Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/417/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219723
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2113219723.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcov: 1/ Y. J., nar.

XX.X.XXXX a 2/ A. J., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V. XXX/XX, M., zast. JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát,
Nitrianska 5, Piešťany a žalovanej: R. F., nar. XX.X.XXXX, D. G. XX/XXXX, V., zast. JUDr. Barbora
Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava, o zaplatenie 26.886,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v plnej výške.

Štát má nárok na náhradu trov voči žalobcom 1/ a 2/ v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.7.2013 sa žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) domáhali
vydania rozhodnutia o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcom solidárne žalovanú sumu s
príslušenstvom, titulom náhrady škody za neuhradenie plnej kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobcovia tvrdili, že dňa 14.8.2009 žalovaná ako kupujúca uzatvorila so žalobcami ako predávajúcimi
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností žalovanou od žalobcov v kat.úz. B., obec

B., okres V. zapísaných na LV č. XXXX ako rodinný dom súp.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2 parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
91 mX parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2 parc.č. XXXX/XX za kúpnu
cenu 29.874 eur, ktorá mala byť podľa článku III bod 2. kúpnej zmluvy zaplatená v hotovosti pri podpise
zmluvy. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná reálne zaplatila žalobcom len 2.987,45 eur, ktorú skutočnosť mali
potvrdiť svedkovia Y. a D., prítomní pri úhrade časti kúpnej ceny. Zaplatenia zvyšku kúpnej ceny vo výške
26.886,55 eur s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 15.8.2009 do zaplatenia sa domáhajú

žalobcovia voči žalovanej z titulu náhrady škody, ktorú im mala žalovaná svojim úmyselným konaním
spôsobiť. Dňa 16.4.2013 bola žalovaná žalobcami vyzvaná na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, ktorú
neuhradila. Na preukázanie tvrdení označili žalobcovia dôkazy, a to predžalobnú výzvu zo 16.4.2013,
výpis z LV č. XXXX kat.úz. B., zmluvu o budúcej zmluve kúpnej z 13.8.2009, kúpnu zmluvu zo 14.8.2009.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nesúhlasila s tvrdeniami žalobcov v podanej žalobe. Uviedla, že
celú kúpnu cenu riadne uhradila vo výške 29.874 eur v hotovosti k rukám žalobcov, čo potvrdili bez

výhrad svojimi úradne osvedčenými podpismi na kúpnej zmluve, žiadni svedkovia pritom prítomní neboli.
Vzniesla tiež námietku premlčania nároku žalobcov, keď premlčacia doba začala plynúť 15.8.2009, kedy
mohlo byť právo žalobcov vykonané prvýkrát a uplynula dňa 15.8.2012. Žaloba bola teda podaná nasúd až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať náhradu trov konania. Zároveň predložila odpoveď na predžalobnú výzvu z 2.5.2013.

4. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalovaná v relatívne krátkom čase od nadobudnutia
predmetnej nehnuteľnosti túto predala V. J., nar. X.X.XXXX, a teda nemala úmysel nehnuteľnosť užívať,
ale ju ďalej predať so slušným ziskom. Namietali tiež neúčinnosť námietky premlčania z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi ako neprimerane tvrdý postih voči žalobcom.

5. Súd vo veci pojednával dňa 9.4.2014, 18.6.2014, 29.9.2014, 8.12.2014 a 17.10.2016, kedy vec
aj rozhodol, vykonal dokazovanie výsluchom strán, vypočul svedkov B. D., J. Y., K. L., V. F., H.
F., Y. H., znalkyňu A.. U. L., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov predžalobnou výzvou zo
16.4.2013, výpisom z LV č. XXXX kat.úz. B., zmluvou o budúcej zmluve kúpnej z 13.8.2009, kúpnou
zmluvou zo 14.8.2009, odpoveďou na predžalobnú výzvu z 2.5.2013, lekárskym nálezom žalobcu 1/,
kúpnou zmluvou z 2.11.2009, žiadosťou o odkúpenie bytu z 23.7.2001, žiadosťou o odpredaj bytu

zo 7.10.2008, žiadosťou o odkúpenie bytu z 15.1.2013, odpoveďou na žiadosť, zmluvou o pôžičke z
11.8.2009, potvrdeniami o vrátení peňazí, výpisom z účtu žalovanej, dodatkami k zmluve o budúcej
zmluve kúpnej zo 16.4.2010, 30.6.2010, oznámením Okresného úradu Trnava katastrálneho odboru,
výpisom z LV č. XXXX kat.úz. V., kúpnou zmluvou z 28.8.2007, výpisom z účtu Y. H., znaleckým
posudkom znalkyne A.. U. L. z odboru kriminalistika, odvetvie grafická diagnostika, zmluvou o prevode

vlastníctva bytu, vyšetrovacím spisom, spisom tunajšieho súdu sp.zn. 17C/63/2011 ako aj s ostatným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci.
6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2009 súd zistil, že žalobcovia ako predávajúci vlastnili v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat.úz. B., obec B., okres V. zapísanú na LV
č. XXXX ako pozemok parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2 a rodinný dom

súp.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX. Túto nehnuteľnosť predali žalovanej ako kupujúcej do jej
výlučného vlastníctva. Podľa článku III bodu 1. kúpnej zmluvy bola stanovená kúpna cena nehnuteľnosti
dohodou zmluvných strán vo výške 29.874 eur a podľa bodu 2. tohto článku kúpna cena bola uhradená
v celosti a v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy, čo predávajúci bez výhrad potvrdili svojim podpisom
na tejto zmluve. Pravosť podpisov na zmluve bola overená na notárskom úrade E.. V. B. v Trnave.

7. Zo zmluvy o budúcej zmluve kúpnej zo dňa 13.8.2009 súd zistil, že žalovaná sa ako nájomníčka 2-
izbového bytu č. X na druhom podlaží obytného domu v V. na ulici M. XX zaviazala po nadobudnutí
tohto bytu do svojho výlučného vlastníctva uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva
tohto bytu na žalobcov. V prípade, že žalovaná ako budúci predávajúci sa nestane vlastníkom bytu
do 31.3.2010, mali žalobcovia ako budúci kupujúci právo od zmluvy odstúpiť. Z dodatkov k zmluve o

budúcej zmluve kúpnej zo 16.4.2010 a 30.6.2010 vyplýva, že sa mení dátum z 31.3.2010 na 30.6.2010
a následne „sa predlžuje až do odkúpenia bytu do osobného vlastníctva na M. XXXX/XX, v V. XXX XX“.

8. Dňa 23.7.2001, 7.10.2008 a 15.1.2013 žalovaná požiadala TAZ a.s. v likvidácii, resp. správcu
konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. v likvidácii Mgr. Ing. Pavla Korytára o odkúpenie bytu na M. XX

v V.. Z odpovede na žiadosť zo dňa 24.1.2013 vyplýva, že sa vedie spor o vypratanie tohto bytu, lebo
nájomná zmluva z 3.7.2000, na základe ktorej sa byt užíva, je považovaná správcom úpadcu TAZ
š.p. v konkurze Mgr. Ing. Pavlom Korytárom za neplatnú. Preto nebolo vyhovené žiadosti žalovanej o
odkúpenie bytu. Vec bola ukončená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17C/63/2011-128 z 13.10.2011 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/55/2012 zo 17.12.2012, ktorými bola žaloba

o vypratanie predmetného bytu č. X na M. XX v V. dňa 29.1.2013 právoplatne zamietnutá.

9. Žalobca 1/ vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že sa so žalovanou dohodli tak,
že dôjde medzi nimi k výmene ich rodinného domu za 2-izbový byt žalovanej a žalovaná žalobcom ešte
doplatí sumu 3.000 eur. Žalobcovia mali zverejnený inzerát na predaj ich rodinného domu, pán L. na

základetohtoprišielknimdomov,doviezolžalovanú,abysipozreladomažalobcoviasipotomišlipozrieť
2-izbový byt. Uvedenú sumu 3.000 eur žalovaná žalobcom zaplatila u nich doma, ale 2-izbový byt na
nich nepreviedla. Kúpnu zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve podpisovali u notárky pani B. v V.. Žalobca
1/ uviedol, že zmluvy nečítal z dôvodu, lebo poriadne nevie čítať. Žalobkyňa 2/ sa pridržiavala výpovede
svojhomanželaadodala,žeonazmluvučítala,alenečítalato,žebybolavyplatenákúpnacena.Žalobca

1/ tiež dodal, že keby im žalovaná vyplatila peniaze za kúpu domu, nebývali by s manželkou v podnájme,
ale kúpili by si nejaký domček. Uviedol, že žalobu skôr nepodali preto, lebo stále čakali, že žalovaná na
nich napíše byt, v ktorom žalobcovia bývali od predaja domu asi tri roky. Potom odtiaľ odišli preč, lebo
tam boli ploštice a deti od nich boli doštípané.10. Žalovaná vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že sa jej v byte na M. ulici XX v
V. dňa 14.6.2009 obesil priateľ, preto tam už nechcela bývať. K. L., ktorý vlastní realitnú kanceláriu, jej

oznámil, že má možnosť vymeniť rodinný dom žalobcov za svoj byt. So žalobcami sa dohodli, že títo sa
nasťahujú do jej bytu. Žalobcovia mali na dome veľké dlhy, dlžili 2.780 eur za elektrinu, preto im žalovaná
z dobrej vôle odovzdala túto sumu na úhradu dlhu; nejednalo sa o časť kúpnej ceny ich domu. V tom
čase ešte žiadna zmluva podpísaná nebola. Potom spísali v realitnej kancelárii pána L. zmluvu o budúcej
zmluve kúpnej a kúpnu zmluvu, ktoré podpísali na matrike. Neskôr žalovaná opravila, že k osvedčeniu

podpisov došlo na notárskom úrade E.. V. B.. Na matrike sa osvedčovali podpisy na kúpnej zmluve s V.
J., preto došlo pri výpovedi na pojednávaní k omylu z jej strany. Žalobcom peniaze odovzdávala až na
katastrálnom úrade v Trnave, keď išli prepisovať ich dom. Žalobcovia tam boli spolu a žalovaná im dala
sumu 29.874 eur ako kúpnu cenu domu. Nikto iný pri odovzdávaní peňazí prítomný nebol. Žalovaná
sa ďalej vyjadrila, že podala žiadosť o odkúpenie svojho bytu Ing. Korytárovi ako správcovi konkurznej
podstaty úpadcu TAZ Trnava, kde je byt zaradený, avšak táto žiadosť jej bola zamietnutá. Rodinný dom,

ktorý kúpila od žalobcov následne predala pánovi J. z dôvodu, že syn žalovanej v dome nechcel bývať.

11. Z kúpnej zmluvy zo dňa 2.11.2009 súd zistil, že žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudnutej od žalobcov na kupujúceho V. J. za kúpnu cenu 47.800 eur.

12. Svedok B. D. je nevlastný brat žalobcu 1/. Uviedol, že žalobca 1/ chcel predať rodinný dom, lebo
mal nedoplatok za elektrinu a nemal peniaze na jeho zaplatenie. Preto dal inzerát, na ktorý sa mu ozval
pán L. z realitnej kancelárie, doviedol žalovanú, s ktorou sa dohodli na výmene svojich nehnuteľností.
Žalovaná odovzdala žalobcovi 1/ sumu 3.000 eur ako zálohu za kúpu domu, ale brat peniaze použil na
zaplatenie elektriny, čo dlhoval. Pri tejto dohode boli prítomní obaja žalobcovia, žalovaná a svedok. Na

druhý deň prišla k bratovi žalovaná s pánom L. z realitky a podpisovali kúpnu zmluvu. Svedok nevedel,
kedy zmluvu podpisovala žalovaná. Všetci potom išli do Trnavy, svedok si myslel, že idú na kataster.
Následne svedok opravil svoju výpoveď, že jeho brat dostal sumu 3.000 eur od žalovanej pri podpise
zmluvy, a nie deň predtým. Potom večer chcel brat od zmluvy odstúpiť, volal pánovi L., ktorý sa mu
vyhrážal v telefóne, že ho vypáli a doláme. Svedok to počul cez reproduktor na telefóne. Brat sa zľakol

a na druhý deň sa sťahoval do Trnavy na Coburgovu, kde potom bývali žalobcovia s piatimi deťmi asi tri
až štyri roky, istý čas aj so svedkom. V byte došiel vysoký nedoplatok za elektrinu a žalovaná žalobcu
podľa svedka z bytu vyhodila.

13. Svedok J. Y. je kamarát žalobcu 1/; vyjadril sa, že žalobcovi došiel nedoplatok za elektrinu, keď

býval v Y., hrozil mu exekútor. Žalobca sa zľakol, preto chcel predať dom. Žalobca mu predstavil pána
L. z realitnej kancelárie, niečo sa dohadovali o nejakých zmluvách, o akých svedok nevedel, žalovaná
tam v tom čase prítomná nebola. Žalobcovi telefonoval pán L. kvôli nejakým zmluvám, že keď zmluvy
nepodpíše, dá mu pokutu 5.000 eur za to, že ich vypracoval. Svedok nebol prítomný, keď sa podpisovali
zmluvy a dávali peniaze. Žalobca mu povedal, že dostal 3.000 eur, ale nepovedal za čo. Potom išiel

žalobca bývať na Coburgovu, kam si chodila žalovaná po nájomné.

14.SvedokK.L.uviedol,žestrašnedávnosazinzerciedozvedelodomenapredajvobciB.,ktorýukázal
žalovanej a viac sa o vec nezaujímal, žiadnu kúpnu zmluvu nespisoval. Nikdy žalobcovi netelefonoval,
nikdy sa mu telefonicky nevyhrážal, nebol s ním v byte na M. v V., ani v majeri F.. Svedok uviedol, že pri

žiadnom jednaní ohľadne domu účastníkov prítomný nebol, ani pri odovzdávaní peňazí. Ohľadne tejto
veci bol vypočúvaný aj na polícii v Trnave.

15. Svedkyňa Y. H. je dlhoročná kamarátka žalovanej. Uviedla, že raz prišiel žalobca 1/ za žalovanou do
kaviarne na J. ulici, kľakol si vedľa nej a prosil ju, či sa môžu vrátiť bývať do bytu na M. ulici v V., že inak

mu zoberú deti. Svedkyňa má vedomosť o tom, že žalovaná kúpila dom od žalobcov, nevedela však za
akú sumu, ale na kúpu tohto domu jej v roku 2009 požičala peniaze. Išlo o sumu 20.000 eur alebo Sk.
Svedkyňa mala v tom čase peniaze, lebo predala 3-izbový byt na ulici K., F. za sumu 2.400.000 Sk a
kúpila si 2-izbový byt za sumu 50.000, no nevedela uviesť menu. Na účte v banke si nechala 800.000,
zvyšné peniaze mala doma, z ktorých 20.000 požičala žalovanej. Táto svedkyni peniaze už vrátila, dňa

4.11.2009 sumu 10.000 eur a dňa 6.11.2009 ďalších 10.000 eur.

16. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2009 súd zistil, že Y. H. ako veriteľ požičala žalovanej ako
dlžníkovi sumu 20.000 eur v hotovosti dňa 11.8.2009 a žalovaná sa zaviazala požičanú sumu vrátiť do11.8.2014 veriteľovi v hotovosti, na účet, k jeho rukám alebo v mesačných splátkach po 333 eur po
dohode s veriteľom. Dňa 4.11.2009 a 6.11.2009 vrátila žalovaná pani H. po 10.000 eur, čo vyplýva z
potvrdenízaloženýchžalovanoudospisu.Tietolistinnédôkazybolipodrobenéznaleckémudokazovaniu

aznalkyňaA..U.L.savznaleckomposudkuč.5/2015vyjadrila,ženiejemožnéstanoviťčasovéobdobie
ani časovú postupnosť vyhotovenia sporných dokumentov ani podpisov na nich. Zároveň znalkyňa
uviedla, že podpisy na zmluve o pôžičke z 11.8.2009 a potvrdenia o vrátení pôžičky zo 4.11.2009 a
6.11.2009 boli vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom a nemožno vylúčiť, že ide o jeden a
ten istý písací prostriedok, nemožno to však ani potvrdiť. Segmenty papiera z potvrdení o vrátení pôžičky

tvorili jeden celok.

17. Svedkovia V. F. a H. F. sú synovia žalovanej. V. uviedol, že požičal mame 5.000 eur a H. 2.000 eur na
kúpu domu, peniaze dávali dohromady s pani H.. Doklady o pôžičke a vrátení peňazí si nevyhotovovali.

18. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.8.2007 vyplýva, že Y. H. ako jedna z predávajúcich predala byt v V. na

K. ulici X za 2.450.000 Sk s tým, že suma 200.000 Sk bola zložená pri podpise dohody o rezervovaní
nehnuteľnosti v hotovosti a suma 2.250.000 Sk bola prevedená na účet Y. H., čo vyplýva aj z výpisu z
jej účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v O., a.s. zo dňa 31.8.2007. V tento deň bola z účtu vybraná
hotovosť 800.000 Sk.

19. Z vyšetrovacieho spisu ORPZ v Trnave ČVS: ORP-220/2-VYS-TT-2014 súd zistil, že trestné
oznámenie Y. J. vo veci zločinu podvodu proti R. F., ktorého sa mala dopustiť tým, že predávajúcim
neuhradila kúpnu cenu 29.874 eur, ale iba 3.000 eur titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2009
a nepreviedla do ich vlastníctva byt č. X. na M. ulici v V., ktorý nemala vo svojom vlastníctve a túto
skutočnosť zatajila, bolo odmietnuté. Okresná prokuratúra Trnava zamietla sťažnosť žalobcu 1/ proti

odmietajúcemu uzneseniu vyšetrovateľa ako nedôvodnú.

20. Z lekárskeho nálezu psychiatra H.. F. V. zo dňa 4.2.2014 vyplýva, že žalobca 1/ je od detstva v
starostlivosti psychiatra s diagnózou mentálna retardácia stredného stupňa, je nesamostatný, ľahko
ovplyvniteľný,vyžadujedohľadastarostlivosťdruhejosoby,pričomjehostavjetrvalý,nemenný.Žalobca

1/ nie je obmedzený ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

21. Žalobcovia sa záverom prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadrili, že žalovaná nikdy kúpnu cenu
k rukám žalobcov nevyplatila, čo podľa nich vyplýva aj z doposiaľ vykonaného dokazovania. Tvrdili,
že konanie žalovanej bolo motivované tým, že zneužila tieseň žalobcov a rozumovú nevyspelosť, lebo

žalobca 1/ si nebol vedomý toho, čo kúpnou zmluvou podpisuje, že preberá 29.874 eur. Žalobcovia a
žalovaná uzavreli dohodu, že im žalovaná predá byt na M. ulici v V., pričom tieto byty sa odkúpiť nedali,
lebo boli v konkurze a vedome uviedla žalobcov do omylu. Žalobcovia si vzhľadom na ich rozumovú
nevyspelosť neuvedomili ani uplynutie premlčacej doby, táto je pre nich neprimeranou sankciou a
jej aplikovanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Počas celého konania žalovaná predkladala

vyfabrikované dôkazy. Návrhy na doplnenie dokazovania nemali žiadne.

22. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnej reči zdôraznila, že žalobu
považuje za nedôvodnú. Poukázala na to, že žalobcovia uzatvorili riadne a platne so žalovanou
kúpnu zmluvu, v ktorej potvrdili prevzatie kúpnej ceny v celom rozsahu. K argumentom o rozumovej

nevyspelosti žalobcu 1/ uviedla, že žalobca 1/ nekonal sám, konal spolu so žalobkyňou 2/, s ktorou
dlhoročne žijú spolu v manželstve, a preto musela mať vedomosť o zdravotnom stave a spôsobilosti
na právne úkony svojho manžela. Sama mala pri podpise ozrejmiť svojmu manželovi, čo podpisuje,
pokiaľ tomu nemal rozumieť. Sama tiež musela vedieť, čo znamená podpis scudzujúceho právneho
úkonu na nehnuteľnosť a je úplne nelogické, pokiaľ vlastná manželka neposkytne súčinnosť svojmu

manželovi, napádať z úmyslu ovplyvniť žalobcu 1/ žalovanú. Žalovaná v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy
nedisponovala informáciou, že by žalobca 1/ bol tak neskúsený, resp. rozumovo nevyspelý, že by nemal
chápať znenie kúpnej zmluvy, ani následky svojho konania. Napokon žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno v tom, že by preukázali, že žalobca 1/ nebol spôsobilý na právne úkony. Žalovaná v konaní
riadne preukázala pôvod finančných prostriedkov, ktorými uhradila kúpnu cenu. Pokiaľ argumentovali

žalobcovia tým, že z požičaných prostriedkov žalovaná uhradila kúpnu cenu za byt, ktorý vlastní a užíva
toho času na ulici D. G. v V., tak predložili do spisu zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzatvorenú medzi
predávajúcou F. H. a žalovanou ako kupujúcou zo dňa 11.11.2009, pričom k úradnému osvedčeniu
podpisu predávajúceho došlo až dňa 5.3.2010, a z tejto zmluvy vyplýva, že kúpna cena bola hradená vovýške 42.156 eur z poskytnutého hypotekárneho úveru, ktorý čerpala žalovaná na tento účel, a teda je
nelogické, aby čerpala úver, ak by mala prostriedky, ktoré si požičala. K obrane voči vznesenej námietke
premlčania uviedla, že zástupca žalobcov konal aj pred podaním tejto žaloby, a to výzvou na zaplatenie

zo dňa 16.4.2013. Žalovaná trvala na tom, že nárok žalobcov je nielen nedôvodný, ale aj premlčaný.

23. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a
kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu (§ 588
Občianskeho zákonníka).

24. Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o
dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo
vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu
vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať
a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto
činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich
zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto

preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka).

26. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto
je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou (§ 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

27. Neplatnosť právneho úkonu podľa ods. 1 tohto ustanovenia prichádza do úvahy vtedy, keď je
účastník právneho úkonu rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne
úkony. Neplatnosť právneho úkonu podľa ods. 2 tohto ustanovenia vyžaduje nepochybné a spoľahlivé
zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie

ovládnuť (R 4/1971).

28. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie

je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§
100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

29. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).

30. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo
priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a

preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania,
musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo
inak). Dokázanie tejto skutočnosti po dlhšom čase by mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným
ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo dlho. Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda,
zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu,

povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného
subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho
práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non dormientibus prosunt).
31. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho
zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto

uplatnenie námietky premlčania by nemalo byť zásadne v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods.
1), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť
premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods.
1 in fine).32. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v súdnom spore má za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania vedie k prednostnému
posúdeniu tejto námietky a v prípade jej oprávnenosti k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci bez

potreby ďalšieho dokazovania.
33. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka).
34. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských,

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,
nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným, a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.
35. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim

poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného
právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa
tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto
subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v
rozpore s dobrými mravmi.

36. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné
uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by
pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah
do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (porovnaj uznesenie

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2648/2003 z 31.8.2004).

37. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie
sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok

alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami

spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009).

38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu existoval záväzkový

právny vzťah, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2009 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat.úz. B., obec Zeleneč, okres V. zapísaným na LV č. XXXX ako rodinný dom
súp.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 73 m2 parc.č. XXXX/
XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 91 m2 parc.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 14 m2 parc.č. XXXX/XX zo žalobcov na žalovanú za kúpnu cenu 29.874 eur, ktorá mala byť

podľa článku III bod 2. kúpnej zmluvy zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaná tvrdila, že
žalobcom celú sumu odovzdala v hotovosti na katastri v Trnave pri prepise vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná im zaplatila iba časť kúpnej ceny vo výške 2.987,45 eur
a zvyšok neuhradila, preto sa domáhali jej zaplatenia v sume 26.886,55 eur s úrokom z omeškania 9%
ročne z dlžnej sumy od 15.8.2009 do zaplatenia. Svedkovia D. a Y. sa vyjadrili, že žalovaná poskytla

žalobcom sumu 3.000 eur pri podpise kúpnej zmluvy, ktorú sumu použili žalobcovia na úhradu dlhu za
elektrinu. Žalovaná sama potvrdila, že poskytla žalobcom sumu na úhradu dlhu za elektrinu, táto však
nebola súčasťou kúpnej ceny. Uviedla, že išlo o 2.780 eur.

39. Žalobcovia tvrdili, že žalobu na súd podali až po uplynutí premlčacej doby z dôvodu, že sú

osoby rozumovo nevyspelé, neznalé pomerov, bez právnického vzdelania, a preto uplatnenie námietky
premlčania voči nim a prihliadnutie súdom na túto námietku žalovanej by znamenalo neprimerane tvrdý
postih, v dôsledku ktorého by prišli definitívne o strechu nad hlavou.40. V danom prípade malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny dňa 14.8.2009, premlčacia doba začala plynúť
15.8.2009, kedy si žalobcovia právo na jej zaplatenie mohli uplatniť po prvý raz a uplynula 15.8.2012.
Žaloba bola podaná na súd až dňa 29.7.2013, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá skutočnosť nebola

medzi stranami sporná. Súd na námietku premlčania vznesenú žalovanou v tomto konaní prihliadol, lebo
mal za to, že zachováva princíp právnej istoty v právnom vzťahu medzi stranami a konanie žalovanej
nevykazovalo znaky priameho úmyslu touto námietkou poškodiť žalobcov. Neprihliadnutie na námietku
premlčania by prichádzalo do úvahy iba v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že k uhradeniu
kúpnej ceny žalovanou nedošlo. Žalobcovia však neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaná im

nezaplatila celú kúpnu cenu 29.874 eur, keď prevzatie tejto sumy žalobcovia potvrdili podpisom zmluvy,
ktorú mali možnosť si prečítať, riadne sa s jej obsahom oboznámiť bez preukázania skutočnosti, že by
niektorý z účastníkov zmluvy v čase jej podpisu nebol spôsobilý posúdiť následky svojho konania alebo
svoje konanie ovládnuť. Pokiaľ by žalobca 1/ trpel v čase podpisu kúpnej zmluvy duševnou poruchou,
ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopným, bolo potrebné túto poruchu v konaní spoľahlivo
preukázať, k čomu nedošlo. Žalovaná v konaní tvrdila, že kúpnu cenu 29.874 eur v celosti žalobcom

odovzdala na katastrálnom úrade pri prevode vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, ktorú sumu si sčasti
požičala od Y. H. vo výške 20.000 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 11.8.2009 a sčasti od svojich
synov vo výške 5.000 eur a 2.000 eur, zvyšok doplatila z vlastných peňazí. Žalobcom sa nepodarilo
spochybniť tieto tvrdenia žalovanej, ani znalkyňa pribratá do konania nepotvrdila vyfabrikovanie a
antidatovanie dokladov predložených žalovanou preukazujúcich požičanie a vrátenie pôžičky od Y. H.

za účelom úhrady časti kúpnej ceny. K námietke žalobcov, že žalovaná ich mala uviesť do omylu, keď im
tvrdila, že dôjde k výmene jej dvojizbového bytu za rodinný dom žalobcov súd poukazuje na skutočnosť,
že z kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2009 výmena nehnuteľností vôbec nevyplývala a zo zmluvy o budúcej
zmluve kúpnej z 13.8.2009 je zrejmé, že žalovaná bola nájomníčkou bytu, nie jeho vlastníčkou. Byt
už nechcela obývať z dôvodu, že sa jej tam obesil priateľ. Žalobcovia tento 2-izbový byt so svojimi

deťmi i bratom žalobcu 1/ niekoľko rokov obývali, následne ho podľa vyjadrenia žalobcu 1/ opustili z
hygienických dôvodov. Žalovaná sa pokúšala niekoľkokrát odkúpiť byt do vlastníctva, avšak neúspešne.
Kúpenú nehnuteľnosť s rodinným domom od žalobcov následne žalovaná v krátkom čase výhodne
predala, lebo jej syn tam odmietol bývať a zaobstarala si byt, ktorý sčasti financovala z hypotekárneho
úveru. Tieto tvrdenia žalovanej na seba logicky nadväzujú a v konaní neboli vyvrátené. Žalobcom

sa nepodarilo preukázať, že by uplatnená námietka premlčania žalovanou úmyselne poškodzovala
žalobcov a že by súd na ňu nemal prihliadať pre jej rozpor s dobrými mravmi.
41. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku premlčania súd žalobu zamietol, lebo ňou uplatnený
nárok považoval za premlčaný, a tiež nedôvodný v celom rozsahu.
42. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

44. Vzhľadom na úplný úspech žalovanej v spore súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania
voči protistrane v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Štát má voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov znalečného, ktoré bolo v konaní priznané
zo štátnych finančných prostriedkov ustanovenej znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.