Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11Pc/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818200561.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Námestove, sudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci navrhovateľa/otca
plnoletých detí: R. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, W., voči plnoletej dcére navrhovateľa:
H. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. XXX, a plnoletému synovi navrhovateľa: R. H., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom U. XXX, v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd s účinnosťou od 3.4.2012 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa R. H., nar. X.X.XXXX,

voči plnoletej dcére H. H., nar. X.X.XXXX .

II. Súd s účinnosťou od 1.9.2010 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa R. H., nar. X.X.XXXX,
voči plnoletému synovi R. H., nar. XX.X.XXXX .

III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2P/216/2005-258 zo dňa 7.6.2007,

vo výroku II. o výživnom.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - otec plnoletých detí svojím návrhom doručeným súdu 21.3.2018 žiadal, aby súd zrušil
jeho vyživovaciu povinnosť voči osobám oprávneným na výživné, a to - jeho plnoletým deťom: dcére H.,

nar. X.X.XXXX, a to počnúc dňom 4.8.2012 a synovi R., nar. XX.X.XXXX, a to počnúc dňom 17.7.2013,
stanovenú mu rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. č.k. 2P/216/2005-258 zo dňa 7.6.2007.

2. Podanie návrhu odôvodnil v podstate tým, že obidve jeho deti sú schopné samé sa živiť a jeho
vyživovacia povinnosť k nim zanikla. Jeho vyživovacia povinnosť k jeho deťom, bola naposledy
stanovená rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 2P/216/2005-258 zo dňa 7.6.2007 na základe

ktorého boli obidve deti H. a R. - v tom čase maloleté - zverené do osobnej starostlivosti matky a on
navrhovateľ bol zaviazaný platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 29,87 Eur mesačne. Dcéra
H. nadobudla plnoletosť už dňa 4.8.2009 a syn R. dňa 17.7.2010. Dcéra H. ukončila Strednú odbornú
školu s maturitou v Dolnom Kubíne - v odbore kaderníčka, a od tohto času sa mohla zamestnať a
vykonávať pracovnú činnosť prostredníctvom, ktorej si mohla sama zabezpečovať vlastný príjem a
teda sama sa živiť. Mám vedomosť, že dcéra H. je minimálne štyri roky zamestnaná v spoločnosti

PROKEŠ, s.r.o. Vedomosť o jej príjme nemá. Syn R. ukončil Strednú odbornú školu v Dolnom Kubíne, v
odbore stolárstvo, a od tohto času sa mohol zamestnať a vykonávať pracovnú činnosť, prostredníctvom
ktorej si taktiež mohol sám zabezpečovať vlastný príjem, a teda sám sa živiť. Syn R. v súčasnosti
zamestnaný v spoločnosti Drevoprodukt PP-K s.r.o. so sídlom vo Vavrečke. Obidve deti sú zdraví, a
ani u jedného z nich sa nevyskytli prekážky objektívneho charakteru po ukončení strednej školy sa
zamestnať a dosahovať pravidelný mesačný príjem, z ktorého by boli schopní si hradiť svoje potreby.

V zásade možno konštatovať, že ukončenie prípravy na budúce povolanie, za plnoletosti dieťaťa, keď
má toto dieťa plnú pracovnú spôsobilosť, za normálneho zdravotného stavu dieťaťa, bez existenciemimoriadnych okolností, ktoré by znamenali reálnu nemožnosť vstúpiť do pracovného procesu, možno
považovať za nadobudnutie schopnosti živiť sa. Pri ukončení prípravy na budúce povolanie, za plnej
pracovnej spôsobilosti dieťaťa súdna prax iba výnimočne pripúšťa, že vyživovacia povinnosť nezanikla,

spravidla vtedy, keď sú tu iné mimoriadne okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. výrazne zhoršený
zdravotný stav, nepriaznivá situácia na trhu práce, za súčasného aktívneho prístupu dieťaťa k hľadaniu
si vhodného zamestnania. Pokiaľ však ide o jeho deti, ukončením stredoškolského štúdia - nakoľko v
štúdiu na vysokej škole sa nerozhodol pokračovať ani jeden z nich, čím prejavili vôľu nepokračovať v
príprave na budúce povolanie, nastala u jeho detí zmena pomerov, odôvodňujúca zrušenie vyživovacej

povinnosti. Pri ukončenom stredoškolskom vzdelaní, za plnej pracovnej spôsobilosti, bez zdravotných
kontraindikácii, je toho názoru, že niet dôvodu konštatovať, že obidve jeho deti nenadobudli schopnosť
samostatne sa živiť. On navrhovateľ žiada, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k deťom spätne,
a to od obdobia kedy jeho deti nadobudli 21 rokov, nakoľko od tohto času kedy deti ukončili stredné
školy, nastúpili (resp. mohli nastúpiť) do zamestnania. Z ustanovení zákona o rodine vyplýva, že súdne
rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 in fine

Zákona o rodine) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, tj. okolnosti rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine). Zo Zákona o rodine a
vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti)
je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak
nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie

vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do času, pokiaľ dieťa nie
je schopné samo sa živiť (samo uspokojovať svoje potreby). Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od
okolností konkrétneho prípadu, pričom nadobudnutie takejto schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek
dieťaťa a preto vyživovaciu povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť aj spätne.

3. K návrhu navrhovateľa sa písomným podaním doručeným súdu 19.4.2018 (č.l. 9-11) vyjadrila plnoletá
dcéra navrhovateľa v podstate tak, že súhlasím s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu a žiada, aby
súd rozhodol tak, ako uvádza navrhovateľ. Poukázala na to, že navrhovateľ si voči nej nikdy riadne a
zodpovedne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a to či už zákonnú alebo určenú rozsudkom Okresného

súdu Dolný Kubín zo dňa 7.6.2010. Do dnešného dňa nemá v celom rozsahu zaplatené ani to minimálne
výživné vo výške 29,87 Eur, určené Okresným súdom Dolný Kubín. K dnešnému dňu je voči nemu
už niekoľko rokov vedená exekúcia s cieľom dohradenia tohto výživného, ktoré od neho nie je možné
vymôcť. Čo sa týka jej osoby, tak strednú odbornú školu v Dolnom Kubíne som maturitou ukončila v
roku 2011. Následné dňa 3.4.2012 nastúpila na trvalý pracovný pomer do spoločnosti PROKEŠ, s.r.o.,

kde pracuje dodnes.

4. V úplne identických intenciách ako dcéra navrhovateľa sa písomným podaním doručeným tunajšiemu
súdu 19.4.2018 vyjadril aj plnoletý syn navrhovateľa (č.l. 12 - 14), ktorý tiež uviedol, že čo sa týka jeho
osoby, tak strednú odbornú školu v Dolnom Kubíne maturitou ukončil v roku 2010. Po skončení strednej

školy pracoval v zahraničí. Následné dňa 6.7.2016 nastúpil na trvalý pracovný pomer do spoločnosti
Drevoprodukt PP-K s.r.o., so sídlom vo Vavrečke, kde pracuje dodnes.

5. Obidve plnoleté deti navrhovateľa vo svojich vyjadreniach zároveň zhodne uviedli, že súhlasia s
tým, aby súd v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a v prípade ak súd nariadi súdne

pojednávanie, súhlasia s tým, aby rozhodol bez ich účasti.

6. Súd vo veci vykonal dňa 31.5.2018 pojednávanie, a to za účasti navrhovateľa a v neprítomnosti
jeho dvoch plnoletých detí, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili písomnými podaniami
doručenými súdu 2.5.2018 (č.l. 17-18). Súd vykonal dokazovanie prednesom navrhovateľa a

oboznámením s listinnými dôkazy a pripojeným rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k.
2P/216/2005-258 zo 7.6.2018 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 2P/216/2005-258 zo 7.6.2018, bola schválená
rodičovská dohoda, v ktorej sa navrhovateľ - otec zaviazal prispievať na výživu v tom čase maloletej H.

sumou 900,-Sk (29,87 Eur) mesačne a na výživu v tom čase maloletého R. sumou 900,-Sk (29,87 Eur)
mesačne, a to počnúc od 1.1.2007 do budúcna vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky maloletých (výrok I. označeného rozsudku).8. Z lustrácií v Sociálnej poisťovni (č.l. 28-30) vyplynulo, že navrhovateľ - otec plnoletého detí je toho
času invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok vo výške 93,70 Eur. Z lustrácie v Sociálnej
poisťovni na osobu plnoletej dcéry navrhovateľa (v čase rozhodovania súdu vo veku 26 rokov) od

3.4.2012 je zamestnancom zamestnávateľa PROKEŠ & Co.SK, s.r.o., kde jej hrubá mzda v mesiaci
apríl 2018 predstavovala sumu 1.022,19 Eur. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni na osobu plnoletého syna
navrhovateľa (v čase rozhodovania súdu vo veku 25 rokov) vyplynulo, že tento v období od 7.10.2015
do 5.7.2016 mal uzatvorenú so spoločnosťou DREVOPRODUKT P+P, s.r.o., v ktorej je od 6.7.2016
až doposiaľ zamestnancom tejto spoločnosti, kde jeho hrubá mzda v mesiaci apríl 2018 predstavovala

sumu 480,01 Eur.

9. Na pojednávaní konanom 31.5.2018 navrhovateľ uviedol len to, že k veci nechce nič viac uviesť a ak
je na výživnom niečo dlžný, tak to doplatí.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť
narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti
samostatnesaživiť.Aplikačnápraxvychádzazelasticityrodičovskejvyživovacejpovinnostivyplývajúcej
z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove vyživovacej povinnosti
napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na

vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej
povinnosti jednoznačnejšia je situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti,
podnikateľskej činnosti a pod. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj
so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy
na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce. V tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie

schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia
povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne
sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa), v prípade uzavretia manželstva
potomkom má prednosť vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, kým rodičovská povinnosť
mápodpornúfunkciu,atovprípade,keďmanželniejespôsobilýzabezpečiťvšetkyodôvodnenépotreby.

12. Vychádzajúc zo súdnej praxe teleológia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je zásadne postavená na
myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa
živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia“. Záleží
spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto

ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je
dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho
eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej
svoje dieťa živiť.

13. V posudzovanom prípade sa súd primárne zaoberal otázkou, či plnoleté deti navrhovateľa - dcéra
H. a syn R. nadobudli schopnosť samostatne sa živiť, t.j. či aj v súčasnosti existuje zákonná vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči nim alebo nie a dospel k záveru, že táto zákonná povinnosť mu zanikla a
teda jeho návrh je dôvodný.

14. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností a litery zákona súd nemohol rozhodnúť
inak ako návrhu navrhovateľa vyhovieť. Pokiaľ ide o určenie časového okamihu zrušenia vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletým deťom súd vychádzal z toho, že i keď sa jedná o návrhové
konanie nemožno opomenúť, že moment zániku vyživovacej povinnosti určuje sám zákon a to bez
ohľadu na existenciu súdneho rozhodnutia o tejto otázke, nakoľko vyživovacia povinnosť vzniká tiež

zo zákona bez nutnosti jej deklarovania súdnym rozhodnutím. V prípade, ak by súd posudzoval
zánik vyživovacej povinnosti prejudiciálne, zisťoval by moment nadobudnutia objektívnej schopnosti
plnoletého dieťaťa samé sa živiť, a to bez ohľadu na to, ako by túto otázku subjektívne hodnotili
účastníci konania. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že ohľadne určenia momentuzániku vyživovacej povinnosti nie je súd viazaný návrhom navrhovateľa a počiatok zániku vyživovacej
povinnosti je oprávnený na základe vykonaného dokazovania ustáliť sám súd s tým, že navrhovateľovi
nič nebráni, aby výživné (do)platil až do ním vymedzeného (dlhšieho) obdobia. V intenciách vyššie

vysloveného právneho názoru, pokiaľ ide o určenie časového okamihu zrušenia vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči plnoletej dcére, súd zrušil vyživovaciu povinnosť dňom, kedy sa plnoletá H. stala
zamestnankyňou u svojho zamestnávateľa, u ktorého pracuje doposiaľ, t.j. od 3.4.2018. Vo vzťahu k
plnoletému synovi R. súd pri určení momentu zániku vyživovacej povinnosti vychádzal z vyjadrenia
plnoletého syna, ktorý uviedol, že po skončení strednej školy v roku 2010 pracoval v zahraničí, teda

od začiatku ďalšieho školského roku 1.9.2010 už u neho možno konštatovať nadobudnutie schopnosti
samostatne sa živiť.

15. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu
nepriznal.