Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223608
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223608.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast.
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika,zast.MinisterstvomspravodlivostiSR,Župnénám.13,Bratislava,onáhradumajetkovejškody
a o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 31. januára 2014, č. k. 50C/160/2012-59, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 31. januára 2014, č. k.
50C/160/2012-59, v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na

nestranný súd. Súčasne súd prvého stupňa zamietol aj návrh žalovanej na spojenie vecí vedených na
súde prvého stupňa v súdnom oddelení 50 C s totožnými účastníkmi konania a predmetom konania
sp. zn. 50C/159/2012, 50C/160/2012, 50C/161/2012, 50C/162/2012, 50C/164/2012, 50C/165/2012,
50C/166/2012, 50C/167/2012, 50C/168/2012, 50C/169/2012, 50C/170/2012, 50C/171/2012,
50C/172/2012, 50C/173/2012, 50C/174/2012, 50C/175/2012, 50C/176/2012, 50C/177/2012,
50C/178/2012, 50C/179/2012, 50C/181/2012, 50C/182/2012, 50C/185/2012, 50C/186/2012,

50C/187/2012, 50C/188/2012, 50C/189/2012, 50C/191/2012, 50C/192/2012, 50C/193/2012 a
50C/199/2012.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca svoj návrh na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p. odôvodnil tým, že podal podľa čl. 127
Ústavy SR na Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnej veci ústavnú sťažnosť, v ktorej namieta

porušenie svojich základných práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Bratislava V z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci. V prebiehajúcom konaní na Ústavnom
súde Slovenskej republiky sa podľa žalobcu riešia viaceré nastolené otázky, ktoré budú mať význam
pre konanie a rozhodovanie vo veci samej. Po právnej stránke súd prvého stupňa odôvodnil svoje
rozhodnutie ustanoveniami § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., čl. 46 ods. 1, 4,

čl. 48 ods. 1, 2, čl. 51 ods. 1, čl. 127 ods. 1 a čl. 141 Ústavy SR a vecne tým, že skutočnosť, že
žalobca podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave nie je
dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ani podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. Mal za to, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému
môže byť vec postúpená podľa § 105 ods. 2 O.s.p. Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a
účelné vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil (§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

Poukázal na skutočnosť, že podmienkou pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ druhá
veta O.s.p. je, že k záveru o rozpore všeobecné záväzného právneho predpisu, ktorý sa týka veci, sÚstavou,zákonomalebomedzinárodnouzmluvou,ktoroujeSRviazaná,musídospieťsúdanieúčastník
konania. Vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok prerušenia konania stanovených v § 109 -
§ 110 O.s.p. súd prvého stupňa nebol povinný prerušiť konanie na návrh účastníka. Podľa názoru súdu

prvého stupňa podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov sporového konania nie je zákonnou
prekážkou postupu konania. Ustanovenia § 107 až § 111 O.s.p. taxatívne vymedzujúce prekážky
postupu konania neobsahujú právnu normu umožňujúcu všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať
vo veci. Prerušením konania by podľa súdu prvého stupňa mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého
účastníka konania zaručených čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa návrh

žalobcu ako nedôvodný zamietol a po právoplatnosti napadnutého uznesenia bude pokračovať v konaní.

Pokiaľ ide o návrh žalovanej na spojenie vecí, súd prvého stupňa v tejto časti poukázal na ustanovenie
§ 1 a § 112 ods. 1 O.s.p. a ani tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko sa mu spojenie vecí nejavilo ako
vhodné. Dôvodil tým, že pri spojení väčšieho množstva súdnych konaní sa stáva konanie neprehľadné
a zbytočne komplikované z pohľadu vedenia konania.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd
prvého stupňa zamietol jeho návrh na prerušenie konania. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na opätovné prejednanie. Vytýkal
súdu prvého stupňa, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nakoľko v ňom vôbec nekonkretizuje

svoj záver o nesplnení podmienok pre prerušenie konania, a teda porušuje aj právo žalobcu na
súdnu ochranu. Uviedol, že súd musí posudzovať procesné návrhy účastníkov podľa ich obsahu a
nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené (skôr či neskôr pred pojednávaním). Žalobca nesúhlasil
s tvrdením súdu prvého stupňa, že svoj návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami,
nakoľko návrh na zrušenie pojednávania podal elektronicky spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou.

Mal za to, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania, uviedol dôležité dôvody a predložil s
nimi spájané listiny. Poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil súd
o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa žalobcu nič nemení na tom,

že v očiach žalobcu a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného,
a to okrem iného aj z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou
praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. V tejto súvislosti žalobca upozornil
na právny názor Krajského súdu v Trnave v právne a skutkovo zhodnej veci v rozhodnutí zo dňa
17.10.2012, č. k. 11NcC/46/2012-24, ako aj v ďalších 50 veciach a tiež na právne názory Krajského súdu

v Nitre a Krajského súdu v Prešove. Rovnako je rozhodnutie krajského súdu v rozpore aj s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania
práva na nestranný súd. Za týchto okolností a s vedomím, že žalobca podal ústavnú sťažnosť pre
porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu,
podľa jeho názoru nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo a aby sa naďalej vykonávali úkony

a rozhodoval vylúčený sudca. Konanie malo byť prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke
nestrannosti súdu a osoby sudcu tak, ako žiadal.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 214 ods.
2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v prejednávanej veci domáha

voči žalovanej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V. Žalobca v konaní
podaním zo dňa 8.11.2013 navrhol zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu a zároveň s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/

O.s.p. navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti. Predmetom tejto sťažnosti bolo rozhodnutie o porušení práva žalobcu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv azákladných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2012, sp. zn. 3NcC/136/2012.
Krajský súd v Bratislave uvedeným uznesením rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava V, s
výnimkou M.. L. N., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci sp. zn.

50C/160/2012 vedenej na súde prvého stupňa.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené
podmienky pre prerušenie konania tak podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. (obligatórne prerušenie
konania) ako ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (fakultatívne prerušenie konania). Otázku, či vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, totiž môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom

postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov a nepreskúmava ju ústavný súd
v konaní o sťažnosti žalobcu namietajúceho porušenie svojich základných práv. V prejednávanej veci
teda neexistovali dôvody zakladajúce zákonnú povinnosť súdu prerušiť konanie v zmysle § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p. a počkať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Taktiež neprebiehalo
žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. majúca význam pre

rozhodnutie súdu v danej veci.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého výroku uznesenia súdu prvého stupňa odvolací
súd uvádza, že z internetového portálu Ústavného súdu Slovenskej republiky zistil, že už v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa o žiadosti žalobcu na prerušenie konania do právoplatného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o predmetnej ústavnej sťažnosti žalobcu na
Ústavnom súde Slovenskej republiky žiadne konanie o predmetnej ústavnej sťažnosti žalobcu
neprebiehalo. Ústavný súd Slovenskej republiky totiž okrem iných aj túto sťažnosť žalobcu uznesením
zo dňa 10. septembra 2013, č. k. III. ÚS 424/2013-11, odmietol pre nedostatok právomoci na
jej prerokovanie. Za tejto situácie, preto nebolo možné konanie v prejednávanej veci prerušiť do

právoplatnéhoskončeniakonanianaÚstavnomsúdeSlovenskejrepubliky,nakoľkovčaserozhodovania
súdu prvého stupňa toto už bolo skončené. V nadväznosti na uvedené tak ani odvolacie námietky
žalobcu nemohli privodiť zmenu napadnutého výroku.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutejčastiakovecnesprávne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalovanej na spojenie vecí, nebol napadnutý odvolaním
a nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§
151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.