Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 13, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200149
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ďurianová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718200149.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Ďurianovou v právnej veci žalobcu: D.. H.

P., F.. XX.XX.XXXX, T. R. W., F.E. J. Č.. XX/XX, proti žalovanému: H. I., F.. XX.XX.XXXX, T. R. W., D.
P. Č.. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene,
Bystrický rad č. 453/77, o zaplatenie 4.000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 11.01.2018 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal

zaplatenia sumy 4.000,- € spolu úrokom vo výške 10 % ročne zo žalovanej sumy od 16.09.2009 do
zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 07.08.2009
požičal žalobca žalovanému finančnú hotovosť v sume 4.000,- €. V predmetnej zmluve o pôžičke bol
vzájomne dohodnutý ročný úrok vo výške 10 % z dlžnej sumy. Žalovaný predmetnú pôžičku v dohodnutej
lehote nevrátil a ani čiastočne neuhradil dlh do dnešného dňa. Dňa 16.10.2017 žalobca i žalovaný
vzájomne spísali a podpísali listinu, na ktorej žalovaný v plnom rozsahu prehlasuje, že dlh vo výške
4.000,- € vrátane dohodnutého 10 % úroku uznáva čo do výšky i pôvodu. Na základe uvedených

skutočností a predložených dôkazov (zmluva o pôžičke, listina) žalobca navrhol, aby súd zaviazal
žalovaného na túto sumu spolu s príslušenstvom. Dňa 06.08.2018 doručil žalobca súdu vyjadrenie
k odporu žalovaného a návrhy na dokazovanie. Namietal predovšetkým stanovisko žalovaného, že
uznanie dlhu zo dňa 16.10.2017 nespĺňa náležitosti podľa § 558 Občianskeho zákonníka. V uvedenej
listine sú opätovne uvedené osoby dlžníka i veriteľa, výška dlhu aj z čoho dlh pochádza. Žalovaný
potvrdil svojim podpisom ako dlžník, že vyššie uvedený dlh uznáva, čo do výšky a pôvodu. Aj z
tohto písomného uznania záväzku vyplýva, že dlžník aj veriteľ si boli vedomí, že vzhľadom na časový

odstup od uzatvorenia zmluvy o pôžičke sa jedná o nutnosť zachovania práva urobiť tento úkon
- uznanie záväzku. V rámci trojročnej premlčacej doby nie je dôvod spisovať uznanie záväzku. Z
uvedených dôvodov nie je na mieste ani žalovaným uplatnené právo na premlčanie nároku. To, že
listina o uznaní záväzku je spísaná v súlade so zákonom potvrdzuje aj samotné vydanie platobného
rozkazu. V súčasnosti vzhľadom na okolnosti má vážne pochybnosti o serióznom konaní žalovaného,
ktorý ho dlhé roky zavádzal rôznymi tvrdeniami o vrátení pôžičky, o jej neskoršom splatení, dôvodil to
absolútnym nedostatkom peňazí, pričom účel pôžičky bol zrejme iný, než bol žalovaným informovaný.

Nasvedčuje tomu aj výpis z LV č. XXX pre k.ú. P., ktorý obsahuje viacero exekučných konaní vedených
proti žalovanému. Je až zarážajúce, že pri takom nedostatku finančných prostriedkov má žalovaný na
zastupovanie advokátom. Žalobca sa rozhodol pre podanie žaloby následne potom, ako mu žalovaný
oznámil, že si vybavuje osobný bankrot a týmto sa všetky jeho dlhy zmažú. Súčasne mu však žalovanýpovedal, že nehnuteľnosť, ktorú na P. obýva, nie je roky skolaudovaná, teda nie je ani zapísaná do listu
vlastníctva a teda právne neexistuje, nemôžu mu na ňu siahnuť. Aj toto svedčí o charaktere žalovaného.
Z uvedených dôvodov navrhol vypočuť na pojednávaní samotného žalovaného.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 16C/3/2018-11 zo dňa 20.03.2018.
Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že žalobca žalobou
uplatňovaný nárok založil na tej skutočnosti, že so žalovaným dňa 07.08.2009 uzatvoril zmluvu o
pôžičke, na základe ktorej si od neho požičal sumu 4.000,- €. Požičanú sumu sa zaviazal vrátiť do

15.09.2009 spolu s 10 % ročný úrokom z dlžnej sumy. Dňa 16.10.2017 vo vzťahu k žalobcovi vyhlásil,
že dlh z vyššie uvedenej pôžičky uznáva, čo do dôvodu i výšky. Zo znenia textu dokumentu, ktorým dňa
16.10.2017 uznal svoj záväzok voči žalobcovi je zrejmé, že neobsahuje všetky obligatórne náležitosti,
ktoré sú vyžadované na to, aby tento úkon bolo možné považovať za platné uznanie dlhu podľa § 558
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že v prvom rade v ňom absentuje jeho prísľub dlh
zaplatiť, nie je možné hovoriť o platnom uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Za dôležité

však považuje uviesť, že o tom, že dlh je premlčaný, sa dozvedel až po tom, ako ho na to upozornila
jeho právna zástupkyňa na prvej porade pred podaním tohto odporu. Keďže uznanie dlhu, ktoré učinil,
je neplatné, toto nevyvolalo ani žiadne právne účinky. Má za to, že s ohľadom na skutočnosť, že žalobca
je advokát, teda osoba s právnym vzdelaním, mal nepochybne vedomosť o tom, že svojím vyhlásením
uznáva premlčaný dlh, avšak ho o tejto skutočnosti neupovedomil, a teda právne následky uznania

dlhu, ktorý mu podpísal nepochybne nenastali, pretože pre perfektnosť a vznik účinkov uznania dlhu,
ktorý je premlčaný, je potrebné, aby o tom, že je premlčaný vedel. S ohľadom na tieto skutočnosti,
keďže nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh, vyhlásenie zo dňa 16.10.2017 nevyvoláva
zákonom predpokladané právne následky a to predovšetkým v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nedošlo k začatiu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby. Preto je nepochybné, že

pohľadávka žalobcu je premlčaná, a teda vznáša v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
100 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý si voči nemu uplatňuje
podanou žalobou v tomto konaní, nakoľko k premlčaniu jeho dlhu došlo dňa 16.09.2012 v súlade s §
101 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol v celom
rozsahu a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

3. Na základe včas podaného odporu žalovaného s vecným odôvodnením súd platobný rozkaz zrušil
uznesením č.k. 16C/3/2018-17 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2018. Po
zrušení platobného rozkazu nariadil súd na prejednanie sporu pojednávanie.

4. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 13.08.2018 v prítomnosti žalobcu, žalovaného a právnej
zástupkyne žalovaného. Na predmetnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie navrhnutými listinnými
dôkazmi (zmluva o pôžičke zo dňa 07.08.2009 a uznanie dlhu zo dňa 16.10.2017) a výsluchom
žalovaného ako strany sporu. Zo zhodných skutkových tvrdení strán a z vykonaného dokazovania zistil
súd skutkový stav, podľa ktorého žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke zo dňa 07.08.2009, na

základe ktorej poskytol žalobca žalovanému dňa 07.08.2009 v hotovosti sumu 4.000,- € a žalovaný sa
túto sumu zaviazal vrátiť žalobcovi do 15.09.2009 spolu s úrokom vo výške 10 % ročne; dňa 16.10.2017
žalovaný uznal dlh v sume 4.000,- € voči žalobcovi čo do dôvodu (pôžička) a výšky; v čase uznania
dlhu nemal žalovaný vedomosť o premlčaní dlhu, k podpísania listiny o uznaní dlhu došlo v kancelárii
žalobcu, ktorý mal všetko pripravené v počítači.

5.1 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

5.2 Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

5.3 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.5.4Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

6.1 Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že žalobe
žalobcu nie je možné vyhovieť v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku
zo strany žalovaného. V prejednávanom spore sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
4.000,- € s príslušenstvom z titulu nevrátenej pôžičky; medzi stranami nebolo sporné, že pôžička v
sume 4.000,- € bola žalovanému zo strany žalobcu skutočne poskytnutá, žalovaný mal pôžičku vrátiť

žalobcovi do 15.09.2009, ale žalovaný pôžičku nevrátil; medzi stranami nebolo sporné ani to, že dňa
16.10.2017 bolo spísané uznanie predmetného dlhu žalovaného vo vzťahu k žalobcovi čo do dôvodu
aj výšky. V priebehu konania vzniesol žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku na vrátenie
pôžičky. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu
nastať účinky premlčania podľa § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba
je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej

doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch
zmeniť ani dohodou strán. Márnym uplynutím premlčacej doby po uplatnení námietky premlčania zo
strany dlžníka dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva
v dôsledku námietky premlčania). Právo na vrátenie pôžičky sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), t.j. od 16.09.2009. Zo skutkových

zistení súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôžička v sume 4.000,- € bola žalovanému zo strany
žalobcu skutočne poskytnutá; žalovaný mal pôžičku vrátiť žalobcovi do 15.09.2009; žalovaný pôžičku
nevrátil. Posledný deň trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vrátenie pôžičky pripadol na
deň 17.09.2012 (deň 16.09.2012 bola nedeľa, preto podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka je
posledný deň premlčacej doby najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 17.09.2012). Žalobca

podalžalobunasúddňa11.01.2018,t.j.pouplynutípremlčacejdoby.Nauznaniedlhuzodňa16.10.2017
nemožno prihliadnuť, pretože nespôsobilo účinky začatia plynutia novej desaťročnej premlčacej doby
odo dňa uznania dlhu podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nemal
v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka). Nakoľko právo na vrátenie
pôžičky uplatnil žalobca proti žalovanému až dňa 11.01.2018 doručením žaloby na súd, urobil tak po

uplynutí trojročnej premlčacej doby. Keďže premlčacia doba márne uplynula pred podaním žaloby na
súd a žalovaný uplatnil námietku premlčania, t.j. ako dlžník sa dovolal premlčania, nemožno premlčané
právo žalobcovi ako veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Na základe
uvedenéhovdôsledkudôvodnevznesenejnámietkypremlčaniauplatnenéhonárokusúdžalobužalobcu
zamietol.

6.2 Medzi stranami bolo sporné, či uznanie dlhu zo dňa 16.10.2017 spôsobilo účinky začatia planutia
novej desaťročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. Pokiaľ ide o vzťah ustanovení § 110 ods.
1 Občianskeho zákonníka a § 558 Občianskeho zákonníka a ich právnych účinkov vo vzťahu k
premlčaniu, považuje súd za potrebné uviesť, že ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka bolo do

Občianskeho zákonníka zavedené až novelou uskutočnenou zákonom č. 509/1991 Zb. účinnou od
01.01.1992; do 31.12.1991 účinný Občiansky zákonník podmienky uznania premlčaného dlhu vôbec
neupravoval; ak uznanie premlčaného dlhu do 31.12.1991 nebolo viazané na vedomosť dlžníka o
premlčaní, z ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevyplývalo, že by nebolo možné uznať
už premlčaný dlh (k tomu záveru dospela aj súdna prax, pozri R 51/1968); v dôsledku zmeny právnej

úpravy uznania premlčaného dlhu po 01.01.1992, právne následky viažuce sa na možnosť začatia
plynutia novej desaťročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky (§
110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo
nie; uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení § 110 ods. 1 druhá
veta Občianskeho zákonníka len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel (§ 558 posledná veta Občianskeho

zákonníka); ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr.
že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky; nevedomosť o
premlčaní dlhu má teda vplyv na účinky uznania práva podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
čo vyplýva z vnútornej prepojenosti uvedených ustanovení (§ 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 558 Občianskeho zákonníka) a historických súvislostí ich zavedenia do právneho poriadku. V

spornom uznaní dlhu zo dňa 16.10.2017 sa žiadna zmienka o premlčaní dlhu vôbec nenachádza,
z uznania dlhu nie je zrejmé, že by žalovanému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o
tom, čo znamená premlčanie dlhu a že uznáva premlčaný dlh (bod 6.1 odôvodnenia). Žalobca ničím
nepreukázal, že takéto informácie žalovanému poskytol; povinnosť tvrdenia o vedomosti žalovaného opremlčaní dlhu v čase uznania a dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia zaťažovalo v spore
žalobcu, pretože tento z preukázania tohto tvrdenia vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j.
začatie plynutia novej desaťročnej premlčacej doby odo dňa uznania dlhu. Uznanie dlhu, o premlčaní

ktorého žalovaný vedomosť nemal, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením §
110 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúce v začatí plynutia novej desaťročnej premlčacej doby;
pre premlčanie uplatneného nároku tak platila všeobecná trojročná premlčacia doba opierajúca sa o
ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a posledný deň premlčacej doby na uplatnenie práva na
vrátenie pôžičky pripadol na deň 17.09.2012 (bod 6.1 odôvodnenia).

6.3 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že v rámci plynutia premlčacej doby nemá zmysel spisovať uznanie
dlhu a preto žalovanému muselo byť dňa 16.10.2017 zrejmé, že uznáva premlčaný dlh, považuje súd za
potrebnéuviesť,preprávneposúdenieuznaniadlhuzostranyžalovanéhoniejeprávnevýznamné,žeho
strany uzavreli vo forme dohody, pretože tým uznanie dlhu nestratilo charakter jednostranného právneho
úkonu žalovaného. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka plní zabezpečovaciu

funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania; tým sa v spore posilňuje
procesná pozícia veriteľa, keďže nemusí preukazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase uznania.
Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka, ktorý je povinný preukázať svoje
prípadné tvrdenie, že dlh nevznikol, bol splnený alebo zanikol inak. Uznaním dlhu založená právna
domnienka existencie dlhu v čase uznania je vyvrátiteľná len dôkazom opaku (§ 192 C.s.p.), t.j. trvanie

a výšku uznaného dlhu veriteľa má súd v konaní za preukázanú, pokiaľ na základe procesnej aktivity
dlžníka v konaní nevyšiel najavo opak. V dôsledku uznania dlhu samotná skutočnosť, ktorej svedčí
vyvrátiteľná právna domnienka, nie je vôbec predmetom procesného dokazovania, a ak domnienka
existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať túto skutočnosť za preukázanú
(§ 192 C.s.p.). Súčasne platí, že dôkazné bremeno na preukázanie neexistencie alebo zániku uznaného

dlhu dlžník neunesie len samotným popretím skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná právna domnienka.
Uznanie dlhu zachytáva stav ku dňu uznania. Uznanie dlhu nemôže byť neplatné ani z toho dôvodu, že
by bol prípadne uznaný neexistujúci dlh, pretože je na dlžníkovi, aby preukázal neexistenciu uznaného
dlhu, inak bude nútený tento dlh splniť. Z uvedeného je zrejmé, že účinky uznania dlhu majú pre
veriteľa význam aj pred uplynutím premlčacej doby na uplatnenie práva, pretože uľahčujú prípadné

uplatnenie jeho nároku na súde. Vyššie uvedený názor žalobcu preto nemá opodstatnenie a zo samotnej
skutočnosti, že k uznaniu dlhu došlo až dňa 16.10.2017 nemožno vyvodiť záver o vedomosti žalovaného
o premlčaní v čase uznania.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v dôsledku zamietnutia žaloby v konaní v plnom rozsahu úspešný,
priznal mu súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti
rozhodnutia o trovách konania formuloval súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich

náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 362 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370
ods. 1, § 376 CMP).