Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 2, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/90/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112209499
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2112209499.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci žalobcu: STEFE Trnava, s. r. o.,

Františkánska 16, 917 32 Trnava, IČO: 36 277 215, právne zastúpený: JUDr. Ružena Bubenčíková,
advokátka, Kollárova 8, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Domová správa Trnava, s. r. o., Tehelná 3/A,
917 01 Trnava, IČO: 44 519 311, právne zastúpený: JUDr. Martin Palkovič, advokát, s. r. o., Kuzmányho
1, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 2 425,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 09.05.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 425,- Eur a príslušenstvo titulom vrátenia preplatku na
vyúčtovaní za dodávku tepla na ústredné kúrenie za rok 2009. Žalobu odôvodňoval tým, že na podklade
zmluvy o výkone správy zo dňa 18.09.2009, ktorú uzatvoril žalovaný a vlastníci bytov a nebytových
priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX v I., na ulici Z., č. XX-XX a na ulici B. 1,
okrem iného zabezpečoval žalovaný aj dodávku tepla na ústredné kúrenie. Účastníkom zmluvy o výkone
správy bolo aj Mesto Trnava ako vlastník bytu č. X vo vchode č. XX a deväť nebytových priestorov na
ulici Z. XX. Žalovaný vykonal dňa 08.06.2010 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním nebytových

priestorov za obdobie od 01.01. do 31.12.2009, podľa ktorého na dodávke tepla na vykurovanie
bol vyúčtovaný preplatok o 2 425,- eur menej ako v skutočnosti mal byť. Nesprávnosť vyúčtovania
vychádza z toho, že žalovaný postupoval pri vyúčtovaní v rozpore s vyhláškou USO č. 630/2005 Z.z.,
konkrétne v rozpore s § 7, ods.2 v spojení s § 2, písm. b). Žalovaný pri vyúčtovaní uvažoval s tzv.
okurovanou plochou, pod ktorou sa rozumie priestor uzavretý, v ktorom sa nachádza radiátor a na
ktorom sú dvere. Takýto postup výpočtu bol nesprávny, žalovaný mal vychádzať z podlahovej plochy
všetkých nebytových priestorov v objekte. Podľa vzorca podľa § 2, písm. b vyhlášky č. 630/2005 sa

podlahovou plochou nebytového priestoru rozumie celková plocha všetkých miestností nebytového
priestoru, nachádzajúcich sa za vonkajšími dverami nebytového priestoru. Žalovaný vo vyúčtovaní
pre nebytové priestory vychádzal zo skutočne okurovanej plochy 529,58 m2. Vlastníkovi nebytových
priestorov bola vyúčtovaná vyššia spotreba o 114.459,80 kWh, ako by mu podľa nameraných hodnôt
v skutočnosti malo pripadnúť. Sumu 2.425,- Eur žalobca požaduje titulom neoprávneného obohatenia,
úrok z omeškania od 23.10.2010 žalobca požaduje z dôvodu, že listom zo dňa 22.10.2010 požiadal
o opravu rozpočítania množstva dodaného tepla, teda dňom nasledujúcim po predmetnom liste. V

prípade, že súd bude iného právneho názoru a predmetný list nebude považovať za výzvu, potom je
nesporné,žeúrokzomeškaniabyprináležalod27.04.2012,tedadňomnasledujúcimpotom,akoprávny
zástupca navrhovateľa písomne vyzval odporcu na zaplatenie 2.425,- Eur. To, že v skutku žalovaný
vyúčtovanie nevykonal podľa citovanej vyhlášku USO, svedčí aj tá skutočnosť, že na schôdzi vlastníkovbytov a nebytových priestorov, ktorá sa konala 31.5.2011 bolo odsúhlasené, že rozúčtovanie tepla sa
nebude vykonávať podľa vyhlášky č. 630/2005, čo je neprípustné, aby si niekto odsúhlasoval, že sa
nebude postupovať podľa právnych predpisov. Žalobca platil preddavky na dodávku tepla, čo vyplýva aj

z predložených vyúčtovaní, tieto preddavky boli vyššie ako skutočné náklady na dodávku tepla, a preto
žalovaný bol povinný mu vrátiť rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a skutočnými nákladmi, keďže
tak neurobil a zaplatené preddavky má stále u seba, hoci mu nepatria, je toho názoru, že je povinný
ich vydať žalobcovi. Čo sa týka výšky uplatneného vrátenia preddavku ako preplatku na vyúčtovaní,
žalobca vypočítal výšku nákladov na dodávku tepla v zmysle vyhlášky USO, teda v súlade s § 7 v

spojení s § 2 a jemu vyšla suma preplatku tak, ako bola uplatnená v žalobe. Žalobca je už desaťročia
na trhu s teplom, tiež má v predmete činnosti a aj v skutočnosti vykonáva správu bytov. Žalovaný je na
trhu krátku dobu a dokonca odkopíroval od navrhovateľa aj formu vyúčtovania, uplatnená suma je na
základe odborných znalostí navrhovateľa. Žalovaný bol oboznámený so spôsobom výpočtu uplatnenej
sumy a tento výpočet aj nespochybňoval, práve naopak, súhlasil s ním, požadoval len, aby z tejto sumy
50 % znášal žalobca a druhých 50% bude znášať on.

2.Žalovaný uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, žalobca svoj tvrdený nárok žiadnym spôsobom
nepreukázal. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa mal žalovaný obohatiť na úkor žalobcu a akým
spôsobom žalobca výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil. Poukázal na to, že v reklamácii zo dňa
22.12.2010 uvádza žalobca túto sumu len ako približnú.

3.Podaním zo dňa 04.04.2013 žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal určiť povinnosť žalovanému zaplatiť
žalobcovi 2 647,03 eur s príslušenstvom a súd dňa 11.04.2013 pripustil zmenu žaloby. V podaní
uviedol žalobca, že vyúčtovanie nie je v súlade s vyhláškou č. 630/2005 Z.z., nakoľko, ak je objektom
rozpočítavania budova s viacerými odbernými miestami, jej spotreba je daná súčtom indikovaných

údajov určených meradiel na odberných miestach. Objekt Z. XX-XX je budova s dvoma odbernými
miestami, teda sú nainštalované dva merače tepla. Jeden pre vchod Z. XX a druhý pre vchody XX -
XX. Avšak vo vyúčtovaní boli náklady rozúčtované zvlášť na každé odberné miesto a taktiež zvlášť
vyúčtované aj náklady na dodané teplo na vykurovanie pre nebytové priestory, ktoré nemajú svoje
samostatné meradlo na odbernom mieste. Spôsobom rozúčtovania došlo k znevýhodneniu vlastníka

nebytových priestorov.

4.Svedkyňa pani X. Q., pracovala od roku 1997 do 28.2.2012 ako technik spoločnosti TT- KOMFORT.
Zistila,žebolproblémprirozpočítavanínákladov,bližšiesitonepamätá,lebotobolovrokoch2010-2011,
ale myslí, že tam bola nesprávne uvedená plocha nebytových priestorov. Keď bola nesprávne použitá

plocha pri rozpočítavaní, tak bolo aj nesprávne vyúčtovanie v neprospech nebytových priestorov, ktoré
vlastní mesto Trnava, spravoval ich TT-KOMFORT.

5.Žalovaný v podaní zo dňa 19.04.2013 uviedol, že výpočty a argumentácia predložená žalobcom sú
vnútorne rozporné a nelogické. Skutočne vykurovaná plocha podľa výpočtu žalobcu ( ktorú mal žalovaný

údajne pri výpočte použiť) je 1031,83 m2 a celková podlahová plocha nebytových priestorov je podľa
žalobcu 631,09 m2. Je nemožné, aby vykurovaná plocha nebytových priestorov bola väčšia ako celková
plocha nebytových priestorov. Skutočne vykurovaná plocha môže byť nanajvýš rovnaká, ako celková
plocha. Nikdy však nemôže byť väčšia. K výpočtu vyúčtovania za teplo je potrebné uviesť, že vychádzali
z podkladov, ktoré im predložil žalobca a skutočne vychádzali z plochy skutočne vykurovanej. Nie však z

plochy 1031,83 m2 ale 529,58 m2. Ani podľa podkladov predložených žalobcov nie je celková podlahová
plocha nebytových priestorov 1031,83 m 2 ale len 816,20 m2. Ak doplním do tabuľky predloženej
žalobcom údaj o skutočne vykurovanej ploche, nie zjavne nelogickú výmeru 1031,83 m2, zistíme, že
na celkovom množstve dodaného tepla sa nebytové priestory podieľajú 13,36 % a byty 86,64 %, čo
je menej ako uvádza žalobca pri svojom výpočte označenom ako malo byť vyúčtované. Z uvedeného

vyplýva, že výpočet predložený žalobcom je zjavne nesprávny, nelogický a v rozpore s údajmi, ktoré
poskytol samotný žalobca žalovanému za účelom rozúčtovania. Použitie skutočne vykurovanej plochy
nebytových priestorov namiesto celkovej plochy nebytových priestorov nemôže spôsobiť nesprávnosť
rozúčtovania, ktorá by bola v neprospech vlastníka nebytových priestorov.

6.Napojednávanídňa04.06.2013právnazástupkyňažalobcuuviedla,žesvyjadrenímodporcuzásadne
nesúhlasí, pokiaľ sa odvoláva na logiku alebo nelogiku, takéto odvolávanie sa nie je na mieste, pretože
byty a nebyty, ktoré boli vykurované, existujú stále, dajú sa vymerať, takže budeme pracovať s exaktnými
vecami, výmerami a nie logikou, o ktorej sa zmieňuje žalovaný. Zásadný rozdiel medzi výpočtamižalobcu a žalovaného spočíva v tom, že žalovaný vyúčtoval náklady na teplo pre rok 2009 na nebyty
o ploche 1031, 83 m2, pričom správne malo byť na nebyty 631,09 m2, teda nesprávny je vypočítaný
podiel plochy na byty a nebyty. V dôsledku tohto pochybenia potom sa samozrejme menia aj ostatné

podiely na nákladoch súvisiacich s vykurovaním. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že sám žalobca mu
oznámil vykurovanú plochu 529,58 m2, táto záležitosť je irelevantná, pretože žalovaný je správcom
celého domu na Hospodárskej 32 - 36, takže mal možnosť si preveriť a aj povinnosť preveriť si plochy
nebytových priestorov. Ako ďalšie žalovaný vykonával vyúčtovanie nákladov na teplo, takže aj v tejto
súvislosti bolo jeho povinnosťou preveriť si plochy bytov a nebytov. V danom prípade sa nesúdia o

náhradu škody, preto túto obranu žalovaného považuje za právne bezvýznamnú. Čo sa týka námietky
premlčania, uplatnený nárok premlčaný nie je už aj preto, lebo premlčacia lehota je 4-ročná, vzhľadom
k tomu, že sa jedná o vzťah medzi dvomi právnickými osobami. Lehota sa aplikuje podľa Obchodného
zákonníka. Trvá na svojom písomnom vyjadrením zo dňa 04.04.2013, kde v prílohe je presne v číselnom
vyjadrení uvedené v čom je nesprávnosť vyúčtovania nákladov na teplo za rok 2009, ktoré vykonal
žalovaný. Pokiaľ žalovanému nie je jasný dôvod podania tejto žaloby, tak vysvetľuje, že žalovaný mal

vrátiť žalobcovi preplatok náhrad za dodané teplo za rok 2009 v sume tak ako žaluje, t.j. 2.647,03 Eur.

7.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04.06.2013 uviedol, že podľa zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov, je zákonnou povinnosťou vlastníka nebytového priestoru platiť preddavky za
služby spojené s užívaním nebytového priestoru, ako aj platby do Fondu prevádzky a údržby opráv.

Vlastníkom nebytových priestorov je Mesto Trnava. Ak žalobca plnil a platil preddavky za dodávky tepla
do nebytových priestorov patriacich Mestu Trnava a konal tak bez právneho dôvodu, zjavne plnil za
Mesto Trnava. Podľa § 454 O.Z., ak by mal pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, tak by mal
voči Mestu Trnava, nie voči žalovanému, pretože plnil za Mesto Trnava, to čo malo platiť Mesto Trnava.

8.Svedkyňa H.. Q. J. uviedla, že v spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. pracuje od 7.2.2012 ako technička
technického oddelenia. Vyúčtovanie, ktoré vypracovala Domová správa Trnava bolo vypracované
nesprávne pre objekt Z. XX až XX, toto vyúčtovanie nebolo vypracované v súlade s vyhláškou č.
630/2005, pretože vlastne boli znevýhodnené nebytové priestory a došlo k zvýhodneniu bytov v
uvedenom objekte. Domová správa Trnava pri vyúčtovaní urobila dve pochybenia, prvotné pochybenie

vidívtom,ženahlásilanesprávnypomerrozdeleniaplôchmedzibytyanebytovépriestory.Tentoúdajbol
požadovaný preto, pretože v danom období existovali rozdielne ceny tepla pre byty a nebytové priestory.
V dôsledku prvotne nahláseného nesprávneho pomeru rozdelenia plôch, bol stanovený aj celkový
náklad pre bytové priestory nesprávne. Druhé pochybenie spoločnosti Domová správa Trnava, že
použila nesprávnu plochu pre rozpočítanie nákladov na teplo. Namiesto podlahovej plochy nebytových

priestorov Domová správa uplatnila vykurovanú plochu nebytových priestorov, pričom podlahová plocha
týchto nebytových priestorov bola oznámená Domovej správe Trnava na základe vypracovanej tabuľky z
11.11.2009, ktorú spracovala pani Q.. V uvedenej tabuľke sú zvýraznené tri nebytové priestory, v ktorých
nie je ústredné kúrenie, avšak Domová správa Trnava do podkladov pre rozúčtovanie nákladov pre
spoločnosť ISTA uviedla aj plochu týchto nebytových priestorov, čiže vlastne pri rozúčtovaní nákladov na

teplo došlo k porušeniu § 7 vyhlášky č. 630/2005, keď pri základnej zložke nákladov sa nevychádzalo z
podlahovej plochy nebytového priestoru, ale z vykurovanej. Chcela by som ešte uviesť, že na spoločnom
stretnutí TT - KOMFORTU a Domovej správy Trnava, pán O. zastupujúci Domovú správu, potvrdil svoje
pochybenie vo vyúčtovanie nákladov na vykurovanie v roku 2009. To, že priznal svoje pochybenie
možno preukázať aj tým, že pri vyúčtovaní nákladov na teplo za rok 2010 použil pre nebytové priestory

správneplochy.PrvotnemalaDomovásprávapoužiťprenebytovépriestory15,52%podielpodlahových
plôch nebytových priestorov, pričom pri vyúčtovaní použila pritom prvotnom delení nákladu 23,1 %.
Pri konkrétnom rozpočítaní nákladov na teplo, Domová správa uplatnila skutočne vykurovanú plochu
nebytových priestorov vo výške 529,58 m2, pričom mala byť správne použitá podlahová plocha vo výške
631,09m2.Tátosumabolavypočítanátak,žeodcelkovýchpodlahovýchplôchvovýmere816,2m2bola

odrátaná podlahová plocha troch nebytových priestorov, kde sa nenachádza ústredné kúrenie. Plocha,
kde nie je ústredné kúrenie je narátaná plocha 67,63 m2 + 77,15 m2 + 40,33 m2, t.j. spolu 185,11 m2,
čiže celková podlahová plocha nebytových priestorov je 816,2 m2 - 185,11 m2, to je podlahová plocha
nebytových priestorov, kde nie je ústredné kúrenie. Teda 631,09 m2 malo byť použité na rozúčtovanie
nákladov na konkrétne nebytové priestory.

9.Právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí, podľa
ktorého obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom majetku obce, ktorým
je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, zákon neumožňuje, aby majetok obcezastupovala obchodná spoločnosť, keď taxatívne pomenované aké osoby môžu spravovať majetok
obce, aj v prípade, že by správcom obce mohla byť obchodná spoločnosť, nemôže majetok spravovať
vo vlastnom mene, pretože to vylučuje ust. § 6 ods. 4, ktoré hovorí o tom, že správca pri správe majetku

obcevykonávaprávneúkonyvmeneobceataktiežkonávmeneobcepredsúdmi,taktiežtakétokonanie
vo svojom mene na účet obce neoprávňuje na vymáhanie pohľadávok, pretože takto konajúci správca
nie je veriteľom a dlžník sa nemôže zbaviť svojej povinnosti plnením inej osobe ako veriteľovi.

10.Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k otázke k aktívnej legitimácii žalobcu, je tomuto súdu, ako

aj Krajskému súdu v Trnave dobre známa, pretože sa tu vedú stovky sporov, kde žalobcom je TT
KOMFORT s.r.o., Trnava. Dňa 07.12.20069 Mestské zastupiteľstvo Mesta Trnava prijalo uznesenie č.
869, podľa ktorého Mestské zastupiteľstvo súhlasí v súlade s § 21 ods. 12 zák. č. 523/2004 Zb. o
rozpočtových pravidlách verejnej správy so zrušením SMM príspevková organizácia ku dňu 31.12.2006
a berie na vedomie založenie obchodnej spoločnosti SMM Trnava s.r.o. a schvaľuje prevzatie činnosti
príspevkovej organizácie SMM Trnava novovzniknutou obchodnou spoločnosťou SMM Trnava s.r.o..

Poukázala na uznesenie Mestského zastupiteľstva (ďalej len MZ) č. 870, ktorým bolo schválené
založenie spol. SMM Trnava s.r.o. so 100 % majetkovou účasťou Mesta Trnava. Predmetné zmeny boli
premietnuté aj do súdnych sporov, ktoré v tom čase viedla SMM Trnava príspevková organizácia a súdu
v uznesení Krajského súdu v Trnave 11CoE/98/2006, súd konštatuje, že z dostupných listín (výpisy
uznesenie MZ Mesta Trnava č. 869 a č. 870) vyplýva, že zriaďovateľ pôvodnej oprávnenej Mesto Trnava

uzavrel Zmluvu o výkone správy majetku, na základe ktorej prešli všetky činnosti vykonávania správy
na nástupcu SMM Trnava s.r.o., z tohto dôvodu bolo potrebné v konaní podľa § 211 ods. 3 a § 107
ods. 4 O.s.p. pokračovať s nástupcom počas konania zaniknutej príspevkovej organizácie, za ktorú súd
považoval SMM Trnava s.r.o. Taktiež predložila súdu ďalšie rozsudky, kde súd tiež konal so SMM Trnava
s.r.o.. Poukázala na Zmluvu o výkone majetku, v ktorej je uvedené, že správca, t.j. v čase uzatvorenie

zmluvy SMM Trnava s.r.o. vykonáva právomoci prenajímateľa vyplývajúce z nájomných zmlúv, ďalej
je uvedené, že počnúc dňom podpísania tejto zmluvy je správca oprávnený najmä uzatvárať zmluvy o
nájme nebytových priestorov, vypovedávať tieto zmluvy, robiť všetky právne úkony v rozsahu právomoci,
ako ich má Mesto a včítanie vymáhania pohľadávok, toto je uvedené v čl. IV. Bod 1 písm. d/ a e/, v
zmysle tejto zmluvy je preukázaná aktívna legitimácia.

11.Zástupca žalovaného uviedol, že ako vyplýva zo žaloby Mesto Trnava bolo vlastníkom aj jedného
bytu, teda ak mali byť úhrady vlastníkov bytov vyššie, potom je potrebné zohľadniť vlastnícke právo
Mesta Trnava k bytu, aj v spojení s tým, že vlastníci nebytových priestorov mali platiť podľa tvrdení
žalobcu menej. T.z. Mesto Trnava sa nachádza na obidvoch stranách, aj tam kde sa malo platiť menej,

aj tam kde sa malo platiť viac.

12.Na pojednávaní dňa 22.01.2016 právna zástupkyňa žalobcu, oznámila súdu, že dňom 01. 01. 2016
žalobca zmenil názov a podniká pod obchodným názvom STEFE TRNAVA, s.r.o.. Uplatnený nárok
na vrátenie preplatku je proti označenému žalovanému z toho dôvodu, že žalovaný vykonáva správu

domu na ul. Hospodárskej 31-36 Trnava, na podklade zákona č. 182/1993 Zb. vychádzajúc z tohto
postavenia odporcu, ten podľa zmluvy o výkone správy podľa zákona č. 182/1993 Zb. má povinnosť
aj zabezpečiť teplo do predmetného domu, teplo do predmetného domu zabezpečuje prostredníctvom
navrhovateľa, nakoľko žalobca má okrem iného vo svojej činnosti aj výrobu dodávku a rozvod tepla, to je
však úplne iný právny vzťah. Uplatnená pohľadávka je zo vzťahu zmluvy o výkone správy, keď žalovaný

vlastne prostredníctvom žalobcu zabezpečil aj dodávku tepla do bytu a nebytových priestorov, ktoré sú
vo vlastníctve mesta Trnava a tento majetok spravuje žalobca. Žalobca vyúčtováva teplo za celý dom,
tz. že v tomto smere ako odberateľ tepla vystupuje žalovaný, podľa zákona o energetike je zmluvným
odberateľom správca. Bola uzavretá zmluva s žalovaným o dodávke tepla, žalovaný platí preddavky,
ktoré zinkasoval od vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tie platil dodávateľovi tepla žalobcovi a

ten po skončení kalendárneho roka urobí vyúčtovanie, kde porovná skutočné náklady s poskytnutými
preddavkami. Žalovaný, ako správca, rozúčtováva dodávku tepla na jednotlivé byty a nebytové priestory
spôsobom, ako to upravujú právne predpisy, vyúčtovanie robí žalobca ako dodávateľ tepla vo vzťahu
k žalovanému ako správcovi a žalovaný rozúčtováva teplo vlastníkom bytov a nebytových priestorov.
Žalovaný ako správca musí poznať dom, ktorý spravuje a musel vyúčtovanie urobiť spoľahlivo a vedieť,

aké sú výmery z pohľadu skutočnej plochy a vykurovanej plochy. Žalovaný pri spracovaní vyúčtovania
postupoval v rozpore s § 7 ods. 2 vyhlášky URSO č. 630/2005, podľa ktorého sa základná zložka
nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa
podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestorochkonečného spotrebiteľa a priemeru základnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých
bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítania podľa vzorca. Žalovaný
pri vyúčtovaní tepla na vykurovanie vychádzal zo skutočne okurovaných plôch 529,59 m2 a nie z

podlahových plôch 631,09 m2 ako to určuje vyhláška č. 630/2005 Zb. § 2 písm. b) vyhlášky č. 630/2005
Zb., ktorá presne určuje, čo sa rozumie podlahovou plochou bytu alebo nebytových priestorov. Žalované
preplatky nie sú bezdôvodným obohatením, ale ide o plnenie zo záväzku, teda vymáha sumu 2 425 eur
s príslušenstvom titulom záväzku a nie bezdôvodného obohatenia.

13.Právnyzástupcažalovanéhonapojednávanídňa22.01.2016uviedol,žežalovanýsanaúkoržalobcu
nemohol bezdôvodne obohatiť, pretože finančné prostriedky, ktoré sa nachádzajú na účte, na ktorý boli
žalobcom poukazované platby sú majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 8 ods. 3
Zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný vykonáva správu predmetného bytového domu na základe zmluvy
zo dňa 18. 09. 2009, predpokladám, že predtým vykonávala správu práve žalobca. Žalovaný sa stal
správcom bytového domu až v priebehu r. 2009.

14.V podaní zo dňa 11.10.2016 žalovaný uviedol, že v posudzovanej veci sa pri rozpočítaní množstva
dodaného tepla nepostupuje podľa vyhlášky, pretože vlastníci bytov a nebytových priestorov sa na
schôdzi dňa 31.05.2010 dohodli na inom postupe a z dôvodu právnej istoty na schôdzi dňa 28.09.2016
sa opätovne dohodli na inom postupe. Z ustanovení vyhlášky č. 630/2005 Z. z. vyplývajú pravidlá,

ktoré vyhláška stanovuje pre rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie, sú dispozitívne
a vlastníci bytov a nebytových priestorov sa postupom podľa Zákona o vlastníctve bytov ( hlasovaním
na schôdzi vlastníkov) môžu dohodou odchýliť od ustanovení vyhlášky. Rozhodnutiami zo dňa 31. 05.
2010 vlastníci vylúčili aplikáciu vyhlášky a rozhodli, že bude použitý postup zvolený správcom bytového
domu. Mesto Trnava ako vlastník bytu a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome nenapadlo

v zákonnej prekluzívnej lehote toto rozhodnutie schôdze vlastníkov žalobou na súde. Súčasný postup,
keď žalobca ako údajný nepriamy zástupca mesta Trnava vo svojom mene a na účet mesta Trnava,
spochybňujevýsledkyrozúčtovania,jeobchádzanímZákonaovlastníctvebytov.Rozhodnutievlastníkov
nenapadnuté žalobou na súde je záväzné i pre mesto Trnava a podanie žaloby prostredníctvom tretej
osobyjezjavnýmzneužitímpráva.Zdôvoduprávnejistoty,akbyvznikliakékoľvekpochybnostioobsahu

rozhodnutia vlastníkov na schôdzi dňa 31. 05. 2010 dohodli sa vlastníci na schôdzi dňa 28.09.2016
nasledovne: Vlastníci bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome s. č. 3609
schvaľujú rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009 tak, ako
ho vykonal správca bytového domu spoločnosť Domová správa Trnava s. r. o., resp. na základe
objednávky správcu spol. ista Slovakia, s. r. o. . Vlastníci bytov a nebytových priestorov sa dohodli, že

ustanovenia vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z. o rozpočítaní dodaného
tepla na vykurovanie za rok 2009 sa neuplatnia a uplatní sa postup zvolený správcom bytového domu
( spoločnosťou ista Slovakia s. r. o. na základe objednávky správcu). Podľa vedomostí žalovaného ani
toto rozhodnutie vlastníkov nebolo napadnuté žalobou zo strany mesta Trnava.

15.Právna zástupkyňa žalobcu dňa 02.03.2017 uviedla, že podľa jej názoru nemohla byť dodatočne
t. j. 6 rokov po vykonaní vyúčtovania prijatá dohoda, že rozpočítanie množstva dodaného tepla na
vykurovanie sa vykoná inak, ako podľa § 7 ods. 1 až 9 vyhlášky č. 630/2005, totiž to podľa § 7 ods. 10
predmetnej vyhlášky, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu
inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa ods. 1 až 9 sa neuplatňuje, z

tohto znenia vyhlášky je úplne jasné, že najprv musí byť dohoda o spôsobe rozpočítavania tepla,
inak ako hovorí vyhláška, takáto dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov pred vykonaním
vyúčtovania za r. 2009 nebola prijatá. Dodatočne schválenie vyúčtovania resp. dodatočná dohoda o
spôsobe vyúčtovania po 6 rokoch od vykonania vyúčtovania je právne irelevantná, keď aj prípadné práva
a povinnosti z dodávky tepla na vykurovanie za r. 2009 by už bolo v r. 2016 premlčané a vlastníci bytov

a nebytových priestorov by fakticky nemali možnosť uplatniť svoje práva z tohto titulu. Na otázku súdu:
Bola platnosť uznesení zo schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorých sa zúčastnil aj
zástupca mesta a to tak z r.2010, 2016, napadnutá Mestom? Odpovedala zástupkyňa žalobcu: Pokiaľ
viem, tak nie. Nevie, či v žalovanej sume bola odpočítaná suma, ktorú by žalobca ako vlastník bytu pri
správnom výpočte nákladov mal zaplatiť. Aj keď predmetné uznesenia vlastníkov bytov a nebytových

priestorov boli prijaté, nemôžu byť aplikované na spôsob vyúčtovania, pretože v čase, teda 6 rokov
po vykonaní vyúčtovania, už nie je možné dohodnúť spôsob vyúčtovania, keďže dohoda o spôsobe
vyúčtovania nebola prijatá najneskôr do 31.12.2009 dodatočne takúto dohodu po 6 rokoch nie je možné
prijať. Čo sa týka schôdze z r. 2010, na predmetnej schôdzi nebola dohoda o spôsobe vyúčtovania,resp. rozúčtovania prijatá, o spôsobe vyúčtovania sa nehlasovalo, bola len prijatá informácia o tom, že
vyúčtovanie je vykonané a že bude doručené.

16.Právny zástupca žalovaného uviedol, že rozhodnutie vlastníkov na schôdzi môže byť preskúmavané
len v žalobe podanej podľa § 14 zákona o vlastníctve bytov.

17.Podľa § 2 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota
teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu

teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a) rozpočítavaním množstva dodaného tepla rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie
alebo na prípravu teplej úžitkovej vody odberateľovi alebo konečnému spotrebiteľovi,
b) podlahovou plochou bytu alebo nebytového priestoru celková plocha všetkých miestností bytu a
miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, alebo miestností nebytového priestoru nachádzajúcich sa
za vonkajšími vstupnými dverami bytu, alebo nebytového priestoru a iných vykurovaných priestorov

umiestnených mimo bytu bez plochy balkónov, lodžií, terás a nevykurovaných priestorov umiestnených
mimo bytu alebo nebytového priestoru okrem tých prípadov, keď sa stavebnou úpravou tieto priestory
spojili s miestnosťami bytu alebo s nebytovým priestorom,
c) upravenou podlahovou plochou podlahová plocha bytu alebo nebytového priestoru upravená podľa
§ 7 ods. 3,

d) obostavaným objemom bytu alebo nebytového priestoru súčin podlahovej plochy bytu alebo
nebytového priestoru a konštrukčnej výšky miestností,
e) objektom rozpočítavania je budova alebo časť budovy s jedným odberným miestom alebo viac budov,
ktoré majú jedno odberné miesto so spoločným meraním dodaného množstva tepla, alebo budova s
viacerými odbernými miestami, pričom jej spotreba tepla je daná súčtom indikovaných údajov určených

meradiel na odberných miestach,
f) spoločnými priestormi objektu rozpočítavania miestnosti alebo súbor miestností objektu, ktoré sú
vybavené vykurovacími telesami a sú určené na spoločné užívanie konečnými spotrebiteľmi, najmä
práčovne, sušiarne, kočikárne, chodby, schodištia a podobne,
g) indikovaným údajom údaj pomerového rozdeľovača tepla zohľadňujúci výkon vykurovacieho telesa

alebo určeného meradla 1) na meranie množstva dodaného tepla na vykurovanie alebo na prípravu
teplej úžitkovej vody, alebo určeného meradla 1) na meranie množstva dodanej teplej úžitkovej vody,
ktorý sa vypočíta ako rozdiel odčítaných údajov na konci a na začiatku zúčtovacieho obdobia.

18.Podľa § 7 ods. 1 - 9 vyhlášky č. 630/2005 Z.z.

(1) Ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené
meradlá 1) tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov,
náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú
zložku. Základná zložka tvorí 60% a spotrebná zložka 40% z celkových nákladov na dodané teplo na
vykurovanie.

(2) Základná zložka sa rozpočítava konečným spotrebiteľom podľa podlahovej plochy bytu, nebytových
priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa a priemeru
základnej zložky na meter štvorcový vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových
priestorov a spoločných priestorov v objekte rozpočítavania podľa vzorca
ZZ

ZZks = ----- . Sks,
S
kde predstavuje
ZZks - základnú zložku pre konečného spotrebiteľa [euro],
ZZ - základnú zložku [euro],

S - celkovú upravenú podlahovú plochu bytov, nebytových priestorov a spoločných
priestorov [m2],
Sks - upravenú podlahovú plochu bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa [m2].
(3) Základná zložka na dodané teplo podľa odseku 2 sa rozpočítava aj medzi užívateľov bytov

a nebytových priestorov, ktorí majú individuálne vykurovanie, pričom podlahová plocha bytu alebo
nebytového priestoru s individuálnym vykurovaním sa vynásobí koeficientom
a) 0,0 pri bytoch a nebytových priestoroch v nadstavbách a vstavbách do podkrovia, pri bytoch a
nebytových priestoroch alebo ich častiach, ktoré sa nachádzajú na najvyššom podlaží alebo nadpriestormi, ktoré nie sú vykurované, alebo v tých bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym
vykurovaním, cez ktoré neprechádzajú rozvody vykurovacej sústavy centrálneho zásobovania teplom,
b) 0,25 pri ostatných bytoch a nebytových priestoroch s individuálnym vykurovaním.

(4) Konečnému spotrebiteľovi, ktorý nemá zapojené pomerové rozdeľovače tepla alebo určené meradlo
1) tepla, alebo odmietol umožniť vykonať ich odčítanie, alebo neoprávnene do nich zasahoval, čím
spôsobil ich nesprávnu funkciu, alebo ich poškodil, sa určí spotrebná zložka ako súčin 1,5 násobku
priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový vypočítaný z podlahovej plochy všetkých vykurovaných
bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov a podlahovej plochy vykurovaného bytu,

nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa
podľa vzorca
SZ
SZnks = ---- . Sks . 1,5 ,
S
kde predstavuje SZnks - spotrebnú zložku pre konečného spotrebiteľa určenú náhradným

výpočtom [euro],
SZ - spotrebnú zložku [euro],
S - celkovú podlahovú plochu vykurovaných bytov, nebytových priestorov a spoločných
priestorov [m2],
Sks - podlahovú plochu vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho

podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa [m2].
(5) V prípade poruchy pomerových rozdeľovačov tepla alebo určeného meradla 1) tepla, alebo ak
konečnýspotrebiteľneúmyselneneumožnilichodčítanie,spotrebnázložkasakonečnémuspotrebiteľovi
určí ako súčin priemeru spotrebnej zložky na meter štvorcový a podlahovej plochy vykurovaného bytu,
nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa

podľa vzorca
SZ
SZnks = ---- . Sks,
S
kde predstavuje SZnks - spotrebnú zložku pre konečného spotrebiteľa určenú náhradným

výpočtom [euro],
SZ - spotrebnú zložku [euro],
S - celkovú podlahovú plochu vykurovaných bytov, nebytových a spoločných priestorov [m2],
Sks - podlahovú plochu vykurovaného bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa [m2].

(6) Rozdiel nákladov spotrebnej zložky a nákladov určených náhradným spôsobom podľa odsekov 4 a
5 sa rozpočítava medzi konečných spotrebiteľov podľa indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov
tepla alebo určených meradiel tepla s použitím korekcií, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestnosti
bytu alebo nebytového priestoru konečného spotrebiteľa podľa prílohy č. 2, ak sa koneční spotrebitelia
nedohodnú podľa osobitného predpisu inak, alebo metódou, ktorá priamo zohľadňuje nepriaznivú

polohu miestnosti. Spotrebná zložka pre jedného konečného spotrebiteľa sa určí v pomere súčtu
korigovaných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla
konečného spotrebiteľa k celkovému súčtu korigovaných indikovaných údajov v objekte rozpočítavania
podľa vzorca
Ikks

SZks = (SZ - suma SZnks) . -----------,
suma Ikks
kde predstavuje SZks - spotrebnú zložku pre konečného spotrebiteľa [euro], SZ -
spotrebnú zložku [euro], suma SZnks - súčet nákladov na spotrebnú zložku určených
náhradným spôsobom [euro], Ikks - korigované indikované údaje pomerových rozdeľovačov

tepla alebo určených meradiel tepla konečného spotrebiteľa [-, kWh ], suma Ikks -
súčet všetkých korigovaných indikovaných údajov pomerových rozdeľovačov tepla alebo
určených meradiel tepla v objekte rozpočítavania [-, kWh].

(7) Náklady na dodané teplo do spoločných priestorov určené podľa odsekov 2 až 6 sa rozpočítavajú

medzi všetkých konečných spotrebiteľov podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch.
(8) Ak sa spoločné priestory využívajú inak ako na účel, na ktorý sa zriadili, a nevyužívajú sa v prospech
všetkých konečných spotrebiteľov, ustanovenie odseku 7 sa neuplatňuje. V takom prípade sa náklady
na dodané teplo do spoločných priestorov rozpočítavajú podľa podlahovej plochy bytu a nebytovýchpriestorov tým konečným spotrebiteľom, ktorí spoločné priestory využívajú len na osobnú potrebu na
základe dohody s ostatnými vlastníkmi.
(9) Ak sa v priebehu kalendárneho roka zmení cena tepla, na rozpočítavanie spotrebnej zložky ku dňu

účinnostinovejcenyteplasapoužijúpomernémnožstvázceloročnýchindikovanýchúdajovpomerových
rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla podľa prílohy č. 1 alebo sa zabezpečí archivácia
údajov alebo odčítanie pomerových rozdeľovačov tepla alebo určených meradiel tepla.
(10) Ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu 7) inak,
rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.

7) § 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov.)

19.Podľa § 14 ods. 1,2,4 zákona č. 182/1993 Zb. platného dňa 31.05.2010
(1) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na
správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných

zariadeniachdomu,spoločnýchnebytovýchpriestoroch,príslušenstveapozemkunaschôdzivlastníkov.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo
nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania
oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od
konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.

(2) Pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov
právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o
hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm.

i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.
(4) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od
oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník
bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa
na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo

ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek
vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

20.Podľa § 14 ods. 2,3,8 zákona č. 182/1993 Zb. platného od 30.09.2014
(2) Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden

hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor v dome. Ak je byt alebo nebytový priestor v dome vo
vlastníctve viacerých osôb, môžu uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.
(3) Schôdza vlastníkov je uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome, ktorí majú aspoň dve tretiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na
prijatie rozhodnutia na schôdzi vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Ak schôdza
vlastníkov nie je ani hodinu po oznámenom začatí schôdze vlastníkov uznášaniaschopná, je na prijatie
rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome; to neplatí, ak sa hlasuje podľa odsekov 4 a 5, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a
ods. 1 a 6, § 8b ods. 2 písm. i), § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

(8) Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30
kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom

súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov
3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd.
Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy
a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

21.Po vykonanom dokazovaní oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Súd nevykonal znalecké dokazovanie navrhované žalobcom, nakoľko prerozhodnutie vo veci nie je potrebné a jeho vykonanie by bolo nehospodárne. Súd totiž neposudzoval
správnosť výpočtu vykurovanej plochy a celkovej podlahovej plochy, ale spôsob rozpočítavania
množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla

na jednotlivé byty a nebytové priestory.

22.V prvom rade je potrebné uviesť, že počas konania nedošlo k relevantnej zmene právnej kvalifikácie
žaloby, keď v samotnej žalobe žalobca uvádza, že ide o nárok na vrátenie celého preplatku za dodávku
tepla na ústredné kúrenie a v podaní zo dňa 31.08.2015 a tiež na pojednávaní dňa 22.01.2016 uviedla

zástupkyňa žalobcu, že ide o uplatnený nárok na vrátenie preplatku a ide o plnenie zo záväzku a na
tomto tvrdení zotrvala. Zmena právnej a skutkovej kvalifikácie na iný titul nebola pripustená, preto súd
nemal dôvod pripúšťať zmenu návrhu, a žalobca ani nežiadal pripustiť žiadnu takúto zmenu.

23.Taktiež súd mal na základe predložených písomných dokladov preukázané, že žalobca je oprávnený
žalovať vo svojom mene pohľadávky, ktoré vznikli pri správe majetku Mesta Trnava, keď z čl. III bod

1 Zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi Mestom Trnava a spoločnosťou TT - KOMFORT s.r.o.
ako právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že Správca vykonáva správu majetku mesta s odbornou
starostlivosťou, samostatne, vo svojom mene, na účet mesta, za dohodnutú odmenu v súlade s platnými
právnymi predpismi a v súlade s touto zmluvou.

24.Námietka premlčania nároku uplatneného v rozšírení žaloby zo dňa 05.04.2013 vznesená žalovaným
súdom nebola akceptovaná, nakoľko vyúčtovanie bolo doručené žalobcovi dňa 08.06.2010 ( ako uvádza
v žalobe) a rozšírenie návrhu bolo doručené súdu dňa 05.04.2013, teda pred uplynutím premlčacej
lehoty, keď v konaní nejde o nárok z bezdôvodného obohatenia, ale o nároky z právneho záväzku.
Aj v prípade posudzovania vzťahu strán sporu podľa Občianskeho zákonníka neuplynula trojročná

premlčacia lehota.

25.Predmetný vzťah strán je potrebné posudzovať ako vzťah vlastníka nebytových priestorov ( žalobcu)
a správcu bytov a nebytových priestorov ( žalovaného ), ktorý vykonáva správu bytov a nebytových
priestorov,nazákladeZmluvyovýkonesprávyuzavretejdňa18.09.2009. Podľatejtozmluvyježalovaný

povinný zabezpečiť služby spojené s užívaním priestoru, domu a pozemkov a 1x ročne vykonávať
vyúčtovanie nákladov na služby, najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka.

26.Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia preplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
nebytových priestorov od 01.01. do 31.12.2009. Vyčíslenie preplatku a jeho výpočet a tiež zvýšenie

žalovanej sumy nebolo súdu riadne preukázané ani v žalobe a ani počas konania. Vyúčtovanie
nákladovzarok2009bolodňa31.05.2010predmetomrokovaniaschôdzevlastníkovbytovanebytových
priestorov v bytovom dome v Trnave, Z. 31 až XX. Na schôdzi boli prijaté rozhodnutia, ktorým schôdza
zobrala na vedomie rozúčtovanie nákladov na teplo na vykurovanie bytov takto: 30% základná zložka
ceny (podľa vykurovanej plochy bytu) a 70% spotrebná zložka (podľa PRVN) s koeficientami bytu/

miestnosti tak, ako ich rozúčtovala firma ISTA Bratislava a zároveň schválila výsledky rozúčtovania
nákladov na služby za rok 2009. Taktiež schválila návrh, aby boli náklady za teplo na vykurovanie bytov
od 1/1/2010 ( teda v RV 2010) rozúčtované takto : 30% základná zložka ceny (podľa vykurovanej plochy
bytu) a 70% spotrebná zložka ceny (podľa PRVN). Koeficienty bytu/miestnosti budú uplatnené tak, ako
ich odporúča Vyhláška ÚRSO č. 358/2009. Za tieto rozhodnutia hlasovalo 100% prítomných. Na schôdzi

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v I., Z. XX až XX konanej dňa 28.09.2016 bolo
schválené rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009 tak, ako ho
vykonal správca bytového domu spoločnosť Domová správa Trnava s.r.o., resp. na základe objednávky
správcu spoločnosť ista Slovakia, s.r.o.. Vlastníci bytov sa dohodli, že ustanovenia vyhlášky Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. o rozpočítaní dodaného tepla na vykurovanie za rok 2009

sa neuplatnia a uplatní sa postup zvolený správcom bytového domu (firmou ista Slovakia, s.r.o. na
základe objednávky správcu). Za prijatie hlasovalo 18, zdržalo sa 12 (aj zástupca Mesta Trnava), proti
bol 1 z prítomných. Z vyjadrenia zástupkyne žalobcu a žalovaného vyplýva, že nie je na súde vedené
konanie ohľadne uvedeného hlasovania na návrh žalobcu alebo Mesta Trnava. Je však potrebné uviesť,
že v prípade, že zástupca Mesta Trnava sa zdržal hlasovania, nejde v jeho prípade o prehlasovaného

vlastníka bytov a nebytových priestorov, teda hlasovanie je platné.

27.Ako vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 10 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. pravidlá určené v § 7 ods. 2 až 9
sa neuplatňujú, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú postupom podľa § 14 Zákonao vlastníctve bytov na inom postupe. V prejednávanej veci súd mal preukázané, že k platnej dohode
vlastníkov bytov a nebytových priestorov došlo a dohoda bola uzatvorená na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov dňa 21.05.2010, kde vlastníci schválili výsledky rozúčtovania nákladov na služby

zarok2009anaschôdzivlastníkovbytovanebytovýchpriestorovdňa28.09.2016,kdesavlastnícibytov
dohodli, že schvaľujú rozpočítanie množstva dodaného tepla na vykurovanie za kalendárny rok 2009
tak, ako ho vykonal správca bytového domu spoločnosť Domová správa Trnava s.r.o., resp. na základe
objednávky správcu spoločnosť ista Slovakia, s.r.o., zároveň vlastníci bytov sa dohodli, že ustanovenia
vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z. o rozpočítaní dodaného tepla na

vykurovanie za rok 2009 sa neuplatnia a uplatní sa postup zvolený správcom bytového domu (firmou
ista Slovakia, s.r.o. na základe objednávky správcu). Keďže táto dohoda nebola žiadnym prehlasovaným
vlastníkom napadnutá na súde, je platná a nie je v tejto veci podstatné kedy bola uzatvorená, nakoľko
neexistuje právna úprava upravujúca čas uzatvorenia takejto dohody a zákon nezakazuje dohodnúť sa
na spôsobe účtovania nákladov až po vykonaní vyúčtovania povinnými osobami. Pre rozhodovanie súdu
je rozhodný stav v čase rozhodovania a v tomto čase existovala platná dohoda vlastníkov o spôsobe

vyúčtovania nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie tak ako bolo vykonané žalovaným,
preto výhrady žalobcu voči takémuto vyúčtovaniu sú irelevantné a žaloba je nedôvodná. Žalobe
súd nemohol tiež vyhovieť z dôvodu, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom ako dospel
k žalovanej sume, či pri svojom vyúčtovaní zohľadnil skutočnosť, že žalobca vystupuje zároveň ako
vlastník bytu a aj vlastník nebytových priestorov a či odpočítal zo sumy vyúčtovania časť prislúchajúcu

na neho ako vlastníka bytu. Taktiež výpočet nákladov uvedený svedkyňou navrhnutou žalobcom nebol
zrozumiteľný, keď uviedla, že „Prvotne mala Domová správa použiť pre nebytové priestory 15,52 %
podiel podlahových plôch nebytových priestorov, pričom pri vyúčtovaní použila pritom prvotnom delení
nákladu 23,1 %. Pri konkrétnom rozpočítaní nákladov na teplo, Domová správa uplatnila skutočne
vykurovanú plochu nebytových priestorov vo výške 529,58 m2, pričom mala byť správne použitá

podlahová plocha vo výške 631,09 m2“, pričom táto výpoveď si odporuje, keď uvádza, že žalovaný
použil menšiu plochu nebytových priestorov a zároveň, že použil vyššie percento podielu podlahových
plôch nebytových priestorov na celkovej podlahovej ploche. Tak zo žaloby a ani z priložených dokladov
žalobcom nevyplýva výpočet žalovanej sumy, ktorý by súd mohol posúdil. Ako osoba, ktorá poskytovala
žalovanému podklady pre samotné vyúčtovanie z dôvodu, že žalobca vykonával správu domu ešte v

roku 2009 pred žalovaným, spôsobil, že došlo k nedorozumeniam ohľadne správnej výmery plochy
použitej na účely výpočtu nákladov, preto by nebolo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku,
aby dôsledky správania žalobcu znášal žalovaný a vlastníci bytov a nebytových priestorov. Na schôdzi
vlastníkov žalobca nenamietal vyúčtovanie a spôsob jeho výpočtu a ani nehlasoval proti uzneseniam
schôdzevlastníkov,ktorýmivlastnícirozhodovaliospôsobevyúčtovania.Žalobcatakneuniesoldôkazné

bremeno svojich tvrdení, keď pre výpočet žalovanej sumy nie je potrebný znalecký posudok a jednotlivé
výmery neboli žalovaným sporované.

28.Na základe vyššie uvedeného súd považoval žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.
29.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 a 263 Civilného sporového poriadku

tak, že plne procesne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).