Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/168/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409010359
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8409010359.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich

JUDr. Anny Gaborčíkovej a Bc. Moniky Kuchtovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.09.2018
v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P.B. E., nar. XX.X.XXXX B. S.Q., I. O. Q. XX, S.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 25.05.2017 asi o 14.00 hodine v obci Řepov, okres Mladá Boleslav, v Českej republike, pred sídlom
spoločnosti STPA, spoločnosť s ručením obmedzeným, s X. X. K., K. XX.XX.XXXX, občanom Poľskej
republiky, fyzicky napadol U. S., K. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, R. Y., tým spôsobom, že X.
K. chytil U. S., následne ho zvalil na zem, kde ho obuškom udieral po rukách a nohách a P.Á. E. ho
kopal po celom tele a udieral päsťami do hlavy a násilím mu z vrecka nohavíc zobrali mobilný telefón
zn. Nokia, a pritom sa mu vyhrážali, že ak nevráti mikrovlnné rúry a rýchlovarné kanvice, ktoré boli
predtýmodcudzenézubytovneSTPA,spoločnosťsručenímobmedzením,ulicaPtácka,MladáBoleslav,

Česká republika, tak ho zabijú, pod hrozbou zabitia od neho žiadali peniaze, pričom týmto konaním U. S.
spôsobili ľahké zranenia a to pohmoždenie hrudníka, povrchové poranenie hlavy, pohmoždenie kolena
bez pracovnej neschopnosti a odcudzením mobilného telefónu zn. Nokia nezisteného typu mu spôsobili
škodu najmenej vo výške 2.600,- Sk /86,30€/,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

- spoločným konaním iného pod hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona,

- zločin vydierania podľa § 20 k § 189 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s poukazom § 36 písm. l) Trestného zákona, §
37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona na s ú h r n n
ý trest odňatia slobody v trvaní 20 ( dvadsať ) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď uj e na výkon uloženého
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň r u š í výrok o treste z trestného rozkazu
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/132/2006 zo dňa 30.3.2007, právoplatný dňa 11.3.2008, ktorým
bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s výkonom
uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo

zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 05.11.2009 obžalobu na P. E. pre skutok
právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom
vydieraniapodľa§189ods.1Trestnéhozákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,

ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výrokovej
časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný P. E. na hlavnom pojednávaní konanom dňa
13.09.2018 poučený o tom, že ku skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa §

257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku, a to že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za
vinu. Svoj postoj odôvodnil tým, že skutok sa nestal presne tak, ako je uvedené v obžalobe, pretože on
nemal vopred úmysel vziať poškodenému mobilný telefón. Preto súd v zmysle § 257 ods. 4 Trestného
poriadku povolil obžalovanému, aby na miesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie

skutku uvedeného v obžalobe. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods.
6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať.
Následne súd vyhlásenie obžalovaného P. E. o tom, že nepopiera spáchanie skutku, bez narušenia
jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe,

podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného
v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní podľa
§ 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, a to listinnými
dôkazmi predstavujúcimi správu o povesti obžalovaného, odpis z registra trestov a priestupkov a obsahu
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6T 132/2006. Na základe takto vykonaných dôkazov zistil

nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný P. E. bol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, z toho 4 krát mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody. V prípade prvých dvoch odsúdení sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V
registri priestupkov má dva záznamy o priestupkoch spáchaných pred spáchaním uvedených zločinov.

Zo správy o povesti mesta Kežmarok o odsúdenom vyplývajú všeobecné údaje evidenčného charakteru.
Z obsahu spisu sp. zn. 6T 132/2006 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 30.03.2007 bol obžalovaný
P. E. uznaný za vinného zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čo mu
súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2008
a obžalovaný tento trest vykonal.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova

k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodujúce pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona

prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného P. E. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a to že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Naopak, obžalovanému

v jeho neprospech súd pričítal dve priťažujúce okolnosti, jednu podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona
vo forme spáchania viacerých trestných činov (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu
so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona) a druhú podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, nakoľko obžalovaný už bol za trestný

čin v minulosti 8 - krát odsúdený a u obžalovaného sa tak jedná o recidivistu. Súd teda zistil prevahu
priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi v pomere 2 : 1. Preto súd v zmysle § 38 ods.
2 a ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného činu
najprísnejšie trestného, teda zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona (od troch rokov do
ôsmich rokov) o jednu tretinu. Zároveň súd uplatnil asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného
zákona a zvýšil hornú hranicu uvedenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Preto súd po takomto zvýšení

dolnej a hornej hranice trestnej sadzby ukladal trest odňatia slobody v trvaní od 4 rokov a 8 mesiacov až
do 9 rokov a 2 mesiace. Zároveň súd po splnení podmienok na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42
ods. 1 Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest k odsúdeniu sp. zn. 6T 132/2006, pričom
trest uložený trestným rozkazom v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne zároveň týmto rozsudkom zrušil.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa

judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej
lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý
charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež
tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom
osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu

do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať
prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k
porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06.
2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).

Odspáchaniaskutku,resp.odpodaniaobžalobyuplynuloviacako11resp.9rokov,pričomnapriektomu,
predmetom konania je posudzovanie spáchania dvoch zločinov, vzhľadom na rozsah dokazovania nie

je táto vec tak náročná, aby bolo potrebné o nej konať a rozhodovať tak dlhú dobu. Hlavné pojednávania
neboli odročované z viny obžalovaného. Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, dĺžka konania je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorý je zase
súčasťou právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.

Uvedené konanie svojou dĺžkou neprimeraným spôsobom odporuje článku 48 ods. 2 Ústavy a článku
6 ods. 1 Dohovoru a zasiahlo do práva obžalovaného na spravodlivý proces. Došlo tak ku vzniku
situácie, kedy uloženie trestu v zákonom stanovenej hranici predstavuje pre obžalovaného neprijateľnú
formu trestnej represie nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu. Preto súd v zmysle § 39 ods. 1

Trestného zákona v spojení s článkom 6 ods. 1 a článkom 13 Dohovoru považuje túto okolnosť za tak
významnú,žerozhodolomimoriadnomzníženítrestupoddolnúhranicu,pretožepoužitietrestnejsadzby
stanovenej zákonom za situácie, keď trestné konanie vedené voči obžalovanému bolo neprimerané
dlhé, a trest uložený v zákonnej výške s tak výrazným časovým odstupom od spáchania skutku by
bol pre obžalovaného neprimerane prísny, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačujem

podľa presvedčenia súdu aj trest kratšieho trvania. Preto súd považuje trest odňatia slobody v trvaní 20
mesiacov v jeho nepodmienečnej forme za primeraný a zákonný. Tento trest vyjadruje všetky aspekty
účelu trestu z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie a bude predstavovať pre obžalovaného
dostatočnú výstrahu pred ďalším páchaním podobnej trestnej činnosti. Vzhľadom k tomu, že obžalovanýbol doposiaľ 8 krát súdne trestaný, súd nepovažuje podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
za náležitý.

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku v tomto
konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.

Nakoľko žiaden poškodený si náhradu škody neuplatnil, súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.