z.z.Akbysažalobcaodplatnýchplnenínapriekvyššieuvedenému
výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru,
neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi bola priznaná suma celkovo
vo výške 45 446,81 eura s príslušenstvom, keď vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca mal úspech vo veci v rozsahu 94,54 % a žalovaný

v rozsahu 5,46%. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní v
rozsahu 89,08 % (94,54-5,46).

35. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad

hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito

okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

36. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne
postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto

dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

37. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).