Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Friday, February 24, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222249
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114222249.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Z. H., G. XXX XX

K., V. X, F.: XXXXXXXX, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Tomko, advokát so sídlom Floriánova 2,
Prešov, proti žalovanému: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova
17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát so sídlom
Krmanova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 7.064,09 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.064,09 EUR spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom
z omeškania od 20.7.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 7.8.2014 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 7.064,09 EUR spolu s 8,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 20.7.2012 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žalobca poukázal na to, že dňa 19.1.2012 jazdil s motorovým
vozidlom zn. I. B. D.: K. XXX Y. smerom na Zlatú Baňu a v oblasti Sigord sa vyhýbal protiidúcemu vozidlu,
následkom čoho zišiel z cesty, narazil na konáre, ktoré prenikli do motorickej časti, poškodili remeň
alternátoraanáslednedošlokpoškodeniumotora.Žalobcanahlásilpoistnúudalosťavozidlodalopraviť,
pričom žalovaný odmietol listom zo dňa 19.6.2012 plnenie s odôvodnením, že poškodenie motora

nesúvisí s dopravnou nehodou. Žalobca zároveň uviedol, že podľa vyjadrenia autorizovaného servisu
bolo príčinou nehody poškodenie remeňa alternátora, ktorý spôsobil cudzí predmet napr. konár, ktorý
prerazil blatník a dostal sa do motorového priestoru. Následne sa úlomky konára dostali do ozubeného
kolesa rozvodového mechanizmu, kde došlo k stretu týchto úlomkov s ventilmi motora. Z vyjadrenia
servisu je podľa žalobcu zrejmé, že k nehode došlo v súvislosti s dopravnou nehodou a teda bolo
povinnosťou žalovaného plniť.

2. Súd v predmetnej veci vydal dňa 26.3.2015 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Voči platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor, v rámci ktorého poukázal na článok II, ods. 1 všeobecných obchodných
podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP), na základe ktorého základné poistenie
motorovýchvozidielsavzťahujenapoškodenie,zničeniemotorovéhovozidlaalebojehoobvyklejvýbavy
akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených v týchto poistných podmienkach. Právo
na plnenie vzniká, ak dôjde ku škode na veci z nasledujúcich udalostí - zrážka vozidla, pád, náraz,
požiar, výbuch, blesk, povodeň, záplava, krupobitie, víchrica, zásah cudzej osoby. Žalovaný taktiež

citoval článok IV, ods. 1 VPP (výluky z poistenia), na základe ktorého právo na plnenie nie je, ak časť
vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku prirodzeného opotrebenia, ako aj trvalého vplyvu
prevádzky, korózie alebo erózie, únavy materiálu, funkčného namáhania, chybnej konštrukcie, výrobnej
alebo materiálovej chyby. Z uvedeného teda vyplýva, že havarijným poistením je kryté iba náhodnépoškodenie (udalosť), ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, pričom poistnou udalosťou
sú len udalosti uvedené v článku II, ods. 1 VPP, a len tieto riziká sú poistením kryté. Podľa žalovaného
vniknutie cudzieho predmetu nie je v zmysle obsahu poistného vzťahu predmetom poistného krytia. Z

týchto dôvodov preto žalovaný uzavrel, že poškodenie motora nesúvisí s dopravnou nehodou.

3. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že za poškodenie motorového vozidla žalobca zaplatil
opravcovi (Camea Car a.s.) sumu 7.064,09 EUR. Žalobca ako prílohu žaloby predložil vyjadrenie
opravcu - spoločnosti Camea Car a.s. Prešov, z ktorého vyplýva, že pri obhliadke vozidla po dovezení

z miesta nehody bolo zistené, že je poškodený pravý predný podblatník - prerazený konárom stromu s
vetvami. Vetvy poškodili remeň alternátora, ktorý sa rozstrambal a jeho časti sa dostali do rozvodového
mechanizmu, kľukovým hriadeľom sa nedalo otočiť o 360 stupňov. Časti remeňa sa následne namotali
na ozubené koleso pohonu rozvodov na kľukovom hriadeli, čím došlo k zmene časovania rozvodového
mechanizmu a stretu piestov s ventilami. K zjavnému poškodeniu rozvodového remeňa pri takejto
udalosti obyčajne nedochádza, nakoľko zbytky cudzieho predmetu - z doterajších skúseností zbytkami

remeňa alternátora nedochádza - vytvoria klnú plochu namiesto ozubenia a svoju úlohu tu zohráva aj
napínacia kladka rozvodového remeňa, ktorý je na pružinovom exentickom systéme a povolí v určitých
toleranciách a umožní prešmyknutie rozvodového remeňa bez jeho poškodenia. Po obhliadke vozidla
pracovníkom poisťovne na jeho pokyn bola demontovaná hlava valcov a bolo zistené poškodenie
vedenia - vylomenie vodítok ventilov tak sacích ako aj výfukových. Na piestoch sú zjavné odtlačky

ventilov. Je teda nesporné, že došlo k zmene časovania rozvodového mechanizmu, ku ktorému došlo
vniknutím cudzieho predmetu - časťami remeňa alternátora. Vzhľadom na závažné poškodenia, ktoré
nastali pri poistnej udalosti je predpoklad poškodenia aj spodnej časti motora - uchytenie piestov v
piestnych čapoch ako aj samotných ojníc a je predpoklad aj poškodenia samotného kľukového hriadeľa.
Nakoľko došlo k ulomeniu vodítok ventilov je vysoko pravdepodobný výskyt kovových úlomkov v

mazacom systéme, ktoré nie je možné odstrániť. Zlyhanie mazacieho systému pri behu motora má
fatálne následky a môže viesť aj k vzniku dopravnej nehody, čím by bola ohrozená bezpečnosť a
plynulosť cestnej premávky a bol by ohrozený život účastníkov cestnej premávky. Na základe všetkých
horeuvedených skutočností je z technického hľadiska potrebná výmena motora ako celku. Počas
doterajšej praxe servisu boli riešené rovnaké prípady poškodenia rovnakého motora - zmena časovania

rozvodového mechanizmu následkom vniknutia častí remeňa alternátora. Po konzultácii s výrobcom bol
v predmetných vozidlách vymenený kompletný motor.

4. Zo zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla vyplýva, že prvotná obhliadka bola
realizovaná dňa 20.1.2012, následne doobhliadka dňa 23.1.2012, ako aj 18.4.2012.

5. Súčasťou likvidačného spisu žalovaného je aj expertíza 038/TS/2012 spoločnosti SLOVDEKRA, s.r.o.
Bratislava, z ktorého vyplýva, že po preštudovaní spisového materiálu vrátane fotodokumentácie je
možné z technického hľadiska konštatovať, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo spôsobom
deklarovanom v predloženom spisovom materiáli. Toto konštatovanie je možné podložiť týmito zistenými

skutočnosťami:
-napredloženejfotodokumentáciisúpoškodenédvaplastovékrytymotora,prednýplastovýkrytpravého
vnútorného blatníka a plastový kryt pravého predného kolesa, čo je z technického hľadiska neprijateľné
vzhľadom na deklarovaný priebeh dopravnej nehody,
- poloha suchého konára v motorovom priestor vozidla je z technického hľadiska neprijateľná vzhľadom

na nepoškodenie jednotlivých dielov, s ktorými došiel konár do kontaktu, pričom na týchto dieloch sa
nenachádzajú žiadne stopy z uvedeného konára,
- charakter poškodenia konára nezodpovedá pohybu jednotlivých dielov motora vozidla,
- vodiaca kladka rozvodového mechanizmu motora zachytená na fotodokumentácii je starého typu (nie
je vymenená v zmysle zvolávacej akcie v predchádzajúcom období),

- remenice motora, vačkové hriadele a vodiaca kladka vykazujú značný stupeň korózie vzhľadom na
dátum poškodenia motora v porovnaní s dátumom vykonania obhliadky poškodeného motora,
- v smere deklarovaného pohybu konára sa nenachádzajú poškodené diely, s ktorými musel konár prísť
do kontaktu (hadice).

6. Listom zo dňa 10.7.2012 oznámil žalovaný žalobcovi, že poškodenie motora nesúvisí s predmetnou
poistnou udalosťou.7. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že v januári r. 2012 išiel svojím vozidlom zo Sigordu
na Zlatú Baňu, cesta bola zaviata snehom, nebola odhrnutá a v mierne pravotočivej zákrute zbadal,
že oproti jazdí v jeho jazdnom pruhu červené vozidlo, nevšimol si značku, ani typ vozidla, keďže to

bol iba okamih a nakoľko chcel zabrániť čelnej zrážke, zišiel s vozidlom mimo cestu. S uvedeným
vozidlom sa našťastie minul, ale keď zišiel z cesty, hneď mu zdochol motor, preto zavolal odťahovú
službu. Uviedol, že keď zišiel mimo cestu, zacítil náraz. Nasledujúci deň po odťahu vozidla mu technik
oznámil, že do vozidla vnikli drevené časti, ktoré zapríčinili poškodenie motora. Nahlásil škodu poisťovni,
kde bola realizovaná obhliadka a potom sa už vec riešila medzi technikmi servisu a poisťovňou, ktorá to

nejakým spôsobom naťahovala, resp. následne odmietla plniť, preto sám zaplatil za opravu vozidla, aby
ho mohol užívať. Ťahalo sa to veľmi dlho a až niekedy v auguste roku 2012 prevzal opravené vozidlo.
V servise bol vymenený celý polomotor, pričom táto skutočnosť sa riešila medzi servisným technikom a
poisťovňou a bolo to uzavreté tak, že výmena polomotora bude lacnejšia. Žalobca zároveň uviedol, že
poisťovňa preplatenie škody zamietla, pričom iba všeobecne uviedla, že takto ku škode nemohlo dôjsť,
ale malo k nej dôjsť nejak inak, pričom on sa ani nevie vyjadriť, ako inak. Podľa jeho názoru to mala

poisťovňa náležitým spôsobom vysvetliť, čo sa však neudialo. Žalobca uviedol, že vozidlo bolo riadne
servisované, pokiaľ hlásilo potrebu navštívenia servisu, tak vždy s autom išiel do servisu a pokiaľ bola
nejaká zvolávacia akcia, tak vždy sa jej zúčastnil.

8. Zástupca žalovaného žiadal vypočutie pracovníkov znaleckej organizácie, ktorá pre žalovaného

vypracovala odborné vyjadrenie, ako aj likvidátora žalovaného. Na druhej strane právny zástupca
žalobcu poukázal na to, že subjekt, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie nie ja zapísaný v zozname
znalcov, závery vyjadrenia sú nepreskúmateľné, nie je zrejmé ani aké podklady, postup a metódy
boli použité, aké vzdelanie má pracovník tejto organizácie p. G. a navrhol vypočutie technika
spoločnosti Camea car a.s.. Súd vzhľadom na dôvodný predpoklad, že jednak pracovníci znaleckej

organizácie, ako aj technik servisu by zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach, zamietol návrhy na
doplnenie dokazovania a nariadil znalecké dokazovanie, pričom obe strany navrhli, ku akým konkrétnym
skutočnostiam sa má znalec vyjadriť.

9. Znalec F.. S. I. v predmetnej veci vypracoval znalecký posudok č. 41/2016, súčasťou ktorého je aj

prehľadná farebná fotodokumentácia, ktorá bola vyhotovená samotným žalovaným a ktorá obsahuje
označenia, ktoré podporujú znalecké závery. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že je možné usúdiť,
že mechanizmus vzniku poškodení zodpovedá tvrdeniu žalobcu a popisu dopravnej nehody, pričom o
vniknutí cudzieho predmetu do motorového vozidla zvonku cez pravý podblatník svedčí jeho poškodenie
tak ako to vyplýva z fotodokumentácie a vyjadrenia autorizovaného servisu. Zo znaleckého posudku

zároveň vyplýva, že náklady na opravu vyčíslené servisom možno považovať za primerané.

10.Súdvpredmetnejvecivytýčiltermínpojednávanianadeň25.11.2016.Elektronickýmpodanímzodňa
23.11.2016, 14.05 hod. požiadal právny zástupca žalovaného o odročenie pojednávania s poukazom na
to, že žalovaný požiadal spoločnosť SLOVDEKRA, s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku, pričom

táto spoločnosť listom zo dňa 21.11.2016 oznámila, že znalecký posudok vypracuje do 10.2.2017. Na
základe tejto žiadosti súd aj pojednávanie odročil až na deň 24.2.2017. Žalovaný však napriek tomu
znalecký posudok do termínu pojednávania nepredložil a na pojednávaní konanom dňa 24.2.2017
predložil emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že reálne dokončenie znaleckého posudku je možné
až v 9. týždni a odovzdanie bude možné až v 10. týždni. Z tejto komunikácie taktiež vyplýva, že znalecká

organizácia má k danej veci spracované podklady a vzhľadom na predpokladané závery (totožné so
závermi expertízy) je irelevantné odpovedať na žalovaným navrhované otázky 4 až 8 a 10. Z tejto
komunikáciezároveňvyplýva,ževznaleckomposudkusaznaleckáorganizácianebudevenovaťcelému
priebehu poistnej udalosti (nehodovému deju), ale iba deju súvisiacemu s poškodením motora.

11. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 790 písm. a) OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebona ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú
v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie

povinnosti.
Podľa § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť.
Podľa§806OZzpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnutéplnenievovýškeurčenej

podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané a medzi stranami
ani nebolo sporné, že došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu v dôsledku čoho došlo
k výmene motora (polomotora) a žalobca servisu za opravu motorového vozidla zaplatil sumu

7.064,09 EUR. Zároveň nebolo sporné, že na predmetné vozidlo žalobcu bola uzavretá od 3.9. 2008
poistná zmluva. Sporné však bolo to, či vzniknutá škoda je krytá poistením, ktoré dojednal žalobca
so žalovaným na základe havarijného poistenia AUTOBONUS - SÚBOR produkt č. 300 zo dňa
3.9.2008, z ktorého vyplýva, že žalobca mal u žalovaného poistené 4 motorové vozidlá pre prípad
havárie, poškodenia a krádeže, okrem iného aj motorové vozidlo I. B.. Podľa žalovaného nedošlo k

poškodeniu motorového vozidla tak, ako to opísal žalobca, pričom pri písomnom odmietnutí poistného
plnenia to žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nekonkretizoval, uviedol to iba úplne všeobecne. Na
základe vyžiadania súdu, žalovaný predložil kópiu poistného spisu, ktorého súčasťou je aj expertíza
spoločnosti SLOVDEKRA, s.r.o. Bratislava, z ktorej vyplýva, že je možné z technického hľadiska
konštatovať, že k poškodeniu motora a motorového vozidla nedošlo spôsobom, ktorý je deklarovaný

v predloženom spisovom materiáli. Uvedené má vyplývať z toho, že sú poškodené dva plastové
kryty - predný kryt pravého vnútorného blatníka a kryt pravého predného kolesa. Taktiež poloha
suchého konára je neprijateľná, charakter poškodenia nezodpovedá pohybu jednotlivých dielov, vodiaca
kladka rozvodového mechanizmu je starého typu (nie je vymenená v zmysle zvolávacej akcie v
predchádzajúcomobdobí),remenicamotora,vačkovéhriadeleavodiacakladkavykazujúznačnýstupeň

korózie a v smere deklarovaného pohybu konára sa nenachádzajú poškodené diely, s ktorými by musel
konár prísť do kontaktu (hadice).
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie je napr. zrejmé odkiaľ táto spoločnosť vzala informáciu,
že sa malo jednať o suchý konár, o akú zvolávaciu akciu malo ísť v predchádzajúcom období, z
akého dôvodu, keďže to nebolo uvedené. V podstate bol iba konštatovaný viacnásobný záver o

„technickej neprijateľnosti“. Práve z týchto dôvodov, preto súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom
znalec zodpovedal otázky oboch strán sporu.

13. Z vyjadrenia žalovaného k znaleckému posudku (č.l. 161) vyplýva, že znalec nezodpovedal napr. na
otázku č. 1, nakoľko v odpovedi uvádza, že vniknutí cudzieho predmetu do motorového vozidla zvonku

cez pravý podblatník svedčí jeho poškodenie (viď foto) a vyjadrenie autorizovaného servisu. Znalec
taktiež v tejto odpovedi uviedol, že podľa údajov zo spisového materiálu cudzie predmety (konáre) v
motorovom priestore vozidla mal zistiť pracovník autorizovaného servisu Volvo a následne pracovník
poisťovne vykonal obhliadku. Na základe uvedeného je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku
poškodení zodpovedá tvrdeniu žalobcu a popisu nehodovej udalosti. Znalec v odpovedi neuvádza,

či mohlo dôjsť k deklarovanému prerazeniu podblatníka a vniknutiu cudzieho predmetu podľa popisu
priebehu škodovej udalosti v porovnaní s charakterom poškodenia motorového vozidla.
V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na to, že znalec na otázku, či mechanizmus vzniku
poškodenia na osobnom motorovom vozidle VOLVO zodpovedá tvrdeniu žalobcu a popisu nehodovej
udalosti z 11.1.2012 uvádza, že „je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku poškodení zodpovedá

tvrdeniu žalobcu a popisu nehodovej udalosti“. Z toho teda vyplýva, že znalec, ktorý mal k dispozícii
celý súdny, ako aj poistný spis, vrátane fotodokumentácie, urobil záver o tom, že je možné usúdiť, že
vznik poškodení zodpovedá tvrdeniu žalobcu. Pokiaľ by to tak nebolo, tak by znalec, podľa názoru súdu,
napr. uviedol, že je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku poškodení nezodpovedá tvrdeniu žalobcu.Je predsa zrejmé, že znalec nemôže úplne stopercentne zodpovedať takúto otázku a jeho úlohou bolo
objasniť z odborného hľadiska, či je možné potvrdiť alebo vylúčiť mechanizmus vzniku poistnej udalosti
na základe tvrdenia žalobcu. Navyše súd poukazuje na to, čo v podstate platilo na všetky tvrdenia

žalovaného, a to, že tento síce tvrdil určité skutočnosti, avšak nesplnil si dôkaznú povinnosť a ani
neprodukoval konkrétne tvrdenia, ktoré by mali vyvracať tvrdenia žalobcu, resp. závery znalca a už
vôbec si nesplnil dôkaznú povinnosť, teda nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali svedčať o opaku
tvrdení žalobcu, resp. záverov znalca. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný vyjadroval určité
skutkové tvrdenia, z ktorých potom podľa názoru súdu nejasne a nezrozumiteľne iba vyvodil záver, že

popis žalobcu je technicky neprijateľný, resp. že k poistnej udalosti takto dôjsť nemohlo.

14. Žalovaný ďalej namietal, že v odpovedi na otázku 4 znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne
usúdiť a konštatovať ako sa cudzie teleso presne pri vzájomnom pohybe správalo.
K tomu súd uvádza, že skutočne je pravdou, že znalec sa takto vyjadril, pričom súdu nie je zrejmé,
či táto okolnosť má zakladať záver o tom, že k poistnej udalosti nedošlo tak ako to popísal žalobca,

resp. čo mal žalovaný týmto konštatovaním na mysli, keďže to bližšie nešpecifikoval, ani neobjasnil.
Znalec ale v odpovedi na túto otázku zároveň uvádza, že obhliadku a fotodokumentáciu zhotovoval
pracovníkpoisťovne(K..E.),ktorýuviedolpoškodenéčasti-pravýprednýplastpodblatníka,šedýspojler,
kryt rozvodov, klinový remeň drážkovaný, rozvody a v poznámke uviedol, že motor sa nedá pretočiť
(obhliadka dňa 20.1.2012) a v doobhliadke ešte uviedol poškodenosť 6 ks váhadiel (doobhliadka z

18.4.2012).

15. V odpovedi na otázku č. 5 žalovaný vyčítal znalcovi, že neriešil o akú zvolávaciu akciu sa malo
jednať podľa posudku spoločnosti SLOVDEKRA, s.r.o., či vodiaca kladka mala byť vymenená a či by
skutočnosť, že vozidlo sa na zvolávaciu akciu nedostavilo nemohla spôsobiť deklarované poškodenie

motora.
Znalec k otázke č. 5 uvádza, že pre daný typ motora je, podľa autorizovaného servisu, potrebná výmena
rozvodov potrebná pri najazdení 180.000 km resp. 10 rokoch prevádzky, avšak obidve podmienky u
vozidla neboli splnené. Navyše posledná servisná prehliadka bola vykonaná pri 123.587 km a prípadná
výmena vodiacej kladky rozvodového mechanizmu v danom prípade nemá vplyv na vznik poškodenia.

Znalec sa teda v tomto ohľade úplne jednoznačne vyjadril a pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca sa
mal zúčastniť nejakej zvolávacej akcie a tejto sa nezúčastnil, mal presne uviesť o akú zvolávaciu akciu
išlo, z akého konkrétneho dôvodu mali byť zvolávané vozidlá, resp. minimálne vozidlo žalobcu, čo však
žiadnym spôsobom nepreukázal.
Z vyjadrenia spoločnosti Camea car a.s. zo dňa 2.5.2015, ktoré je aj súčasťou znaleckého posudku

navyše vyplýva akých servisných prehliadok sa žalobca zúčastnil. Podľa stavu kilometrov je zrejmé, že
servisné prehliadky boli realizované každých cca 30.000 km a okrem štyroch servisných prehliadok boli
aj opravované brzdy pri stave km 43.025, pričom podľa plánu servisných prehliadok k výmene rozvodov
má dôjsť pri najazdení 180.000 km alebo 10 rokoch prevádzky.

16. Žalovaný namietal aj odpoveď na otázku č. 7, teda či bolo príčinou poškodenia motora, poškodenie
remeňa alternátora cudzím predmetom, k čomu znalec uviedol, že na základe priebehu popisu
poistnej udalosti a predloženej fotodokumentácie zhotovenej poisťovňou je možné usúdiť, že príčinou
poškodenia remeňa alternátora motora bolo vniknutie cudzieho predmetu do rotujúcej časti pohonu
alternátora, pričom došlo k poškodeniu remeňa, ktorého časti sa dostali do rotujúcich častí rozvodového

mechanizmu, čo spôsobilo zmenu časovania rozvodového mechanizmu s následnou haváriou motora
(t.j. narazenie piestov motora do ventilov rozvodového mechanizmu). Žalovaný namietal, že znalec inú
možnú, technicky prijateľnú variantu poškodenia remeňa, resp. motora nezohľadňuje.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že túto otázku formuloval práve žalovaný a znalec na ňu konkrétne
odpovedal, teda že príčinou poškodenia remeňa alternátora bolo vniknutie cudzieho predmetu do

rotujúcej časti pohonu alternátora.

17. Žalovaný namietal aj odpoveď na otázku č. 8, „uviesť, či sa dostali úlomky cudzieho telesa
do ozubeného kolesa rozvodového mechanizmu“, k čomu znalec uvádza, že je možné usúdiť a
predpokladať, že časti cudzieho predmetu a časti remeňa pohonu alternátora sa dostali do priestoru

rozvodového mechanizmu, teda aj do ozubeného kolesa pohonu rozvodového mechanizmu.
Žalovaný k tomu uviedol, že znalec opäť vyjadril iba predpoklad, ale sám žalovaný neuviedol žiadne iné
tvrdenia, resp. nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by mali svedčať o opaku, resp. o iných záveroch,
či predpokladoch.18. V závere námietok ku znaleckému posudku žalovaný uvádza, že znalecký posudok ako celok
posudzuje, či poškodenie motora mohlo byť spôsobené konárom, ktorý sa dostal do motorového

priestoru a poškodil remeňa alternátora. Podľa vyjadrenia znalca nie je možné posúdiť, či na
základe deklarovaného popisu priebehu nehody mohol cudzí predmet poškodiť vozidlo tak, ako bolo
zdokumentované poisťovňou. Znalecký posudok neprihliada ani na možnosť, že k poškodeniu motora
mohlo dôjsť iným spôsobom ako uvádza poškodený, teda k poškodeniu motora došlo inak ako vniknutím
cudzieho predmetu do motorového vozidla.

Vyššie uvedené tvrdenie žalovaného však nie je pravdivé, pretože znalec práve naopak na otázku č. 1
„uviesť, či mechanizmus vzniku poškodení na osobnom motorovom vozidle zodpovedá tvrdeniu žalobcu
a popisu nehodovej udalosti zo dňa 19.1.2012“, uvádza, že „je možné usúdiť, že mechanizmus vzniku
poškodení zodpovedá tvrdeniu žalobcu a popisu nehodovej udalosti“. Súd zároveň poukazuje na to,
že nebolo úlohou znalca a žalovaný ani znalcovi nepoložil otázku, akým iným spôsobom malo dôjsť k
poškodeniu motorového vozidla, pričom pokiaľ mal žalovaný za to, že k nehode došlo iným spôsobom,

tak ako to všeobecne stále uvádzal, mal položiť znalcovi konkrétnu otázku, či mohlo dôjsť k nehode
takým a takým konkrétnym spôsobom, teda nevyčítať znalcovi niečo, čo ani nebolo jeho úlohou a čo ani
žalovaný konkrétne netvrdil a žiadnym spôsobom nešpecifikoval.

19.Žalovanývpriebehukonaniavnovembriroku2016,dvadnipredpojednávaním,požiadaloodročenie

pojednávania z dôvodu, že súdu do 10.2.2017 predloží znalecký posudok spoločnosti SLOVDEKRA,
ktorá v predmetnej veci vypracovala aj už citovanú expertízu. Súd napriek tomu, že žaloba vo veci
bola podaná ešte dňa 7.8.2014 a k nehode došlo 19.1.2012, tejto žiadosti vyhovel a pojednávanie
odročil. Žalovaný však súdu ani do termínu pojednávania, ktoré sa konalo dňa 24.2.2017 deklarovaný
znalecký posudok nepredložil. Súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že súčasťou spisu je aj expertíza

tejto spoločnosti (č.l. 44-47), v ktorej táto spoločnosť konštatovala, že z technického hľadiska je
možné konštatovať, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo spôsobom, ktorý je deklarovaný
v predloženom spisovom materiáli. Podľa názoru súdu by teda bolo paradoxné, pokiaľ by aj závery
znaleckého posudku mali byť iné (čo vlastne táto spoločnosť následne aj vyjadrila v rámci citovanej
emailovej komunikácie so žalovaným) a práve z tohto dôvodu súd pribral do konania súdneho znalca

a zamietol návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré predložil jednak žalobca (výsluch pracovníkov
žalovaného), ako aj žalovaný (výsluch pracovníka servisu).

20. Súd má za to, že znalec zodpovedal na všetky otázky, ktoré formulovali strany sporu, resp. súd,
pričom zo záverov tohto posudku nevyplynulo, aby znalec vylúčil mechanizmus vzniku poškodenia

motora tak ako to opísal žalobca, pričom aj z predloženej fotodokumentácie je, podľa názoru súdu,
nepochybné, že do motorického priestoru motorového vozidla vnikli konáre, ktoré podľa znaleckého
posudku spôsobili poškodenie motora a preto muselo dôjsť k jeho výmene. V tejto súvislosti súd
zároveň poukazuje na to, že žalovaný svojimi pracovníkmi vykonal obhliadku a taktiež aj dve
doobhliadky predmetného motorového vozidla, a teda žalovaný mal dostatočný priestor, resp. aj

možnosť zaznamenať všetky poškodenia motora v súčinnosti so servisom, v ktorom bolo vozidlo
opravované. Súd taktiež poukazuje na to, že z vyjadrenia servisu zo dňa 2.5.2012, ktoré súd považuje
za logické a v podstate zrozumiteľné aj pre laika, vyplýva mechanizmus vzniku poškodenia, teda že
cez pravý predný podblatník, ktorý bol prerazený vnikol konár stromu s vetvami, ktorý poškodil remeň
alternátora, ktorý sa poškodil („rozstrambal“) a jeho časti sa dostali do rozvodového mechanizmu,

následne sa namotali na ozubené koleso pohonu rozvodov na kľukovom hriadeli, čím došlo k stretu
piestov s ventilami a došlo zároveň k poškodeniu vedenia - vylomeniu vodítok ventilov sacích aj
výfukových a keďže došlo k vylomeniu vodítok ventilov, je vysoko pravdepodobný výskyt kovových
úlomkov v mazacom systéme, ktoré nie je možné odstrániť, pričom zlyhanie mazacieho systému pri
behu motora by malo fatálne následky a mohlo viesť aj k vzniku dopravnej nehody. Z tohto dôvodu bola

potrebná výmena motora ako celku.
V rozpore s týmito závermi určite nie je znalecký posudok, pričom súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť,
že pri všetkých obhliadkach, ako aj demontáži hlavy motora bol prítomný pracovník poisťovne. Preto
pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že motor bol poškodený iným spôsobom, mal to konkrétne tvrdiť a
zároveň aj preukázať, teda splniť si povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, čo sa však v danom

prípade nestalo.

21. V súvislosti s predložením posudku, ktorý navrhoval žalovaný, súd opätovne poukazuje na to, že z
predloženej emailovej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou SLOVDEKRA s.r.o. (č.l. 208-210)vyplýva, že táto spoločnosť má spracované podklady a vzhľadom na predpokladané závery (totožné
so závermi expertízy) je irelevantné odpovedať na navrhované otázky žalovaného č. 4 až 8 a 10 (č.l.
210-rubová strana). S poukazom na uvedené súd nevyhovel žiadosti žalovaného o ďalšie odročenie

pojednávania a predloženie znaleckého posudku, ktorý by bol v podstate totožný so závermi expertízy,
ktorú súd má k dispozícii a keďže táto bola v rozpore s vyjadrením servisu, resp. tvrdeniami žalobcu,
súd ustanovil znalca, ktorý zodpovedal na všetky položené otázky a na základe záverov znaleckého
posudku súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe vyhovel. Tento záver nie je v
rozpore ani so všeobecnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel, ako to namietal

žalovaný, keďže nehodový dej, ktorý je predmetom tohto konania t.j. zídenie z cesty a narazenie na
konáre, ktoré sa cez podblatník dostali do motorickej časti vozidla je kryté poistením, nakoľko z článku II,
bod 1 písm. a) vyplýva, že právo na plnenie sa vzťahuje na poškodenie a zničenie motorového vozidla
akoukoľvek udalosťou, ak dôjde ku škode na veci, okrem iného, aj nárazom, čo je predmetný prípad.
Pokiaľ žalovaný namietal, že k poškodeniu motorového vozidla nedošlo tak, ako to opísal žalobca, resp.
že podľa spisového materiálu je poškodenie motorového vozidla „technicky neprijateľné“, tak v tomto

ohľade súd opätovne zvýrazňuje skutočnosť, že žalovaný svoje tvrdenia uviedol iba v úplne všeobecnej
rovine, bez konkrétnej špecifikácie akým iným spôsobom mohlo dôjsť k havárii, resp. poškodeniu
motora a v tomto ohľade aj predložiť dôkazy, ktoré by o tomto spôsobe vzniku poškodení svedčali. Súd
zároveň poznamenáva, že v tomto ohľade nie je právne relevantné ani to, či k zídeniu z cesty došlo v
dôsledku toho, že sa žalobca vyhýbal protiidúcemu vozidlu, resp. že zišiel z cesty z iného dôvodu (okrem

úmyselného spôsobenia si škody, čo predstavuje výluku) a teda ani táto skutočnosť by podľa názoru
súdu nemenila nič na závere o povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie.

22. Ako už bolo konštatované, keďže žalovaný neuniesol povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť
a súd mal, hlavne na základe predloženého znaleckého posudku preukázané, že k poškodeniu

predmetného motorového vozidla došlo v dôsledku zídenia z cesty a nárazu na konáre, súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z omeškania, keďže s poukazom
na citovanú zákonnú úpravu už bol žalovaný nepochybne v omeškaní s vyplatením poistného plnenia,
nakoľko listom zo dňa 10.7.2012 oznámil žalobcovi, že mu odmieta poskytnúť poistné plnenie.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnému žalobcovi priznal, voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, o ktorých
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).