Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/191/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214202337
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214202337.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti žalovanému 1/: V.. W. K.,
N..: XX.XX.XXXX, A. X. XX a žalovanej 2/: A.. F. S., N..: XX.XX.XXXX, A. F. XX, o zaplatenie 21.372,96
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od
08.01.2014 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní žalobcovi zaplatiť sumu 17.461,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne od 08.01.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Súd žalovaným 1/ a 2/ povoľuje dlh splatiť v splátkach po 300 Eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Nezaplatením hoci lej jednej splátky sa celý dlh stane zročným a
žalobca bude oprávnený sa domáhať jeho zaplatenia v celej výške naraz.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2014 domáhal voči žalovaným 1/ - 2/ uloženia
povinnostizaplatiťsumu21.372,96Eurspolusúrokomzaúvervovýške6,69%ročnezosumy19.900,78
Eur od 08.01.2014 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 21.372,96
Eur od 08.01.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
ním a žalovanými 1/ - 2/ bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a
stavebnom - spotrebiteľskom úvere XXXXXXX X XX zo dňa 11.07.2011, na základe ktorej žalobca
žalovanému 1/ poskytol mimoriadny medziúver vo výške 20.000 Eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal do
pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 6,69% ročne pravidelným mesačnými
splátkami vo výške 111,50 Eur a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady v sume 32 Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení

sa žalovaný 1/ zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 143,50 Eur. Žalovaná 2/ prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť
pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný 1/. Žalovaný 1/ porušil zmluvou dohodnuté podmienky a
medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom z 05.12.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy avyzval žalovaného 1/, aby v 7-dňovej lehote vrátil zostatok úveru. Žalovaný 1/ peňažné prostriedky
nevrátil. O odstúpení od zmluvy bola upovedomená aj žalovaná 2/. Ku dňu odstúpenia od zmluvy bola
celková výška dlžnej sumy 21.254,61 Eur, pričom pozostáva z istiny 19.900,78 Eur a z nezaplatených

úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu odstúpenia v celkovej výške 1.353,83 Eur. Žalobca
záverom poukázal na ustanovenie čl. VII. bodu 6 úverovej zmluvy, že odstúpením od zmluvy úverová
zmluva nezaniká a nezaniká ani právo žalobcu požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia
celejpohľadávky.Žalobcaistinuúročíďalejdohodnutýmúrokomzaúvervovýške6,69%ročneazároveň
celý zostatok dlhu odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne.

3. Súd vo veci vydal dňa 30.júna 2014 platobný rozkaz pod č.k.: 4Ro/88/2014 - 21. Tento sa podarilo
dňa 28.07.2014 doručiť žalovanej 2/. Žalovanému 1/ nie.

4. Súd nariadil pojednávanie na 15.11.2016, 03.02.2017, 07.04.2017, 21.07.2017, 07.08.2017 a

07.09.2017. Žalobca sa nariadených pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný 1/ uviedol, že doposiaľ na úver zaplatil asi 600-700
Eur. Nakoľko podniká a jeho príjem nie je stabilný, prestal úver splácať. Momentálne nemá hotovosť na
zaplatenie celého dlhu naraz, ale bol by schopný dlh splatiť v splátkach po 300 Eur mesačne. Žalovaná
2/ uviedla, že má dieťa a manželom plánuje ďalšie. Keďže ručí za úver žalovaného 1/, nemá možnosť

ona sama vziať si úver, čo potrebuje, pretože s manželom stavia rodinný dom.

5. Žalobca sa vo veci vyjadril v niekoľkých písomných podaniach. Uviedol, že žalovaný 1/ ku dňu
odstúpenia od úverovej zmluvy nasporil na konte sporenia sumu 99,22 Eur, ktorá bola zúčtovaná s
kontom medziúveru a zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Dňa 16.06.2017 žalobca vzal žalobu

späť v časti o zaplatenie sumy 79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 79 Eur
od 08.01.2014 do zaplatenia. Predmetom späťvzatia je súčet poplatkov za vedenie účtu medziúveru.
Žalovaní so späťvzatím súhlasili. Súd vec predbežne právne posúdil ako nároky z bezdôvodného
obohatenia titulom odstúpenia od zmluvy a názor vyslovil na pojednávaní dňa 11.07.2017. S týmto
žalobca nesúhlasil. Uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými sa spravuje kogentným

ustanovením § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Na odstúpenie treba aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že konaniu voči žalovanej 2/ bráni prekážka rozhodnutej veci.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť len žalovanému 1/. Žalovaná 2/ platobný
rozkaz prevzala a nepodala odpor. Žalobca si voči žalovanému 1/ uplatnil právo z titulu záväzku z
úverovej zmluvy a voči žalovanej 2/ z titulu ručiteľského záväzku. Voči každému zo žalovaných má

žalobca nárok z iného právneho dôvodu a na strane žalovaných tak existuje samostatné procesné
spoločenstvo. Každý zo žalovaných koná sám za seba. Splnenie podmienok pre zrušenie platobného
rozkazu treba posudzovať u každého zo žalovaných samostatne. Platobný rozkaz voči žalovanej 2/ je
tak právoplatný. Na veci nemení nič ani vydané uznesenie, ktorým bol zrušený platobný rozkaz vcelku.
Podľa názoru Krajského súdu v Prešove z 17.02.2015, č.k.: 17Co/193/ - 57 je toto uznesenie voči

žalovanej 2/ právne ničotným aktom. Záverom vo vyjadrení z 07.09.2017 žalobca uviedol, že súd sa
môže k celkovej sume vkladov, ktoré žalovaní zaplatili dopátrať sčítaním vkladov na konto sporenia č.
XXXXXXX X XX s kladnou hodnotou, zaplatených po uzavretí úverovej zmluvy.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom

úvere z 28.06.2011 (čl. 2), odstúpením do zmluvy s doručenkami (čl. 7,9), všeobecnými podmienkami
pre stavebné sporenie pre fyzické osoby znenie január 2009 (čl. 10), výpisom z účtu odstúpeného
medziúveru č. XXXXXXX X XX (čl. 38), výpisom z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX (čl. 39),
vyjadreniami žalobcu, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

7. Na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovanými 1/
- 2/ bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom - spotrebiteľskom
úvereXXXXXXXXXXzodňa28.06.2011,nazákladektorejžalobcažalovanému1/poskytolmimoriadny
medziúver vo výške 20.000 Eur. Žalovaný 1/ sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru 6,69% ročne pravidelným mesačnými splátkami vo výške 111,50 Eur a do

pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady v sume 32
Eur. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaný 1/ zaviazal splácať stavebný
úver vrátane úrokov vo výške 4,70% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 143,50 Eur.
Žalovaná 2/ prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí žalovaný 1/.Žalovaný 1/ porušil zmluvou dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať. Listom
z 05.12.2013 žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaného 1/, aby v 7-dňovej lehote vrátil
zostatok úveru. Žalovaný 1/ peňažné prostriedky nevrátil. O odstúpení od zmluvy bola upovedomená aj

žalovaná 2/. Sčítaním vkladov na konte sporenia č. XXXXXXX X XX s kladnou hodnotou súd dospel k
záveru, že žalovaný zaplatil na úver celkom sumu 2.408,03 Eur.

8. Súd na pojednávaní dňa 11.07.2017 vyjadril právny názor na vec, a to že právny vzťah medzi stranami
posúdil ako nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca

od zmluvy odstúpil k 07.01.2014, čím došlo k zrušeniu zmluvy od začiatku (§ 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Podľa § 457 Občianskeho zákonníka sú si strany potom povinné vydať všetko, čo podľa
zmluvy dostali. Oprávnenie posudzovať predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vyplýva zo zákona
č. 129/2010 Z.z.

9. Podľa § 497 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

11. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

12. Súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté
podľa Obchodného zákonníka, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného
zákona. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych
predpisov, ktorými sa má zabezpečiť vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany
v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje

prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava
je systematicky zaradená v hmotnoprávnom predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný
charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah
je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis, ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a
rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný právny vzťah aplikovať aj kogentné ustanovenia

špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon (102/2014
Z.z.) neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu, a preto je ho
potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Od 1.4.2015 je účinné zákonné
ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje
žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015.
Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo
svojom rozsudku z 21. apríla 2015, sp.zn.: 3 MCdo 14/2014.

13. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanými má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto súd posudzoval
platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i v súlade s týmto zákonnom, nakoľko tento má povahu
špeciálneho právneho predpisu aj k Obchodnému zákonníku, ktorý upravuje úverovú zmluvu ako

samostatný zmluvný typ, ako tzv. absolútny obchod.

14. Podľa § 1 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (účinnom k 28.06.2011), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

17. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

18. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

20. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

21. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci
ho na to veriteľ písomne vyzval.

22. Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

23. Podľa vyhlásenia obsiahnutého v zmluve o úvere, ručiteľ vyhlasuje, že podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka v platnom znení, ručí za za platenie záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy vrátane

príslušenstva úveru (úrokov, sankčných úrokov, neuhradených poplatkov, zmluvnej pokuty a poplatkov
a nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky s príslušenstvom.

24. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

26. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

27. Podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ak platobný rozkaz nemožno
doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný
rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 ).

28. Podľa § 226 C.s.p., právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a
zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania (08.01.2014)
žalovaných, s ohľadom na vznik povinnosti plniť (odstúpenie od zmluvy), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná kprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V tomto prípade žalobca žiadal úroky z omeškania
vo výške 5 % ročne, teda v nižšej výške.

31. Súd vyhodnotil uzavretú zmluvu vzhľadom na povahu strán zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď
žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených všeobecných
podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť
(čl. III všeobecných podmienok - tlačivá vydaných sporiteľňou) ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú
sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku a v tomto prípade

aj zákona č. 129/2010 Z.z. (čo do náležitostí), všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004
Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho
poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá
vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na
zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava

nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a
zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.

32. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu, teraz zákon č. 250/2007 Z.z., v tomto

prípade účinného aj v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Súd preto aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania, odstúpenia, ručenia. Ako to vyplýva z
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä

nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho
postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Rovnako nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne
eurokonformný (t.j. výklad v súlade s komunitárnym právom). Preto je súd názoru, že je potrebné
považovať záväzkovoprávny vzťah vzniknutý medzi stranami za občianskoprávny vzťah, nie vzťah
obchodnoprávny.

33. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Obsahoval ich ale Občiansky zákonník, ktorý aj vo
vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobí ako lex specialis. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú

zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú), je treba aplikovať zákonné
ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004. Súd v tomto názore podporuje aj znenie
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 52 - 54 Občianskeho zákonníka.

34. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým

zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z
porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia ( §457 Občianskeho zákonníka).

35. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka

zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne
zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek
ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi
konania sú nevýhodnejšie dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.

36. Nebol dôvod považovať obchodnoprávnu úpravu za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania
úveru pri zachovaní zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení predpokladala zároveň
zosplatnenie úveru.37. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá
teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený

v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie
rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom
právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp.zn.: 6Co 81/2012, 6Co
113/2010, 6Co218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný
( napr. vec I.ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu

(dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch,
medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka,
ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. odkázal na právnu úpravu v
Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody
a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy. Aj keď podľa legislatívnych pravidiel
vládynemajúodkazovépoznámkynormatívnupovahu,uvedenýodkazzákonodarcunázoryoabsolútnej

prednosti právnej úpravy obchodného práva na spotrebiteľské úverové vzťahy relativizuje.

38. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).

39. Ustanovenie čl. VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj
napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení
s § 54 ods. 1,5 a § 457 Občianskeho zákonníka.

40. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka.
Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej
úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. O tom,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj
definícia spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu ak ju

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

41. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa

oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8
smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskeho
zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

42. V zmysle čl. VII. bod 1. zmluvy „veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo
skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok.“

43. Podľa čl. VII. zmluvy bod 6 „odstúpením od tejto zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne
dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky.“

44. Ako vyplýva z čl. VII. zmluvy bod 10, v prípade odstúpenia od tejto zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl. VII.

tejto zmluvy.

45. Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená,
naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Navyše
je nejasná a nezrozumiteľná v kontexte s ostatnými zmluvnými podmienkami a objektívne zhoršuje

postavenie žalovaných spotrebiteľov. Slovami zákona (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ide o
„odchýlenie sa v neprospech spotrebiteľa“, ktoré je jednostranne zvýhodňuje iba veriteľa, zachováva
všetky jeho práva. Veriteľ pritom nielenže zmluvu vytvoril, ale aj právny úkon odstúpenia naplnil, aj keď
mal na výber iné inštitúty súkromného práva.46. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovaných platiť úroky aj za obdobie, ktoré má ešte len nastať v
budúcnosti. Teda odstúpením od zmluvy má veriteľ zachované všetky svoje práva, kým spotrebiteľ

žiadne.

47. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového
plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným
spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou Poplatky si žalobca započítal z plnení

už na začiatku právneho vzťahu. Formulárové znenie zachovania úrokov a dokonca ich navyšovanie
po odstúpení od zmluvy odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania.

48. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva by sa
tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s § 457 Občianskeho zákonníka ak by bola zmluva zrušená, je

každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

49. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť
všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán),
ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného

obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.

50. V danej veci mal súd za preukázané, že žalovanému 1/ bol poskytnutý úver v sume 19.870 Eur, keď
na poskytnutú sumu podľa zmluvy 20.000 Eur si žalobca zaúčtoval na úver aj poplatok za spracovanie
úveru vo výške 130 Eur. Poskytnutá bola potom žalovanému 1/ len suma 19.870 Eur. Žalovaný 1/ do

odstúpeniaodzmluvyzaplatilisumucelkom2.408,03Eur(sčítanévkladynakontesporeniač.XXXXXXX
X XX s kladnou hodnotou), po odstúpení už nič nezaplatil. Vyššie uvedené sumy sú zrejmé z písomného
vyjadrenia, ktorého správnosť potvrdil žalobca. Keďže pri zrušení zmluvy si účastníci majú vrátiť len
navzájom poskytnuté plnenie, žalovaní majú žalobcovi vrátiť rozdiel týchto súm, t.j. sumu 17.461,97 Eur
(19.870 - 2.408,03), preto súd zaviazal žalovaného 1/ na úhradu tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

51. Žalovanej 2/ povinnosť plniť spolu so žalovaným 1/ vyplýva z prevzatia ručiteľského záväzku.

52. K námietke prekážky rozhodnutej veci voči žalovanej 2/ súd uvádza, že sa plne stotožňuje s

právnym názorom žalobcu o samostatnosti procesného spoločenstva medzi dlžníkom a ručiteľom. V
prejednávanej veci bol ale platobný rozkaz vcelku zrušený uznesením súdu. Uznesenie tunajšieho
súdu z 03.10.2014, č.k.: 4Ro/88/2014 - 27 bolo žalobcovi doručené dňa 23.10.2014, pričom ide o
uznesenie, proti ktorému možno podať odvolanie. Právoplatnosť rozhodnutia (aj súdneho) je jeho
vlastnosť o právnej záväznosti a nezmeniteľnosti, ak strana rozhodnutie nenapadne odvolaním (resp.

opravným prostriedkom všeobecne). Mimo odvolacieho konania nemožno konštatovať, že právoplatné
uznesenie je ničotným aktom. Takýto prístup sa súdu prieči s ohľadom na princíp právnej istoty,
ktorý žalovaná 2/ nadobudla, keď dňa 22.10.2014 prevzala uznesenie, ktorým bol voči nej platobný
rozkaz zrušený a toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním. Uznesenie vo svojej poslednej vete
uvádza, že platobný rozkaz sa žalovanému 1/ nepodarilo doručiť. Žalobca nereagoval podaním

odvolania na skutočnosť, že žalovanej 2/ platobný rozkaz do vlastných rúk doručený bol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 07.11.2014. Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty,
resp. odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho
rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľným a záväzným;
takéto rozhodnutie získava vynútiteľnosť a je aj pre súd záväzné. Právne vzťahy vyriešené právoplatným

rozhodnutím je možno spochybniť len osobitne kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi opravnými
prostriedkami. Nie je rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatnom uznesením správne alebo
nesprávne právne posúdil určitú právnu okolnosť. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu
záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ právne posudzovanie
právoplatného súdneho rozhodnutia vylúčené (neprípustné). Iné riešenie by znamenalo, že súd môže

porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom v citovanom ustanovení § 226 C.s.p., čo platí i pre
uznesenie. Súd preto nemohol vysloviť, že vo vzťahu k žalovanej 2/ je platobný rozkaz právoplatný a
ďalej konať len so žalovaným 1/.53. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania dňom nasledujúcim po dni,
ktorý im žalobca v odstúpení od zmluvy poskytol, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v
súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a tak, ako to

požadoval žalobca, vo výške 5 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovaným
v odstúpení od zmluvy, t.j. od 08.01.2014.

54. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovaným týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 a 4 C.s.p. Preskúmaním majetkových pomerov žalovaných, kedy súd zistil, že žalovaný 1/ je

samostatne zárobkovo činnou osobou a nemá stále príjmy a žalovaná 2/ je na materskej dovolenke
a poberá len rodičovský príspevok. Po zvážení týchto okolností súd dospel k záveru, že povolenie
splátok je namieste. Umožnil žalovaným splatiť dlžnú sumu v splátkach po 300 Eur mesačne, keď
podľa vyjadrenia žalovaného 1/ je splátka v tejto výške v jeho možnostiach. Túto výhodu súd musel
kompenzovať v prospech žalobcu tým, že ak sa žalovaní omeškajú čo i len s jednou splátkou, dlh sa
stane splatným naraz a žalobca sa môže splnenia povinnosti domáhať ohľadom celej dlžnej sumy naraz.

Ohľadom výšky navrhovanej splátky žalovaná 2/ nič neuviedla, pretože žalovaný 1/ trval na tom, že dlh
vyrovná aj bez účasti žalovanej 2/.

55. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

56. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie sumy 21.372,96 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom
súdu bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie sumy 17.461,97 Eur s príslušenstvom, čiastočné
späťvzatie bolo pričítané na neúspech žalobcu, lebo zavinil, že konanie sa v tejto časti muselo zastaviť.
Žalobca tak bol voči žalovaným pomerne úspešnejší a patrí mu právo na pomernú náhradu trov konania.

V čistom potom žalobca dosiahol v konaní úspech v rozsahu 64%. V tomto rozsahu má voči žalovaným
i nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.