Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/224/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200773
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200773.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov

senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobkyne: Pohotovosť s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35807598, proti žalovanému: Okresný úrad Prievidza, Katastrálny
odbor, Mišíka 28, Prievidza, za účasti T. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S. XX/XX, L. zastúpený
opatrovníčkou Y.. N. N., zamestnankyňou Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, Mišíka 28,
Prievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 6006/2013 zo dňa 30. mája 2014,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie žalovaného číslo V 6006/2013 zo dňa 30. mája 2014.

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšiemu súdu súdny poplatok za odvolanie
proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35€, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa odvolaním doručeným žalovanému dňa 02. júla 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu
predložené na rozhodnutie dňa 30. decembra 2016, žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného číslo V
6006/2013 zo dňa 30. mája 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobkyne na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, ako záložným veriteľom a T. X., rod. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. S. XX/XX, L. ako záložcom, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Bratislava,
Povraznícka 18. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, kat.
územie V., zapísaným na LV č. XXXX, byt č. X, vchod XX, X. posch., č. s. XXXX na parcele reg.

CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, s podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXX v podiele 1/2-ica v prospech záložcu. Žalovaný v
konaní zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp s.r.o. Bratislava, a
to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého
znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody
o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale
záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z

vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle
je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k
vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného
zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveňpredstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná,
pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve
o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli
a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 304602742 zo dňa 05.02.2013 na zabezpečenie istiny v
sume 400,00 eur spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok
a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa žalovaného sa v zmluve

nerešpektujevyváženosťmedzipredmetomúverovejzmluvy,čosatýkavýškyúveruajehopríslušenstva
a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do
práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré
mravy, čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.

3. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného včas odvolanie a domáhala sa jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre

neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na
uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením
predmetnej záložnej zmluvy. Domnievala sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v

dôsledku čoho možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal
pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázala na to, že správny
orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník
nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu

záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a nestačí len

potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným právnym
úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a
jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedla, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkala správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálnaprávnanormaobsiahnutávObchodnomzákonníkamáprednosťpredaplikáciouObčianskeho

zákonníka. Zastávala názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z §
31 ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy
o úvere s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mala za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a

vydal nezákonné rozhodnutie.

4. Opatrovníčka T. X. Y.. N. N., ustanovená v správnom konaní účastníkovi z dôvodu pobytu na
neznámom mieste, sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov
odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa §
250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.6. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

7. Podľa § 250l O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

8. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

9. Podľa § 492 ods1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

10. Krajský súd z podkladov tvoriacich obsah administratívnom spise žalovaného zistil, že žalobkyňa ako
veriteľ a p. T. X., ako dlžník uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 304602742 zo dňa 05.02.2013 na

zabezpečenieistinyvsume400,-eur,spoluspríslušenstvom,úrokovzomeškania,poplatkovaostatných
pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov
v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Následne na to p. T. X. v
Dohode o splnomocnení z 05.02.2013 udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej
zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným

v bode 4. dohody, ktoré záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vlastnil v celosti. Zmluvu o zriadení
záložného práva č. 442/2013-RAČ uzavreli žalobkyňa (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako
záložný veriteľ a p. T. X. ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom
Bratislava, dňa 06.12.2013. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti, kat. územie V., zapísaným
na LV č. XXXX, byt č. X, vchod XX, X. posch., č. s. XXXX na parcele reg. CKN č. XXXX zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX m2, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
XXXX/XXXX v podiele 1/2-ica. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u žalovaného a žalovaný o
ňom rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

11.Podľa§4ods.1zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

12. V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa,

alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

13. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

15. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

16. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

17. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne.

18. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.19. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia
štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

20. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

21. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

22. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak

je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia t.j., či žalovaný v
súlade so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 442/2013-RAČ zo
dňa 06.12.2013. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. T. X. na splnomocnení bol platný,
t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka),

alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vymedzuje kompetencie
správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, v ktorom
zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná

voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

28. Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností

vyplýva, že p. T. X. uzavrel so žalobkyňou (Pohotovosť s.r.o.) Zmluvu o úvere č. 304602742 zo
dňa 05.02.2013. Následne na to dňa 05.02.2013 uzavreli Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil
plnomocenstvo združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v bode 4. dohody, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

29. Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom. S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný právny
vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi a splnomocnenec ho prijíma. Zo
strany splnomocniteľa (dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi,

aby s ním uzavrel zmluvu (dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom
plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa, ktorá je
zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, ktorého
obsah dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, túto mohol buď v celosti bez zmenyprijať a podpísať alebo odmietnuť s tým, že by jej nebol poskytnutý úver. Dlžník nemal teda žiadnu
možnosť ovplyvniť výber osoby splnomocnenca. Nemožno preto hovoriť o slobodnom prejave vlastnej
vôle dlžníka ako splnomocniteľa, ktorý nemohol uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne

uzavretej dohody o splnomocnení

30. V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia)
zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto
závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu

úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú
dlžník musel splniť, ak chcel od žalobkyne získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody o
splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe
uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.

31. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

32. Rovnako ani námietka žalobkyne, že rozpor záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom
pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval, neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o
splnomocnení vyplýva pre splnomocnenca povinnosť konať v prospech splnomocniteľa (dlžníka) a hájiť
jeho záujmy. Podľa súdu je v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa, ak splnomocnenec za

účelom zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy vo výške 400 € plus príslušenstvo pristúpi k uzavretiu
zmluvy o zriadení záložného práva, ktoré sa dotýka nehnuteľného majetku dlžníka v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, ako je výška pohľadávky žalobkyne z úverovej zmluvy, čo svedči o zjavnej
nevyváženosti v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech dlžníka. Aj z týchto dôvodov
považuje súd tento právny úkon za neplatný.

33. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd dospel k záveru, žalovaný postupoval v súlade so
zákonom, keď návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol.

34. Sú má za to, že odporca vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe ktorého správne zistil

skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil ako zákonné podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

35. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, a súčasne žalobkyni ako

neúspešnému účastníkovi /§ 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb./ uložil povinnosť zaplatiť
štátu súdny poplatok prostredníctvom tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti toto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.