Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617203984
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8617203984.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ.
F. XXX/X, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie
so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 06. 02. 2018, č.
k. 6Csp/128/2017 - 38 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie

vo výške 350 eur do 3 dni od právoplatnosti rozsudku okrem výroku III.

V prevyšujúcej časti mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu

100 % a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 30 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami§ 1 ods. 1, § 3 ods. 3, ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanovením § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov a ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 500 eur a trov konania. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil,
že predmetom konania je uplatnenie nároku žalobcu vyplývajúceho z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca voči žalovanému úspešne
uplatnil porušenie práva osobitným predpisom na Okresnom súde vo Svidníku, ktorý rozsudkom č.k.

2C/165/2015-36 zo dňa 13. 01. 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 21Co/141/2016
zo dňa 27. 04. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 06. 2017 a vykonateľnosť dňa 01. 07.
2017, vo výroku I. určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom
tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnenínižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a
Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie

službyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške215,75euraab)zaposkytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura, v prípade,
ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia
jednostranne znížiť, čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody

o poskytovaní služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo výroku II. súd určil, že úver zo
zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300037714 zo dňa 07. 04. 2011 uzavretej medzi žalobcom a
žalovanýmjebezúročnýabezpoplatkov.Prirozhodovaníonárokunafinančnézadosťučinenieprihliadal
na okolnosti prípadu, pričom mal za to, že v danom prípade je hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach nepochybná. S ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany
žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne domohol na súde, považoval súd prvej inštancie

priznanie finančného zadosťučinenia za plne dôvodné. Čo do jeho výšky, má za to, že tá plní jednak
reparačnú funkciu vo vzťahu k poškodenému spotrebiteľovi, ale aj sankčnú funkciu voči žalovanému,
ktorej cieľom je potrestať ho za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a odradiť
žalovaného, ako aj akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom ustanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu záveru o vzniku nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolateľ uvádza, že z napadnutého rozsudku nevyplýva o
porušenie akého práva by malo ísť a ani to, na základe akých skutočností preukázaných v konaní
súd dospel k záveru o výške primeraného zadosťučinenia v sume 500 eur. Ďalej dopĺňa, že súd prvej

inštancie nekonkretizoval, či je splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a že
zákonná úprava nepriznáva primerané zadosťučinenie spotrebiteľovi len za uplatnenie nejakého práva,
ale len vtedy, ak úspešne uplatnil porušenie práva ustanoveného na ochranu spotrebiteľa. Odôvodnenie
vzniku nároku v rozsudku súdu prvej inštancie považuje za všeobecné, neurčité a tým spochybňujúce
to, ako a čím je dôvod nároku preukázaný. Za predpokladu, že by spotrebiteľom uplatnený nárok

bol oprávnený, má odvolateľ za to, že jeho výška je neprimeraná a to s poukazom na to, že výška
uplatneného zadosťučinenia dosahuje výšku bolestného v prípade niektorých stredne ťažkých úrazov či
poškodení zdravia, či výšku ktorá podľa názoru odvolateľa predstavuje zadosťučinenie za približne 17
dní nezákonného väzobného stíhania. Záverom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.)
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p.,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je čiastočne opodstatnené.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7.Podľaust.§3ods.5poslednejvetyzák.č.250/2007Z.z.vzneníúčinnomdo09.06.2013osoba,ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Pri výklade tohto ustanovenia treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak, že
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bolo spôsobilé

privodiť spotrebiteľovi ujmu, teda bez toho, aby ujma nastala.

8. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie ust. § 3 ods. 5 vety poslednej zákona č. 250/2007 Z.z. v znení
účinnom od 10. 06. 2013 ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučineniapretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi, bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10. 06. 2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už

úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje

právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany.

10. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie

práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak to urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

11. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má

plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom

nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

12. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že vo veci 2C/165/2015 Okresného súdu
Svidník sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia neprijateľnosti poplatku za poskytnutie služby
o odklade splátok úveru a odkladu splatnosti splátok úveru, ako aj bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 13. 01. 2016,
č. k. 2C/165/2015-36 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 04.
2017, č. k. 21Co/141/2016-68 súd určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch

akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátokúveruvovýške215,75euraab)za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura,
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného

uváženia jednostranne znížiť, čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytovaní služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň určil, že úver zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8300037714 zo dňa 07. 04. 2011 je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 27. 06. 2017.

13. Nemôže preto obstáť námietka žalovaného, že v konaní nebolo preukázané nič, čo by oprávňovalo
súd rozhodnúť o priznaní akéhokoľvek finančného zadosťučinenia. Takéto konštatovania žalovaného
považuje odvolací súd za formalistické a nemajúce oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ako aj v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Je nepochybné, že žalobca úspešne uplatnil porušenie svojich

práv vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa, a preto je daný právny základ finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
bol to žalovaný kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu
obsahujúcu neprijateľnú podmienku, spočívajúcu v tom, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ
ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok 215,75 eura za odklad troch splátok, spotrebiteľ

mal podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy uhradiť poplatok vo výške blížiaci sa súčtu
odložených splátok (á splátka 80,37) eur. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto
nepochybná. Navyše žalovaný v zmluve o revolvingovom úvere neuviedol obligatórnu náležitosť vzmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úverov, ako je uvedenie výšky, počtu a termínu
splátok istiny, úrokov a poplatkov.

14. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.

15. Výšku súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, v celom žalobcom v žalobe

uplatnenom rozsahu, však v danom prípade odvolací súd nepovažoval za primeranú. Relevantné
ustanovenie § 3 ods. 5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie
výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. Pri určení výšky priznaného
zadosťučinenia odvolací súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je
suma 350 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a
odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške
350 eur do 3 dni od právoplatnosti rozsudku okrem výroku III. V prevyšujúcej časti zmenil v zmysle §
388 C.s.p. rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

17. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2
C.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak
súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Ide o prípady, ak výška nároku závisí od
úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú

podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).