Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Matúš Kalanin

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/183/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210202
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8814210202.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Vranove nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v právnej veci navrhovateľky:

O. V., R.. XX.XX.XXXX, D. U. XXX, proti odporcovi - mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: K. J.,
R.. XX.X.XXXX, D. U. XXX, za účasti K. A. I. V., R.. XX.XX.XXXX, D. N. K., zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o určenie
otcovstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd určuje, že K. J., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej SÁ. V.J., R.. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z
matky O. V., R.. XX.X.XXXX.

Maloletá I. V. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Otec maloletej K. J., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej I. V. sumou 27,13 eur
mesačne od 28.10.2013 do 31.5.2016 a sumou 50,- eur mesačne od 1.6.2016 do budúcna vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 28.10.2013 do 31.8.2018 v sume 2194,53 eur je otec povinný zaplatiť k
rukám matky spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 25,- eur mesačne pod následkom
straty výhody splátok, počnúc mesiacom september 2018 až do úplného zaplatenia.

Styk s otca s maloletým dieťaťom je neobmedzený.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že otcom

maloletej I. V. je odporca. Maloleté dieťa navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca
mal. dieťaťa platením výživného v sume 50,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom narodenia maloletého dieťaťa. Styk otca s
maloletou žiadala upraviť ako neobmedzený za prítomnosti matky.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom mali pred otehotnením navrhovateľky vzťah asi vyše roka,
pričom mal aj iné známosti. Navrhovateľka býva s maloletým dieťaťom pri rodičoch, kde má vlastnú izbu.

Žije sama, partnera však má. Zvýšené výdavky má v súvislosti s nákupom plienok, ošatenia a liekov
pre maloleté dieťa. Odporca sa o maloleté dieťa nezaujímal, na jeho výživu neprispieval kvôli tomu, že
dieťa nie je jeho.3. Odporca spočiatku s návrhom nesúhlasil, žiadal návrh zamietnuť ako nedôvodný. Po podaní
znaleckého posudku v predmetnej veci otcovstvo k maloletej nepopieral, s návrhom súhlasil, na
ostatnom pojednávaní súhlasil aj s výškou výživného v sume 50,- eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na preukázanie otcovstva k maloletej znaleckým posudok,
navrhujúurčiťzaotcaodporcuazveriťhodoosobnejstarostlivostimatky.Otcanavrholzaviazaťplatením
výživného podľa jeho schopností možností a majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené
potreby dieťaťa. Úpravu styku ponechal na dohodu rodičov.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne O. J., oboznámením
sa s predloženými listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a vyžiadanými súdom, a to rodným listom
mal. dieťaťa, písomným vyjadrením odporcu z 21.8.2015, znaleckým posudkom č. 20/2016, Správou
z administratívnej kontroly, kontrolovanej osoby zo dňa 24.9.2015, dokladom o úhrade nájomného z
15.10.2015 a príjmovým pokladničným dokladom z 19.5.2015, sobášnym listom K. J. a K. F., dokladom

o zaplatení z 18.9.2015, správou kolízneho opatrovníka z 12.1.2017, písomným podaním navrhovateľky
z 27.10.2017, správou kolízneho opatrovníka z 8.8.2018, správou Sociálnej poisťovne pobočka Vranov
nad Topľou a potvrdením z 20.7.2018, podaním a potvrdeniami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Vranov nad Topľou z 23.7.2018, potvrdením o poberaní príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa
za rok 2013, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015, potvrdením o poberaní

rodičovského príspevku za rok 2018, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2016, potvrdením
o poberaní prídavku na dieťa za rok 2013, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok
2013, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014, potvrdením o poberaní prídavku na
dieťa za rok 2014, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015, správou Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 26.7.2018, potvrdením o poberaní prídavku na

dieťa za rok 2017, potvrdením Úradu práce, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2018,
potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015, potvrdením Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
z 26.7.2018, potvrdením o poberaní príspevku pri narodení dieťaťa za rok 2016, potvrdením o poberaní
rodičovského príspevku za rok 2016, potvrdením o poberaní príspevku pri narodení dieťaťa za rok 2013,
potvrdením o poberaní rodičovského príspevku pre mal. dieťa od 1.10.2013 do 31.10.2016, potvrdením

o poberaní rodičovského príspevku za rok 2017, potvrdením o poberaní prídavkov na deti, potvrdením
o poberaní dávky v hmotnej núdzi odporcu, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za obdobie
od 1.11.2016 do 30.4.2019, lustráciami v registri Sociálnej poisťovne, výplatnými páskami odporcu za
obdobie mesiacov február 2018, apríl 2018, jún 2018 a zistil tento skutkový stav:

6. Z rodného listu mal súd preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky O. V., nar.
XX.X.XXXX. Otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.

7. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že s odporcom sa stretávala od roku 2008 potom sa rozišli a
začali sa stretávať v roku 2013. V uvedenom čase navrhovateľka iný vzťah nemala. Neskôr vo výpovedi

uviedla, že na úprave styku neobmedzene za prítomnosti matky netrvá, styk môže byť neobmedzený,
nakoľko maloletá už navštevuje domácnosť odporcu a zdržiava sa tam.

8. Odporca uviedol, že je ženatý, s manželkou má jedno dieťa, pričom jeho manželka čaká ďalšie dieťa.
Pracuje štyri dni v týždni, týždenné cestovné predstavuje sumu 40 eur. Má stavebné sporenie, ktoré

platí vo výške 150 eur mesačne a pôžičku v Raiffeisen banke vo výške 95 eur mesačne. Manželka je
na materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške okolo 230,- eur. Mesačný čistý príjem
odporcu predstavuje sumu okolo 400 eur. Bývajú v sociálnom byte spoločne s mamou, pričom mame
prispieva na bývanie sumou 50,- eur.

9. Z výpovede svedkyne O. J., matky odporcu vyplynulo, že jej syn sa stretával s navrhovateľkou,
nechcela ho púšťať, lebo vedela, že navrhovateľka má viac partnerov.

10. Z odporcom predložených výplatných pások za obdobie mesiacov február 2018, apríl 2018, jún 2018
vyplýva, že za obdobie február za 2018 čistý mesačný príjem odporcu predstavoval 448,- eur. V mesiaci

apríl 2018 čistý príjem predstavoval 267,24 eur. Vyplatené na účet bolo 263,24 eur. V mesiaci jún 2018
čistý mesačný príjem odporcu predstavoval 438,81 eur. Vyplatené na účet bolo 433,81 eur.11. Zo znaleckého posudku č. 20/2016 podaného Prof. RNDr. X. D., DrSc. vyplynulo, že
pravdepodobnosť otcovstva odporcu k maloletej má hodnotu 99,9999%. Otcovstvo k maloletej možno
považovať prakticky za dokázané.

12. Zo správy kolízneho opatrovníka z 8.8.2018 vyplynulo, že matka a maloletá I. bývajú v domácnosti
matkiných rodičov. Rodina obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z troch účelne zariadených izieb.
Hygiena a čistota domácnosti je na dobrej úrovni. Maloleté dieťa má v domácnosti starých rodičov
vytvorené vhodné podmienky, vybavenie domácnosti zodpovedá jeho potrebám. Okrem maloletej I. má

matka ešte jedno maloleté dieťa. Matka maloletej je toho času na materskej dovolenke, je poberateľkou
rodičovského príspevku v sume 214,70 eur a prídavkov na deti v sume 47,36 eur. Maloletá I. je zdravé
dieťa, má rovnaké potreby ako iné deti v jej veku. Otec maloletej aj napriek tomu, že jeho otcovstvo
k maloletej bolo dokázané znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru genetiky, odvetia
analýzy DNA a genetiky človeka, sa s maloletou I. nestretáva a na jej starostlivosť a výživu finančne
neprispieva. S maloletou I. sa stretol raz, a to asi pred dvomi mesiacmi, keď si ju zobral k sebe. Otec

maloletej I. žije v tej istej obci, kde žije so svojou manželkou a ich maloletou dcérou. Je zamestnaný,
pracuje v T.. Domov chodí len na víkendy. Uviedol, že otcovstvo k maloletej I. uznáva. So svojou dcérou
sa však nestretáva a na jej starostlivosť a výživu neprispieva. Súhlasí, aby maloletá bola zverená do
starostlivosti svojej matky. Na jej výživu je ochotný prispievať mesačne sumou do 50,00 eur, nakoľko
úhrada vyššieho výživného nie v jeho súčasných finančných možnostiach.

13. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 20.7.2018 je zrejmé, že navrhovateľka bola evidovaná v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako
zamestnanec od 6.11.2017 do 30.6.2018. Odporca od 12.5.2018 do 5.6.2018 poberal nemocenské
dávky spolu v sume 203,40 eur.

14. Z potvrdení doručených súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, vyplýva,
že navrhovateľka v roku 2013 poberala príspevok pri narodení dieťaťa v sume 151,37 eur a príplatok
k príspevku pri narodení dieťaťa za rok 2013 v sume 678,49 eur, prídavok na dieťa od októbra do
decembra v sume 23,10 eur mesačne a rodičovský príspevok v sume 199,60 eur mesačne, v roku 2014

rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne, v
roku 2015 poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52
eur mesačne, v roku 2016 prídavok na dieťa od januára do marca vo výške 23,52 eur a od apríla do
decembra vo výške 47,04 eur mesačne, rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a príspevok
pri narodení dieťaťa v sume 829,86 eur mesačne, v roku 2017 prídavok na dieťa v sume 47,04 eur

mesačne a rodičovský príspevok v sume 203,20 eur od januára do apríla a v sume 2013,20 eur od mája
do decembra, v roku 2018 rodičovský príspevok v sume 214,70 eur mesačne a prídavok na dieťa v
sume 47,36 eur mesačne. V mesiacoch máj až september 2015 odporcovi bola poskytnutá dávka v
hmotnej núdzi celkovo v sume 971,80 eur.

15. Podľa § 94 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“) ak nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby
otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo
do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

16. Podľa § 108 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka
a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

17. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

18. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

19. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.20. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súdupravívýkonichrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťunačasporozvode,najmäurčí,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti ,prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku

schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

22.Podľa§25ods.2ZoR,aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,
súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku
žiadajú neupraviť.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. V zmysle § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností,
schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to
zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.

26. V zmysle § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

27. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

30. V zmysle § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

32. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že maloletá I. V. sa navrhovateľke narodila dňa
28.10.2013, pričom v rodnom liste nemala uvedeného otca. Vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom

období mala navrhovateľka nechránený pohlavný styk iba s odporcom, podala návrh na určenie
otcovstva voči nemu. Odporca najprv otcovstvo k maloletej popieral.

34. Zo znaleckého posudku súd zistil, že hodnota pravdepodobnosti otcovstva u odporcu je 99,9999 %
a že otcovstvo označeného muža K. J. treba považovať prakticky za dokázané.

35. Súd z vykonaného dokazovania zároveň nezistil žiadne závažné okolnosti, ktoré by vylučovali
otcovstvo odporcu v zmysle ust. § 94 ods. 2 Zákona o rodine a preto súd určil, že odporca je otcom
maloletej I. V..

36. S konaním o určenie otcovstva v zmysle § 110 CMP je spojené konanie o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinnosti a o výžive maloletého.

37. Z vykonaného dokazovania, a to prešetrenia rodinných pomerov v rodine matky dieťaťa, neboli
zistené nedostatky, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa a jeho zabezpečenie. Bolo zistené, že matka a
maloletá I. bývajú v domácnosti matkiných rodičov. Rodina obýva rodinný dom, ktorý pozostáva z troch

účelne zariadených izieb, pričom hygiena a čistota domácnosti je na dobrej úrovni. Maloleté dieťa má
v domácnosti starých rodičov vytvorené vhodné podmienky, vybavenie domácnosti zodpovedá jeho
potrebám. Matka pristupuje k jeho starostlivosti zodpovedne, zabezpečuje mu všetky potreby a o dieťa
sa stará od jeho narodenia. Vzhľadom na vyššie uvedené a citový vzťah medzi matkou a dieťaťom, súd
zveril maloleté dieťa s poukazom na ust. § 36, ods. 1 ZoR do starostlivosti matky.

38. Pri určovaní vyživovacej povinnosti k mal. dieťaťu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 62 ZoR, keď
obaja rodičia majú vyživovaciu voči svojím deťom podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo na životnú úroveň svojich rodičov. Matka mal. dieťaťa sa o dieťa osobne stará,
poskytuje mu všetku starostlivosť spočívajúcu v osobnej opatere.

39. Matka maloletej je toho času na materskej dovolenke, je poberateľkou rodičovského príspevku v
sume 214,70 eur a prídavkov na deti v sume 47,36 eur.

40. Odporca - otec dieťaťa je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu. Čistý

mesačný príjem odporcu sa podľa predložených dokladov pohybuje v rozsahu 430 až 448 eur. Odporca
s výškou výživného na maloletú v sume 50,- eur mesačne súhlasil.

41. S prihliadnutím na jeho zárobok a jeho odôvodnené výdavky súd určil výživné na maloleté dieťa vo
výške 50,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní nemohol v plnej miere zohľadniť všetky náklady odporcu

ako nevyhnutné (napr. stavebné sporenie vo výške 150 eur, pôžičku v sume 95,- eur), nakoľko plnenie
vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Úhrada
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad v danom prípade sporenie a pôžičky, nemusí byť
v danom prípade zohľadnená do mesačných nákladov povinného rodiča.

42.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ževprejednávanejvecijeprimeranévýživné
v sume 50,- eur na pokrytie reálnych, resp. primeraných potrieb maloletého dieťaťa, ktorú už bude mať
päť rokov.

43. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať

v rozpätí 20-30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu, samozrejme s možnosťou rôznych
modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou
oprávnených, ale aj povinných osôb (napríklad rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8CoP/47/2017zo dňa 28. 12. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/523/2016 zo dňa 19. 12.
2017).

44. Súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že je dôvodné, aby rodič uhrádzal dieťaťu výživné v
rozsahu 20 až 30% svojho čistého zárobku a v uvedených medziach určil povinnosť odporcovi..

45. V danom prípade 30% z čistého príjmu odporcu v sume od 400 do 448 eur, predstavuje sumu 120
eur až 134 eur. Súd zohľadnil aj vyživovaciu povinnosť odporcu k ďalšiemu maloletému dieťaťu, preto

výživné pre jedno maloleté dieťa sa za daných okolností môže pohybovať v rozmedzí od 60 eur do
67 eur mesačne. Súd určil primerané výživné na maloleté dieťa vo výške 50,- eur, ktoré je spôsobilé
pokryť polovicu odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa vo veku takmer päť rokov. Nakoniec obaja
účastníci s uvedeným výživným súhlasili.

46. Súd priznal navrhovateľke na maloleté dieťa výživné odo dňa narodenia dieťaťa, teda od 28.10.2013.

Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že matka od začiatku tvrdila, že otcom maloletej je odporcu, pričom
odporcu túto skutočnosť popieral a dokonca ani po doručení znaleckého posudku, ktorý potvrdzoval jeho
otcovstvo na výživu maloletej neprispieval. Z daných okolnosti by bolo nespravodlivé, aby iba matka
maloletej znášala všetky náklady na jej výživu za posledných takmer päť rokov od narodenia dieťaťa.

47. V konaní o určenie otcovstva má maloleté dieťa zásadne právo na výživné od jeho narodenia a
dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 ZoR sa v takomto konaní neskúma. Keďže matka
maloletej požadovala určiť výživné počnúc narodení dieťaťa, bolo dôvodné tomuto návrhu vyhovieť.

48. Pri určení dlžného výživného súd zohľadnil skutočnosť, že každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a zároveň zohľadnil aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery odporcu v období od narodenia dieťaťa. Súd zisťoval, aké boli potreby dieťaťa,
prihliadol na poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti. Súd posudzoval skutočný stav, aký existoval
v minulosti.

49. Z vykonanej lustrácie odporcu v registri Sociálnej poisťovne ako aj správy Sociálnej poisťovne,
pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 20.7.2018 súd zistil, že v čase narodenia maloletej dňa XX.XX.XXXX
až do 27.8.2015 odporca nepracoval. Od mesiaca máj 2015 až do septembra 2015 poberal dávku
v hmotnej núdzi. Dňa 5.9.2015 sa odporcovi narodilo dieťa, a to A. J., čo je zrejmé aj z odporcom

predloženého listinného dôkazu v tomto konaní - správy z administratívnej kontroly z 24.9.2015.
Od 27.8.2015 do 30.10.2015, potom v obdobiach od 25.11.2015 do 25.11.2015, od 7.12.2015 do
23.12.2015, od 30.5.2016 do 10.6.2016 pracoval ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce, avšak
ako je zrejmé z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne, vymeriavací základ odporcu sa počas týchto
období pohyboval od 0 do 37,50 eur. Dňa 13.6.2016 začal odporca pracovať ako zamestnanec v

spoločnosti X. I. I.. I. W..o.

50. Súd preto v období od 28.10.2013 do 12.6.2016 odporcovi určil prispievať na výživu maloletej I. V.
iba minimálnym výživným vo výške 27,13 eur. V tomto období súd zohľadnil aj vznik ďalšej vyživovacej
povinnosti odporcu k ďalšiemu maloletému dieťaťu.

51. Od 13.6.2016 do 1.2.2018 bol odporca zamestnaný v spoločnosti IWIN Services spol s r.o., pričom
jeho priemerný vymeriavací základ v tomto období predstavoval 435,10 eur (pohyboval sa od 419,20
eur do 458,95 eur. Ak súd vychádza z názoru, že je dôvodné, aby zamestnaný rodič uhrádzal dieťaťu
výživné v rozsahu 30% svojho zárobku, v uvedenom období by to činilo sumu 130,53 eur (výpočet:

435,10:100x30=130,53 eur), pričom pri dvoch vyživovacích povinnostiach by výživné na jedno dieťa by
predstavovalo 65,26 eur. Súd určil za primerané výživné v danom prípade pre maloletú sumu 50,- eur.

52. Od 9.2.2018 doposiaľ je odporca zamestnaný v spoločnosti U. T. s.r.o. kde jeho priemerný
vymeriavací základ v mesiacoch február až apríl predstavoval sumu 458,45 eur. Výživné v rozsahu 30%

zárobku odporcu, v uvedenom období by to činilo sumu 137,54 eur (výpočet: 458,45:100x30=137,54
eur), pričom pri dvoch vyživovacích povinnostiach by výživné na jedno dieťa by predstavovalo 68,77 eur.
Od 12.5.2018 do 5.6.2018 poberal nemocenské dávky spolu v sume 203,40 eur. Súd určil za primerané
výživné v danom prípade pre maloletú sumu 50,- eur.53. Odporca pritom na výživu maloletej v o vyššie uvedených obdobiach neprispieval žiadnou sumou.

54. Súd tak rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 28.10.2013 do 31.8.2018, ktoré predstavuje
sumu vo výške 2194,53,- eur (pomerná časť za 4 dni októbra 2013 vo výške 3,50 eur (27,13:31x4= 3,50
eur) + 54,26 eur za mesiace november a december 2013 (2x27,13 eur) + 325,56 eur za rok 2014 (12
mesiacov x 27,13 eur), + 325,56 eur za rok 2015 (12 mesiacov x 27,13 eur) + 135,56 eur za január až
máj 2016 (5 mesiacov x 27,13 eur) + 350,- eur za jún až december 2016, + 600,- eur za rok 2017 (12

mesiacov po 50,- eur) + 400,- eur za január až august 2018 (8 mesiacov po 50,- eur), ktoré vzhľadom
na jeho výšku povolil odporcovi uhradiť v splátkach po 25,- eur spolu s bežným výživným v súlade s §
232 ods. 3 CSP, pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

55. Zároveň určil, že odporca je oprávnený sa s maloletou dcérou stretávať neobmedzene. Bral pri tom
do úvahy vek dieťaťa ako aj tú skutočnosť, že podľa udania účastníkov, maloletá už bola v domácnosti

otca,atoajbezprítomnostimatky,matkanetrvalanaúpravestykuotcasmaloletouzasvojejprítomnosti.

56. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.