Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206666
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8513206666.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom XXX
XX Y. XXX a 2. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX B. v konaní o zaplatenie 2 879,28 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok

spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. účinných od 1. 8. 2002 v znení dodatku číslo 1 účinného od 1. 1.
2003, dodatku číslo 2 účinného od 30. 9. 2003, dodatku číslo 3 účinného od 1. 9. 2004, dodatku číslo
4 účinného od 1. 1. 2006 v spotrebiteľských zmluvách v znení:

Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu
na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka zniesla v súvislosti s takouto

Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť
svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky,

za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

III. Súd žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Súd žalovanej v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorej výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.11.2013 domáhal, aby súd uložil žalovaným
v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 897,28 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania za
obdobie od 21.12.2010 do 3.11.2012 vo výške 89,17 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 2 897,28 eur od 4.11.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 bola pohľadávka
uplatnenávtomtokonanípostúpenáSlovenskousporiteľňou,a.s.Tomášikova48,Bratislavanažalobcu.
Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 2.2.2006 zmluvu č. 451865513
(ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným peňažnéprostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti sú uvedené
v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po právnom rozbore týkajúcom sa posúdenia
zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 ako absolútneho obchodu a nemožnosti aplikovať na takýto

právny vzťah § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu ku dňu
postúpenia predstavovala sumu 4 964,03 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 117,86 eur, riadneho
úroku vo výške 457,89 eur, úroku z omeškania vo výške 349,41 eur a ostatného príslušenstva vo výške
38,87 eur. Sumu 38,87 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a sumu 349,41 eur predstavujúcu úrok
z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v splátkach po 46,44 eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru splatné od 20.11.2012 do 20.1.2016 v počte 62 v
celkovej výške 2 879,28 eur.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili.

4. Dňa 17.12.2013 bolo súdu doručené oznámenie právneho zástupcu Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828 (ďalej len Združenie) ktorým
oznámil súdu vstup do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník v zmysle v tom čase platného
a účinného § 93 ods. 2 O.s.p. Súd o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia rozhodol uznesením
č.k. 3C/3/2014-79 zo dňa 21.7.2014.

5. Združenie ako vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe uviedlo, že v danom prípade ide
nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ). K aplikácii OZ poukázal na § 52 ods. 2 OZ, na rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 402/2013
z 19.6.2013 a ďalšie rozhodnutie rôznych slovenských súdov, z ktorých citoval. Ďalej poukázal na

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a vyslovil názor, že z gramatického a logického
výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť iba časť pohľadávky, s ktorou je dlžník v
omeškaní, ak nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého dlhu. Namietol nesprávnosť výšky RPMN,
ktorá bola uvedená v nižšej výške, ako bola dohodnutá úroková sadzba, čo má podľa jeho názoru za
následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takisto namietal, že zmluva

neobsahuje sumu, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poplatky za poskytnutie úveru a za správu úveru
sú podľa neho neprijateľné podmienky. Namietol tiež premlčania celého dlhu, keďže podľa prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok boli žalovaní v čase postúpenie v omeškaní už 3 roky a 9 mesiacov.
Premlčaniu nasvedčuje aj skutočnosť, že posledná úhrada zo strany žalovaných mal byť uskutočnená

dňa 14.11.2008.

6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie Združenia doručil súdu dňa 21.8.2014 svoje vyjadrenie, v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru sa premlčanie v danom prípade spravuje Obchodným zákonníkom. V
súvislosti s možnosťou postúpiť pohľadávku banky kedykoľvek a komukoľvek poukázal na čl. 19.16

Všeobecných obchodných podmienok jeho právneho predchodcu a § 524 ods. 1 a 2 OZ. Ďalej vyslovil
názor, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. K výške RPMN uviedol, že táto bola
vypočítaná v súlade so vzorcom upraveným v zákone č. 258/2001 Z.z. účinným v čase uzavretia zmluvy.
Takisto namietol, aby vedľajší účastník mohol vzniesť námietku premlčania. V ďalšom podaní zo dňa
9.10.2014 predložil súdu špecifikáciu jednotlivých položiek dlžnej sumy spolu s výpisom z úverového

účtu žalovaných.

7.Žalovanáv2.radenapojednávanídňa15.10.2014namietlapremlčaniedlhu,pričomuviedla,žejejnie
je jasné, z čoho pozostáva dlžná suma. Zároveň popísala, prečo po rozvode manželstva úver nesplácali.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 3C/3/2014-121 zo dňa 15.10.2014 zamietol žalobu z dôvodu
premlčania uplatňovaného nároku a rozhodol o trovách žalovaných a Združenia. Združenie vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu opakovane poukázalo na § 92 ods. 8 zákon o bankách a vyslovilo názor, že
banka mohla postúpiť len splatnú časť úveru. Národná banka Slovenska nevydala žalobcovi bankové
povolenie, teda nie je oprávnený ani na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Podľa názoru Združenia

odporujezákonu,akbankapostúpilapohľadávkuzúverunasubjekt,ktorýniejebankounapriektomu,že
nenastala splatnosť celej pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich nesmie ani spravovať.
Vyvodil preto záver, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou legitimáciou v predmetnom konaní,
nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, pretože na žalobcu nemohla byť postúpená aj časťpohľadávky, ktorej splatnosť ešte nenastala a neboli naplnené ani ďalšie zákonné predpoklady podľa §
92 ods. 8 zákona o bankách. Na záver ešte poukázal na to, že k postúpeniu pohľadávky banky môže
dôjsť až po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, ktorá sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka.

Na podporu svojich tvrdení označil viacero rozhodnutí slovenských prvostupňových a odvolacích súdov.
Zároveň sa vyjadril k možnosti namietať premlčanie vedľajším účastníkom a nároku na náhradu trov
konania.

9. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením č.k. 13Co/8/2015-169 zo dňa 9.3.2016 zrušil

napadnutý rozsudok. Aj keď na premlčanie je v prípade spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere
potrebné aplikovať OZ, nie Obchodný zákonníka (ObZ), odvolací súd nesúhlasil s názorom súdu prvej
inštancie, že začiatok premlčania sa má počítať od dátumu, kedy právny predchodca žalobu mohol
zosplatniť celý úver, keďže k zosplatneniu v tomto čase v skutočnosti nedošlo. Uložil preto súdu prvej
inštancie nanovo sa zaoberať námietkou premlčania.

10. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní vo veci, pričom vzhľadom na nadobudnutie účinnosti
Civilného sporového poriadku (C.s.p.) od 1.7.2016 zaslal žalovaným poučenia o ich procesných právach
a povinnostiach ako spotrebiteľov, ktoré podobne ako iné zásielky doručoval na adresu trvalého bydliska
žalovaných a tieto v prípade neprevzatia považoval za doručené dňom vrátenia zásielky späť súdu.
Zároveň vyzval strany sporu na oznámenie, aké návrhy na doplnenie dokazovania ešte majú.

11. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.10.2016 zhrnul základné skutkové okolnosti uzavretia zmluvy o úvere
a vyjadril sa k možnosti pokračovania účasti bývalých vedľajších účastníkov v konaní po nadobudnutí
účinnosti C.s.p.

12. Na vytýčenom pojednávaní dňa 4.11.2016 trval právny zástupca žalobcu na podanej žalobe.
Žalovaná v 2. rade nevedela uviesť nič bližšie k výške uhradenej, či dlžnej sumy. Po vyslovení
predbežného právneho názoru súdu, podľa ktorého súd doposiaľ nemal preukázané splnenie
podmienok na postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, požiadal právny zástupca
žalobcu o poskytnutie lehoty na zabezpečenie potrebných dokladov od právneho zástupcu žalobcu. Súd

mu na zabezpečenie dokladov poskytol lehotu 30 dní a pojednávanie odročil.

13. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 9.11.2016 oznámil súdu, že
jeho právny predchodca výzvou pred postúpením pohľadávky nedisponuje. Zároveň uviedol svoj právny
názor na možnosť postúpenia pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa

ktorého banka môže postúpiť aj nezosplatnenú časť pohľadávky. Vychádzal pritom z výkladu pojmu
peňažný záväzok a časť peňažného záväzku používaných v uvedenom ustanovení, ako aj z druhej
vety uvedeného ustanovenia, podľa ktorej má dlžník možnosť ešte pred postúpením pohľadávky uhradiť
banke omeškaný peňažný záväzok (zákonodarca použil pojem pohľadávka, nie je časť) a banka vtedy
stráca právo pohľadávku postúpiť. Poukázal aj na § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého si

banka s dlžníkom môže upraviť práva a povinnosti odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak
to nie je výslovne zakázané. Možnosť postúpenia akejkoľvek pohľadávky kedykoľvek a komukoľvek
bola upravená v čl. 19.16 VOP. Ďalej uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, s nedoručením
takejto výzvy môžu byť spojené iba sankcie podľa zákona o bankách. V tomto smere poukázal aj na

názor doc. JUDr. Q. A., PhD., LL.M., že účelom § 92 ods. 8 zákona o bankách je úprava výnimiek z
bankového tajomstva, toto ustanovenie nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky. V
súvislosti s aktívnou legitimáciou poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné oznámenie postupcu
žalovaným o postúpení pohľadávok, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu a súd má
povinnosť z takéhoto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávok. Pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 210/01 a rozhodnutia
Krajských súdov v Žiline sp. zn. 8Co/564/2015 zo dňa 30.11.2015 a v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013 zo dňa
27.6.2014.Vyslovil preto názor, že súd by vec nesprávne právne posúdil, ak by ako preiudiciálnu otázku
skúmal platnosť postúpenia pohľadávky. V súvislosti s aktívnou legitimáciou pri postúpení pohľadávky
banky poukázal na 2 rozhodnutia Okresného súdu Prievidza (sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015 a

12C/63/2014 zo dňa 30.3.2015).14. Na pojednávaní dňa 20.12.2016, ktorého sa bez ospravedlnenia nezúčastnil žalovaný v 1. rade,
právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a jeho vyjadreniach v konaní, žalovaná v 2. rade
ponechala vec na rozhodnutie súdu.

15. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, prednesmi a písomnými vyjadreniami strán konania a ich
zástupcov, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o splátkovom úvere č. 451865513 zo
dňa 2.2.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatku č. 1 až č. 4, výzvou žalobcu
k úhrade zo dňa 15.10.2012 adresovanou žalovanému v 1. rade, zmluvou o postúpení pohľadávok č.

1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012 a jej prílohami, výpisom z úverového účtu žalovaných, oznámeniami
právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky a podacími hárkami a zistil tento skutkový stav:

16. Dňa 2.2.2006 žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o splátkovom úvere so Slovenkou
sporiteľňou, a.s., na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 100 000,- Sk. Úver žalovaní
riadne a včas nesplácali. Dňa 27.9.2012 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom zmluvu o

postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE, v prílohe ktorej bola uvedená aj pohľadávka voči žalovaným.
Oznámeniami zo dňa 15.10.2012 podanými na poštovú prepravu dňa 15.10.2012 právny predchodca
žalobu oznámil žalovaným postúpenie pohľadávky. Podaním zo dňa 15.10.2012 vyzval žalobca
žalovaného v 1. rade na úhradu dlžnej sumy a vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012.

17. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

18. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 39 OZ zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

21. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

22. Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").25. Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 298 ods. 1 C.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

27.Súdsavprvomradezaoberalcharakterzmluvnéhovzťahuuzavretéhomedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovanými. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzavrelsožalovanýmizmluvuospotrebiteľskomúvere.Súdpritomvychádzalzpovahyzmluvnýchstrán,
keď právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojho podnikania, kým žalovaným bol úver

poskytnutý ako fyzickým osobám nepodnikateľom, ako aj z obsahu zmluvy úvere, ktorá napĺňa znaky
spotrebiteľského úveru a ktorá obsahovala aj náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
Spotrebiteľský charakter potvrdil aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí v tejto veci.

28. Súd sa ďalej zaoberal námietkou nedostatku aktívnej legitimácie, keďže jej nedostatok je dôvodom

na zamietnutie žaloby bez toho, aby súd skúmal vôbec vec samú. Žalobca tvrdiac, že pohľadávku
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od jeho právneho predchodcu, ktorý je bankou,
mal riadne preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich pre kvalifikované postúpenie pohľadávky, ktoré
vyplývajú z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, čo v konečnom dôsledku bolo predpokladom
aj na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Žalobca nepredložil súdu žiaden

doklad o tom, že by jeho právny predchodca vyzval pred postúpením pohľadávky žalovaných na jej
zaplatenie.

29. K argumentom žalobcu je potrebné uviesť, že súd musí skúmať aktívnu legitimáciu. V prípade
postúpeniapohľadávokskúma,čipohľadávkyboliskutočnepostúpené.Akpredpostúpenímpohľadávky

musia byť splnené určité podmienky, je súd oprávnený skúmať aj splnenie týchto podmienok. Judikáty,
na ktoré poukazoval žalobca týkajúce sa platnosti postúpenia pohľadávok, sú podľa názoru súdu
nepoužiteľné na daný prípad, pretože súd neskúmal platnosť postúpenia pohľadávky z dôvodu
nepreukázania relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky, ale z dôvodu, či boli splnené
podmienky vyžadované osobitným zákonom k tomu, aby vôbec mohlo k postúpeniu dôjsť. Podmienka

písomnej výzvy doručená dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je podľa názoru súdu podmienkou, ktorá musí
byť splnená, aby banka mohla pohľadávku postúpiť. V opačnom prípade banka postupuje pohľadávku
v rozpore s právnou úpravou, čo spôsobuje jej neplatnosť a má to za následok aj nedostatok aktívnej
legitimácie postupníka. K rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015
citovaného vo vyjadrení žalobcu súd poznamenáva, že aj keď podľa názoru tohto súdu porušenie

povinností vyplývajúci z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti
zmluvyopostúpenípohľadávok,ztohtorozhodnutianiejemožnéjednoznačnevyvodiť,čitentonázormá
uvedený súd aj vo vzťahu k nedodržaniu doručenia výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky banky,
keďžetentosúdreagovalnanámietku,ženedostatokvyhláseniamimoriadnejsplatnostiúverubankumá
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou a postupníkom. Aj keď

výklad § 92 ods. 8 ZoB nie je úplne jednotný, a to pokiaľ ide tak o následky nedoručenia výzvy dlžníkovi
pred postúpením pohľadávky, ako aj pokiaľ ide o skutočnosť, či je možné postúpiť aj nezosplatnený
dlh, konajúci súd vo vzťahu k nedoručeniu výzvy dlžníkovi pred postúpením pohľadávky zastáva
vyššie uvedený názor, ktorého sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/203/2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp.

zn. 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/898/2014 a ďalšie)

30. Pokiaľ ide o otázku možnosti postúpenia nezosplatnenej pohľadávky, konajúci súd je toho názoru,
že banka má právo postúpiť iba splatné pohľadávky, teda v prípade postúpenia pohľadávky z úveru

má banka právo postúpiť celú pohľadávku len v prípade, ak bol úver zosplatnený. Súd vychádzal z
gramatického a logického výkladu prvej a druhej vety § 92 ods. 8 ZoB. Banka má právo postúpiť peňažný
záväzok, ak je dlžník v omeškaní viac ako 90 dní a banka ho písomne vyzvala na jeho zaplatenie. V
prvej časti druhej vety uvedeného ustanovenia zákon uvádza, že banka nemôže uplatniť toto právo (t.j.postúpiť pohľadávku), ak dlžník uhradil omeškaný peňažný záväzok. Dlžník je v omeškaní so splnením
povinnosti vtedy, ak neplnil v čase, kedy mal plniť. V prípade platenia úveru je dlžník v omeškaní so
splatením splátky po uplynutí doby splatnosti tej ktorej splátky. So zaplatením celého úveru, resp. jeho

zostatkujedlžníkvomeškaníbuďažpouplynutísplatnostiposlednejsplátkyúverualebopopredčasnom
zosplatnení celého úveru. Podľa názoru súdu je preto potrebné v tomto kontexte vykladať pojem
„peňažný záväzok“ aj v prvej vete cit. ustanovenia, teda že ide o peňažný záväzok, s ktorým je dlžník v
omeškaní. Na tomto názore súdu nič nemení ani časť druhej vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou. Táto
totiž nadväzuje na prvú časť druhej vety, ktorá upravuje, kedy banka nemá právo postúpiť pohľadávku

(v prípade úhrady omeškaného záväzku). Slová v časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB za bodkočiarkou
„to neplatí“ teda negujú prvú časť vety a je potrebné ich vykladať tak, že ak omeškanie dlžníka, resp.
súčet všetkých omeškaní, trvá viac ako 1 rok, banka má právo postúpiť pohľadávku, aj keby dlžník svoj
omeškaný dlh zaplatil. Časť druhej vety za bodkočiarkou sa však vôbec nezmieňuje o podmienkach na
postúpenie pohľadávky banky podľa prvej vety § 92 ods. 8 ZoB, čiže tieto neneguje, ani nerieši otázku
postúpenia nezosplatnenej pohľadávky, teda aj keby išlo o omeškanie dlžníka viac ako 1 rok, aj tak má

bankapredpostúpenímpohľadávkypovinnosťvyzvaťdlžníkanazaplateniedlžnejsumyamôžepostúpiť
len splatnú pohľadávku. Názor, že § 92 ods. 8 ZoB obmedzuje postupovanie nesplatnej pohľadávky
bol pritom vyslovený v rozhodnutiam mnohých slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/483/2014-102 zo dňa 30.11.2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/145/2014
zo dňa 7.5.2014, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015) a vyplýva napr.

aj z rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 8C/67/2013 zo dňa 12.10.2015, ktorého časť citoval
žalobca vo svojom vyjadrení.

31. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nedostatok aktívnej legitimácie sa súd už
bližšie nezaoberal ďalšími námietkami strán konania. Na záver súd však poznamenáva, že ak by aj mal
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, pri vyššie uvedenom názore súdu o možnosti postúpenia len
splatnej časti pohľadávky a po zohľadnení skutočnosti, že zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné
náležitosti potrebné pre posúdenie výhodnosti a vhodnosti úveru pre spotrebiteľa v zmysle zákona č.

258/2001 Z.z. (RPMN bola uvedená v súlade s právnou úpravou v tom čase platnou a účinnou), by
žalobca bol aktívne legitimovaný len v časti zaplatenia splátok splatných 3 roky spätne od podania
žaloby (t.j. od 20.12.2010), v ktorej časti splátky nie sú premlčané (žalobca si uplatnil splátky splatné od
20.12.2010) do postúpenia pohľadávky (t.j. do 20.9.2012).

32. Súd zároveň v spotrebiteľských vzťahoch a zmluvách vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku
upravenú v čl. 19.16 VOP právneho predchodcu žalobcu v znení, ako je uvedená vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Súd pritom vychádzal z kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda či táto nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Súdy pritom ustálili, že za neprijateľnú je potrebné považovať podmienku,

ktorá je objektívne spôsobilá spôsobiť hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa bez ohľadu na to, či dodávateľ túto skutočne aj použije. Občiansky zákonník deklaratórne
vymenúva niektoré prípady neprijateľných podmienok, súdu však tento zoznam nebráni vyhlásiť
za neprijateľnú aj inú podmienku, ktorá podľa názoru súdu dosahuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

33. Čl. 19.16 VOP právneho predchodcu žalobcu umožňuje postúpiť akúkoľvek pohľadávku banky,
kedykoľvekakomukoľvekajbezupovedomeniadlžníka.Uvedenéustanovenietedateoretickyumožňuje
postúpenie napr. pohľadávky z úveru aj na druhý deň po uzavretí zmluvy, resp. po poskytnutí peňažných
prostriedkov. Spotrebiteľ vstupujúci do právneho vzťahu s bankou v dôvere, že uzatvára zmluvu so

subjektom podliehajúcim dozoru NBS a že tento vzťah bude trvať dohodnutý čas, by sa v takomto
prípade ocitol v úplne inom postavení, najmä ak by pohľadávka mohla byť postúpená komukoľvek (t.j.
napr. aj osobe, ktorá nespadá pod dozor NBS, nemá oprávnenie na bankové obchody, príp. dokonca
osobe so sídlom v zahraničí a pod.). Uvedené ustanovenie je pritom v rozpore minimálne s cit. §
92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý umožňuje postúpiť pohľadávku banky len pri určitom omeškaní

dlžníka a zároveň za splnenia podmienky, že pred postúpením pohľadávky bol dlžník vyzvaný na
zaplatenie omeškaného záväzku. Aj keď v praxi s veľkou pravdepodobnosťou k takýmto úkonom
banky nedochádza, uvedená podmienka je objektívne spôsobilá privodiť takýto stav, ktorý nepochybne
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Tento stav hrubejnerovnováhy ešte viac zvýrazňuje posledná veta tohto ustanovenia, ktorá prípadnú pohľadávku dlžníka
voči banke umožňuje postúpiť iba so súhlasom banky, čo je zase v rozpore s cit. § 524 ods. 1 OZ. Naviac
ako sa javí z vyjadrení žalobcu, práve táto podmienka je argumentačným podkladom pre obchádzanie

cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre prípad, že neboli dodržané podmienky na postúpenie pohľadávky
banky tretej osobe. Táto podmienka je pritom upravená vo VOP, ktoré vzhľadom na ich rozsah nemá
spotrebiteľ reálne prečítať pred uzavretím zmluvy.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.

1 C.s.p. Žalovaný v 1. rade ako úspešná strana by mal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,
alekeďžesitrovyneuplatnilazospisuvyplýva,žemuanižiadnenevznikli,súdmunároknanáhradutrov
konania nepriznal. Žalovanej v 2. rade súd ako strane, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku

na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.