Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 22, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010863
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217010863.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana
Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného Q. B. pre zločin krádeže podľa § 212 odsek
2 písmeno c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného podaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 10.04.2018, sp. zn. 3T/102/2017, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 22. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného Q. B., narodeného XX.XX.XXXX
z a m i e t a ,
pretože zistil, že nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno uznal obžalovaného Q. B. vinným zo zločinu krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie §

139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona a z prečinu porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na skutkovom základe, že
dňa X. júna XXXX v čase okolo XX.XX hod. v N. na A. ulici č. XXX/XX neoprávnene vošiel cez
neuzamknutú bránku do dvora rodinného domu, kde napriek opakovaným výzvam tam bývajúcej
poškodenej V. D., nar. XX.X.XXXX zotrval, pričom majúc vedomosť o jej skutočnom veku, chytil zlatú
retiazku, ktorú mala na krku, strhol ju a z dvora odišiel, čím jej spôsobil škodu vo výške 100,- Eur a takto

konal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/22/2002 zo dňa 28.3.2002
právoplatne uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona a bol mu
uloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvovýmeredvochrokovašiestichmesiacov,ktorývykonal.
Zaňmubolpodľa§212odsek4Trestnéhozákonaspoužitím§41odsek1Trestnéhozákona,§38odsek
5 Trestného zákona, pri zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného
zákona, uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť titulom náhrady škody
zaplatiť poškodenej V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., A. č. XXX/XX sumu 100,- € a
podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú so zvyškom jej nároku odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvo svojho obhajcu JUDr. Tibora

Šuláka zdôvodnil tým, že si nevie vysvetliť prečo sa dopustil takéhoto konania, pretože v minulosti chodil
poškodenej pomáhať ešte za života jej manžela. Mal za to, že bolo potrebné vyšetriť jeho duševný stav,
či bola jeho príčetnosť znížená alebo vylúčená. V čase činu bol pod vplyvom alkoholu.
Na verejnom zasadnutí doplnil svoje odvolanie tým, že v odsúdení Okresným súdom Komárno sp.
zn. 1T/22/02 podal návrh na zahladenie odsúdenia a očakával, že vo veci bude priaznivo rozhodnuté.
Podľa poznatkov obhajcu je obžalovaný dlhoročným psychiatrickým pacientom, no dôkaz k tomu mu

obžalovaný nepredložil.Prokurátorka krajskej prokuratúry po zhodnotení napadnutého rozsudku a vyjadrení sa k námietkam
obhajoby dodala, že sa stotožnila s písomným vyjadrením Okresnej prokurátorky v Komárne a navrhla
odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné zamietnuť.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,napodkladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou
v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, aj z pohľadu jeho modifikácie. Zároveň preskúmaval
vec i z pohľadu chýb, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd v rozsahu podaného odvolania preskúmal obsah celého spisu a dospel k záveru, že
konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku spĺňa parametre základných zásad trestného konania,
v ktorom boli plne rešpektované práva obžalovaného na jeho obhajobu. Jednotlivé úkony, ktoré súd I.
stupňa vykonával, zodpovedali špecifickým ustanoveniam Trestného poriadku.
Súd I. stupňa uskutočnil skutkový záver v rozsahu podanej obžaloby, pretože oproti výsledkom
dokazovania v prípravnom konaní nedošlo v konaní pred súdom k žiadnej zmene. Oproti hlavnému

pojednávaniu sa však obžalovaný v odvolacom konaní k spáchaniu činu doznal. Napriek tomu, bol zo
svojho činu usvedčený predovšetkým výpoveďou poškodenej V. D., jej synom J. D., ktorý privolal hliadku
polície i oboma príslušníkmi hliadky polície C. K. a V. A., no i ostatnými nepriamymi dôkazmi.
Z týchto bolo preukázané, že obžalovaný v predmetný deň, vedomý si nesúhlasu poškodenej, vošiel
na jej pozemok a strhol jej z krku zlatú retiazku, ktorú si prisvojil. Konal takto napriek tomu, že

poškodenú dlhoročne poznal a bol mu známy jej vek, ktorý v čase činu bol takmer osemdesiat rokov.
Zároveň obžalovaný si musel byť vedomý toho, že v minulosti bol právoplatne odsúdený pre rovnaký
zločin, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto nepochybil súd I. stupňa, ak
právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako opakovaný zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
c/, odsek 4 písmeno f/ Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/

Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa podrobne, právne a logicky zdôvodnil svoj postup pri rešpektovaní zásad
pre ukladanie trestu podľa § 34 Trestného zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že uložený
trest z pohľadu závažnosti protiprávnosti konania obžalovaného i v spojitosti s jeho záznamami v odpise
z registra trestov a špeciálnu recidívu, sa javí z pohľadu výšky trestu odňatia slobody skôr miernym ako

prísnym.
V spojitosti s priznaním obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolací súd konštatuje, že takéto
rozhodnutie obžalovaného chápal skôr ako dôsledok ťarchy dôkazov a uvedomenie si zodpovednosti,
ktorá z jeho konania vyplýva, než vyslovený úprimný prejav obžalovaného prejavený vlastnou ľútosťou
nad spáchaným činom. Z tohto dôvodu jeho priznanie nechápal ako znak poľahčujúcej okolnosti v

zmysle § 36 písmeno l/ Trestného zákona.
Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, taktiež zodpovedá zákonnej dikcii.
Aj posledná časť výroku napadnutého rozsudku zodpovedá zákonným ustanoveniam v zmysle § 287
odsek 1 Trestného poriadku, resp. § 288 odsek 2 Trestného poriadku, pretože poškodená si riadne a

včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej hodnota bola priamo v skutku uvádzaná a zvyšok výšky
uplatňovaného nároku doložená dôkazmi z jej strany nebola.
Na podklade týchto skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.