Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 25, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516216008
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516216008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Z.Z. G. A., Z.. Z..F..P.., H. X.. Č..
XX/A, N., zast. advokátom JUDr. Jozefom Pojdákom, ul. Sv. Cyrila a Metoda č. 12, Nová Dedinka, proti
žalovanej: V. G., N. B. X.. Č.. XX, N., zast. advokátkou JUDr. Dagmar Malaschitzovou, Seberíniho ul.
č. 9, Bratislava, o 307,99 eur s prísl., na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V z 9. januára 2018 č.k. 50C/214/2016-119, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 297,99 eur s prísl. ( výrok I. ).

Výrok napadnutého rozsudku o trovách konania ( výrok III. ) sa m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva
náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 297,99
eur s 5,25 % úrokom z omeškania zo sumy 307,99 eur od 1.5.2014 do 2.1.2018 a s 5,25 % úrokom
z omeškania zo sumy 297,99 eur od 3.1.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Súd prvej inštancie ďalej napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 10,- eur s 5,25
% úrokom z omeškania z tejto sumy od 3.1.2018 do zaplatenia zastavil a žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 93,50 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná bola v žalovanom období, t. j. od
1.1.2013 do 30.4.2014, výlučnou vlastníčkou N. Č.. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na B. X..

Č.. XX S. N.. Žalobca bol na základe zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX správcom predmetného
bytového domu. Žalovaná počas obdobia, za ktorý vznikala žalovaná suma, nevykonávala platby vo
výške mesačných zálohových predpisov, čím vznikal nedoplatok, pričom jej mesačné zálohové platby,
aj keby boli hradené v plnej výške, by nepokryli skutočne spotrebované služby spojené s užívaním
bytu. Za rok 2013 mala žalovaná zaplatiť spolu sumu vo výške 2.110,84 eur, zaplatila iba 1.706,- eur,
reálna spotreba bola vo výške 2.277,45 eur. V roku 2014 mala zaplatiť sumu 800,64 eur na zálohových
platbách, ale nevykonala žiadnu úhradu, reálna spotreba bola 928,91 eur a teda za rok 2013 jej vznikol

nedoplatok vo výške 585,89 eur a za rok 2014 vo výške 943,97 eur, spolu teda vo výške 1.529,86 eur.
Od tohto nedoplatku bola následne odpočítaná jednorazová platba žalovanej vo výške 1.229,90 eur,
ktorú uhradila žalovaná pri predaji predmetného bytu dňa 9.4.2014, takže zostal nedoplatok k úhrade vo
výške 299,96 eur. K tejto sume žalobca pripočítal aj spoplatnené upomienky a pokusy o zmier spolu vovýške8,03eur,takžedlhžalovanejpredstavujespolusumu307,99eur.Žalovanádňa2.1.2018žalobcovi
uhradila 10 eur, takže jej dlh aktuálne predstavuje sumu 297,99 eur.

3. Vzhľadom na tento skutkový stav súd prvej inštancie citujúc ust. § 3 ods. 1, § 8a ods. 1, § 8b ods. 1, 10
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. a príslušné ustanovenia zmluvy o výkone správy žalobe vyhovel a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 297,99 eur. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z
omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. Ohľadom sumy 10,- eur s prísl. súd prvej inštancie

konanie zastavil podľa § 145 C.s.p., keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe
vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že za rok 2013 zaplatila sumu 1.706 eur, náklady
predstavovali sumu 2.277,45 eur, pričom voči preddavkom si započítala preplatok, ktorý jej vznikol za

rok 2012 vo výške 733,27 eur. Jej platby za rok 2013 teda boli vo výške 2.439,27 eur (1.706 + 733,27
= 2.439,27 eur) a v skutočnosti jej teda za rok 2013 vznikol preplatok vo výške 161,25 eur (2.439,27 -
2.277,45). Za obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014 boli žalovanej predpísané preddavky vo výške 175,16
eur (spolu v sume 709,52 eur ), žalobca však eviduje sumu za zálohové predpisy vo výške 800,64 eur.
Dňa 9.4.2014 žalovaná zaplatila žalobcovi 1.129,90 eur a zábezpeku vo výške 100 eur, spolu teda sumu

1.229,90 eur. K 30.4.2014 preto žalovanej nemohol vzniknúť nedoplatok , ale vznikol jej preplatok vo
výške 300,99 eur (1.229,90 - 928,91 = 300,99 eur). Žalovaná ďalej v odvolaní uviedla, že mesačné
zálohové platby vykonávala prevodom z účtu vo S. N., a. s., Č.. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedeného na
meno V. G., resp. z účtu vedeného v Z., č. Ú. XXXXXXXXXX/XXXX alebo v hotovosti. Súd prvej inštancie
podľa žalovanej pochybil, keď si osvojil tvrdenie žalobcu, že preplatok za rok 2012 v sume 733,27 eur

uhradil na účet vedený v H. N., V..Z.., č. účtu XXXXXXXXXXX/XXXX. Tento účet je vedený na meno
dcéryžalovanej,t.j.tretejosoby,ktoránebolavlastníčkoupredmetnéhobytu.Pretopodľažalovanejtreba
vychádzať z toho, že preplatok vo výške 733,27 eur jej žalobca nevrátil. Napokon žalovaná v odvolaní
namietla, že dňa 9.1.2018 sa nemohla dostaviť na pojednávanie pred súdom prvej inštancie, pretože z
dôvodu vysokého krvného tlaku musela navštíviť zdravotnícke zariadenie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalobca a napadol ním výrok o trovách konania.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil tým, že jeho žalobe bolo vyhovené a v časti
10,- eur s prísl., ohľadom ktorej bolo konanie zastavené, zastavenie konania zavinila žalovaná tým, že

túto sumu mu uhradila po podaní žaloby.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že za január, február 2013 bol zálohový predpis
179,62 eur mesačne, za marec až december 175,16 eur mesačne a zálohové platby za celý rok 2013
teda predstavovali sumu 2.110,84 eur (2 x 179,62 + 10 x 175,16 = 2.110,84 eur). Žalovaná zaplatila

spolu sumu 1.706 eur, pričom skutočné náklady na služby spojené s užívaním predmetného bytu boli
2.277,45eur.Žalovanejtedavznikolnedoplatok571,45eur(2.277,45-1.706=571,45eur).Ktomutreba
pripočítať poplatky za upomienky vo výške 9,08 eur a úrok z omeškania vo výške 5,36 eur v súvislosti
s plnením žalovanej. Spolu teda nedoplatok za rok 2013 predstavuje sumu 585,89 eur (571,45 + 9,08
+ 5,36 = 585,89 eur). Pokiaľ ide o preplatok za rok 2012 vo výške 733,27 eur, žalobca vo vyjadrení

k odvolaniu uviedol, že tento preplatok žalovanej vrátil dňa 14.6.2013 a to na účet Č.. XXXXXXXXXX
vedený v H. N., V..Z.. na meno M. G.. Táto peňažná zásielka mu pritom nebola vrátená. Na vyúčtovaní
k bytu žalovanej bolo totiž uvedené toto číslo účtu a ak želala zaslať preplatok na iný účet, mala to
žalobcovi oznámiť, čo je uvedené aj v texte vyúčtovania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že
pred tlačou vyúčtovania za kalendárny rok systém automaticky aktualizuje evidenciu bankových účtov

a následne sa do vyúčtovania zaevidujú čísla účtov, z ktorých prišla platba mesačného zálohového
predpisu za marec kalendárneho roka po vyúčtovacom roku, t.j. berie sa do úvahy číslo účtu, z ktorého
bola vykonaná platba v poslednom marci. Žalovaná v rokoch 2008 až 2013 nevykonala žiadnu platbu
z bankového účtu (v rokoch 2008, 2009 a 2011 vykonala platby poštovou poukážkou), pričom v marci
2007 vykonala naposledy platbu z Ú. Č.. XXXXXXXXXXX/XXXX vedeného v H. N., V..Z.. na meno M. G..

Rovnaké číslo účtu bolo uvedené aj vo vyúčtovaniach za roky 2010, 2011. Ak toto číslo nezodpovedalo
aktuálnemu číslu účtu žalovanej, mala žalovaná žalobcovi oznámiť aktuálne číslo účtu. Za obdobie od
1.1. do 30.4. 2014 mala žalovaná zaplatiť 700,64 eur (175,16 x 4 = 700,64 eur) + zálohu 100,- eur v
súvislosti s predajom predmetného bytu. Spolu teda mala zaplatiť 800,64 eur, pričom skutočné nákladyna predmetný byt predstavovali 928,91 eur. Žalovaná nezaplatila nič a preto jej vznikol nedoplatok vo
výške 943,97 eur (928,91 + 6,18 eur za upomienky + 8,88 eur z titulu úroku z omeškania = 943,97 eur).
Za obdobie od 1.1.2013 do 30.4.2014 teda nedoplatok žalovanej predstavoval 1.529,86 eur (585,89

+ 943,97 = 1.529,86 eur). Žalovaná dňa 9.4.2014 v
súvislosti s predajom predmetného bytu zaplatila 1.229,90 eur, takže jej dlh zostal vo výške 299,96 eur.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúma l
výroky rozsudku súdu prvej inštancie napadnuté odvolaniami a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

nie je dôvodné.

8. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovanej, odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu
k odvolaniu (ods. 6.). Čo sa týka roku 2013, medzi stranami bola sporná iba suma 733, 27 eur
predstavujúca preplatok žalovanej za rok 2012, resp. sporné bolo to, či tento preplatok žalobca
relevantne žalovanej vrátil. Odvolací súd v tomto ohľade v celom rozsahu poukazuje na argumentáciu

žalobcu, s ktorou sa stotožňuje. Bolo na žalovanej, aby žalobcovi oznámila aktuálne číslo svojho účtu,
ak číslo účtu evidované žalobcom už nebolo aktuálne. Keďže žalovaná tak neurobila, nemôže byť na
ťarchu žalobcu to, že preplatok 733,27 eur zaslal žalovanej na účet, číslo ktorého mal v evidencii a z
ktorého žalovaná naposledy vykonala platbu. Preto odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca preplatok
vo výške 733,27 eur žalovanej vrátil a preto tento preplatok nemožno započítať na platby žalovanej za

rok 2013.

9. Pokiaľ ide o obdobie od 1.1.2014 do 30.4.2014, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná dňa
9.4.2014 zaplatila žalobcovi sumu 1.229,90 eur. Z odvolania žalovanej však možno vyvodiť, že má za
to, že túto sumu žalobca pri výpočte dlžnej sumy nezohľadnil. Tento záver žalovanej je však mylný. Po

spočítaní dlhu žalovanej za celé žalované obdobie (1.1.2013 - 30.4.2014) totiž žalobca od celkového
dlhužalovanejpredstavujúceho1.529,86eurodpočítaljejplatbuvovýške1.229,90euravtejtosúvislosti
odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu (ods. 6.). K tvrdeniu žalovanej, že vlastníčkou
predmetného bytu prestala byť už 9.4.2014 treba uviesť, že žalovaná sa vo Vyhlásení vlastníka (č. l. 64)
zaviazala uhradiť všetky záväzky k poslednému dňu v mesiaci, v ktorom bude zapísaný návrh na vklad

vlastníckeho práva v prospech kupujúcich, teda k 30.4.2014.

10. Zo spisu vyplýva, že žalovaná sa zúčastnila na pojednávaní konanom dňa 5.10.2017. Súd prvej
inštancie toto pojednávanie odročil na termín 9.1.2018, pričom žalovaná termín tohto pojednávania vzala
na vedomie, ale na pojednávanie dňa 9.1.2018 sa bez ospravedlnenia nedostavila. Súd prvej inštancie

preto nepochybil, keď dňa 9.1.2018 pojednával v neprítomnosti žalovanej a na tomto pojednávaní
vyniesol napadnutý rozsudok.

11. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 297,99 eur s prísl. (výrok I.). Preto odvolací súd podľa § 387 ods.

1 C.s.p. potvrdil tento výrok napadnutého rozsudku.

12. Výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadol žalobca, nie je vecne správny. Žalobca bol totiž v
sporeúspešnýpokiaľideosumu297,99eursprísl.apretomupatrívzmysle§255ods.1C.s.p.náhrada
trov konania v rozsahu 100 %. Ako to uviedol súd prvej inštancie v ods. 8. odôvodnenia napadnutého

rozsudku, žalovaná dňa 2.1.2018, teda až po podaní žaloby, zaplatila žalobcovi 10,- eur, v dôsledku čoho
žalobca vzal žalobu v tomto rozsahu späť a konanie bolo v tejto časti zastavené. Z toho je zrejmé, že
zastavenie konania procesne zavinila žalovaná a preto žalobcovi v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. aj v tejto
časti vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie preto nepostupoval
správne, keď vychádzal z toho, že žalobca v časti sumy 10 eur s prísl., ohľadom ktorej bolo konanie

zastavené, nemal v konaní úspech, resp. že zavinil zastavenie konania v tejto časti.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil podľa § 388 C.s.p. výrok napadnutého rozsudku o trovách
konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 10,- eur s prísl.
zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).