Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2008

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/76/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4405213707
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2008:4405213707.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: A. - S. P., a.s., B., D. rad č. X,. IČO:XXXXXXXX,. proti
žalovaným: 1/ J. B., bytom Š., K. č. X,. 2/ J. B., bytom Š., K. č. X, a 3/ R. B., bytom Š., K. č. X,. zast. JUDr.
Ľ. K., advokátom v Š., H. č. X,. o zaplatenie sumy 686.455,- Sk s prísl, o odvolaní žalovaného v 3. rade
proti rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 6C/264/2005-377 zo dňa 20. 11. 2007 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejvyhovujúcejčastiavovýrokuotrováchkonania

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 343.227,50 Sk so 6% úrokmi z omeškania od 10. 8. 2005 do
zaplatenia v lehote 15 dní. Konanie v časti o zaplatenie sumy 343.227,50 Sk so 6% úrokom z omeškania
od 10. 8. 2005 do zaplatenia zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok vo vyhovujúcej časti odôvodnil s
odkazom na ust. § 813 ods. 1, § 420 ods.1, § 422 ods. 1 a § 450 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ")
tým, že dňa 12. 8. 2003, v tom čase maloletá žalovaná v 1. rade neopatrnou manipuláciou s otvoreným
ohňomspôsobilapožiarvobytnomdomevŠ.naJ.ul.č.XX,.ktorýmbolipoškodenézariadeniaviacerých
bytov. Žalobca poškodeným vyplatil poistné plnenie v celkovej sume 769.772,- Sk. Súd mal preukázané,
že mu vznikla škoda najmenej vo výške žalovanej sumy 686.455,- Sk, pretože poškodeným T. S. a F.

F. poskytol maximálne plnenie podľa poistných zmlúv do sumy 300.000,- Sk. Prijal záver, že žalovaní
v 2. a 3. rade zodpovedajú za škodu ako zákonní zástupcovia žalovanej v 1. rade. S prihliadnutím na
to, že škoda vznikla aj žalovaným zničením bytu a bytového zariadenia, že k rozsahu škody prispeli
skutočnosti, ktoré žalovaní nemohli ovplyvniť, najmä nedostatočné protipožiarne opatrenia v bytovom
dome, napr. nefunkčnosť vetracích klapiek, nedostatočné utesnenie priestorov v šachte medzi bytmi a
okolnosť, že protipožiarny zásah sa uskutočnil bez dostatočného vybavenia, náhradu škody súd znížil

na polovicu. Žalobu o zaplatenie zvyšnej sumy 343.227,50 Sk s príslušenstvom preto ako nedôvodnú
zamietol.

Proti tomu rozsudku vo vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 3. rade,
ktorý navrhol rozsudok voči nemu a žalovanej v 2. rade zamietnuť a žalovanú v 1. rade zaviazať na
zaplatenie len 10% žalovanej sumy. Uviedol, že žaloba bola podaná proti niekomu, komu nesvedčí

právo a povinnosť vyplývajúce z hmotného práva, pretože žalovaná je označená iným menom, ako
jej úradne patrí, a z procesného hľadiska označuje rozdielnu osobu od osoby, ktorej by hmotnoprávne
postavenie žalovanej svedčilo. Namietal, že súd nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy na zistenie
rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie miery zavinenia jednotlivých subjektov, že žalobca si
nesplnil dôkaznú povinnosť preukázať existenciu poškodených, resp. zničených predmetov. Obmedzil
sa iba na konštatovanie poškodených osôb bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu o výške škody.

Nesúhlasil s tým, že je daná zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade za škodu z dôvodu zanedbania
náležitého dohľadu nad žalovanou v 1. rade. Súd záver o potrebe vykonávať dohľad nad žalovanou v 1.rade neustále, nepretržite a bezprostredne vyvodil bez náležitých podkladov. Nezdôvodnil, čo ho viedlo
k úvahe určiť mieru zodpovednosti žalovaných v 2. a 3. rade na úrovni 50 %, pričom u žalovanej v 1.
rade nie je daná výlučná zodpovednosť za vzniknutú škodu, lebo za škodu zodpovedajú aj iné subjekty,

napríklad hasičský zbor, Bytový podnik Š. a tiež obyvatelia bytov v dome. Odvolaním napadol aj výrok
o trovách konania, ktorý žiadal zmeniť a priznať náhradu trov konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že z odvolania nie je zrejmé, ktorý zo žalovaných nie je správne označený. Výška

škody bola preukázaná výsluchom jeho zamestnancov, pričom títo ozrejmili postup pri výpočte poistného
plnenia a predložili spisy poistnej udalosti s fotkami, záznamami o poškodení, výpočtom výšky poistných
plnení a čestnými prehláseniami. Žalovaní v priebehu konania výšku uplatneného poistného plnenia
a ani rozsah poškodených vecí nenamietali. Rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v
priebehu konania vykonané, je výlučne vecou úvahy súdu. Navyše, na pojednávaní žalovaní vyhlásili, že
nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, čím popreli záujem o vykonanie navrhnutých dôkazov.

Pasívna legitimácia žalovaných v 2. a 3. rade bola preukázaná výpoveďami svedkov, ktorí potvrdili, že
žalovaná v 1. rade bolo síce slušné dievča, ale nebola taká psychicky vyspelá, aby mohla relevantne
zhodnotiť svoje konanie a jeho následky a vyvodiť z neho možné riziká a komplikácie. Súd využil právo
vyplývajúce z § 450 OZ, podľa ktorého primerane znížil náhradu škody s prihliadnutím na okolnosti
vzniku škody. O trovách konania rozhodol súd správne podľa § 142 ods. 2 OSP z dôvodu, že úspech

každého z účastníkov konania bol v rozsahu ?-ice.

Odvolací súd po prejednaní veci bez začatia pôvodne nariadeného pojednávania podľa § 214 ods. 2
písm. e) OSP dospel k záveru, že v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách
konania nie sú dané podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku, preto rozsudok podľa § 221

ods. 1 písm. f),h) a ods.3 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 10. 8. 2005 žalobu proti žalovanej v 1. rade (v tom čase
maloletej ) a žalovaným v 2. a 3. rade, jej zákonným zástupcom, ktorých žiadal zaviazať na zaplatenie
sumy 686.455,- Sk so 6% úrokom z omeškania od 10. 8. 2005 do zaplatenia na tom základe, že

dňa 12. 8. 2003 spôsobila žalovaná v 1. rade požiar v obytnom dome v Š. na J. ul. č. XX,. pri ktorom
boli poškodené zariadenia vo viacerých bytoch jeho klientov a ktorých odškodnil vyplatením poistného
plnenia. V doplnenom návrhu uviedol, že príčinou vzniku požiaru bola neopatrná manipulácia žalovanej
v 1. rade s otvoreným ohňom, v dôsledku čoho došlo v byte žalovaných k požiaru. Požiar sa rozšíril na
ostatnébytyvobytnomdomeapoistnéplnenievyplatil27.poistenýmosobámvsumáchšpecifikovaných

samostatne pre každú poistnú udalosť. Vyplatením poistného plnenia prešlo na neho v zmysle § 813
ods. 1 OZ právo na náhradu škody voči žalovaným, pričom zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade
odvodzoval od ich zodpovednosti zákonných zástupcov v čase poistnej udalosti maloletej žalovanej v
1. rade tvrdiac, že zanedbali nad ňou povinný dohľad. Z vyplateného poistného plnenia v celkovej sume
769.772,- Sk si voči žalovaným uplatnil nárok na zaplatenie sumy 686.455,- Sk. Žalovaní so žalobou

nesúhlasili a túto žiadali zamietnuť. Namietali svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že žalovaná v 1.
rade nezapríčinila vznik škody a rodičia nezanedbali dohľad nad dcérou. Poukazovali na to, že požiar
likvidovali príslušníci hasičského zboru bez príslušného vybavenia, s požiarnymi autami nedostatočne
neplnenýmivodou;spochybňovalidostatočnúrýchlosťaadekvátnosťzásahupožiarnejjednotky,pretože
inak by výška škody nebola presiahla sumu 80.000,- Sk. Uvádzali, že žalobca nepreukázal výšku škody,

spôsob výpočtu poistného plnenia a ani to, či poškodené veci boli vo vlastníctve poškodených a či
boli u žalobcu poistené. Žalovaná v 2. rade poukazovala aj na spoluzodpovednosť obyvateľov bytov
a správcu domu, Bytového podniku v Š.. Podľa nej obyvatelia domu neurobili žiadne opatrenia na
zabránenie šírenia požiaru, napríklad odpojením elektriny. V čase vzniku požiaru nebola doma, o požiari
sadozvedelanazákladetelefonickéhorozhovorusožalovanouv1.rade.Dobytusadostavilavpriebehu

10 - 15 minút, z detskej izby šľahali plamene, ostatné miestnosti nehoreli. Príslušníci hasičského zboru
sa dostavili na miesto požiaru až 5 minút po jej príchode. Zistili nefunkčnosť hydrantu a suchovodov,
zadymenie schodišťa a prevádzkyschopnosť len jednej zo štyroch dymových klapiek, pretože ostatné
boli zaizolované. Žalovaný v 3. rade uvádzal, že v čase požiaru bol na služobnej ceste a o požiari
sa dozvedel telefonicky od žalovanej v 2. rade. Žalovaná v 1. rade bola dostatočne vyspelá na to,

aby nezapríčinila požiar manipuláciou s otvoreným ohňom. Namietal, že nebola skúmaná možnosť
vzniku požiaru skratom zásuviek alebo elektrického vedenia, prípadne od ohorku z cigarety. Zo správy
požiarno-technického a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR č. ČP PEU-371/A-2003 zo dňa 17.
12. 2003 mal preukázané, že ohnisko požiaru bolo lokalizované na podlahe pri stolíku v detskej izbe, vparketovej podlahe, kde bola vyhoretá plocha s priemerom 15cm a ktorá bola spôsobená neopatrnou
manipuláciou s otvoreným ohňom. Šírenie požiaru ovplyvnilo nedostatočné dovetranie schodiskového
priestoru, čo spôsobilo obmedzenie možnosti zásahu požiarnej jednotky z vnútorných priestorov budovy.

Ďalším faktorom bola nefunkčnosť vnútorného hydrantu a suchovodu a tým nutnosť vytvorenia vedenia
po schodisku. Zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v B. č. KEU-7483/BA-
EX-2003 zo dňa 12. 9. 2003 bolo preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo zapálenie predmetov
pri neopatrnej manipulácii s otvoreným ohňom v detskej izbe pod oknom. S prihliadnutím na výsledky
vykonaného dokazovania súd prvého stupňa prijal záver, že je daná zodpovednosť žalovaných za

vniknutú škodu, pričom požiar spôsobila v tom čase mal. žalovaná v 1. rade, ktorá zodpovedá za škodu
spolu so žalovanými v 2. a 3. rade ako jej zákonnými zástupcami. Výšku škody ustálil sumou 343.227,50
Sk v rozsahu 50 % zo žalobcom uplatnenej výšky náhrady škody, zníženej s ohľadom na okolnosti veci
z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie.

Podľa§806OZzpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnutéplnenievovýškeurčenej

podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa § 813 ods. 1, 2 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ak
prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane

ustanovenie § 450.

Podľa § 422 ods. 1,2 Obč. zákonníka maloletý zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný
ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný
vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je

schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný
vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže,
že náležitý dohľad nezanedbal.

Podľa § 438 ods. 1, 2 Obč. zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za škodu spoločne a

nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú
za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 442 ods. 1, 2 Obč. zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Odvolací súd aplikujúc vyššie zákonné ustanovenia dospel po prejednaní veci k záveru, že v

prvostupňovom rozhodnutí absentuje dostatok dôvodov, v dôsledku ktorých by bolo toto rozhodnutie
preskúmateľné.Odvolacísúdsazväčšejčastisdôvodmiodvolaniastotožnil.Žalovanýv3.radenamietal
nesprávne označenie účastníka konania a aj keď nevedno z akého dôvodu neuviedol konkrétnosti, ide
o označenie krstného mena žalovanej v 2. rade, ktoré má byť správne "J.", namiesto "J.". K tomu je
nutné uviesť, že ide o nepatrnú vadu, ktorú bolo možné aj zo strany tejto žalovanej namietať a zo strany

súdu ju odstrániť opravou v priebehu konania na návrh účastníka; táto žalovaná podľa obsahu spisu
bola žalobcom bližšie identifikovaná správnym priezviskom, bydliskom a aj dátumom narodenia dňom
1. 12. 1989.

Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinou vzniku požiaru bola neopatrná

manipulácia žalovanej v 1. rade s otvoreným ohňom, po zapálení vonnej sviečky v detskej izbe bytu tak,
ako tvrdil žalobca a ako vyplýva zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ v B. č.
KEU-7483/BA-EXP-2003 zo dňa 12. 9. 2003. Tento posudok jednoznačne vyvracia obranu žalovaných,
že príčinou vzniku požiaru mohol byť skrat elektrického vedenia, prípadne neuhasený ohorok cigarety.
Laboratórnym skúmaním požiarnych zvyškov elektroinštalácie a elektronických zariadení neboli zistené

skratové stopy, alebo technická porucha, a preto bola vylúčená príčina vzniku požiaru od skratu na
elektroinštalácií, alebo elektronickom zariadení. Smer šírenia požiaru bol ustálený smerom z detskej
izby, v ktorej bola zistená prítomnosť najväčšieho poškodenia interiéru. Účinky požiaru smerovali do
vnútorných priestorov zásuviek zvonka, čo vylučuje vznik požiaru skratom zásuviek. Z priestoru detskejizbysapožiaršírilcezoknodopriestorubytuoposchodievyššie,cezdveredopriestoruchodby,kuchyne
a cez vetraciu šachtu do priestorov bytov na vyšších poschodiach.

Žalovaní v 2. a 3. rade v odvolaní namietali zanedbanie svojej povinnosti vykonávať náležitý dohľad nad
žalovanou v 1. rade z dôvodu, že náležitým dohľadom nie je taký dohľad, ktorý by znamenal povinnosť
vykonávať dohľad stále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku). Pri úvahe o tom, či osoby
dohľadom povinné nezanedbali náležitý dohľad, je potrebné vziať do úvahy okolnosti týkajúce sa osoby,
nad ktorou má byť dohľad vykonávaný, napríklad jej vek, povahové vlastnosti a celkové správanie sa

maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že je daná zodpovednosť
žalovaných v 2. a 3. rade ako zákonných zástupcov žalovanej v 1. rade za spôsobenú škodu podľa §
422 ods. 1 Obč. zákonníka, no z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých skutkových zistení
a akých úvah súd prijal takýto záver. Nezhodnotil totiž, v čom na strane rodičov spočívalo zanedbanie
ich náležitého dohľadu.

Predpokladom zodpovednosti maloletých je schopnosť ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Ide teda tak o intelektuálnu stránku (rozumovú schopnosť zahŕňajúcu schopnosť rozpoznať úkon a
zhodnotiť jeho dôsledky), jednak o vôľovú stránku (schopnosť jeho vôle rozhodovať sa pre konanie,
alebo od neho upustiť). Maloletý nie je zodpovedný, ak si následky svojho jednania neuvedomil, aj
keď jeho intelektuálna stránka mu to umožňovala (teda ju nevyužil). Zodpovednosť maloletého je

teda potrebné posudzovať z jeho subjektívneho hľadiska. Osoby, ktoré majú povinnosť dohľadu nad
maloletými sú osoby, ktorým to ukladá zákon. Predovšetkým sú to rodičia, ako zákonní zástupcovia
detí, bez ohľadu na to, či sú manželia, alebo nie. Rodičia zodpovedajú spoločne v rámci výkonu svojich
rodičovských práv za riadnu výchovu svojich detí, preto majú aj zákonom uloženú povinnosť na maloleté
detidohliadaťausmerňovaťichkonanie.Priúvaheotom,činadosoboudohľadompovinnejnezanedbali

náležitý dohľad, je nutné vziať do úvahy aj niektoré okolnosti týkajúce sa osoby podliehajúcej dohľadu,
ako napríklad vek, povahové vlastnosti a celkové chovanie maloletého dieťaťa. Preto nie je možné
zdôvodniť zanedbanie povinnej výchovy nad deťmi zo strany rodičov ani tým, že sa nepostarali o to, aby
po dobu ich neprítomnosti vykonávala dohľad nad deťmi iná osoba v prípade, keď sú deti odrastené,
školopovinné a s primeranou inteligenciou. Spoločná a nerozdielna zodpovednosť škodcu a tých, ktorí

boli povinní vykonávať nad nim dohľad prichádza do úvahy vtedy, ak je u oboch dané zavinenie.
Vychádza sa z toho, že existencia vôľovej a intelektuálnej zložky maloletých nezbavuje povinnosti
dohľadu tých, ktorí sú k tomu povinní. Zo zákona táto povinnosť trvá u maloletých detí do 18. rokov. V
prípade, ak maloletý bol schopný ovládnuť svoje konanie posúdiť jeho následky a osoba vykonávajúca
dohľad tento dohľad nezanedbala, môže prichádzať do úvahy výlučná zodpovednosť maloletého za

spôsobenú škodu. Ak maloletý nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky a osoba
vykonávajúcadohľadtentodohľadzanedbala,jedanávýlučnázodpovednosťosôbvykonávajúcidohľad.
Spoločnáanerozdielnazodpovednosťmaloletéhoaosobyvykonávajúcejdohľadbudedanávtedy,aksú
splnené podmienky zodpovednosti maloletého a súčasne sa osobám vykonávajúcim dohľad nepodarilo
preukázať, že dohľad nezanedbali.

Žalovaní v 2. a 3. rade v odvolaní namietali zanedbanie svojej povinnosti vykonávať náležitý dohľad nad
žalovanou v 1. rade z dôvodu, že náležitým dohľadom nie je taký dohľad, ktorý by znamenal povinnosť
vykonávať dohľad stále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku). Pri úvahe o tom, či osoby
dohľadom povinné nezanedbali náležitý dohľad, je potrebné vziať do úvahy okolnosti týkajúce sa osoby,

nad ktorou má byť dohľad vykonávaný, napríklad jej vek, povahové vlastnosti a celkové správanie sa
maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že je daná zodpovednosť
žalovaných v 2. a 3. rade ako zákonných zástupcov žalovanej v 1. rade za spôsobenú škodu podľa §
422 ods. 1 Obč. zákonníka, no z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe akých skutkových zistení
a akých úvah súd prijal takýto záver. Nezhodnotil totiž, v čom na strane rodičov spočívalo zanedbanie

ich náležitého dohľadu.

Žalovaný v 3. rade namietal nepreukázanie výšky škody ako jednej zo zložiek existencie zodpovednosti
za škodu. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s dôvodmi odvolania v tom, že ak mali byť žalovaní v
2. a 3. rade zaviazaní na náhradu škody spoločne so žalovanou v 1. rade, bolo potrebné z hľadiska

podmienok splnenia ich zodpovednosti vyplývajúcej z § 422 ods. 1 OZ hodnotiť aj existenciu škody a
jej výšku. Žalobca si nesplnil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 OSP, a to povinnosť
tvrdenia a riadneho popísania rozhodujúcich skutočností, keďže v žalobe uviedol iba čísla poistných
konaní. Žalobca mal v žalobe tvrdiť a popísať, čo odškodňoval jednotlivým poškodeným, na akomprávnom základe a na základe akých poistných zmlúv. Zo žaloby nie je zrejmé, komu z poškodených
plnil a akú sumu a v čom spočívala škoda u jednotlivých poistencov. Tvrdenie, že si uplatňuje regres
podľa príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka nie je popísaním rozhodujúcich skutočností

potrebných pre právne posúdenie veci. Veľký rozsah poistného spisu nie je dôvodom pre upustenie
od splnenia si zákonnej povinnosti vyplývajúcej z procesného predpisu. Skutkové tvrdenie malo byť
obsiahnuté v žalobe s tým, že na prílohy osvedčujúce dané tvrdenia bolo vhodné len odkázať. Dôkazné
bremeno čo do preukázania vzniku škody ako majetkovej ujmy vzniknutej následkom požiaru, jej výšky
a primeranosť výšky uplatnenej škody zaťažovalo žalobcu. Súd prvého stupňa považoval výšku škody

za preukázanú, a to napriek tomu, že ani v žalobe a ani v priebehu konania žalobca svoje tvrdenie o
výške škody nepreukázal. V tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný a záver o
výške škody vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je
jasné, komu a akú sumu poistného plnenia žalobca uhradil a či také plnenie bolo v súlade s poistnými
podmienkami.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, vyhovujúcej časti
a v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere, zváži, či je potrebné
vykonať dokazovanie na posúdenie spoluzodpovednosti žalovaných v 2. a 3. rade aj s ohľadom na

nimi navrhované vykonanie dôkazov. Dokazovanie v nadväznosti na dôkaznú povinnosť žalobcu (§
120 ods. 1 prvá veta OSP) zameria na zistenie výšky škody poistených klientov žalobcu a výšky
vyplatených súm tomu-ktorému poškodenému. Predmetom konania zostáva už len výška uplatnenej
náhrady škody v rozsahu 50 %. V konečnom rozhodnutí súd potom zdôvodní základ nároku žalobcu voči
tomu-ktorému žalovanému z hľadiska vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade

škody a zdôvodní aj zistenú výšku súm vyplatených poškodeným osobám.

V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.