Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211994
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413211994.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti povinnej: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, o vymoženie
sumy 1.445,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 14Er/606/2013-11 zo dňa 31.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto
rozhodnutie odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 35,

§ 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní § 52 Občianskeho zákonníka, § 3 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
čl. 6 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení
súd uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský Rozsudok č. k. CP 30006/12 zo dňa 22.05.2012
vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., ktorým bola
povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1445,97 eura ako aj úrok z omeškania vo výške

8,5 % ročne zo sumy 1445,97 eura za dobu od 19.10.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
144,60 eura, súdny poplatok 51,84 eura do troch dní. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala
Zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 2042597 zo dňa 31.07.2006 (ďalej len zmluva), na základe ktorej
Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, poskytol povinnej pôžičku v celkovej
sume 1327,76 eura a povinná ju mala splácať v mesačných splátkach po 49,09 eura. Súčasťou zmluvy
sú všeobecné obchodné podmienky (VOP), kde v článku 15. v bode 15.23. sa účastníci zmluvy mali

dohodnúť, že všetky spory budú riešené dohodou a ak nedôjde k dohode, akýkoľvek spor, nárok alebo
rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie,
platnosti alebo ukončenia, rozhodne tam uvedený rozhodcovský súd, pričom rozhodcovskou doložkou
nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo
platobného rozkazu na všeobecnom súde.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Súd môže samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v
rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konani), či v tej istej veci bolo už vydané
právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej

rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené
alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať ako pravidlá správania sa a ktoré sú vprevažnej miere v spoločnosti uznávané. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa
dobrým mravom. V prípade, že zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória

a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. IV.ÚS 55/2011).

Súd prijal záver, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom dojednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj
osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať,
sú plne namieste. Dlžník nemohol ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky, pretože je inkorporovaná

do obchodných podmienok aj do zmluvy a v prípade, ak chcel uzavrieť zmluvu, musel ju akceptovať.
Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu
vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Ak aj zmluva poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len
iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Rozhodcovská doložka,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. V prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské
konanie proti spotrebiteľovi (dlžníkovi). Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať

istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať a prijatím (vynúteným) rozhodcovskej doložky spotrebiteľom,
dodávateľ nadobudne voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou
platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve, na podklade ktorej dodávateľ
iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje
z dôvodov už vyššie podrobne uvedených za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto

dôvodu za absolútne neplatnú. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda zamietol z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je
vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
(obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 a sp.zn. 6MCdo/9/2012). Aj keď

účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade
zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Súd vyhodnotil rozhodcovskú

doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo
spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čím spôsobuje v právach a povinnostiach
zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný na
základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom. Vzhľadom na to bol daný
dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom podľa neho súd
prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, lebo
súd nemá skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale len jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť.

Poukázal na nesprávny preklad Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993; správny preklad je podľa
neho taký, že exekučný súd má povinnosť vyhodnotiť, či rozhodcovská doložka je nekalá, ak má pre
takéto posúdenie k dispozícii skutkové okolnosti. Súd nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu
smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Povinnosť by mal len v prípade, ak by podľa
vnútroštátnych predpisov také posúdenie mohol vykonať. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 35

Zákona o rozhodcovskom konaní ako aj na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len "OSP"), podľa ktorého právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný
rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkonexekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,
že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal
súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil

by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako
súd tretej inštancie. Platný právny poriadok však taký postup exekučného súdu neupravuje, keďže mu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok
zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3 MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, kde sa uvádza, že preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o
rozhodcovskom konaní. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie
a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; rozhodujúcim bude
len to, či plnenie odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, a len tento zákonný dôvod umožňuje
zastaviť exekučné konanie.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a po prejednaní veci dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pritom aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd stotožniac sa

s výrokom aj dôvodmi napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie a na
dôvažok uvádza nasledovné:

Súd prvého stupňa s ohľadom na obsah spisu zo správne zisteného skutkového stavu urobil správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Preto odvolací súd skonštatoval správnosť

dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody vrátane citácie zákonných ustanovení
opakoval. Súčasťou súdneho spisu sú aj listiny svedčiace o obsahu zmluvného vzťahu účastníkov (v
spise na č. l. 9-10). Základom pre posúdenie správnosti postupu rozhodcovského súdu bolo primárne
zhodnotenie platnosti tzv. rozhodcovskej doložky, ktorá nebola uzavretá samostatne ako rozhodcovská
zmluva, ale bola ako súčasť zmluvy zakomponovaná vo VOP tak, ako to uviedol súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého uznesenia. Všetky spory, t. j. aj spory z neplnenia dlhu povinným, mal riešiť
konkrétny rozhodcovský súd, bez možnosti ktoréhokoľvek účastníka zmluvného vzťahu obrátiť sa na
všeobecný súd v súlade s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takáto rozhodcovská doložka,

ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a z
toho dôvodu je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tomto prípade je nesporné,
že povinná si rozhodcovskú doložku osobitne ako spotrebiteľ nevyjednala. Odvolací súd výkon práv
oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a

právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods.
1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor totiž žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na neplatnú rozhodcovskú doložku ani nemal byť vydaný,
lebo rozhodcovský súd na podklade takejto neplatnej rozhodcovskej doložky nemal právomoc konať a

rozhodovať spor účastníkov konania.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť námietka oprávneného o
nesprávnom právnom posúdení veci v otázke neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Právny poriadok
nezbavoval právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie

rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ak má byť právomakceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o
tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Ak právny predchodca oprávneného takto nepostupoval,

resp. ak takýto postup nebol doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa
správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.

Pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nešlo
zo strany súdu o preskúmanie samotnej správnosti rozhodcovského rozsudku, ale o preskúmanie

základnej skutočnosti, či rozhodcovský súd mal kompetenciu vo veci konať, vydať rozsudok na podklade
daného zmluvného vzťahu a či exekučný titul nie je nulitným aktom. Vzhľadom na to, že dojednanie
rozhodcovskej doložky bolo neplatné z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, rozhodcovský súd
nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a z tohto dôvodu nie je jeho rozsudok spôsobilým
exekučným titulom. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.