Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716214155
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7716214155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. J. XXXX/
X, Q., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
3.557,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
5Csp/99/16-92 z 30.10.2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi

zo spotrebiteľskej zmluvy č. 900303424 zo dňa 22.10.2013 bezdôvodné obohatenie vo výške 3.557,68
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ďalej že súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania
o ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím. Konanie, čo sa týka nároku žalobcu na určenie, že
zmluva č. 900303424 zo dňa 22.10.2013 je neplatná a že táto je bezúročná a bez poplatkov zastavil.

2.Počas konania svoju žalobu, čo sa týka určenia, že zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013
je neplatná a že táto je bezúročná a že úver z tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov zobral

späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Trval na zaplatení sumy 3.557,68 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia, a to na tom základe, že dňa 22.10.2013 uzavrel so žalovaným
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.000,- eur.
V skutočnosti však žalobca vyplatil žalovanému titulom úverových splátok 4.462,54 eur + 95,14 eur
uhradil ako hotovostný vklad, celkovo takto k 18.04.2017 uhradil žalovanému 4.557,68 eur. Bezdôvodné
obohatenie predstavuje rozdiel medzi touto sumou a poskytnutou sumou 1.000,- eur, čo bola skutočná
fyzická hodnota úveru, ktorý mu bol poskytnutý. Svoj nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia oprel

o § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
ako aj o príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať výšku, počet a termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poukázal, že pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez
tohto rozlíšenia tak, ako tomu bolo v jeho prípade, uvedený nedostatok spôsobuje následok uvedený v §

11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka musí takáto zmluva obsahovať obchodné meno,
sídlo, identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania
alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľskýúver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatváraná prostredníctvom finančného agenta,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa,
podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Keďže uzavretá zmluva

o spotrebiteľskom úvere zo dňa 22.10.2013 neobsahovala presnú výšku, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov je podľa názoru žalobcu predmetný úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov len v hodnote poskytnutej sumy. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru pri použitej
formulácii do 28.10.2014 táto zmluva nespĺňa požiadavku uvedenú v zákone. Právne svoj nárok oprel
o § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil ako rozdiel

medzi platbami, teda sumou 4.462,54 eur, ktorú už žalovanému zaplatil a výškou úveru 1.000,- eur, čo
predstavuje rozdiel 3.557,68 eur.

3.Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov žalovaný uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere
bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočíta v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných obchodných podmienkach

poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 304,10 %, keďže dohoda o splátkach oprávňuje
spotrebiteľa plniť v splátkach na základe ktorých logicky vzrastá aj ročná percentuálna miera nákladov.
To znamená, že ročná percentuálna miera nákladov vo výške 96,80 % uvedená v zmluve o úvere je
hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu ročná percentuálna miera
nákladov vo výške 304,10 % dohodnutá v dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade

spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade.

4.Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že táto predstavuje samostatný dokument
a bola uzavretá v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa v ktorom zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej
listiny. Sporná dohoda bola uzavretá v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka a predstavuje legitímny
prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili
na základe ich dobrovoľnosti. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky zákonom predpísané
náležitosti, a to 1/ písomnú formu, 2/ bol daný súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola táto dohoda

podpísaná, 3/ v dohode je uvedený rozsah vykonávaných zrážok, a to vo výške 56,- eur mesačne, 4/ v
prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkoprávneho styku s ďalším subjektom,
ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, teda s platiteľom mzdy, preto v dohode
musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, čo bolo v spornej dohode jednoznačne uvedené, preto
táto dohoda je v celom rozsahu platná.

5.Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je v
úverovej zmluve v spojení s dohodou o zrážkach zo mzdy uvedená výlučne v súlade so znením zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. V týchto je
uvedená výška, počet a frekvencia splátok. Aj keď úverová zmluva a dohoda o splátkach neobsahuje

termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu z tejto je zrejmé, že posledná splátka
mala byť uhradená do 28.10.2014, čo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere výslovne uvedené.

6.Súd citoval aj § 9 ods. 2 písm. b/ zák. o spotrebiteľských úveroch a dôvodil, že na základe zmluvy
z 22.10.2013 č. XXXXXXXXX mal žalovaný právo len na vrátenie sumy zodpovedajúcej poskytnutému

úveru. Prijatím plnenia od žalobcu nad tento rozsah došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu - plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka vydať žalobcovi.
Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný žalobcovi vrátiť súd sa stotožnil so
záverom žalobcu obsiahnutým v žalobnom návrhu, resp. v upravenom návrhu ako aj v jeho ďalších

podaniach a mal z prehľadu splátok, ktoré zamestnávateľ žalobcu poskytol žalovanému za preukázané,
že žalobca na základe spornej zmluvy poskytol žalovanému plnenie vo výške 4.462,54 eur formou
zrážok z jeho mzdy u jeho zamestnávateľa ku dňu 18.04.2017, čo vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa
žalobcu Falck Fire Services a.s. zo dňa 24.04.2017. K uvedenej sume bolo potrebné ešte pripočítať
95,14 eur, ktorú žalobca uhradil ako hotovostný vklad, celkovo teda žalobca poskytol žalovanému

plnenie 4.557,68 eur od ktorej sumy bolo potrebné odpočítať 1.000,- eur, ktorá suma predstavuje výšku
poskytnutého úveru, čo je jednoznačne uvedené v samotnej úverovej zmluve a rozdiel medzi týmito
sumami predstavuje 3.557,68 eur, čo v danom prípade tvorí bezdôvodné obohatenie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.7.V podanom odvolaní žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaciemu návrhu dospel potom, čo namietal, že

1. Článok 10 ods. 1,2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/EHS v spojení s článkom písm. m/ sa má vykladať
v tom zmysle, že
-zmluvaoúverenemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedené
v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,

-nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky
náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky

tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto

povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku.“
Okresný súd Michalovce vo svojom odôvodnení konštatuje bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru na
základe skutočností, že v zmluve o úvere absentuje 1/výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Žalovaný opätovne poukazuje a zosumarizuje jednotlivé tvrdenia ohľadom absencií zmluvy
o úvere:

1) čo sa týka výšku počtu a termínu splátok žalovaný poukazuje, že na prednej strane predmetnej zmluvy
je uvedené: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1968,00 EUR, ak nie je dohodnuté inak do
28.10.2014 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania
zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 28.10.2014.“Z vyššie

uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov.
Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1968,00 EUR s
termínom splatnosti dňa 28.10.2014.Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia
splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 22.10.2013 s predmetnou Dohodou

oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v
nej následne boli uvedené. Dlžník sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných
splátkach vo výške 164 €, vždy k 28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.11.2013. Pričom
jednotlivé splátky sa prednostne započítajú na istinu, až potom na poplatok a úroky.Každý klient je o
tom informovaný ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie

je zvlášť ustanovené, prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob
započítavania, a to v prospech dlžníka.
Na základe uvedeného považuje žalovaný tvrdenia súdu o absencii jednotlivých náležitostí zmluvy
o úvere za nedôvodné, nakoľko zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti požadované
zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Okrem iného citoval aj judikatúru Českého vrchného súdu v Prahe 12Cmo/95/2005. Platný úver pri
poskytnutí bol vo výške 49,13 RPMN poskytnutý platnou zmluvou, čo dĺžník zobral na vedomie.

8. Vo svojom vyjadrení žalobca navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a žiadal priznať trovy

konania (žiadne v odvolacom konaní nevyčíslil).9.Konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní
nedošlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, súd neznemožnil strane procesným postupom,
aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny

proces.

10. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.

11.Popieram skutkové tvrdenia žalovaného v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové tvrdenia :

12.V predmetnom spore išlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, spol. s.r.o.

13.Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú a úver ako spotrebiteľský na základe
preukázaných skutočností, žalovaný sa ani raz nedostavil na súd, aby vyvrátil moje tvrdenia alebo

preukázal tie svoje, jeho vyjadrenia boli vždy účelové. Žalovaný ako už niekoľko súdov na Slovensku
nevynímajúc súd Najvyšší sú Ústavný niekoľkokrát rozhodol, že daný právny subjekt opakovane
porušuje zákony Slovenskej republiky, o čom sú aj rozhodnutia z Kontrolného úradu Slovenskej
obchodnej inšpekcie pre opakované klamanie spotrebiteľa, používaním neprijateľných podmienok
zmluvách obchádzaní zákona a absencii náležitostí, ktoré majú zmluvy obsahovať.

14.Žalovanýakoajvosvojichvyjadreniachkžalobnémunávrhunaďalejklameazavádza.Svojetvrdenia
ničím nepodložil len sa domnieva, pretože náležitosti zmluvy sú v zákone jasne definované a žalovaný
ako subjekt poskytujúci úvery na Slovensku by mal byť znalý právnych predpisov a nemal by ich
obchádzať. Takéto konanie žalovaného sa môže považovať za úmyselné, v rozpore s dobrými mravmi

a samozrejme aj porušenie práv spotrebiteľa.

15.Úver mne poskytnutý v čase, keď som financie potreboval, mi bol daný tak, ako ho navrhol žalovaný.
Nedokázal som vyhodnotiť, čo je pre mňa priaznivé alebo nie a či je v zmluve všetko v súlade s právnymi
predpismi. Dôveroval som žalovanému a na znak dôvery som zmluvy podpísal. To som ale ešte nevedel,

že žalovaný zneužil moju tieseň nedostatku finančných prostriedkov a požičal mi peniaze za odplatu,
ktorú nemal zmluvne ošetrenú, pretože zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti podľa zákona
129/2010 Z.z. v čase jej podpisu. Preto mám zato, že som bol úmyselne oklamaný už pri podpise zmluvy
žalovanýmaobchádzanímzákonnýchustanovenímimalprivodiťoslabenievprávnychsporochakotoaj
preukazoval vo svojich vyjadreniach. Zároveň nemôže m opomenúť, že aj napriek rozhodnutiu súdu sa

zdráha mi moje finančné prostriedky vrátiť, ktoré nadobudol nepoctivo prostredníctvom zrážok zo mzdy
z neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú som podpísal v deň, keď som ešte vlastne žalovanému
žiadne finančné prostriedky nedlhoval a vlastne mi ešte ani neboli poskytnuté.

16.Preto považujem za správne rozhodnutie vo veci samej, že súd posúdil predmetnú úverovú

zmluvu za bezúročnú a nariadil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie. Súd je viazaný Ústavou
Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, pričom smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol nekalými podmienkami viazaný. Orgánom zabezpečujúcim ochranu spotrebiteľa
je konajúci súd.

17.Prvostupňový súd správne postupoval, keď správne právne posúdil skutočnosti ním uznané za
nesporné.

18.Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie správnych právnych predpisov a to

príslušných zákonov vzťahujúcich sa na spotrebiteľské právo a to zákona o spotrebiteľských úveroch
a zákona o ochrane spotrebiteľa.

19.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20.Dobré mravy, ktoré sú používané ako kritérium, u ktorých je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní,
nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a
spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkonuzatvorený...pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade s dobrými mravmi len ten
veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii
pre neho nepriaznivej (Krajský súd Prešov, sp.z. 19Co/44/2014).

21.Mnohé všeobecné a odvolacie súd Slovenskej republiky opakovane a spravodlivo konštatujú, že
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať aj z dôvodu roztrieštenosti právnej
úpravy spotrebiteľského práva, mu nemôže byť na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť
spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že

do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa a úlohou súdu je v
takýchto prípadoch ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok a rozpore s dobrými mravmi a
v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.

22.S poukazom na vyššie uvedené navrhujem súdu, aby potvrdil Rozsudok vydaný Okresným súdom
Michalovce pod sp.zn. 5Csp/99/2016-92 zo dňa 30.10.2017 súdu prvej inštancie ako vecne správny

a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi zo spotrebiteľskej zmluvy č. 900303424 zo dňa 22.10.2013
bezdôvodné obohatenie vo výške 3.557,68 € a nahradiť trovy konania, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

23.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

24.Odvolací dôvod podľa§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne,t.zn.musíísťoskutkovézistenie,nazákladektoréhovecposúdilpoprávnejstránkeaktoréje
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na to, že
buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo zo skutkových okolností.

25. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že žalovaný súdy všetkých stupňov účelovo v
odvolaniach a ďalších opravných prostriedkoch zavádzal, pretože sa na pojednávania nedostavoval

a len na súde mohli vyvrátiť jeho tvrdenia. Ústavný súd niekoľkokrát rozhodol, že daný právny
subjekt opakovane porušuje zákony Slovenskej republiky, o čom mali byť aj rozhodnutia z kontrolného
úradu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre opakované klamanie spotrebiteľa používaním neprijateľných
podmienok v zmluvách, obchádzaním zákona a absencii náležitostí, ktoré majú zmluvy obsahovať. On
má za to, že bol úmyselne oklamaný už pri podpise zmluvy, lebo zmluva neobsahovala všetky podstatné

náležitosti podľa zákona č. 129/2010.

26.Správne súd prvej inštancie poukázal, že na základe zmluvy z roku 2013, č. zmluvy 900, 303, 424
pri nároku na bezdôvodné obohatenie patrí žalobcovi len prijatie plnenia od žalobcu nad rozsah, ktorý
nezodpovedá poskytnutému úveru. Plnenie bolo poskytnuté, a to vo výške 4.462,34 € formou zrážok

zo mzdy jeho zamestnávateľa ku dňu 18.4.2017, čo vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu
Falk Fire Servises a.s. zo dňa 24.4.2017. K tejto sume bolo potrebné pripočítať 95,14 €, ktoré boli
uhradené ako hotovostný vklad žalobcu. Odpočítaná bola suma 1.000 €, ktorá predstavuje samotnú
výšku poskytnutého úveru, čo je jednoznačne uvedené v úverovej zmluve a rozdiel bol priznaný súdom
prvej inštancie s tým, že toto má zaplatiť bezúročne žalovaný. Bolo realizovaných 28 zrážok zo mzdy

žalobcu,vprvomprípadepo99,04€,potompo99,50€.Vostatných26-tichprípadochpo164€mesačne
a v ďalších dôvodoch odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na zmluvu podľa §
551 Obč. zák. Pri tejto spotrebiteľskej zmluve celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 39,15% ročnez poskytnutého úveru, čo predstavuje výšku 394,50 € a administratívne náklady, ako aj ďalšie s tým
spojené 576,50 €.
Na dôvažok poukazuje odvolací súd aj na Nález Ústavného súdu PL.ÚS 11/2016 zo 7. februára

2018, keď aj Ústavný súd vychádzal z toho, že základnými ustanoveniami, ktoré regulujú vzťah medzi
slovenským právnym poriadkom a medzinárodným právom sú Čl. 7 ods. 5 a Čl. 154 ods. 1 Ústavy SR.
Tieto ustanovenia stanovujú podmienky, za splnenia ktorých sa k medzinárodným zmluvám o ľudských
právach a základných slobodách priznáva v slovenskom právnom poriadku osobitné postavenie, čo bolo
potvrdené aj zo strany Ústavného súdu (uznesenie Ústavného súdu I.ÚS 91/1999 zo 16. decembra

1999). Pri ochrane spotrebiteľa ide tu o jeden z princípov, na ktorých je založené fungovanie Európskej
únie, ktorým sa musí Slovenská republika, ako jej členský štát, resp. jej orgán pri svojej činnosti riadiť.
Treba ho rešpektovať a pre súdy všetkých inštancií platí pri viacerých výkladových variantoch treba voliť
tú, ktorá bude v súlade s právom EÚ, prípadne hlavne v súlade s pravidlami v smernici Rady 93/13/
EHS. Pri namietaní nesúladu ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s poukazom na čl. 1 ods. 1 v
spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy považoval za veľmi problematické v odlišnom stanovisku sudca JUDr.

Milan Ľalík k Nálezu v tejto veci PL.ÚS 11/2016, že teoreticky nemožno vylúčiť porušenie čl. 46 ods.
1 Ústavy normotvornou právomocou orgánov verejnej moci, ale cit. čl. ústavy je primárnou ústavnou
bázouprezákonomchránenéupravenékonaniesúdovainýchorgánovSlovenskejrepublikypríslušných
na poskytovanie právnej ochrany (II.ÚS 91/08). Preto aj namietanie porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy je
príznačné predovšetkým v konaniach podľa § 127 ods. 1 ústavy, avšak ak zákonodarca odnímal alebo

podstatným spôsobom generálne alebo selektívne sťažuje uplatnenie práva osoby na prístup k súdu,
prípadne zo súdnej kontroly vylučuje rozhodovanie o právach a povinnostiach, vtedy má tento článok
uplatnenie, dovtedy sa uplatňuje sporadicky, avšak napadnutá právna úprava nenarúšala napĺňanie
základných práv dotknutej osoby na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ani právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ani právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý

proces za podmienky, že si ho uplatnila včas v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt, a to v
spotrebiteľských sporoch, či už by išlo o banku alebo nebankový subjekt (riešila sa tu problematika
vloženia § 5 do Zákona o ochrane spotrebiteľa).

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP pri plnom úspechu

žalobcu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).